Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-37-2023.pdf
PDF · 121.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/37/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.02.2024 takto
rozhodol:
obžalovaný
A. B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom A., C. D. E. XXXX/XX
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 16.10.2023 v čase okolo 16.45 h v Martine, na verejnom priestranstve – ulici Podhájska – bránil v prejazde osobného motorového vozidla Mazda 6, EČ A. XXXXX, ktoré viedol vodič A. F., nar. XX.X.XXXX v A., kde na sedadle spolujazdca vo vozidle sedela jeho priateľka A. G., nar. XX.XX.XXXX v A., ktorá bola v čase skutku v siedmom mesiaci tehotenstva, kde po výzve A. F., aby A. B. ustúpil z cesty, aby mohol plynule prejsť s vozidlom po ceste a bez akéhokoľvek predchádzajúceho konfliktu začal A. F. vulgárne nadávať, po tom ako vodič vystúpil z vozidla, drevenou tyčou dlhou cca 1 meter, ktorú držal A. B. v ruke, udrel najprv opakovane do zadnej časti vozidla a po celej ľavej strane vozidla Mazda 6, EČ A. H., následne sa drevenou tyčou zahnal na vodiča A. F., ktorý sa kryl a úder ho zasiahol do oblasti zápästia ľavej ruky, čím mu poškodil hodinky zn. I., následne ho udrel drevenou tyčou znova a zasiahol ho do časti hlavy tesne vedľa oblasti ľavého spánku, pričom po tomto údere sa mu drevená tyč rozštiepila a došlo k odleteniu úlomku z tejto drevenej tyče, čoho následkom došlo k poškodeniu čelného skla osobného motorového vozidla FIAT Grande Punto, EČ A., ktoré vozidlo bolo zaparkované na ceste pred rodinným domom na ul. D. XXXX/XX, A., a ktorého majiteľom je spoločnosť J., K., IČO 46610154, zapísanej v OR OS Žilina, oddiel Sro, vložka č. 56449/L, ktorého oprava si vyžiadala náklady na opravu vo výške 205,- eur, následne sa z miesta A. B. behom presunul do dvora rodinného domu na ulici D. XX, kde má A. B. trvalý pobyt, odkiaľ zobral ďalšiu tyč z doposiaľ nezisteného materiálu, keď to videl vodič A. F., tak ihneď nastúpil do svojho vozidla a odišiel s vozidlom a spolujazdkyňou k rodinnému domu jeho rodičov na adrese D. E. X, A., pričom videl a počul, že A. B. beží za jeho vozidlom a predmetom, ktorý držal v ruke, zasiahol vodičove spätné zrkadlo na vozidle a tiež jeho zadnú časť vozidla, pri rodinnom dome na ul. D. E. X poškodený A. F. vystúpil zo svojho vozidla, jeho priateľka A. G. taktiež vystúpila z vozidla a išla do dvora rodinného domu na C. D. E. X, kde v čase okolo 16.50 h pred tento rodinný dom dobehol A. B., v ruke držal nožík s čepeľou o dĺžke približne 15-20 cm a vykrikoval na A. F. a A. G., že si ich nájde, že ich pozná, že ho zabije, pristúpil k bráničke, ktorú tesne pred ním zavrela A. G., ktorej vykrikoval, že ju dopichá, že tú brunetu rozpára, že ju „vykuchá“, že ich pozná a nájde si ich, z čoho nadobudli A. F. a A. G. obavu o svoj život a zdravie, ako aj o životy a zdravie príbuzných poškodeného A. F., následne A. B. jeho známi odtiahli preč, svojim konaním obžalovaný spôsobil A. F., nar. XX.X.XXXX v Martine podľa záverov znalca L. A. A. M., D., prezentovaných v znaleckom posudku zo dňa 23.11.2023 zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie v UN Martin dňa 16.10.2023, a to tržno-zmliaždenú ranu v ľavej spánkovej oblasti hlavy a zmliaždenie ľavého zápästia s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 10-14 dní, ktoré síce nezanechajú
trvalý následok, avšak s ohľadom na zasiahnuté anatomické partie tela poškodeného, t.j. oblasť jeho hlavy, smer pôsobenia útoku, použitý útočný predmet, bolo možné spôsobiť a bezprostredne hrozili i poranenia závažnejšieho charakteru a hrozilo nebezpečenstvo poškodenia dôležitého orgánu, ako aj vážnej poruchy zdravia, konaním obvineného bola poškodenému spôsobená škoda poškodením na osobnom motorovom vozidle Mazda 6, EČ A., VIN M., škrabancami, preliačeniami na ľavej a zadnej časti karosérie a poškodením mechanizmu ľavého spätného zrkadla uvedeného vozidla, ktorá podľa odborného vyjadrenia znaleckej organizácie M., K., č. 663/2023, dosahuje výšku 1554,50 eur, ďalej poškodením pánskych náramkových hodiniek zn. I. I. N. O. XXXXXXX-XXXX G. O. P. K. H., ktorá bola rovnakým spôsobom vyčíslená na 43,50 eur, čím úmyselným poškodením cudzích vecí spôsobil škodu spolu 1598,- eur
t e d a
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu
- inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na chránenej osobe (tehotnej žene)
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejne prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou)
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a s poukazom na § 139 písm. b/ Tr. zák.
