Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/114/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: Peter Juhás- AUTODOPRAVA, s.r.o., so sídlom Bočná 16, Nové Zámky, IČO: 45 262 551, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: BAGO TRANSPORT s.r.o., so sídlom Hlavná 2115/91, Šaľa, IČO: 36 675 954, zastúpený: HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO: 53 042 034, o zaplatenie 3.960,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti istiny 3.630,-eur, úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.210,- eur od 30.08.2023 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1.210,-eur od 26.09.2023 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 72,8 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.09.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.960,- eur spolu príslušenstvom, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že vykonal pre žalovaného prepravu na základe objednávok zo dňa 20.04.2023 a 25.05.2023. Žalobca preukázal vykonanie prepravy objednávkou a medzinárodným nákladným listom, s tým, že vykonanú prepravu riadne vyfakturoval, pričom žalovaného na zaplatenie aj vyzval. Žalobca si svoj záväzok z prepravnej zmluvy splnil, avšak žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za vykonané služby nesplnil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 28.09.2023 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu 3.960,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.320,-eur od 22.07.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 1.320,- eur od 08.08.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 1.320,- eur od 08.08.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a trovy konania.

4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že v predmetných objednávkach žalovaného boli dohodnuté aj jednotlivé podmienky, upravujúce zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Tieto objednávky boli žalovaným odoslané žalobcovi a zo strany žalobcu boli v celom rozsahu akceptované. Je potrebné

