Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-91-2019.pdf
PDF · 139.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/91/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XF, F., zastúpený zákonným zástupcom: K. H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XF, F., v konaní zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti odporkyni: K.. F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, V. - okolie, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným tunajšiemu súd dňa 15.10.2019, doplneným podaním doručeným súdu 15.11.2019, sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporkyni nasledovné povinnosti:
I. Žalovaná je p o v i n n á upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu tak, že je povinná zdržať sa verejného šírenia informácii týkajúcich sa súkromia maloletého a informácii súvisiacich so súkromím maloletého. II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako zákonný zástupca, otec maloletého H., podal v mene maloletého H. tento návrh z dôvodu, že žalovaná a otec žalobcu sú bývalí partneri, ktorí od roku 2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Žalovaná a otec žalobcu sú k dnešnému dňu účastníkmi dvoch civilných konaní, vedenými pred Okresným súdom Bratislava III. Maloletý žalobca bol na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.09.2017, sp. zn.: 37P/246/2017 potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.12.2017, sp.zn.: 11CoP/551/2017, zverený do osobnej starostlivosti otca. Rozsudkom vyhláseným tunajším súdom dňa 04.07.2019 pod sp. zn.: 38P/60/2017 bol maloletý žalobca zverený do osobnej starostlivosti otca.
3. Maloletý navrhovateľ podáva pre nedostatok procesnej spôsobilosti tento návrh v zastúpení svojím zákonným zástupcom - otcom. Otec navrhovateľa dospel k záveru, že v danom prípade je úmyslom návrhu chrániť najlepší záujem maloletého navrhovateľa, t. j. aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv a rovnaký záujem má aj otec navrhovateľa. V nadväznosti na potrebu konať v danej veci bez zbytočného odkladu a zabezpečiť ochranu subjektívnym právam navrhovateľa má s poukazom na konštantnú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave za to, že v danom prípade je otec, ako zákonný zástupca maloletého, oprávnený podať za maloletého žalobcu
tento návrh ako aj realizovať všetky potrebné úkony na ochranu jeho ohrozených práv (viď Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.07.2019, sp. zn.: 6Co/152/2019, bod č. 6 odôvodnenia).
4. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa od apríla roku 2019 začala publikovať prostredníctvom rôznych tlačových, ako aj internetových médií, klamlivý príbeh o vzťahu s otcom navrhovateľa a priebehu starostlivosti o maloletého navrhovateľa. Na podnet žalovanej nasledovné články a príspevky: články uverejnené v Denníku N - v článkoch uverejnených v Denníku N sú osobné údaje navrhovateľa anonymizované a môžu ho spoznať najmä zainteresované osoby; Uvedený stav pritom spôsobila sama odporkyňa, keď žalobcu mnohokrát vystavila stresovej situácií a spôsobila mu traumu, pred očami maloletého syna niekoľkokrát napádala jeho otca a snažila sa ho násilne, s krikom prevziať. Inokedy si prišla pre maloleté dieťa v sprievode policajtov či médií za účelom vyvolať mediálnu kauzu. Otec navrhovateľa sa napriek tomu snažil a dodnes snaží s odporkyňou komunikovať, dohodnúť sa na pomoci skúseného odborníka a postupne tak napraviť jej vzťah so synom, ale odporkyňa všetky pokusy otca zásadne odmieta. O nepriaznivom psychickom stave navrhovateľa z dôvodu správania sa odporkyne svedčí správa o priebehu prevzatia žalobcu zo škôlky, ako aj Úradný záznam ÚPSVaR. 