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák.
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. e/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie – ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:
- Q. A. F., nar. XX. X. XXXX v A., trvale bytom A., F. XXXXX/XX, škodu vo výške 1859,- eur.
- spoločnosti J., K., so sídlom v A., D. XXXX/XX, IČO 46610154 vo výške 205,- eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 2 Pv 511/23/5506 podal dňa 28.12.2023 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému A. B., stíhanému pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a iné, ktorých sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.02.2024 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, ľutuje všetko, čo sa stalo a je ochotný nahradiť škodu.
Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako určitých trestných činov; bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určité trestné činy. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“.
Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Samosudca Okresného súdu Martin uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste, výroku o ochrannom opatrení a výroku o náhrade škody. K tomuto kroku okresný súd viedli dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, a to najmä výpovede poškodených Q. A. F., A. G. a Q. R., závery znaleckého posudku č. 73/2023 znalca L. A. A. M. D., ako i objektívne dôkazy – kamerové záznamy vydané poškodenými A. G. a Q. R..
Na hlavnom pojednávaní konanom 06.02.2024 súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal znalecké posudky a listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedených výrokoch.
Zo znaleckého posudku znalca L. A. A. M., D. (č.l. 178-184 spisu) vyplýva, že poškodený A. F. utrpel dňa 16.10.2023 tržno-zmliaždenú ranu ľavej spánkovej oblasti hlavy a zmliaždenie ľavého zápästia po napadnutí inou osobou. Jednalo sa o poranenia ľahkého stupňa a povahy, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie. Klinicky sa tržno-zmliaždená rana prejavovala lokálnou bolesťou hlavy a krvácaním, bola nutnosť chirurgického ošetrenia, zošitia rany. Krv z rany v spánkovej oblasti zatiekla aj do ľavého zvukovodu, kde zaschla, vytvorila krvnú chrastu či čiastočne upchala zvukovod, poškodený mal zníženú počuteľnosť na ľavé ucho a točenie hlavy, bol vyšetrený a ošetrený krčno-ušným lekárom, boli aplikované ušné kvapky a výplach zvukovodu za účelom odstránenia chrasty. Zmliaždenie zápästia bolo bolestivé, z čoho mal poškodený limitovanú hybnosť zápästia. Komplex predmetných poranení si vyžiadal dobu liečby a práceneschopnosť v trvaní približne 10 až 14 dní. Po túto dobu bol poškodený aj obmedzovaný v obvyklom spôsobe života. Poškodený utrpel tržno-zmliaždenú ranu ľavej spánkovej oblasti a zmliaždenie ľavého zápästia po tupom mechanickom násilí charakteru úderov tupým predmetom na oblasť hlavy a pravej ruky. Zmliaždenie ľavého zápästia možno klasifikovať ako obranné poranenie, kedy poškodený nastavil ľavú hornú končatinu pred páchateľa za účelom ochrany hlavy pred úderom pevným predmetom. Poranenia vznikli tak, ako ich uvádza poškodený A. F. a ako uvádza A. G.. Predmetné poranenia nezanechajú trvalé následky. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života spočívalo v tom, že poškodený musel strpieť chirurgické ošetrenie tržno-zmliaždenej rany hlavy, musel absolvovať CT vyšetrenie lebky a mozgu za účelom vylúčenia závažnejšieho poranenia lebky a mozgu. Poranenia boli bolestivé, mal limitovanú hybnosť ľavého zápästia, krv z rany mu zatiekla do zvukovodu ucha, čo mu spôsobilo problémy zo sluchom, následkom čoho musel absolvovať krčné vyšetrenie a strpieť ošetrenie zvukovodu. Musel dodržiavať lekárom nariadený kľudový režim s vylúčením namáhavejšej fyzickej i psychickej aktivity vrátane vedenia motorového vozidla. Musel sa vyhýbať prašnému a vlhkému prostrediu. V bežných denných potrebách zásadnejšie obmedzený nebol. Bodové hodnotenie bolestného stanovuje spolu na 10 bodov á 26,08 €, t. j. sumu 261,- € po zaokrúhlení. Pri vzniku uvedeného poranenia hlavy s ohľadom na zasiahnuté anatomické partie tela poškodeného, smer pôsobenia útoku, použitý útočný predmet, bolo možné spôsobiť a bezprostredne hrozili i poranenia
závažnejšieho charakteru, než v konečnom dôsledku boli spôsobené. Mohlo dôjsť k ťažkému otrasu mozgu, zlomeninám tvárových kostí a chrupu, krvácaniu do lebky. Hrozilo nebezpečenstvo poškodenia dôležitého orgánu ako vážnej poruchy zdravia.
