Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35P-73-2019.pdf
PDF · 74.05 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v právnej veci navrhovateľa I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., t. č. M. XX/XX, G., proti odporcovi - synovi navrhovateľa C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Y. XXXX/XX, P., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Určuje sa, že vyživovacia povinnosť I. O. voči C. O., ktorej rozsah bol naposledy určený rozsudkom Okresného súdu L. C. nad E. č. k. 5P/114/2010-67 zo dňa 12.11.2014 vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s a z r u š u j e s účinnosťou od 24.06.2019.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07.06.2019 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči synovi z dôvodu, že syn nadobudol plnoletosť a mal by byť schopný živiť sa sám. Navrhovateľ zároveň poukázal na svoju nepriaznivú životnú situáciu.
2. Odporca sa k návrhu, ktorý mal doručený do vlastných rúk, nevyjadril.
3. Súd nariadil pojednávanie na deň 18.11.2019, na ktoré sa dostavil navrhovateľ. Odporca sa na uvedenom pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadal. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že s odporcom nie je v kontakte. K podaniu návrhu ho viedli informácie o tom, že odporca nechodí do školy a ani nepracuje, a preto mal za to, že je schopný sám sa živiť. Doterajšie výživné riadne uhrádzal. Príjmom navrhovateľa je invalidný dôchodok vo výške 86,- eur mesačne.
4. Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/114/2010-67 zo dňa 12.11.2014 súd zistil, že týmto rozsudkom bol vtedy ešte maloletý syn C. (odporca) zverený do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ ako otec bol zaviazaný platiť na odporcu (vtedy ešte maloletého) výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Od tejto úpravy výživného k ďalšej úprave (zníženiu, zvýšeniu) výživného na odporcu nedošlo.
6. Z obsahu spisu a z pripojeného spisu sp. zn. 34P/77/2018 mal súd preukázané, že odporca ako syn navrhovateľa ukončil školu v 8. ročníku ZŠ, kedy dosiahol 16 rokov. Nemá riadne ukončené ani základné
vzdelanie. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni odporca uzatvoril dňa 16.09.2019 so zamestnávateľom D. s.r.o., IČO XXXXXXXX, Dohodu o pracovnej činnosti, pričom vymeriavací základ za obdobie 09/2019 bol XXX,- eur.
7.1. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7.2. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7.3. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že plnoletý syn navrhovateľa sa už nepripravuje na budúce povolanie, keďže nemá ukončené ani základné vzdelanie, pričom v štúdiu nepokračuje. Odporca už pred dosiahnutím plnoletosti si privyrábal a táto skutočnosť vyplýva z obsahu pripojeného spisu. Aktuálne odporca pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a nemá žiaden zdravotný hendikep, ktorý by ho vo výkone práce akokoľvek obmedzoval. Z obsahu návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti je zrejmé, od kedy žiada navrhovateľ vyživovaciu povinnosť zrušiť, keď v návrhu poukázal na skutočnosť, že dňa 23.06.2019 dosiahne odporca plnoletosť, pričom uviedol, že má za to, že jeho vyživovacia povinnosť týmto voči odporcovi zanikla, nakoľko nadobudol schopnosť sám sa živiť.
9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky svoje potreby (hmotné, kultúrne, podľa judikatúry vrátane bytovej). 10. V zásade možno konštatovať, že nepokračovanie v štúdiu, za plnoletosti dieťaťa, keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca aj napriek neukončenému základnému vzdelaniu, je schopný toho času sa sám živiť. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že vyživovacia povinnosť sa počnúc dňom 24.06.2019, ktorý je deň nasledujúci po dosiahnutí plnoletosti odporcu zrušuje, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá len do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.