Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jej predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa , , , s poukazom na , o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Senica z 03.01.2024, č. k. – 255, na verejnom zasadnutí konanom 06.02.2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

o d s u d z u j e :

podľa , s použitím , , na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Senica (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 03.01.2024, č. k. – 255 (ďalej len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa , , , (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na Tr. zák. na skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2022 až do 18.07.2023 na rôznych miestach v meste C. opakovane a sústavne kontaktoval svoju bývalú družku C. D. a vyhľadával jej osobnú blízkosť proti jej vôli tým spôsobom, že jej takmer každý deň telefonoval a opakovane jej i viackrát denne posielal na jej mobilný telefón textové správy prostredníctvom SMS a aplikácie WhatsApp z rôznych telefónnych čísiel, v ktorých jej najprv písal, že ju miluje a nech sa k nemu vráti a následne jej zase vulgárne nadával, ponižoval ju a vyhrážal sa jej, a takto ju opakovane neustále kontaktoval aj zasielaním správ a hovormi cez aplikáciu messenger prostredníctvom viacerých profilov, ktoré si za tým účelom vytvoril na sociálnej sieti facebook, pričom ju takto kontaktoval aj po tom, čo mu poškodená viackrát povedala, že si to neželá a žiadala ho, aby jej dal pokoj a nekontaktoval ju a zablokovala si viaceré telefónne čísla a profily, z

ktorých jej volal a písal správy a taktiež ju napriek tomu, že mu opakovane povedala, aby za ňou nechodil a že sa ho bojí, vyhľadával v C., keď venčila psa a žiadal ju, aby sa k nemu vrátila, dňa 12.06.2023 v čase o 15.40 h za ňou prišiel do zamestnania a na E. F. pred budovou G., kam za ním vyšla, jej vulgárne nadával, bránil jej svojím telom v odchode, natláčal sa na ňu tvárou v tvár a vyhrážal sa jej slovami „že jej nedaruje ani cent, bude sa báť chodiť po ulici a bude nosiť hlavu na ramene“, dňa 13.06.2023 v čase po 15.20 h sa poškodenej C. D. prostredníctvom SMS správ zaslaných H. D., kamarátovi jej kolegyne G. H. B. - C., vyhrážal so slovami že „bude chodiť bez jazyka a bude chodiť slepá a hluchá“ a následne dňa 18.07.2023 v poobedňajších hodinách v meste C., E. I. C. X, pri kancelárii poisťovne Allianz zastavil s osobným motorovým vozidlom zn. Honda, ev. č. C., tmavomodrej farby, vedľa tam zaparkovaného vozidla poškodenej, v ktorom táto ešte sedela, otvoril jej dvere na strane vodiča, chytil ju za ruku, ktorú po chvíli pustil a vyhrážal sa jej, že to nerozchodí, že jej nedaruje ani cent a že si to zapamätá, po čom odišiel preč a poškodená zo strachu požiadala kolegu, aby ju autom sprevádzal na spiatočnej ceste do C., pričom toto konanie obvineného A. B. poškodenú C. D. dlhodobo obťažovalo a obmedzovalo, psychicky ho zle znášala a mala z neho strach o svoj život a zdravie, bála sa chodiť po vonku a autom sama a neustále kontrolovala, či ju obvinený nesleduje, čo podstatne zhoršilo kvalitu jej života.

2. Okresný súd obžalovanému uložil podľa § 360a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa psím. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine podľa (ďalej len ), ktoré bolo súdom prijaté, preto bolo vykonané dokazovanie len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom tohto výroku vykonal.

4. K výroku o treste obžalovaného okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku vychádzal z okolností spáchania skutku, ku ktorému sa obžalovaný v celom rozsahu priznal. Obžalovaný v období od júla 2022 až do 18.07.2023 proti vôli poškodenej túto prenasledoval tak, že ju neustále kontaktoval telefonicky, sms správami z viacerých čísiel a profilov, ktoré si na tento účel zriadil, pričom tak konal aj napriek tomu, že poškodená mu výslovne uviedla, že si neželá, aby ju kontaktoval a telefónne čísla a profily na obžalovaného na sociálnej sieti si zablokovala, taktiež ju zámerne a opakovane vyhľadával proti jej vôli aj osobne a chcel, aby sa k nemu vrátila, prišiel za ňou aj do práce na E. F. J. C., kde jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, tiež sa jej vyhrážal prostredníctvom sms správ cez tretiu osobu spôsobom uvedeným v skutkovej vete. Obžalovaný poškodenú prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života tým, že sa jej vyhrážal ublížením na zdraví, vyhľadával jej osobnú blízkosť a kontaktoval ju prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a inak proti jej vôli. Obžalovaný zasiahol a porušil záujem chránený spoločnosťou pred dlhodobým prenasledovaním iného, ohrozil medziľudské vzťahy a právo človeka na pocit bezpečia a kvalitného života. Vo vzťahu k zavineniu mal súd preukázaný priamy úmysel.