Zo záverov znalkyne A. M. G., prezentovaných v znaleckom posudku číslo 203/2023, vyplýva, že u obž. A. B. zisťuje vo vzťahu k návykovým látkam škodlivé zneužívanie alkoholu s rizikom vývoja do závislosti a nepravidelné zneužívanie kanabinoidov, bez závislosti. V čase vyšetrovaného skutku bol u obžalovaného prítomný stav kombinovanej (nie komplikovanej) stredne ťažkej alkoholovej opitosti jednoduchého rázu (použitie alkoholu a THC), ktorý si menovaný navodil vlastným pričinením. Znalkyňa je toho názoru, že v triezvom stave by sa obžalovaný trestnej činnosti nedopustil. Aby pobyt obžalovaného na slobode nebol pre spoločnosť nebezpečný v zmysle páchania obdobnej trestnej činnosti, pre ktorú je vyšetrovaný, je nevyhnutné, aby dodržiaval prísnu abstinenciu od alkoholu aj od iných psychoaktívnych látok. Zohľadňujúc nízky vek obžalovaného, prítomnosť škodlivého zneužívania alkoholu s problémovým správaním v stavoch opitosti, ale aj možné riziko vzniku závislosti, znalkyňa odporúča, aby mu bola nariadená ochranná protialkoholická liečba ambulantnou formou, zákaz zneužívania aj iných psychoaktívnych látok spolu s probačným dohľadom s cieľom zvýšenej kontroly, či skutočne nariadené opatrenia dodržiava.
Z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie JHS, s. r. o., číslo 663/2023 vyplýva, že celkové účelne vynaložené náklady na uvedenie poškodeného motorového vozidla Mazda 6, EČ A. H., do pôvodného stavu, ktoré sú totožné s výškou spôsobenej škody, predstavujú vrátane DPH sumu 1.554,50 €. Všeobecná hodnota zničených pánskych náramkových hodiniek zn. I. I. N. O. G. G. O. P. K. H. predstavovala ku dňu skutku 43,50 €.
Z faktúry číslo 31311233 zo dňa 10.11.2023, vystavenej spoločnosťou O. F. K., adresovanej J. K. na č.l. 255 spisu vyplýva, že obchodná spoločnosť O. F. fakturovala poškodenej obchodnej spoločnosti J. K. za opravu poškodeného motorového vozidla FIAT Punto sumu 205,- € s DPH.
Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Pokus trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Podľa § 123 ods. 3 Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zákona z hľadiska druhov trestných činov je zločinom a úmyselným trestným činom. Podľa § 123 ods. 3, písm. e) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie poškodenie dôležitého orgánu, ktorým sa rozumie len také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhotrvajúci následok (napr. pomliaždenie mozgu, poranenie miechy, poranenie dýchacích ciest, poranenie dôležitých vnútorných orgánov akýmsi sú srdce, ľadviny, slezina). Môže sem patriť aj strata jedného oka, ale aj strata reči. V danej trestnej veci u poškodeného Q. A. F. podľa znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia mohlo dôjsť k ťažkému otrasu mozgu, zlomeninám tvárových kostí a chrupu a
ku krvácaniu do lebky, čo je možné z trestnoprávneho hľadiska posúdiť ako nebezpečenstvo poškodenia dôležitého orgánu podľa § 123 ods. 3, písm. e) Tr. zákona, a teda konanie obžalovaného posúdiť ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., Tr. zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na chránenej osobe (tehotnej žene). Prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou). Prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne jemu. Malou škodou podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselné trestné činy, ktoré majú charakter prečinu.