dodať, že celý proces objednávania prepravy tovaru sa realizoval telefonicky a prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Žalobca sa ani v jednom prípade neohradil voči objednávkam zo strany žalovaného, tieto nikdy nerozporoval. Tomu svedčí aj skutočnosť, že žalobca na základe týchto objednávok predmetné prepravy aj vykonal. V objednávkach sa uvádza, "Cena prepravy je splatná 60 dní po obdržaní faktúry s uvedeným číslom objednávky a potvrdeného originálu CMR - listu, ak je vyžadovaná, aj dodacieho listu." Zároveň bolo medzi stranami dohodnuté "Faktúru treba doručiť do 10 kalendárnych dní po vykonaní prepravy, v prípade oneskorenia jej doručenia sa prepravné znižuje o 10%, minimálne však o 40,- EUR a splatnosť faktúry sa predlžuje o ďalších 30 dní." Na základe dohodnutých podmienok bol žalobca povinný doručiť žalovanému do 10 kalendárnych dní po vykonaní prepravy príslušnú faktúru spolu s originálom CMR - listu. Žalobca si túto svoju povinnosť v dohodnutej lehote nesplnil. Napriek tom, že žalobca bol v omeškaní s doručením faktúry žalovanému, tieto vystavil na plnú sumu bez zohľadnenia dohodnutej sankcie. Taktiež žalobca na faktúrach uviedol lehotu splatnosti jednotlivých faktúr bez toho aby zohľadnil skutočnosť, že v zmysle dohodnutých podmienok sa splatnosť predĺžila o 30 dní. K faktúre č. 202302231žalovaný uviedol, že v tomto prípade bola preprava ukončená dňa 24.04.2023. Faktúra bola žalobcom vystavená 22.05.2023 (v tomto prípade okrem porušenia zmluvných podmienok bol porušený aj Zákon o dani z pridanej hodnoty, Faktúru žalobca vystavil 1 mesiac po zdaniteľnom plnení.) V zmysle dohodnutých podmienok mala byť faktúra doručená žalovanému do 10 kalendárnych dní po vykonaní prepravy. Táto faktúra však bola žalovanému doručená až 31.05.2023. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok bola teda lehota splatnosti nie 60 dní ale 90 dní odo dňa doručenia faktúry žalovanému, t. j. splatnosť bola dňa 29.08.2023 a zároveň mala byť faktúra žalobcu nižšia o 10% v zmysle dohodnutých podmienok v objednávke. Na základe uvedeného má žalobca v tomto prípade nárok na zaplatenie faktúry vo výške 1.210,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.210,-eur od 30.08.2023 do 12.10.2023. Žalovaný dňa 12.10.2023 uhradil žalobcovi z predmetnej faktúry sumu vo výške 1.210,- eur a sumu vo výške 18,53 eura ako úrok z omeškania. K faktúre č. 202302527 žalovaný uviedol, že v tomto prípade bola preprava ukončená dňa 31.05.2023. Faktúra bola žalobcom vystavená 08.06.2023. V zmysle dohodnutých podmienok mala byť faktúra doručená žalovanému do 10 kalendárnych dní po vykonaní prepravy. Táto faktúra však bola žalovanému doručená až 27.06.2023. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok bola teda lehota splatnosti nie 60 dní ale 90 dní odo dňa doručenia faktúry žalovanému, t. j. splatnosť bola dňa 25.09.2023 a zároveň mala byť faktúra žalobcu nižšia o 10% v zmysle dohodnutých podmienok v objednávke. Na základe uvedeného má žalobca v tomto prípade nárok na zaplatenie faktúry vo výške 1.210,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1.210,-eur od 26.09.2023 do 12.10.2023. Žalobca doručil súdu návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 20.09.2023 a teda ešte pred splatnosťou tejto faktúry. Žalovaný dňa 12.10.2023 uhradil žalobcovi z predmetnej faktúry sumu vo výške 1.210,-eur a sumu vo výške 7,03 eura ako úrok z omeškania. K faktúre č. 202302528 žalovaný uviedol, že v tomto prípade bola preprava ukončená dňa 30.05.2023. Faktúra bola žalobcom vystavená 08.06.2023. V zmysle dohodnutých podmienok mala byť faktúra doručená žalovanému do 10 kalendárnych dní po vykonaní prepravy. Táto faktúra však bola žalovanému doručená až 14.07.2023. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok bola teda lehota splatnosti nie 60 dní ale 90 dní odo dňa doručenia faktúry žalovanému, t. j. splatnosť bola dňa 12.10.2023 a zároveň mala byť faktúra žalobcu nižšia o 10% v zmysle dohodnutých podmienok v objednávke. Na základe uvedeného má žalobca v tomto prípade nárok na zaplatenie faktúry vo výške 1 210,-eur. Žalovaný dňa 12.10.2023 uhradil žalobcovi z predmetnej faktúry sumu vo výške 1.210,-eur. Žalobca doručil súdu návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 20.09.2023 a teda ešte pred splatnosťou tejto faktúry a zároveň bola táto faktúra žalovaným uhradená v lehote splatnosti. Žalovaný na sankciu vo výške 10 % vystavil na ťarchu žalobcu faktúry, ktoré mu doručil. Žalobca na tieto faktúry reagoval listom v ktorom uviedol, že ich neuznáva. Žalovaný žalobcovi uhradil 12.10.2023 aj čiastku vo výške 40,- eur, ktorá predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný po doručení platobného rozkazu zaplatil žalobcovi fakturované sumy, avšak každú z nich krátil o sumu 110,-eur. Žalobca uvádza, že faktúry predložil žalovanému bezodkladne po tom, čo k nim mal k dispozícii všetky doklady vzťahujúce sa k preprave. Žalovaný však neuhradil žalobcovi odplatu za vykonanú prepravu ani po uplynutí ďalších 30 dní odo dňa splatnosti uvedenej na faktúre, žaloba žalobcu bola preto dôvodná a nebola predčasná. Ak mal žalovaný za to, že fakturovaná suma mala byť o 10 % nižšia, potom mal nesprávnu faktúru žalobcovi vrátiť a výšku fakturovanej sumy namietať. Žalovaný nie len že nenamietal výšku fakturovanej sumy, faktúru riadne zaúčtoval a uplatnil aj v kontrolnom výkaze pre DPH. Žalovaný po doručení platobného rozkazu vystavil faktúry číslo 20230587 až 20230589, ktoré priložil k odporu, avšak nimi si

uplatňuje celkom iný nárok, a to zmluvnú pokutu, avšak to, že by bola nesprávne fakturovaná suma prepravného nenamieta. Samotná skutočnosť, že by mal žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