5. Žalovaná v internetovom článku na webovej adrese Denníka N: https://dennikn.sk/1517438/ako-prist-na-slovensku-o-deti/? fbclid=IwAR21EzcRKcey8PJn1nMQJOfczAJX8BuH2Mv8zoFGaEUsTbF5Efjuve3df_k zo dňa 03.07.2019, ktorého autorom je: W. Q., zverejnila svoj príbeh kde nepravdivo, skreslene a účelovo opísala vývoj rodinnej situácie navrhovateľa, keď v druhej časti článku uvádza svoj príbeh a prekrúca skutočnosti. Meno odporkyne je zmenené, avšak pre zainteresované osoby sú osoby spomínané v článku od podnadpisu: „Syna som videla naposledy v septembri 2018“, jasne rozpoznateľné. Odporkyňa v článku zavádzajúco a nepravdivo opisuje priebeh ukončenia jej vzťahu s otcom navrhovateľa, ako aj priebeh jej styku s navrhovateľom, nepravdivo uvádza, že navrhovateľa videla naposledy v septembri 2018. Pravdou je, že ho videla mnohokrát, avšak maloletý H. s ňou odmieta byť v kontakte, odporkyne sa bojí a keď ju vidí, uteká preč. Odporkyňa v článku nepravdivo opisuje incident, ktorý sa odohral dňa 02.09.2018 pri preberaní navrhovateľa, kedy nie otec navrhovateľa, ale odporkyňa bezdôvodne napadla jeho a starú matku navrhovateľa pred jeho očami a vyhrážala sa im, že ich fyzicky zlikviduje. Tvrdenie odporkyne, že jej otec navrhovateľa spôsobil zranenia, či tvrdenia, že bol v priestupkovom konaní uznaný za vinného, ako to vyznieva z článku, sú nepravdivé a nepreukázané. Rovnako sú nepravdivé tvrdenia odporkyne, že nie je možné nájsť psychológa, ktorý by bol ochotný pomôcť riešiť rodinnú situáciu. Otec navrhovateľa, rovnako ako aj ÚPSVaR odporkyne navrhovali rôznych odborníkov, avšak žiadne sedenia sa neukončili úspešne z dôvodu prístupu odporkyne. Tvrdenie odporkyne, že s ňou škôlka navrhovateľa nekomunikuje, že si ho nemôže v škôlke prevziať, taktiež nie je pravdivé, o čom svedčí aj správa o preberaní navrhovateľa odporkyňou. Z priložených dôkazov je však zrejmé, že navrhovateľ s odporkyňou odmieta odísť z dôvodu jej dlhodobého nevhodného prístupu a správania. Navrhovateľ bol otcovi zverený práve z dôvodu správania sa odporkyne, ako aj lepších podmienok na ďalší vývoj. Dňa 04.07.2019 prvoinštančný súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k žalobcovi tak, že ho zveril do starostlivosti otca na základe objektívne zisteného skutočného stavu veci.
6. V internetovom článku na webovej adrese: https://dennikn.sk/1490098/otec-dietata-porusuje- rozhodnutie-sudu-sudy-o-tom-denniku-n-zakazali-pisat/?ref=tit1 zo dňa 07.06.2019, ktorého autorom je: V. L., zverejnila svoj príbeh a skreslene opísala aktuálny priebeh styku so žalobcom a postup súdu vo veci napriek tomu, že už v názve článku sa jasne píše: „...súdy o tom Denníku N zakázali písať...“. Odporkyňa uviedla, že otec žalobcu jej v styku bráni, súdy s tým nič nerobia a preto sa so žalobcom nemôže stýkať. Uvedený stav pritom spôsobila sama odporkyňa, keď navrhovateľa mnohokrát vystavila stresovej situácií a spôsobila mu traumu, pred očami navrhovateľa niekoľkokrát napádala jeho otca a snažila sa ho násilne, s krikom prevziať. Inokedy si prišla pre navrhovateľa v sprievode policajtov či médií za účelom vyvolať mediálnu kauzu. Otec navrhovateľa sa napriek tomu snažil a dodnes snaží s odporkyňou komunikovať, dohodnúť sa na pomoci skúseného odborníka a postupne tak napraviť jej vzťah so synom. O nepriaznivom psychickom stave navrhovateľa z dôvodu správania žalovanej svedčí správa o priebehu prevzatia žalobcu zo škôlky ako aj Úradný záznam ÚPSVaR.