Konanie obžalovaného uvedené vo výrokovej časti rozsudku súd právne posúdil ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/Tr. zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu, ďalej sa inému vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a na chránenej osobe (tehotnej žene), ďalej sa dopustil fyzicky, na mieste verejne prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou) a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obžalovaný má v odpise registra trestov (č. l. 336 spisu) dva záznamy, a to pre trestné činy krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody s určením skúšobnej doby, v ktorej sa osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 332-335 spisu) má obžalovaný evidovaných 5 priestupkov. V roku 2019 fyzicky napadol osobu K. I. na parkovisku OC Tulip v Martine. V roku 2020 sa dostúpil drobnej krádeže v OBI Martin. V roku 2021 rozbil na dome, ktorý užíva jeho strýko S. B. sklenenú výplň okna. V roku 2021 sa spoločne so K. I. dopustil drobnej krádeže v BILLA OC Tulip v Martine a dňa 20.08.2023 v čase o 21.00 hod. sa dopustil drobného ublíženia na zdraví, keď fyzicky napadol osobu N. T., ktorého udrel 3-krát otvorenou dlaňou.
K trestu uloženému obžalovanému sa súdu žiada uviesť nasledovné:
Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine cimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že páchaním trestnej činnosti sa posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
V prejednávanej trestnej veci sa jedná o spáchanie štyroch trestných činov v jednočinnom súbehu a súd preto podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladal úhrnný trest. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest sa ukladá podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V danom prípade je potom základná trestná sadzba úhrnného trestu odňatia slobody pre najprísnejší trestný čin (zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.) vo výmere od 4 rokov až na 10 rokov. Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. A. B. zobral do úvahy predovšetkým fakt, že u obžalovaného zistil rovnováhu tak poľahčujúcich ako i priťažujúcich okolností. Obžalovanému poľahčovalo, že sa ku skutku priznal aj ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), naopak priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov ( § 37 písm. h/ Tr. zákona). Pri rozhodovaní o výmere trestu obžalovanému súd zobral do úvahy i tú skutočnosť, že samotný obžalovaný chcel hneď na úvod hlavného pojednávania konať o dohode a vine s prokurátorom (s čím však prokurátor nesúhlasil), a tak si prípadne vylepšiť svoje postavenie aj čo sa týka výmery uloženého trestu odňatia slobody. Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a súd prijal toto jeho vyhlásenie, čím obžalovaný výrazne uľahčil dokazovanie pre súdom a zároveň neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predzaznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Samosudca okresného súdu v nadväznosti na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 za použitia analógie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona mohol obžalovanému z tohto dôvodu mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu o jednu tretinu, t.j. až na 2 roky a 8 mesiacov, tak ako to mohol učiniť prokurátor v rámci konania o dohode o vine a treste. Vzhľadom na postoj samotného obžalovaného na hlavnom pojednávaní („obžaloba je dôvodná, cítim sa byť vinný zo skutku“) ako i tej skutočnosti, že obžalovaný sa najzávažnejšieho trestného činu – zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. dopustil len v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., preto samosudca podľa § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. obžalovanému z tohto dôvodu mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu na výmeru 2 roky a 6 mesiacov, považujúc uvedenú výmeru úhrnného trestu odňatia slobody za dostatočnú na ochranu spoločnosti a na nápravu obžalovaného.