4.1. Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného zo spisu vyplýva, že obžalovaný bol celkom deväťkrát odsúdený, avšak z toho v ôsmych prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, čo mal súd preukázané odpisom z registra trestov GP SR. Odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 21.11.2011, sp. zn. , právoplatným dňa 21.12.2011 pre prečin výtržníctva podľa a prečin ublíženia na zdraví podľa na súhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý bol dňa 19.01.2015 premenený na trest odňatia slobody v trvaní 133 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 20.07.2015. Okrem tohto odsúdenia bol obžalovaný odsúdený za rôznu trestnú činnosť, majetkovú trestnú činnosť, ale i násilnú trestnú činnosť, z toho šesťkrát bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, zakaždým sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 25.11.2019, sp. zn. , právoplatným dňa 28.01.2020 pre prečin ohrozovania obehu peňazí podľa na trest povinnej práce vo výmere 160 hodín, ktoré dňa 05.11.2020 vykonal. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR je zrejmé, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil celkom siedmych priestupkov, všetko len drobné priestupky na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené blokové pokuty.

4.2. Zo znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča, znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia okrem iného vyplýva, že osobnosť obžalovaného je akcentovaná, prítomné disociálne črty osobnosti už v období dospievania v podobe porúch správania. Afektemotivita je nestála, je náladový, impulzívny. Afinita k emočným rozladom pri nezdaroch, snahou o rýchle uspokojovanie potrieb a iritáciou pri hatení jeho potrieb. V takýchto situáciách skôr koná ako myslí. Agresivita nie je však zvýraznená črta jeho osobnosti, skôr impulzívne popudy s následným nepremysleným konaním pri celkovo slabšej sebaregulácii správania. Obžalovaný nie je bazálnym agresorom, agresivita nie je zvýraznená črta osobnosti obžalovaného, zvýraznenou črtou je impulzivita. V interagovaní s druhými je družný, vie si vytvoriť vzťah, vie sa presadiť vo vzťahoch. Neraz sa zo zištných dôvodov nechá vo vzťahu viesť, zostane pasívny, očakáva, že sa o neho niekto postará, jedná sa o manipulačnú techniku. Má tendencie k emocionálnej manipulácii. Z hľadiska resocializačnej prognózy, resp. možnosti recidívy, znalec zhodnotil možnosť resocializácie obžalovaného ako priaznivú prognózu nápravy. Má osvojené všeobecné morálne a etické zásady, normy, ale vo svojom živote sa ich zo zištných dôvodov nedrží, častejšie ich opúšťa, ak vníma nejakú výhodu, či osobný zisk. 4.3. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností okresný súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu, tento úprimne oľutoval, čo mu poľahčilo s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zák. Obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (odsúdenie Okresným súdom Skalica sp. zn. ), čo mu priťažilo s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zák. 4.4. Trestná sadzba pri tomto trestnom čine je stanovená v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky. S prihliadnutím na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je zrejmé, že hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zostala nedotknutá. 4.5. Okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 360a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. vo výmere 8 mesiacov. I napriek tomu, že obžalovaný sa trestnej činnosti nedopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, mal súd za to, že uloženie „len“ podmienečného trestu odňatia slobody by bolo neprimerane mierne a to s poukazom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, jeho trestnú minulosť, keď bol už v minulosti deväťkrát odsúdený, z toho šesťkrát na podmienečný trest odňatia slobody. Taktiež mal súd za to, že okolnosti prípadu odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody nepodmienečného, ku ktorému súd aj pristúpil k lepšiemu zabezpečeniu ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa. Okresný súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda mierne nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, majúc za to, že takto uložený trest je primeraný. Poukázal na závery znaleckého posudku, keď znalec z hľadiska resocializačnej prognózy zhodnotil možnosť resocializácie obžalovaného ako priaznivú prognózu nápravy. Obžalovaný nie je bazálnym agresorom, agresivita nie je zvýraznená črta osobnosti obžalovaného, tou je jeho impulzivita. Má osvojené všeobecné morálne a etické zásady i normy. Obžalovaný sa k svojej trestnej činnosti stavia kriticky, svoje konanie oľutoval, poškodenej sa ospravedlňuje, ako sám uviedol, všetko si uvedomil, spravil chybu, mrzí ho to, má zamestnanie ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, o ktoré nechce prísť. Zamestnávateľ mu prisľúbil prácu na konci marca, kedy by mohol absolvovať cestu s kamiónom do Holandska. Obžalovaný má jednu vyživovaciu k mal. A. K., chce riadne pracovať a behom prvej cesty, ktorú má od zamestnávateľa prisľúbenú po prepustení z výkonu trestu na konci marca, by si hneď doplatil zameškané výživné. Súd mal za to, že s ohľadom na okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného a jeho postoj k trestnej činnosti, je takto uložený trest primeraný, splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. 4.6. Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. 5. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania, aj za oprávnené osoby. Prokurátor podal odvolanie a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. 6. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil osobitným písomným podaním v ktorom argumentoval nasledovne: „V prvom rade dávam do pozornosti skutočnosť, že v prípade obžalovaného nejde o bezúhonného občana, ale o recidivistu s 9 právoplatnými odsúdeniami za rôzne trestné činy, medzi inými aj násilnej povahy.