- teda celkom inej svojej pohľadávky, však neznamená, že mu automaticky zanikne záväzok, ktorý má voči žalobcovi. Takto urobený právny úkon je preto pokiaľ ide o uplatnenie zmluvnej pokuty nejasný a neurčitý a z uvedeného dôvodu aj neplatný. Navyše strany sporu medzi sebou nemali dohodu o tom, že by žalovanému prináležal nárok na zmluvnú pokutu za neskoré dodanie originálov dokladov, ako si ju uplatňuje. Z objednávky, ktorá v sebe obsahuje aj dojednanie určitých zmluvných podmienok vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu žalovanému môže vzniknúť v prípade, že žalobca nedodrží termín nakládky a vykládky alebo v prípade nesplnenia informačných povinností. Vo faktúre žalovaný ani jeden z týchto dôvodov pre uplatnenie zmluvnej pokuty neuvádza a za skutočnosti uvedené vo faktúre žalovaného teda žiadna zmluvná pokuta nebola dohodnutá.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom faktúr č. 202302527, č. 202302528, č. 202302231, s objednávkami prepráv, medzinárodnými nákladnými listami, potvrdeniami o úhrade ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí ospravedlnili svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, s tým, že žalobca súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti ako aj neprítomnosti jeho právneho zástupcu.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v poslednom písomnom podaní sa snaží žalobca preniesť dôkazné bremeno ohľadom doručenia faktúr na žalovaného. Žalobca v žalobe niečo tvrdil, čo žalovaný poprel, žalobca doručenie faktúr nevie preukázať, nakoľko ich zasielal obyčajnou poštou, nie doporučene. Žalobca by mal preukázať, kedy doručil faktúry žalovanému. Ohľadom krátenia súm o 10 % z každej faktúry, mal žalovaný na to nárok v zmysle dohodnutých podmienok, žalobca doručil faktúry oneskorene, po lehote. Právny zástupca žalovaného navrhol, aby súd po čiastočnom spävzatí žaloby, žalobu vo zvyšnom rozsahu zamietol.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení doručeným súdu pred pojednávaním doručil späťvzatie žaloby a to v rozsahu sumy istiny 3.630,-eur, úrokov z omeškania zo sumy 1.210 ,-eur v sadzbe 13 % ročne od 30.08.2023 do zaplatenia, úrokov z omeškania zo sumy 1.210,-eur v sadzbe 13,25 % ročne od 26.09.2023 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-eur. Zároveň uviedol, že žalovaný v rámci súdneho konania časť nároku uplatneného žalobcom uznal, čomu zodpovedali aj úhrady realizované žalovaným v prospech žalobcu. Žalovaný však popiera nárok žalobcu v sume 330,-eur a zároveň úrok z omeškania z faktúry č. 20232527 poukazujúc na údajné neskoré doručenie faktúry zo strany žalobcu, ktorá mala byť dôsledku krátenia nároku žalobcu z prepravného vo výške 10 % z prepravného dohodnutého v zmluve. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že faktúry boli z jeho strany doručené žalovanému oneskorene, pričom ohľadom tejto skutočnosti žalovaný nepredložil súdu žiadny doklad preukazujúci údajné neskoré doručenie faktúry, v ktorého dôsledku malo dôjsť ku kráteniu odmeny žalobcu za vykonanie prepravy vo výške 10 % z prepravného a zároveň k predĺženiu splatnosti faktúr žalobcu. V zmysle uvedeného tak má žalobca za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom údajného oneskoreného doručenia faktúr, od ktorého odôvodňuje svoju obranu voči nároku uplatnenému žalobcom. Žalovaný v konečnom dôsledku riadne vykonanie prepravy zo strany žalobcu nepoprel a zároveň ako žalobca uvádza nepreukázal svoje skutkové tvrdenia ohľadom oneskoreného doručenia faktúr, v čoho dôsledku má žalobca za to, že žalobe je nevyhnutné v celom rozsahu vyhovieť. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť je nevyhnutné konštatovať, že procesné zavinenie zastavenia konania je na strane žalovaného, ktorý pohľadávky žalobcu v zmysle predložených faktúr uhradil až po podaní žaloby a po ich splatnosti. Pokiaľ by súd bol toho názoru, že splatnosť uplatnených pohľadávok nastala tak ako to uvádza žalovaný vo svojich písomných podaniach, tak aj v tomto prípade je nevyhnutné konštatovať, že všetky pohľadávky (všetky tri faktúry) boli uhradené po lehote ich splatnosti, nakoľko žalovaný uvádza, že faktúry mali byť splatné dňa 29.08.2023, 25.09.2023 a 12.10.2023, avšak s poukazom na predložený výpis z účtu žalobcu boli úhrady zo strany žalovaného pripísané na jeho účet až dňa 13.10.2023 a teda po lehote splatnosti každej z uplatnených pohľadávok. V zmysle uvedeného je zrejmé, že nárok uplatnený žalobcom v časti istiny 3.630,-eur bol uplatnený dôvodne, nakoľko žalovaný v tomto rozsahu neuhradil pohľadávky žalobcu v lehote ich splatnosti.