Čo sa týka druhu trestu, tu sa okresný súd riadil všeobecnými zásadami ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zákona , t.j. že súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Súdu neuniklo, že obžalovaný sa v priebehu pár minút dopustil štyroch úmyselných trestných činov, z toho troch násilnej povahy na verejnom priestranstve – na ulici, brániac v prejazde nič netušiacej osádke osobného automobilu, ktorý viedol poškodený Q. A. F. s jeho tehotnou priateľkou A. G.. Obžalovaný bez zjavnej príčiny zrejme v dôsledku požitia a kombinácie návykových látok sa dvakrát
z celej sily zahnal drevenou tyčou na pošk. Q. A. F., pričom údery smerovali na hlavu poškodeného a len v dôsledku bleskovej reakcie poškodeného, ktorý sa pred uvedenými údermi bránil zdvihnutím ruky (preto aj došlo k poškodeniu jeho hodiniek na zápästí) nedošlo k dokonaniu trestného činu ublíženia na zdraví. K tejto skutočnosti napomohla i tá skutočnosť, že samotná tyč sa po druhom údere rozštiepila, čo svedčí o mimoriadne silnej intenzite úderu obžalovaného. Po tomto obžalovaný svoju protiprávnu činnosť voči poškodenému neukončil, ba naopak ešte ju znásobil, keďže z domu si zobral ďalšiu tyč so snahou opäť zaútočiť na poškodeného, ktorý zatiaľ na motorovom vozidle s priateľkou odišli k rodinnému domu jeho rodičov, kde znova dobehol obžalovaný a držiac v ruke nôž s čepeľou o dĺžke približne 15-20 cm opäť na ulici, počas bieleho dňa, vykrikoval na poškodených A. F. a A. G., že si ich nájde, že ich pozná, že ho zabije, pristúpil k bráničke, ktorú tesne pred ním zavrela A. G., ktorej vykrikoval, že ju dopichá, že tú brunetu rozpára, že ju „vykuchá“, napriek tomu, že musel vidieť, že poškodená je vo vysokom štádiu tehotenstva a v dôsledku tohto konania obžalovaného mohlo dôjsť aj k inému závažnejšiemu následku u samotnej poškodenej. Úhrnný podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou, ktorý požadovala obhajoba v záverečnej reči za takéto násilné konanie obžalovaného, ktorý už bol viackrát súdne trestaný podľa názoru súdu nie je možné uložiť a v zmysle generálnej ako i individuálnej prevencie je potrebné na obžalovaného pôsobiť uložením len nepodmienečného trestu odňatia slobody počas výkonu ktorého si obžalovaný bude môcť uvedomiť nesprávnosť svojho konania ako i hroziacich závažných následkov u poškodených, ku ktorým našťastie nedošlo a takto uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody bude výstrahou pre ostatných občanov.
Nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním hore uvedených trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2, písm. a) Tr. zák. zaradil na výkon úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
V súlade s odporúčaním znalkyne A. M. G. - nariadiť u obvineného ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, súd obžalovanému A. B. podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložil spomínané ochranné opatrenie, kedže predmetnej trestnej činnosti sa dopustil pod vplyvom návykových látok a samotná znalkyňa u obž. A. B. zistila vo vzťahu k návykovým látkam škodlivé zneužívanie alkoholu s rizikom vývoja do závislosti a konštatovala záver, že aby pobyt obžalovaného na slobode nebol pre spoločnosť nebezpečný v zmysle páchania obdobnej trestnej činnosti, pre ktorú je vyšetrovaný, je nevyhnutné, aby dodržiaval prísnu abstinenciu od alkoholu aj od iných psychoaktívnych látok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Q. A. F., nar. XX. X. XXXX v Martine, trvale bytom A., F. XXXXX/XX, škodu vo výške 1859,- eur a poškodenej spoločnosti J., K., so sídlom v A., D. XXXX/XX, IČO 46610154 škodu vo výške 205,- eur z nasledovných dôvodov. Poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Výška škody čo sa týka poškodeného Q. A. F. pozostáva z bolestného (261,- €), z účelne vynaložených nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla Mazda 6, ev.čísla: A. H., do pôvodného stavu (1.554,50 €) a z všeobecnej hodnoty zničených pánskych náramkových hodiniek zn. I. I. N. O. G. G. O. P. K. H. (43,50 €), teda celkovo sumu 1859, - €. Výška škody čo sa týka poškodenej spoločnosti J., K., so sídlom v A., D. XXXX/XX, IČO 46610154 predstavuje sumu výške 205,- eur za opravu poškodeného motorového vozidla FIAT Punto (faktúra č. 31311233 zo dňa 10.11.2023, vystavená spoločnosťou O. F. K.). Z týchto dôvodov súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť obom poškodeným vyššie uvedené sumy, keďže uvedenú škodu obom poškodeným spôsobil svojím protiprávnym konaním samotný obžalovaný A. B..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.