Obžalovaný si z predchádzajúcich odsúdení celkom zjavne nezobral nijaké ponaučenie ani na neho nemali žiadny prevýchovný vplyv, pozitívny efekt a nedokázali mu zabrániť, resp. ho neodradili od spáchania ďalšieho trestného činu násilného charakteru. Aktuálne posudzovaný skutok páchal obžalovaný po dobu minimálne jedného roka, kedy opakovane napriek odporu a prejavu nevôle poškodenej, túto opakovane vyhľadával, atakoval masívnym zasielaním správ a rôznymi telefonátmi, čím ju prenasledoval, vyhrážal sa jej, vulgárne ju osočoval, verbálne napádal, čo v nej nepochybne vzbudzovalo dôvodnú obavu o život i zdravie a tak podstatným spôsobom zhoršoval kvalitu jej života. K spáchaniu skutku sa v plnom rozsahu priznal, ako i skutok úprimne oľutoval až v súdnom konaní. Do tej doby de facto nijakú úprimnú ľútosť nad svojím správaním neprejavil. Súdom uložený trest je podľa môjho názoru neprimerane benevolentný a nedostatočný na jeho nápravu, neodradí ho od páchania ďalšej trestnej činnosti a zároveň je nedostatočný na ochranu spoločnosti. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému nespĺňa náležitosti sledované ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák. Trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený považujem za príliš mierny vzhľadom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti (dlhodobé agresívne násilné konanie/prenasledovanie voči blízkej osobe), nie je spôsobilý zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ani nevytvorí podmienky na jeho prevýchovu a vedenie riadneho života. Súčasne o treste odňatia slobody v súdom stanovenej výmere s prihliadnutím na osobu obžalovaného a históriu jeho kriminálnej minulosti, nemožno hovoriť o tom že iných odradí od páchania trestnej činnosti, alebo že by vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Znalec PhDr. Benkovič síce v záveroch znaleckého posudku skonštatoval, že prognóza nápravy obžalovaného je priaznivá, avšak s týmto tvrdením nemožno celkom bez výhrady súhlasiť a treba ho vnímať s veľkou rezervou, a to práve preto, lebo obžalovaný už bol opakovane odsúdený, bola mu predĺžená skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, dokonca už má skúsenosti s nepodmienečným výkonom trestu odňatia slobody a i napriek tomu spáchal ďalší úmyselný trestný čin, ktorý páchal po dobu viac ako jedeného roka voči osobe, ktorú mal podľa jeho slov rád. Ak predchádzajúcich 9 odsúdení sa na obžalovanom neprejavilo v pozitívnom zmysle a neodradilo ho od spáchania ďalšieho trestného činu, ťažko možno súhlasiť s tvrdením znalca o priaznivej prognóze jeho nápravy a rovnako tak s tým, že trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby je dostatočný. Aj v súvislosti s agresivitou, ktorú znalec nevidel v osobnosti obžalovaného, treba uviesť, že s týmto nemožno súhlasiť, pretože sám obžalovaný priznal, že s agresivitou má problémy a tomuto faktu nasvedčuje nepochybne aj charakter jeho osobnosti, keďže trestné činy výtržníctva podľa § 364 Tr. zák., ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. a nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. sú úmyselné trestné činy, ktoré obžalovaných spáchal násilným a agresívnym spôsobom. Motívom konania obžalovaného malo byť to, že poškodená chcela, aby jej vrátil peniaze. Ak ako tvrdí, že v danej dobe mal dobrú prácu ako vodič kamióna a dobre zarábal, tak zjavne bolo v jeho možnostiach poškodenej peňažné prostriedky vrátiť, avšak toto neurobil a práve naopak absolútne nad rámec slušného a primeraného správania niekoľko mesiacov atakoval a terorizoval poškodenú. Skutočnosť, že obžalovaný má mať prisľúbenú prácu (čo nateraz nijakým spôsobom vôbec nepreukázal) a že dlhšie trvanie obmedzenia jeho osobnej slobody mu spôsobuje komplikácie, nie je dôvodom na uloženie tak mierneho trestu, ako mu súd uložil, pretože v čase keď skutok páchal, bol zamestnaný, mal príjem a i napriek tomu páchal trestnú činnosť. Uvedené si mal uvedomiť v čase, keď poškodenú vyhľadával, kontaktoval a obťažoval, čo však neurobil a preto si so svojím protiprávnym konaním musí niesť aj následky v podobe primeraného a spravodlivého trestu odňatia slobody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti i na záverečnú reč navrhujem, aby krajský súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste tento zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.“ 7. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že sa ponaučil, uvedomuje si nevhodnosť svojho správania, ohľadom čoho opakovane vyslovil úprimnú ľútosť. Nesúhlasí s názorom, že trest nie je dostatočný na nápravu páchateľa, keď podľa znaleckého posudku obžalovaný je osobou impulzívnou a nie agresorom. Uložený trest je primeraný, tiež s ohľadom na resocializáciu obžalovaného a jeho návrat do zamestnania, kedy v prípade dlhšej detencie by bola táto resocializácia veľmi sťažená a možnosť získania obdobného zamestnania vylúčená. Dlhší trest by mal zároveň dopad na rodinu obžalovaného a tak by bola ohrozená možnosť plnenia vyživovacej povinnosti. V podstate navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. 8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 10.01.2024. 8.1. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 06.02.2024, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a účasť