7. Žalovaná v internetovom článku na webovej adrese Denníka N: https://dennikn.sk/1517438/ako-prist-na-slovensku-o-deti/? fbclid=IwAR21EzcRKcey8PJn1nMQJOfczAJX8BuH2Mv8zoFGaEUsTbF5Efjuve3df_k zo dňa 03.07.2019, ktorého autorom je: W. Q., zverejnila svoj príbeh, kde nepravdivo, skreslene a účelovo
opísala vývoj rodinnej situácie žalobcu, keď v druhej časti článku uvádza svoj príbeh a prekrúca skutočnosti. Meno žalovanej je zmenené, avšak pre zainteresované osoby sú osoby spomínané v článku od podnadpisu: „Syna som videla naposledy v septembri 2018“, jasne rozpoznateľné.
8. V článku zo dňa 03.08.2019, uverejnenom v denníku Plus 1 deň, odporkyňa už zverejnila nielen svoje meno a fotografiu, ale aj meno a fotografiu navrhovateľa, znovu nepravdivo uvádza, že jej otec navrhovateľa bráni v styku so synom. Navrhovateľ s odporkyňou odmieta byť, akonáhle sa odporkyňa objaví, navrhovateľ začne plakať, kričať a dostáva sa do emocionálnych hysterických záchvatov, o čom priložil zápis z preberania dieťaťa v škôlke, ako aj úradný záznam MŠ a audionahrávku. Odporkyňa však túto skutočnosť odmieta prijať, takisto ako odmieta prijať, že tento stav zapríčinila sama svojim správaním absolútne nezohľadňujúcim záujmy navrhovateľa. Namiesto toho sa snaží navrhovateľa násilne donútiť, aby s ňou trávil čas, na styk sa dostavuje v sprievode policajtov a medializuje celú situáciu uvádzaním nepravdivých a značne tendenčných tvrdení, s ktorými je navrhovateľ neustále konfrontovaný, a to aj počas bežného dňa v škôlke, čo prehlbuje jeho psychickú nepohodu a značne vplýva na jeho ďalší vývoj.
9. V článku z apríla 2019 uverejnenom v denníku Nový čas odporkyňa zverejňuje opätovne svoje meno (F., XX) a fotografiu, meno otca navrhovateľa (H. V., XX, šéf U. U.) a jeho fotografiu a meno (H., X) a fotografiu navrhovateľa, pričom v článku okrem svojho značne skresleného príbehu opisuje aj zdravotný stav navrhovateľa, jej tvrdenia sú pritom tendenčné a nezohľadňujú skutočný stav. Nie je pravdivé tvrdenie, že otec s navrhovateľom necvičil podľa odporúčaní lekárov, či že navrhovateľ váži len 17 kg. Uvedené tvrdenia odporkyňa nepodložila žiadnym relevantným dôkazom. Podľa záverov pravidelných vyšetrení u pediatra je navrhovateľova váha v norme. Rovnako tvrdenia matky, že otec zmenil navrhovateľovi škôlku bez jej súhlasu nie sú pravdivé, čo vyplýva aj z priloženej SMS komunikácie. Okrem vyššie uvedeného nie je pravdivé ani tvrdenie odporkyne, že otec si „nepraje“ aby si ho matka prevzala v zmysle neodkladného opatrenia. Práve naopak, otec navrhovateľa vyvíja maximálnu snahu o nápravu vzťahu medzi matkou a synom, avšak z dôvodu, že odporkyňa odmieta spolupracovať, sú jeho snahy márne, syn tak naďalej odmieta styk s matkou, bojí sa jej a uteká pred ňou. Otec navrhovateľa bol vzhľadom na správanie odporkyne nútený podať na ňu v záujme navrhovateľa trestné oznámenia, o ktorých do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Tvrdenie odporkyne v článku je preto aj v tejto časti nepravdivé a nepreukázané. Na predmetný článok bol nútený v záujme žalobcu reagovať v krátkosti aj jeho otec, ktorý stručne uviedol objektívne informácie s cieľom uviesť veci na pravú mieru.