10. Podľa ust. čl. 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „Dohovor CMR“) spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

11. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.

12. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

13. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli na základe objednávky č. 2300229 zmluvu o preprave, v zmysle ktorej sa zaviazal žalobca vykonať prepravu z určeného nákladného miesta Senec do miesta vykládky Bielefeld, Nemecko, na základe objednávky č. 2300321 zmluvu o preprave v zmysle ktorej sa žalobca ako prepravca zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať prepravu tovaru z určeného nákladného miesta Kráľová nad Váhom do miesta vykládky Waldeck, Nemecko a na základe objednávky č. 2300322 zmluvu o preprave v zmysle ktorej sa žalobca ako prepravca zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať prepravu tovaru z určeného nákladného miesta Kráľová nad Váhom do miesta vykládky Waldeck, Nemecko. Zároveň nebolo sporným, že žalobca riadne vykonal prepravy objednané žalovaným, o čom svedčia aj predložené nákladné listy.

15. Žalovaný v konaní uznal nárok žalobcu v prípade faktúry č. 202302231 v časti istiny 1.210,-eur vrátane úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.210,-eur od 30.08.2023 do 12.10.2023, v prípade faktúry č. 202302528 v časti istiny 1.210,-eur vrátane úroku z omeškania vo výške 13,25 % ročne z uvedenej sumy od 26.09.2023 do 12.10.2023, v prípade faktúry č. 202302527 v časti istiny 1.210,-eur a tieto nároky žalobcovi uhradil dňa 12.10.2023. 16. Žalobca pred pojednávaním 05.02.2024 zobral žalobu v časti žalovaným zaplatenej istiny, úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky späť. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v tejto časti zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

17. Žalovaný v konaní namietal splatnosť jednotlivých faktúr s poukazom na ich oneskorené doručenie žalobcom a s tým spojené predĺženie splatnosti a tiež na nesprávne fakturované sumy bez zohľadnenia sankcie dojednanej v jednotlivých objednávkach. S ohľadom na uvedené bolo potrebné tieto sporné skutočnosti týkajúce sa fakturovanej sumy a splatnosti faktúr posúdiť.

18. Strany sporu si v jednotlivých objednávkach dohodli, že faktúru je potrebné doručiť do 10 kalendárnych dní po vykonaní prepravy a splatnosť 60 dní po jej obdržaní pričom v prípade oneskorenia jej doručenia sa prepravné znižuje o 10 %, minimálne však o 40,-eur a splatnosť faktúry sa predlžuje o ďalších 30 dní. Žalobca v konaní poprel, že by faktúry z jeho strany boli doručené oneskorene, pričom mal za to, že dôkazné bremeno ohľadom oneskoreného doručenia faktúr je na žalovanom. Súd v tejto súvislosti uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou

je úspech strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou. Každá strana je povinná dokazovať skutočnosti, ktoré uvádza a jeho nárok preukazujú. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že faktúry doručil včas a sú splatné v deň, ktorý sa uvádza na jednotlivých faktúrach, potom je na ňom, aby preukázal tieto svoje tvrdenia, z ktorých pre seba vyvodzuje priaznivé dôsledky. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca vo vyjadrení k odporu k tvrdeniam žalovaného o tom, že žalobca doručil faktúry v ním uvádzaných termínoch a až po dohodnutej lehote 10 kalendárnych dní po vykonaní prepravy uviedol iba to, že faktúry predložil žalovanému bezodkladne po tom, čo k nim mal k dispozícii všetky doklady vzťahujúce sa k preprave, čo nemožno považovať za kvalifikované a účinne popretie. Ak strana sporu, v tomto prípade žalobca, neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení prostistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenie protistrany je nesporné. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že pokiaľ žalovaný nepreukázal oneskorené doručenie faktúr, je nevyhnutné žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V danom prípade žalobca, na ktorom viazlo dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti uplatneného nároku spočívajúceho v sume prepravného ako aj úrokoch z omeškania, vierohodne nepreukázal včasné doručenie faktúr.

19. Na základe vyššie uvedeného a z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v prípade zmluvy o preprave na základe objednávky č. 2300229 bola preprava vykonaná dňa 24.04.2023 a faktúra č. 202302231 bola vystavená dňa 22.05.2023, (už z dátumu vystavenia vyplýva, že nebola doručená včas), doručená 31.05.2023, pričom lehota splatnosti bola nie 60 dní, ale 90 dní a teda splatnosť faktúry nastala dňa 29.08.2023, v prípade zmluvy o preprave na základe objednávky č. 2300321 bola preprava vykonaná dňa 31.05.2023 a faktúra č. 202302231 bola vystavená dňa 08.06.2023, doručená 27.06.2023, pričom lehota splatnosti bola nie 60 dní, ale 90 dní a teda splatnosť faktúry nastala dňa 25.09.2023 a napokon v prípade zmluvy o preprave na základe objednávky č. 2300322 bola preprava vykonaná dňa 31.05.2023 a faktúra č. 202302528 bola vystavená dňa 08.06.2023, doručená 14.07.2023, pričom lehota splatnosti bola nie 60 dní, ale 90 dní a teda splatnosť faktúry nastala dňa 12.10.2023. V dôsledku oneskoreného doručenia faktúr žalovanému tak došlo jednak k predĺženiu splatnosti faktúr o ďalších 30 dní a jednak k zníženiu prepravného pri každej vykonanej preprave o 10 % t.j. o 110,- eur.

20. Nakoľko žalobca uhradil žalobcovi prepravné znížené o 10 % z ceny prepravného vrátane úrokov z omeškania, v prípade prepravného fakturovaného faktúrou č. 202302231 vo výške 13 % ročne zo sumy 1.210,- eur od 30.08.2023 do 12.10.2023, v prípade prepravného fakturovaného faktúrou č. 2300321 vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1.210,-eur od 26.09.2023 do 12.10.2023, súd žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia aj zvyšnej časti istiny vo výške 330,-eur vrátane úrokov z omeškania nad rozsah žalovaným uhradených úrokov z omeškania, ako nedôvodnú zamietol.

21. Podľa ustanovenia (ďalej len ““), súd prizná strane náhradu trov konania pod pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba

posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení . (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. )

27. Niet pochýb o tom, že v danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalovaného, ktorý uhradil časť istiny vo výške 3.630,-eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.210,- eur od 30.08.2023 do 12.10.2023, vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1.210,-eur od 26.09.2023 do 12.10.2023 a to po lehote splatnosti jednotlivých faktúr. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § a ods. 1 a žalovaného ako stranu v konaní procesne neúspešnú, ktorá zavinila čiastočné zastavenie konania, zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 72,8 %. Hrubý úspech žalobcu bol 86,4 % (istina 3.630,-eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.210,- eur od 30.08.2023 do zaplatenia, vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1.210,-eur od 26.09.2023 do zaplatenia = 3.655,56 eura /uplatnený nárok 3.960 + ku dňu pojednávania vyčíslený úrok z omeškania vo výške 13,25 % zo sumy 1.320 eur od 08.08.2023 do zaplatenia, vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1.320 eur od 08.08.2023 do zaplatenia, vo výške 13 % zo sumy 1.320 eur od 22.07.2023 do zaplatenia = 4229,38 eura; 86,4 %) a hrubý úspech žalovaného 13,6 % a tým daný prevažný úspech žalobcu v rozsahu 72,8 % a teda žalobca má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).