obžalovaného bola zabezpečená z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa , pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. 8.2. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí postupom nedopĺňal, nakoľko takéto návrhy strany nemali. 8.3. Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomne odôvodneného odvolania a konečného návrhu tam uvedeného. Obhajca obžalovaného sa pridržal svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu a navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol. Obžalovaný uviedol, že vyšší trest by mal pre neho fatálne následky, je mu to ľúto a navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. 9. Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa , ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - prokurátorom v neprospech obžalovaného postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku predchádzalo 11. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , krajský súd vlastným prieskumom nezistil. 11.1. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd potom, čo prijal vyhlásenie obžalovaného o jeho vine, vykonal dokazovanie už len ohľadom napadnutého výroku o treste, pričom toto dokazovanie vykonal procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. K trestu všeobecne 12. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora, je potrebné, pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

12.1. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 12.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 12.3. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 12.4. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. 12.5. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. 12.6. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. K trestu konkrétne 13. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že správne okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného aj krajský súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, že sa priznal k spáchaniu stíhaného trestného činu a tento úprimne oľutoval ( Tr. zák.). Rovnako správne zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, že už bol v minulosti odsúdený za trestný čin ( Tr. zák.). V konečnom dôsledku teda u neho bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný a tak trestná sadzba uvedená v ustanovení Tr. zák. sa nemodifikovala a predstavovala rozmedzie 6 mesiacov až 3 roky. 13.1. Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu len čo sa týka druhu trestu, nie však s jeho výmerou a to vzhľadom na okolnosti prípadu

a osobu obžalovaného. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s názorom prokurátora, že uložený trest je neprimerane mierny, keď obžalovaný má v odpise registra trestov 9 záznamov, bol už aj vo výkone trestu odňatia slobody, pričom súdenej trestnej činnosti sa dopúšťal v období od júla 2022 do 18.07.2023 13.2. Uvedené skutočnosti (v predchádzajúcom bode) nenechávajú ani krajský súd na pochybách v tom smere, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka by u obžalovaného svoj účel nesplnil. Nielen z hľadiska individuálnej prevencie, ale ani generálnej a nezabezpečil by ani ochranu spoločnosti. 13.3. Správne prokurátor uviedol, že skutočnosť, že obžalovaný má mať prisľúbenú prácu a dlhšie trvanie obmedzenia jeho osobnej slobody mu spôsobuje komplikácie, nie je dôvodom na uloženie neprimerane mierneho trestu, keď v čase skutku bol obžalovaný zamestnaný (podľa vlastných slov) a napriek tomu páchal trestnú činnosť. Tu krajský súd dodáva, že ani jeho dcéra nebola tým dôvodom, aby sa trestnej činnosti nedopustil. 13.4. Vo výmere trestu je zohľadnený aj postoj k trestnej činnosti obžalovaného, pretože v opačnom prípade by obžalovaný mohol očakávať trest prísnejší. 13.5. Takto uložený trest považuje krajský súd za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného. K vonkajšej súdnej diferenciácii 14. Pokiaľ ide o tzv. vonkajšiu (súdnu) diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný pred spáchaním stíhaného skutku už vo výkone trestu za úmyselný trestný čin bol. Záverečné zhrnutie 15. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniu prokurátora podanému v neprospech obžalovaného vyhovel a postupom , zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu z dôvodu neprimeranej miernosti trestu a sám podľa vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 16. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.