10. V článku z apríla 2019 uverejnenom v denníku Nový čas odporkyňa zverejňuje opätovne svoje meno (F., XX) a fotografiu, meno otca žalobcu (H. V., XX, šéf U. U.) a jeho fotografiu a meno (H., X.) a fotografiu navrhovateľa, pričom v článku okrem svojho značne skresleného príbehu opisuje aj zdravotný stav navrhovateľa, kde odporkyňa uvádza rovnaké tvrdenia ako v bode 8.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa pokračuje v medializácií navrhovateľa, keď poskytuje médiám skreslené informácie o rodinnej situácii navrhovateľa, jeho zdravotnom stave a bežnom živote a očierňuje jeho otca uvádzaním nepravdivých tvrdení, s ktorými je navrhovateľ často konfrontovaný. V článkoch uverejnených na základe podnetu odporkyne je osoba navrhovateľa jasne rozpoznateľná, a to nielen na základe zverejnenia osobných údajov otca navrhovateľa, ale aj samotného navrhovateľa. Medializácia navrhovateľa zo strany odporkyne vyvrcholila založením skupiny na Facebooku s názvom: Iniciatíva za rodičov, kde žalovaná každodenne očierňuje osoby zainteresované v konaniach súvisiacich so starostlivosťou o navrhovateľa.
12. Navrhovateľ má aktuálne 5 rokov, navštevuje posledný ročník materskej školy, v ktorej odporkyňa neustále vyvoláva škandály, keď sa ho nedôvodne snaží odhlásiť zo škôlky, chodí preňho na styk v sprievode policajtov, pretože navrhovateľ s ňou odmieta odísť a vyvoláva incidenty násilným ťahaním navrhovateľa pred spolužiakmi, rodičmi spolužiakov a pani učiteľkami von z triedy. Okrem uvedeného odporkyňa neoprávnene a v rozpore s najlepším záujmom maloletého medializuje a zverejňuje nepravdivé skutočnosti o jeho živote, zdravotnom stave a otcovi. Navrhovateľ je následne s týmito uvádzanými skutočnosťami konfrontovaný zo strany spolužiakov, čo neadekvátne zasahuje do jeho súkromia a ovplyvňuje nielen jeho sociálne vzťahy, ale aj psychiku a ďalší vývoj. Pre navrhovateľa je aktuálna situácia v rodine nesmierne náročná aj bez medializácie iniciovanej a neustále podporovanej odporkyňou.
Navrhovateľ je vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, či v konaní o výkon rozhodnutia, z odporkyne v neustálom strese. Akákoľvek pripomienka odporkyne v ňom vyvoláva negatívne emócie ako strach, stres, či hysterické záchvaty. Odporkyňa napriek tomu naďalej pokračuje vo svojom konaní, navrhovateľa vystavuje stresovým situáciám, nezohľadňuje jeho potreby, o empatickom a citlivom prístupe nehovoriac.
13. Z konania odporkyne je zrejmé, že absolútne nezohľadňuje navrhovateľov aktuálny psychický stav a namiesto citlivého prístupu a postupnej snahy o obnovu vzťahu pod vedením odborníka situáciu ešte zhoršuje a vystavuje ho neprimeraným stresovým situáciám, ktoré prežíva v jej prítomnosti v dôsledku traumatizujúcich spomienok zo septembra 2018 a jej následného správania, ako aj v jej neprítomnosti kvôli spôsobenej medializácii. Odporkyňa tak o navrhovateľovi verejne šírila nasledujúce informácie: • dôverné informácie z každodenného rodinného života navrhovateľa • skreslené informácie o zdravotnom stave navrhovateľa • informácie o mieste bydliska navrhovateľa • informácie o škôlke navrhovateľa • informácie o mene a veku navrhovateľa • fotografie navrhovateľa • zavádzajúce informácie o priebehu styku a vzťahu s odporkyňou
Ďalej odporkyňa verejne šírila nasledujúce často skreslené a nepravdivé informácie o otcovi navrhovateľa, t. j. o osobe navrhovateľovi blízkej: • informácie o dôvernosti vzťahu, resp. o kríze medzi navrhovateľom a otcom navrhovateľa • informácie o zamestnaní, veku, mene • fotografie • nepravdivé informácie o prístupe otca k styku navrhovateľa s odporkyňou • nepravdivé informácie, ktoré mali byť uvedené otcom v znaleckom posudku
14. K jednotlivým skutkovým tvrdeniam žalovanej prikladáme v prílohe Stanovisko k difamujúcim tvrdeniam „vymazanej matky“. Navrhovateľ nikdy nedal súhlas k tomu, aby odporkyňa verejne šírila vyššie uvedené informácie o jeho osobe. Navrhovateľ je síce maloletý, ale zverejnené informácie sa výrazným spôsobom dotýkajú jeho života a túto situáciu vníma veľmi citlivo. Výroky prednesené odporkyňou na adresu navrhovateľa aj na adresu otca navrhovateľa sa ho veľmi dotkli a závažným spôsobom zasiahli do jeho ľudskej dôstojnosti.
15. Svojím podaním doručeným súdu 08.11.2019 navrhovateľ oznámil, že situácia popísaná v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.10.2019 pretrváva, keď odporkyňa naďalej zverejňuje prostredníctvom periodík s celoštátnou pôsobnosťou a sociálnych sietí citlivé informácie zo života maloletého navrhovateľa. Od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08.11.2019 odporkyňa vyvíjala nasledujúcu iniciatívu: a) reportáž uverejnenú v denníku SME, kde dňa 17.10.2019 bola zverejnená reportáž v relácii Cez čiaru, v ktorej uvádzala konkrétne a navyše klamlivé skutočnosti dotýkajúce sa súkromia navrhovateľa. Závažnosť tohto jej konania podľa názoru navrhovateľa zvyšuje práve skutočnosť, že zatiaľ čo iní rodičia, ktorí v tejto reportáži tiež vystupovali, pristupovali v záujme ochrany dieťaťa anonymizovane, odporkyňa sa prezentovala celým svojím menom, menom otca aj dieťaťa spolu s ich podobizňami, čím bolo možné navrhovateľa veľmi jasne identifikovať, ako i jeho bydlisko a predškolské zariadenie, ktoré navštevuje; b) v článku uverejnenom na stránke najmama.aktuality.sk, odporkyňa zverejnila podobizeň ako aj plné mená otca a matky navrhovateľa. c) Dňa 17.10.2019 bol tento článok uverejnený na internetovej stránke tvnoviny.sk, kde rovnako zverejnila svoje meno, fotografiu a uvádzala podľa navrhovateľa nepravdivé informácie. Tieto články negatívne pôsobia na navrhovateľa a výrazným spôsobom zasahujú do jeho práva na ochranu súkromia, odkaz na tento článok bol dňa 22.10.2019 zdieľaný článkom v spojitosti s akýmsi korupčným správaním sa sudcov, kolíznych opatrovníkov, znalcov a advokátov, konanie ktorých odporkyňa neustále rozoberá bez opory v akýchkoľvek dôkazoch. d) Dňa 08.11.2019 bol na stránke www.zena.pluska.sk <http://www.zena.pluska.sk> uverejnený článok pod názvom „Sme vymazaní rodičia: F. a Y. bojujú za právo byť s deťmi, keďže odporkyňa v tomto článku opäť zverejnila informácie zo súkromia navrhovateľa a fotografiu s jeho podobizňou.
e) Všetky uvedené články a príspevky týkajúce sa súkromia navrhovateľa, odporkyne verejne šíri predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí, stránky Iniciatíva za vymazaných rodičov, ktorá má k dnešnému dňu takmer 12.000 sledovateľov. Týmto sa snaží vytvára mediálny tlak na konajúci súd a otca maloletého navrhovateľa s cieľom dosiahnuť zmenu podľa prvoinštančného rozsudku v odvolacom konaní, pričom tak koná bez ohľadu na to, že jej správanie výrazne zasahuje do života jej syna. Otec navrhovateľa odporkyňu permanentne na nevhodnosť jej správania upozorňuje a žiada, aby od neho upustila, všetky jeho pokusy boli neúspešné, preto je presvedčený, že odporkyňu zastaví v tomto konaní iba súd vydaním autoritatívneho rozhodnutia.
16. K návrhu predložil tieto listinné dôkazy: Uznesenie Krajského súdu o potvrdení NO zo dňa 31.01.2019
- styk žalovanej, Uznesenie o nariadení NO zo dňa 13.09.2017 - zverenie do starostlivosti otca, Uznesenie Krajského súdu o potvrdení NO zo dňa 20.12.2017 - zverenie do starostlivosti otca, Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.07.2019 - zverenie do starostlivosti otca, Článok Denník N zo dňa 07.06.2019, Článok Denník N zo dňa 03.07.2019, Článok Plus 1 deň zo dňa 03.08.2019, Článok Nový čas zo dňa 10.08.2019, Screenshot facebookovej stránky Iniciatíva za vymazaných rodičov a príspevku z 27.09.2019, Stanovisko k difamujúcim tvrdeniam „vymazanej matky“, Zápis o preberaní dieťaťa zo dňa 06.09.2019, Úradný záznam MŠ zo dňa 06.09.2019, Odpoveď na žiadosť o ukončenie dochádzky maloletého zo dňa 19.09.2019, Úradný záznam ÚPSVaR zo dňa 01.10.2019, Stanovisko zástupkyne riaditeľky škôlky zo dňa 02.10.2019, SMS komunikácia - súhlas odporkyne s návštevou škôlky.
17. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
20. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
21. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
22. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
24. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> neuloží, poučí účastníkov konania, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej súd neurčuje.
Podľa ust. § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.
25. Podľa ust. čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
26. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa ust. § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
27. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
29. Podľa ust. ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
30. Podľa ust. čl. 10 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Podľa ust. čl. 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
31. Podľa ust. čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
32. Podľa ust. čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa ust. čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu
na hranice štátu. Vydávame tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Podľa ust. čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
33. Podľa ust. čl. 10 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len ako „Listina“), každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa ust. čl. 10 ods. 2 Listiny, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa ust. čl. 10 ods. 3 Listiny, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
34. Podľa ust. čl. 17 ods. 1 Listiny, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa ust. čl. 17 ods. 2 Listiny, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podľa ust. čl. 17 ods. 3 Listiny, cenzúra je neprípustná. Podľa ust. čl. 17 ods. 4 Listiny, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
35. Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti á ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
36. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
37. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.10.2019 a s jeho prílohami, listinnými dôkazmi, a posúdil opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ s poukazom na ust. § 336 ods. 1 druhá veta CSP žiadal, aby súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
38. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ neodkladného opatrenia preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil, teda osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť nevyhnutne dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, vzhľadom na krátkosť času.
39. Všeobecne ku konfliktu práva na slobodu prejavu, práva na informácie a na ochranu osobnosti, súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti ÚS SR vyplýva, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy a hľadať vyvážený vzťah me- dzi Ústavou SR garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia a slobody prejavu a prá- vom na informácie. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Právo na informácie zahŕňa tak informácie pozitívne, ako aj negatívne, kto-
ré sa neprijímajú priaznivo. Limitačné ust. čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicit- ne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Pri rozhodovaní sporov vo ve- ciach ochrany osobnosti všeobecné súdy musia zohľadniť ochranu slobody prejavu minimálne v rozsa- hu jej ústavných záruk. Ust. § 13 Občianskeho zákonníka nemožno teda aplikovať izolovane, ale je nut- né ich vykladať v súlade s Ústavou SR. Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu však neznamená rezigná- ciu na ochranu osobnosti, čím závažnejšia je kritika, tým je verejnosť viac dezinformovaná a dotknutá osoba poškodená, najmä ak kritika nie je pravdivá.
40. V zásade platí, že ochrana osobnosti a súkromia bežného občana má prednosť pred právom na slobodu prejavu a na informácie. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje len proti takému zásahu do osobnostných práv, ktorý je možno kvalifikovať ako neoprávnený, t.j. protiprávny a nedovolený. V posudzovanej veci potom ide predovšetkým o posúdenie proporcionality proti sebe v kolízii stojacich práv na ochranu osobnosti navrhovateľa a na druhej strane práva odporkyne na slobodu prejavu. Neoprávneným je taký zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Neoprávnený zásah do osobnostných práv možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrej povesti fyzickej osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, alebo uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ sú neoprávnené, vybočujúce z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti, čo do obsahu a formy. Pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu, v takom prípade sa skúma, či existoval dostatočný skutkový podklad pre napadnuté úsudky.
41. K problematike slobody prejavu existuje početná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej sa vyzdvihuje význam spomínanej slobody, a sú aj určené jej medze, ktoré sú dané nutnosťou rešpektovať jednak spoločnosťou chránené záujmy definované v článku 10 ods. 1 Dohovoru a jednak práva tretích osôb. Sloboda prejavu a právo na informácie sú chápané ako jeden zo základných kameňov demokratickej spoločnosti. V prípade vzniku konfliktu tohto práva s právom na ochranu cti a dobrej povesti je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej povesti), a to práve v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Zároveň je potrebné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, keď k zásahu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Je preto potrebné na základe konkrétnych okolností prípadu zvážiť, či posudzované výroky dosahujú takú intenzitu, že zasahujú do práva na ochranu osobnosti danej osoby, alebo či sú danej situácii primerané. Pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku je nevyhnutné v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie, alebo hodnotiaci úsudok, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdení je teda overiteľná. V zásade platí, že podanie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje subjektívny názor jeho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (i subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná, teda, že nie je sprevádzaný vulgárnosťami a urážkami a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, tzn. či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sloboda prejavu, právo vyjadrovať názory a slobodne vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie vo vzťahu k fyzickým osobám je na druhej strane obmedzená právom na ochranu osobnosti. Sloboda prejavu a práva na informácie je teda legitímna dovtedy, ak neoprávnene nezasahuje do zákonom chránených zložiek osobnosti. V danom konkrétnom prípade to znamená, že odporkyňa má legitímne právo zverejňovať informácie o navrhovateľovi, svojom synovi, avšak len v takej miere, rozsahu a obsahu, dokiaľ nimi nedovoleným spôsobom nezasiahne do jeho osobnostných práv chránených zákonom, Ústavou SR alebo Dohovorom.
42. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade je zrejmé, že ako dôvod jeho nariadenia navrhovateľ uvádza práve potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán (účastníkov). V tomto prípade súd neodkladné opatrenie nariadi len v prípade existencie dôvodnej obavy, že
jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa neodkladného opatrenia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu, je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. V tomto kontexte má teda neodkladné opatrenie výrazne regulatívny charakter, ktorého zmyslom je aj zamedzenie vzniku škody alebo inej ujmy na zákonom aprobovaných právach strany alebo účastníka. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku situácie, kedy by boli pomery účastníka ohrozené, resp. došlo k rozširovaniu trvania negatívneho a protizákonného účinku.
43. V tomto štádiu pri preukazovaní osvedčenia skutočností tvrdených navrhovateľom osvedčujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, v kontexte záverov navrhovateľom predložených listinných dôkazov súd uvádza, že z nich je možné dovodiť, že odporkyňa komunikuje o svojom prípade v médiách, zverejnením svojho mena a priezviska, mena a priezviska otca dieťaťa aj mena samotného navrhovateľa
- ich syna.
Súd preto považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to aspoň osvedčenie uplatneného nároku, za dané. Na druhej strane sa však súd s odôvodnením navrhovateľa o tom, že je daná existencia bezprostredne hroziacej ujmy, odôvodňujúca nariadenie neodkladného opatrenia, a teda že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nestotožnil.
44. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Je pravdou, že nemusí ísť o akútny či jednorazový stav, a nie je nevyhnutne potrebné, aby sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáhal ochrany ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery strán. Pojem potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma alebo by sa podstatne zhoršilo právne postavenie navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo podľa názoru súdu nie je dané.
45. Z návrhu a príloh je zrejmé, že namietané články prevzali viaceré médiá. Navrhovateľ definovaný petit neodkladného opatrenia nezabezpečí odstránenie namietaných informácií zo všetkých jeho možných umiestnení, keď aj s ohľadom na znenie petitu neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ požaduje upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti tak, že je povinná sa zdržať verejného šírenia informácií týkajúcich sa súkromia maloletého a informácií súvisiacich so súkromím maloletého, nie je vylúčené ich opakované opätovné umiestnenie na internet, zverejnenie alebo šírenie odporkyňou, inou osobou, inou formou a v akejkoľvek inej podobe. Články obsahujúce sporné výroky môžu byť a sú dostupné na rôznych miestach na internete, vrátane internetových stránok médií a sociálnych sietí. Aj táto skutočnosť podľa súdu vylučuje dosiahnutie bezodkladnej a trvalej úpravy vzťahov strán.
Navrhovateľ v návrhu neozrejmuje a nevyvracia nepravdivosť všetkých tvrdení týkajúcich sa sporných článkov, vysvetľuje skutočnosti uvádzané navrhovateľkou len zo svojho subjektívneho pohľadu, vec sama týkajúca sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému navrhovateľovi je v štádiu odvolacieho konania, preto súd nemohol vychádzať ani z právoplatného rozhodnutia súdu. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že do osobnostných práv navrhovateľa môžu zasahovať len konkrétne výroky (navrhovateľkou uvedené sporné výroky), hodnotiace úsudky, ktoré navrhovateľ považuje za nepravdivé a spôsobilé privodiť jej nemajetkovú ujmu, rovnako ako prípadne iné - vždy len konkrétne konania. Opačný prístup a iba všeobecne a neprimerane široko koncipované zákazy alebo príkazy, ktorým zdržanie sa verejného šírenia predmetných informácií týkajúcich sa súkromia maloletého a informácií súvisiacich so súkromím maloletého, nepochybne je, nesporne neprimerane a neodôvodnene sú spôsobilé zasiahnuť do práva odporkyne a prekračujú rámec nevyhnutnosti jeho obmedzenia za účelom dosiahnutia daného cieľa - ochrany osobnostných práv navrhovateľa. Ochranu daných osobnostných práv navrhovateľa je možné dosiahnuť menej invazívnymi obmedzeniami základného práva odporkyne na slobodu prejavu a prístupu k informáciám, zúžením a konkretizovaním rozsahu zdržania sa vymedzených konaní. Petit návrhu na neodkladné opatrenie vzhľadom z hľadiska nevyhnutnosti podľa názoru súdu neobstojí.
46. Vychádzajúc z uvedeného nemal súd existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia, za preukázanú. Účelom neodkladných opatrení v prvom rade zostáva predovšetkým dočasná úprava práv a povinností, pričom je dôležité, že súd je povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. V dôsledku absencie podmienky bezodkladnosti je podľa súdu vylúčené, aby nariadením neodkladného opatrenia bolo dosiahnuté trvalé usporiadanie vzťahov. Nenariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v rámci tohto konania podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nevylučuje a nebráni navrhovateľovi účinne sa domáhať ochrany osobnosti a odstránenia škodlivých následkov v konaní vo veci samej. Za daných okolností by možnosť odporkyne podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP iniciovať konanie proti navrhovateľovi na navrátenie do pôvodného stavu znamenala v zásade obrátenie dôkaznej povinnosti a povinnosti tvrdenia strán.
47. Z dôvodu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil zákonné predpoklady v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP (bezodkladnú potrebu úpravy pomerov), vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a úvahy súdu, súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
48. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení CSP, podľa ktorých by strane, proti ktorej smeroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prislúchala náhrada trov konania ako úspešnej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že úspešnej strane, teda odporkyni, v tomto konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva žiadne trovy nevznikli, nemohol jej súd priznať ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.