Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-19Pc-14-2023.pdf
PDF · 70.59 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-19Pc/14/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
K. súd J. sudkyňou S.. I. Z. v právnej veci navrhovateľa: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.S. T. XXX/XX, XXX XX U., zast. O. kancelária S.. S. J., advokátka so sídlom J. K. XX, U. a oprávnenej z vyživovacej povinnosti: Q. J., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, J., zast. S.. C. C., advokát so sídlom K. XX, J., v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
K. rozsudok V. súdu J. II, č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti vyživovacej povinnosti tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť N. J., narodeného XX.XX.XXXX voči Q. J., narodenej X.X.XXXX.
U. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, svojej dcére, pretože bola rozhodnutím dekana N. fakulty B. J. zo dňa X.X.XXXX vylúčená zo štúdia.
X. Oprávnená z vyživovacej povinnosti s návrhom nesúhlasila, v priebehu konania názor zmenila a s návrhom súhlasila.
X. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav:
X. Navrhovateľ na svojom návrhu v celom rozsahu zotrval. C. presvedčenie, že vylúčením z vysokoškolského štúdia mu zanikla vyživovacia povinnosť voči dcére, ktorá žije s priateľom a majú spolu dieťa.
X. Oprávnená z vyživovacej povinnosti s návrhom spočiatku nesúhlasila. N. vylúčenie zo školy, ale bola prijatá na externé štúdium a od októbra by mala nastúpiť N., že žije s priateľom a majú spolu dieťa. V priebehu konania zmenila názor so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasila.
X. Podľa čl. XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. P. mimosporový poriadok (ďalej len P.) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
X. Podľa ust. § 1 P. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
X. Podľa ust. § X ods. X a 2 ďalej len P. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia P. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
X. Podľa § 155 P., konanie sa začína len na návrh.
XX. Podľa § 156 P., účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
XX. Podľa § 62 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine ( ďalej len U.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
XX. Podľa § 65 ods. X U., výživné plnoletých osôb upraví súd len na návrh.
XX. Podľa ust. § 75 ods. X U., výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté deti.
XX. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa. U. tejto vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nie je viazaný na dosiahnutie konkrétnej vekovej hranice ani na podmienku bývania v spoločnej domácnosti, či skončenia jednej formy štúdia. I. dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, za splnenej požiadavky trvalosti tohto stavu.
XX. V danom prípade má súd za nepochybne preukázané, že je splnená zákonom stanovená podmienka pre splnenie zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenej, ktorá riadne ukončila stredoškolské vzdelanie v dennej forme štúdia viac nepokračuje. R. oprávnená s návrhom súhlasila, teda možno uzavrieť, že sa účastníci dohodli na zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenej. Z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .