Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-2-2018.pdf
PDF · 158.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2019 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. D., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom E. R., X. G. XXX/XX, okres Kežmarok,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 14.10.2016 vylákal od spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA so sídlom v Bratislave úver a uvedenú spoločnosť uviedol do omylu v otázke splnenie podmienok na poskytnutie alebo splácanie úveru a to tým, že dňa 14.10.2016 podal z nezisteného miesta prostredníctvom internetu, v mene G. L. z F., avšak bez jej vedomia a súhlasu žiadosť o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru od spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA so sídlom v Bratislave vo výške 1.253,61 €, ktorá bola zaregistrovaná pod č. 262461786262162, k žiadosti predložil fotokópiu občianskeho preukazu vystaveného na meno G. L., č.p. EC 144 868 a nepravdivo uviedol, že G. L. je zamestnaná v spoločnosti Plastiflex Slovakia, s.r.o, Kežmarok na základe toho bola následne dňa 14.10.2016 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úver č. 42755554900001 (evidenčné číslo 262461786262162) medzi spoločnosťou BNP Paribas Personal Finance SA, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO : 47 258 713 ako veriteľom a osobou vystupujúcou pod menom G. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., ul. D. Č.. XX, okres Kežmarok ako dlžníkom, na základe ktorej bol veriteľom poskytnutý dlžníkovi úver vo výške 1.253,61 € určený na financovanie kúpy tovaru na splátky a dlžník sa zaviazal tento úver uhradiť v 24 mesačných splátkach po 53,97 € s termínom prvej splátky 15.11.2016, pričom po prevzatí tovaru neuhradil ani jednu splátku, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO 47 258 713 škodu vo výške najmenej 1.253,61 €,
t e d a
vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne o d k l ad á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a dá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 škodu vo výške 1.253,61 €.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 10.01.2018 obžalobu pod sp. zn. Pv 200/17/7703-16 na obžalovaného A. D. pre skutok tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom prokurátor tento skutok právne kvalifikoval ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný A. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2018 neurobil žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, čo súd akceptoval ako súčasť jeho práva nevypovedať, o ktorom bol vopred poučený. Na tomto stanovisku obžalovaný zotrval aj na ďalších odročených hlavných pojednávaniach. Pretože obžalovaný neurobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku, ktoré by malo dôsledky v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku, súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v celom predmete prejednávanej trestnej veci, teda tak o vine ako aj o treste a náhrade škody, a to výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovede svedka - poškodeného z prípravného konania, výsluchmi svedkov a oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2018 vypovedal, že s danou vecou nemá nič spoločné, G. L. nepozná, nikdy ju nevidel, nikdy na ňu neuzatváral žiadnu zmluvu a nikdy za ňu nepreberal žiaden tovar. Pozná G. I. ale o SIM karty ho požiadal kamarát zo Starej Ľubovne lebo chcel rozbehnúť biznis a tak on požiadal o ne G. I.. Keď ich dostal od G. I., posunul ich Y. T. nepožité. Nepozná M. T.F. a nikdy ho ani neviezol do OC Fórum v Poprade. Poprel, že by niekedy ukazoval G. I. fotky na mobile, na ktorých bol zachytený občiansky preukaz na meno G. L. s tým, že nikdy nedisponoval fotkami iných občianskych preukazov. Poprel, že by niekedy G. I. vravel, že na G. L. zarobia. Nikdy nerobil žiadne objednávky na tovar a ani nijaký tovar nepredával. Nikdy nežiadal Y. T., aby pre neho vyzdvihol balíček v DPD zásielkovni v Starej Ľubovni. Poprel, že by si od neho vzal Y. T. mobilný telefón za splátku jeho dlhu lebo Y. T.F. nič nedlhoval. Nikdy nekupoval tovar cez portál Hej.sk a ani cez iné internetové portály.
So súhlasom strán trestného konania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu splnomocnenej zamestnankyne poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA A. R. z prípravného konania, ktorá dňa 13.11.2017 vypovedala, že dňa 14.10.2016 požiadala elektronickou formou osoba, ktorá vystupovala pod menom G. L.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, F. o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.253,61 Eur z dôvodu financovania nákupu na splátky a to telefónu a notebooku. Predajcom bol ich zmluvný partner - spoločnosť Hej.sk. K žiadosti o úver bol predložený občiansky preukaz série a čísla EC 144868, telefonický kontakt na žiadateľku 0949 524 702 a jej e - mailový kontakt G..V. a taktiež potvrdenie o tom, že je zamestnaná. Na základe predmetnej žiadosti bola dňa 14.10.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 42755554900001 (evidenčné číslo zmluvy 2624611786262162) medzi spoločnosťou BNP ako veriteľom a G. L. ako dlžníčkou, na základe ktorej bol dlžníčke poskytnutý úver vo výške 1.253,61 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 24 mesačných splátkach vo výške po 68,09 Eur s termínom prvej splátky ku dňu 15.11.2016. Zamestnávateľ žiadateľky nebol overovaný. Spôsob úhrady bol zvolený formou prevodného príkazu ale do termínu jej výsluchu neboli uhradené žiadne splátky úveru. Celková výška škody predstavuje 1.280,57 Eur, z čoho istina je 1.253,61 Eur, úroky s poistením sú vo výške 6,96 Eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky sú vo výške 20,- Eur, pričom túto škodu si poškodený aj uplatnil. Akontácia bola uhradená vo výške 139,29 Eur. Na tejto výpovedi ich zamestnankyne ako aj na výške uplatneného nároku na náhradu škody zotrval poškodený aj v ďalšom priebehu trestného konania.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2019 bol ako svedok vypočutý G. D., ktorý vypovedal, že ho oslovila G. L., že potrebuje nejakú finančnú výpomoc. Pretože poznal osobu menom Y. T., ktorý sa mu predstavil ako finančný agent, prostredníctvom ktorého je možné vybavovať pôžičky. Tak mu poslal cez Viber kópiu občianskeho preukazu G. L. s otázkou, či jej vie pomôcť. Ako Y. T. naložil s kópiou občianskeho preukazu nevie a ani nevie, či G. L. nakoniec uzatvorila nejakú zmluvu o pôžičke. S G. L. a ani s nikým z jej príbuzných o tom neskôr nehovoril. Poprel, že by on nejakým spôsobom použil kópiu občianskeho preukazu G. L.. G. L. je jeho suseda. Y. T. poznal predtým asi mesiac. Nepamätal si, ako na občiansky preukaz G. L. poslaný cez Viber reagoval Y. T. a relatívne môže byť pravda, čo vypovedal v prípravnom konaní, že Y. T. mu povedal, že na G. L.B. sa nič vybaviť nedá.
Na návrh prokurátora bola za účelom odstraňovania rozporov prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že na záležitosť s G. L. zabudol a spomenul si na ňu až potom, keď prišla za ním rodina G. L. a spomínali to, že G. chodia nejaké upomienky. Svedok na túto časť svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou to, čo vypovedal v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní si na to iba nespomenul.
Na tomto hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka Y. T., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný prišiel za ním do Starej Ľubovne, nakoľko sa predtým poznali a povedal mu, že má nejakého bieleho koňa a to pani L. a na jej meno sa chystá vybrať nejakú elektroniku a pôžičky. On predtým pre obžalovaného pár krát vyzdvihoval ním objednaný tovar a preto sa do tých vecí nejako zamotal a bol za to aj odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. Podľa tohto svedka to mal obžalovaný dobre vymyslené, objednával cez internet a e- shopy u rôznych poskytovateľov pôžičiek elektroniku a v prípravnom konaní, kedy si to viac pamätal, opísal presne o akú elektroniku v prípade G. L. išlo. M. T. a G. I. mali aj pre obžalovaného povyberané SIM karty a je možné, že boli použité aj v tomto prípade. Obžalovaný to celé zvalil na neho. Vo vzťahu k tomu, ako vyzdvihol balík v Starej Ľubovni svedok uviedol, že mal v Starej Ľubovni známeho, ktorý prevádzkoval tzv. Parcelshop. To je miesto, kde sú uložené balíky, ktoré neboli kuriérskou službou adresátom doručené a kde si ich adresát môže vyzdvihnúť. Vo vzťahu k G. L. sa jednalo o kuriérsku službu DPD. Obžalovaný asi týždeň na to, čo sa bavili o tom, že má preukaz G. L. a ide na ňu objednať tovar, ho požiadal, aby išiel do tej zásielkovne a vyzdvihol tam balík na meno G. L.B.. Obžalovaný podľa neho využíval jeho vzťah s majiteľom tejto výdajne, pretože ten mu tovar na meno G. L. vydal aj bez toho, aby sa preukázal nejakým dokladom, čo by sa pravdepodobne u cudzieho nikdy nemohlo stať. Svedok si na to dobre spomína, pretože tam bol notebook a mobilný telefón iPhone Apple. Zaplatil v zásielkovni akontáciu, balík zobral domov, kde si ho obžalovaný prišiel vyzdvihnúť. Pretože mu obžalovaný dlhoval nejaké peniaze, tak si na úhradu dlhu nechal buď notebook alebo iPhone, to si už presne nepamätá a druhú vec si vzal obžalovaný. Vec, ktorú si nechal, riadne užíval a čo spravil obžalovaný s tým druhým tovarom, nevie. Akontácia bola nejakých 130,- až 140,- Eur. On tomu známemu nič pri prevzatí tovaru nepodpisoval a len zavolal obžalovanému, aby mu obžalovaný nadiktoval číslo občianskeho preukazu G. L., nakoľko tento údaj jeho známy požadoval. Obžalovaný mu to číslo cez telefón nadiktoval, pričom neskôr sa zistilo, že to bolo fiktívne číslo. Balík bol do zásielkovne doručený na základe objednávky obžalovaného z nejakého e-shopu. Na súde v Starej Ľubovni bol za podobné objednávky obžalovaného tento svedok odsúdený, pretože obžalovaný to zvalil na neho a s D.O. sa dohodli na nejakej spoločnej verzii. Pre obžalovaného balíky týmto spôsobom vyzdvihoval opakovane a obžalovaný mu vždy povedal, aká bude výška akontácie. Ten dlh, pre ktorý si svedok nechal časť tovaru vyzdvihnutého v zásielkovi boli akontácie neuhradené obžalovaným ale boli tam aj iné pôžičky na kšefty obžalovaného, ktorý od svedka požadoval peniaze v hotovosti lebo mal účet zablokovaný exekútorom. Aký veľký dlh to bol, svedok uviesť nevedel. Pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovedi z prípravného konania svedok potvrdil pravdivosť svojej výpovede pri konfrontácii s obžalovaným v prípravnom konaní s tým, že dlh bol okolo 400,- Eur a obžalovaný si vzal tú drahšiu vec z tých dvoch vecí. Obžalovaný si podľa neho vymyslel, že chcel od neho SIM karty lebo chcel vinu zvaliť na neho. Obžalovaný mal u seba v aute veľký počet SIM kariet, ktoré aj upravoval a vyhadzoval použité SIM karty. Objednávku na G. L. nerobil. Obžalovaný chodil k nim do kaviarne v Starej Ľubovni, kde vytváral tieto objednávky, aby sa ľahšie klamalo. Svedok Y. T. vypovedal, že bol viackrát svedkom toho, ako to obžalovaný robil. Obžalovaný si najprv overil, či má nejaký človek dlh a potom vytvoril na e-shope cez spoločnosť Quatro alebo Cetelem konto, v ktorom prostredníctvom online formulárov vyplnil údaje cez občianske preukazy tých ľudí, ktorými disponoval a následne poslal tieto skeny občianskych preukazov a čakal na odpoveď na telefónnych číslach, ktoré mal a následne už pri výbere tovaru postupoval na mená cudzích osôb. Obžalovaný sa mu chválil, že má občianske preukazy iných ľudí a v telefóne mu tie fotky ukazoval. V prípade on - line objednávok je potrebné zadanie telefónneho čísla, na ktoré potom
spoločnosť zasiela informácie, napr. o potvrdení objednávky, odoslaní tovaru a pod. Preto obžalovaný potreboval od svedka G. I. tie SIM karty, z ktorých to telefónne číslo zapísal do formulára. Nespomína si, či mu G. D. posielal nejaké občianske preukazy ale vie, že s obžalovaným úzko spolupracoval. Vo vzťahu k svojmu odsúdeniu svedok uviedol, že sa ku skutku priznal a obžalovaný to na neho všetko zvalil a mal to dobre premyslené. Svedok sa s ním nechcel na súdoch naťahovať, lebo má svoj život a rodinu a nechal sa zamotať do kšeftov obžalovaného.
Svedok M. T. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že stretol G. I. a ten mu povedal, že potrebuje SIM karty na volania do O2. Preto išiel s G. I. a obžalovaným, ktorého spoznal na hlavnom pojednávaní autom do obchodného centra Fórum v Poprade, kde zobral dve SIM karty na jeho meno a dal ich G. I., ktorého poznal z futbalu a veril mu, že to nebude na nič zlé. Do Popradu išli autom, ktoré šoféroval obžalovaný a ktorý sa mu predstavil menom Y.. Obžalovaného predtým nepoznal. Podľa neho tie SIM karty boli použité na podvod lebo bol v tej veci na polícii. Jemu G. I. najprv tvrdil, že tie SIM karty potrebuje na telefonovanie a až neskôr mu povedal, že karty dal obžalovanému. G. L. nepozná a ani nikdy nebral tovar na splátky na túto osobu.
Na odročenom hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2019 bola ako svedkyňa vypočutá G. L., ktorá vypovedala, že jej prišiel papier, že má platiť nejaké splátky ale ona žiaden úver nebrala a preto to nahlásila na polícii. Poprela, že by v roku 2016 uzatvárala nejakú zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo že by v tomto období pracovala v spoločnosti Plastiflex Kežmarok. Nemá žiadnu emailovú adresu a s manželom v tom čase používali iba jeden telefón a iba od toho roku má svoj vlastný mobilný telefón, pričom číslo toho manželovho nevie. V roku 2016 neprevzala žiaden tovar. Občiansky preukaz poskytla v roku 2016 G. D., ktorého pozná. Preskenovať občiansky preukaz potrebovala kvôli obecnému úradu a od G. D. nič nežiadala a ani nepotrebovala úver. Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi tejto svedkyne z prípravného konania bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, v ktorej uviedla, že poskytla G. D. občiansky preukaz, pretože bola tehotná a potrebovala peniaze na potrat. Išla za ním lebo ten sa pozná s jej manželom. Opýtala sa ho, či jej nemôže požičať peniaze, čo D. odmietol lebo nemal peniaze. Tiež odmietol jej návrh, aby na ňu vybavil pôžičku. Povedal, že to skúsi vybaviť cez internet. Požiadal ju o občiansky preukaz, ktorý mu dala a on si ho ofotil do mobilu. Asi o tri dni jej oznámil, že pôžička neprešla. Svedkyňa potvrdila pravdivosť tejto jej výpovede z prípravného konania. Nemá žiadne pôžičky a spoločnosť CETELEM od nej nevymáha už nič, od kedy to nahlásila na polícii. Nestalo, že by inej osobe ako svedkovi D. poskytla občiansky preukaz a ani sa so svedkom D. neskôr nerozprávala o tom, ako použil jej občiansky preukaz. Občiansky preukaz v roku 2016 nestratila a spoločnosti CETELEM nezaplatila žiadnu splátku. Obžalovaného na hlavnom pojednávaní videla prvý krát.
Svedok G. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2019 vypovedal, že si veľa nepamätá ale bol do toho zaplatený aj M. T., ktorý bral na seba SIM karty, ktoré potom dal obžalovanému. Obžalovaný ho žiadal, aby mu zabezpečil SIM karty a potvrdil, že obžalovaný sa M. T. predstavil menom Y.. Nemal vedomosť, na čo potreboval obžalovaný SIM karty a ani akou činnosťou sa vtedy obžalovaný zaoberal. Obžalovaný mu ukazoval nejaké doklady osobného charakteru v mobile, ale nevie, či sa jednalo o vodičský preukaz, zdravotnú kartičku alebo iné. Svedok nevedel uviesť, z akého dôvodu mal obžalovaný tieto doklady nafotené v mobile a ani ako chcel použiť SIM karty, ktorých bolo viac ale nevie presne koľko. Pôžičky v tom období bral, ale len na seba, nie aj pre obžalovaného. Pozná O. R. ale nespomína si, či sa s ním rozprával ohľadom pôžičiek. M. T.F. so žiadosťou o zabezpečenie SIM kariet oslovil on. Boli potom s M. T. v Poprade ale nevie, či v nákupnom centre alebo v meste ale nikto iný s nimi nebol. Obžalovaný sa M. T. predstavil menom Y. ale iba pri zoznámení. Nespomína si, či boli aj v nejakých pobočkách bánk. Vtedy bral lieky na ukľudnenie po úmrtí otca. G. D. pozná ale iba sa pozdravia na ulici. Nespomínal si, či obžalovaný bral úver elektronickou formou.
Vzhľadom na značné rozpory v tejto výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní, súd na návrh prokurátora prečítal celú výpoveď toho svedka z prípravného konania a to za účelom odstránenia týchto rozporov. V prípravnom konaní tento svedok vypovedal, že s obžalovaným A. D. sa pozná ale v poslednej dobe sa nestretávajú lebo zobral na neho pôžičky. Niekedy v septembri, októbri alebo v novembri ho obžalovaný požiadal, aby mu zohnal SIM karty ale výslovne ho požiadal, že nesmú byť na jeho meno s tým, že ich potrebuje viac. Nepovedal mu, na čo ich potrebuje. Preto svedok oslovil M. T., ktorého o to požiadal a ktorý s tým nemal problém. Na jeseň roku 2016 za ním prišiel obžalovaný, na jeho aute išli po M. T. a všetci traja išli do OC Fórum v Poprade. Tam obžalovaný zostal v jednej kaviarni a on išiel s M. T.F. do
predajne O2, kde M. zobral na seba 4 až 5 SIM kariet a ti mu hneď odovzdal. On ich následne hneď v kaviarni odovzdal obžalovanému a potom M.K. T. odviezli domov. Svedok v prípravnom konaní ešte vypovedal, že keď viezli M.K. T. do Popradu, tak obžalovaný sa mu nepredstavil pod svojím menom ale pod menom Y.. Prečo tak obžalovaný urobil, nevedel povedať. Vo Fórume ešte obžalovaný požiadal M. T., aby na svoje meno založil účty v bankách a M. vtedy navštívil pobočky bánk, ktoré sa nachádzali v obchodnom centre. Niekedy v tom období, keď boli po tie SIM karty, mu obžalovaný ukazoval na svojom mobilnom telefóne občiansky preukaz na meno G. L. z Toporca. Obžalovaný mu v tej súvislosti spomenul, že chce na nej zarobiť a zobrať na ňu nejaké pôžičky alebo nejaký tovar. Obžalovaný v tom čase bral rôzny tovar z ALZY na splátky, najmä mobily. Obžalovaný mal nielen vo svojom mobile ale aj vo svojom aute v kufri prefotené rôzne občianske preukazy ale svedok nevedel povedať, odkiaľ ich mal. Taktiež v aute mal rôzne zmluvy z týchto pôžičiek. Obžalovaný sa mu chválil tým, že berie na cudzie osoby tovar na splátky, ktorý objednával cez e- shopy s tým, že tie osoby ani nevedeli, že berie nejaký tovar. G. I. vypovedal, že raz bol sám svedkom, ako obžalovaný tento tovar objednával, keď spolu sedeli v reštaurácii Severka v Kežmarku. Obžalovaný dal do mobilu SIM kartu, ktorá bola registrovaná na inú osobu, ako bol on, z mobilu si urobil Wifi hotspot, na ktorý sa pripojil svojim notebookom a urobil objednávku. Podľa svedka to obžalovaný robil preto, aby ho nebolo možné stotožniť podľa IP adresy. Obžalovaný to nikdy nerobil doma. SIM karty často menil a tak sa menila aj jeho IP adresa. Pozná osobu G. D. a tyká si s ním. Je to kamarát obžalovaného a raz obžalovanému prišla od G. D. správa na facebook, v ktorej mu D. písal, že pred domom má 10 až 15 rómov, na čo mu obžalovaný odpísal, či sú to L.. Svedok túto komunikáciu videl, lebo mu ju obžalovaný ukazoval a obžalovaný mu neskôr potvrdil, že to fakt boli L..
Svedok G. I. k tejto výpovedi z prípravného konania uviedol, že je pravdivá ale na ňu si nespomenul lebo uplynulo veľa času. On sa oženil, narodilo sa mu dieťa a on chce začať nový život a zabudnúť na to staré.
Súd tiež na tomto hlavnom pojednávaní so súhlasom strán trestného konania prečítal výpoveď svedka N. E.É. z prípravného konania, ktorý vypovedal, že niekedy na prelome mesiacov november a december 2016 si na stránke Bazos.sk našiel inzerát na kúpu Apple iPhone 7256 GB čiernej farby. V inzeráte bolo uvedené telefónne číslo a keď na neho zavolal, ozval sa mu mužský hlas, ktorý sa mu predstavil ako Y. zo Starej Ľubovne. S týmto mužom nekomunikoval prvý krát lebo aj v minulosti od neho kupoval mobilné telefóny, ktoré ten Y. predával za dobrú cenu a zabalené v pôvodnom balení. Dohodli sa na stretnutí, na ktorom mu Y. predal tento mobilný telefón za sumu 700,- Eur. Odkiaľ mal telefón, nevedel. Ten mobil, ktorý nepoužíval, potom predal inej osobe. Obžalovaného pozná a kupoval od neho nejaké používané mobily ale nové kupoval iba od Y.. Nepozná M. T., G. L.Ú. a ani G. I.Á..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2019 bol vypočutý svedok O. R., ktorý uviedol, že asi tri roky dozadu sa na autobusovej stanici stretol s G. I., s ktorým sa pozná zo základnej školy a s ktorým sa rozprával aj pred príchodom autobusu a neskôr aj počas ich spoločnej jazdy v autobuse. G. I. mu ponúkol, či nechce pôžičku a že mu ju dokáže vybaviť tak, že mu stačí iba prefotený občiansky preukaz z jednej aj z druhej strany a že pred dvoma týždňami sa im podarilo na nejakú cigánku vziať iPhone a notebook. S kým to vybavuje, I. nespomínal, len že sa jedná o týpka zo Starej Ľubovne ale meno neuviedol. O tomto rozhovore a ponuke zo strany G. I. písal obžalovanému, ktorého pozná a ktorý mu povedal, že aj jemu I. ponúkal peniaze, ktoré potreboval na opravu auta. Potom sa s obžalovaným stretli na káve, kde mu obžalovaný povedal, z čoho je obvinený. Svedok na hlavnom pojednávaní potvrdil, že komunikácia, ktorej výpis sa nachádza na číslach listov 147 až 148 vyšetrovacieho spisu je jeho komunikácia s obžalovaným.
So súhlasom strán trestného konania súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.09.2019 vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o konfrontáciách z prípravného konania.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným A. D. a svedkom G. I. vyplýva, že svedok I. zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, kde opísal stretnutie s M. T. a ako si M. zaregistroval SIM-ky na svoje meno a dal ich obžalovanému, ktorý sa mu predstavil menom Y.. Obžalovaný sa k tomu nevedel vyjadriť. Na tvrdenie svedka I., že mu ukazoval fotokópiu občianskeho preukazu v mobile na meno G. L. a že na nej zarobia, obžalovaný povedal, že to nie je pravda a vždy mal len svoj občiansky preukaz, hoci svedok zotrval na svojom tvrdení. Obžalovaný tiež poprel tvrdenie svedka I., ktorý v zhode so svojou výpoveďou v prípravnom konaní opísal, ako obžalovaný robil opakovane objednávky cez internet v Severke v Kežmarku. Svedok I. tiež zopakoval tvrdenie, ako videl, ako obžalovanému písal svedok D.
a obžalovaný mu cez facebook odpísal, že dúfa, že to nie sú L.. Obžalovaný potvrdil, že mu písal D., že za ním prišli spití cigáni a D. mu písal, že dúfa, že to nie sú L., čo aj bola pravda.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným A. D. a svedkom Y. T. vyplýva tvrdenie obžalovaného, že od neho svedok žiadal SIM karty ale že nesmú byť registrované na jeho meno. Svedok toto tvrdenie označil za klamstvo s tým, že karty od obžalovaného nežiadal a obžalovaný mal sám karty od I. a D.. Nikdy mu žiadne SIM karty neodovzdal, len raz si ich obžalovaný zabudol a potom si pre ne ku svedkovi prišiel. Svedok Y. T. pri konfrontácii uviedol rovnako ako na hlavnom pojednávaní okolnosti vyzdvihnutia balíčka v zásielkovni a ponechania si tovaru pre seba resp. jeho čiastočného odovzdania obžalovanému. Obžalovaný toto tvrdenie svedka v celom rozsahu poprel, avšak svedok zotrval na svojej výpovedi. Obžalovaný tiež poprel tvrdenie svedka, že ešte predtým, ako išiel svedok pre balíček, mu obžalovaný ukazoval občiansky preukaz odfotený v mobile na meno G. L..
Z konfrontácie medzi svedkami G. D. a Y. T.F. vyplynulo tvrdenie svedka D., že ho oslovila G. L. s prosbou o peniaze a keďže poznal svedka Y. T. ako človeka, ktorý vie vybaviť úver, poslal mu cez Viber oskenovaný občiansky preukaz G. L. a to priamo na žiadosť svedka T., ktorý mu povedal, že sa pokúsi niečo vybaviť. Keď sa neskôr stretli, Y. T. mu povedal, že sa nedá nič vybaviť a ani sa jej nedá nijako pomôcť. Y. T. na toto tvrdenie svedka D. odpovedal, že nič z toho, čo tvrdí, nie je pravda a občiansky preukaz G. L. mu nikdy neposlal. Videl ho u obžalovaného, ktorý mu ho ukazoval a pri tom bol aj svedok D.. Ako tvrdil svedok D., poslal svedkovi Y. T. cez Viber obe strany občianskeho preukazu ale už tú fotku nemá, pretože už má iný telefón.
Z konfrontácie medzi svedkami G. I. a O. R. vyplynul opis stretnutia v autobuse, ktorý svedok R. uviedol vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Svedok I. pri konfrontácii potvrdil, že sa stretli ale nie v Kežmarku ale v Spišskej Belej a spomenul mu, že sú na neho vytiahnuté pôžičky a kvôli tomu má exekúcie. Spomenul svedkovi R., že za tým stojí obžalovaný a jeden zo Starej Ľubovne. Poprel, že by mu mal núkať pôžičku a možno mu spomínal nejakú rómku ale iba z dôvodu, že sa robia podvody na rómoch. Svedok R. zotrval na svojom tvrdení a tiež na tom, že jemu spomínal kamarát, že nie je jediný, komu svedok I. ponúkal pôžičky.
Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil záznamy o podaní vysvetlenia spísané vyšetrovateľom G. F., ktoré spísal v prípravnom konaní. Zo záznamu o podaní vysvetlenia spísaného dňa 28.03.2017 vyplýva, že D. E. pracuje v prevádzke Digitall v OC Tesco v Poprade ako predavač mobilov a doplnkového tovaru k mobilom. Na portáli Bazos.sk našiel ponuku na predaj mobilného telefónu Zn. Apple iPhone 7 256 GB, čiernej farby a keď predávajúcemu zavolal, tak sa s ním dohodol na cene, ktorej výšku si nepamätá a priateľka predávajúceho mu ho doniesla do predajne. Cena bola vyššia a tú jej zaplatil. O pôvode mobilného telefónu nevie. Nakoľko k nemu nebol záručný list, požiadal spoločnosť Hej.sk, aby mu ho zaslali na adresu predajne, v ktorej pracuje. V časnosti už mobilný telefón nemá, pretože ho predal inej osobe.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 31.03.2017 vyplýva, že G. Š. pracuje ako predavač v prevádzke Webcom s.r.o., ktorá sa nachádza v Starej Ľubovni a ktorá slúži aj ako miesto na vyzdvihnutie objednávok zasielaných kuriérskou službou DPD. O tom, kto dňa 25.10.2016 vyzdvihol zásielku na meno G. L. si nespomína ale osoba, ktorá vyzdvihuje tovar, musí predložil občiansky preukaz avšak bežne sa stáva aj to, že údaje z neho iba nadiktuje bez toho, aby občiansky preukaz fyzicky dala do rúk predavača. Na fotografiách zobrazujúcich svedkov Y. T., G. I., obžalovaného Róberta Popoviča a svedkyne G. L. spoznal iba svedka Y. T., ktorého pozná z videnia ale nespomína si, či aj niekedy vyzdvihol tovar v predajni.
Zo správy spoločnosti Elektrosped, a.s. podanej v prípravnom konaní vyplýva, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 262461786262162 bola vytvorená na základe objednávky z IP adresy 185.25.248.237 a pod týmto úverovým číslom bol objednaný mobilný telefón Apple iPhone 7 256 GB
- Black, notebook Asus F540Sa-DMo43T Pentium N3700 a Hra EA Xbox One FIFA 17 s výškou spotrebiteľského úveru vo výške 1.253,61 Eur. Zákazník si objednávku vytváral prostredníctvom internetovej stránky Hej.sk bez registrácie. Objednávka č. 201715090 bola vytvorená na meno G. L., adresa D. XX, F., pričom ako dodacia adresa bola uvedená Okružná 5, Stará Ľubovňa. Pre komunikáciu bola poskytnutá e-mailová adresa G..V. a telefónny kontakt +421 949 524 702. Pri mobilnom telefóne bol požadovaný záručný list prostredníctvom zákazníckeho centra, pričom klient uviedol adresu na
doručenie záručného listu Digitall (OC Tesco), Teplická, Poprad a e- mailovú adresu D..V. a telefónny kontakt 0940 609 060. IMEI číslo mobilného telefónu je 359212078766803. Objednaný tovar bol doručený kuriérskou službou DPD pod číslom balíka 13835011198645 dňa 25.10.2016 od 15.09 hod. Pôvodne mal byť doručený na adresu G. L., Okružná 5, Stará Ľubovňa ale dodacia adresa bola neskôr zmenená na odberné miesto ZDOMU.SK, Hviezdoslavova, Stará Ľubovňa. Pri preberaní balíka bola uhradená akontácia vo výške 139,29 Eur. Na potvrdení o prevzatí tovaru je uvedené meno G. L., podpis a aj číslo občianskeho preukazu EB 817113. K tejto správe boli priložené aj prílohy, a to objednávka, tracking balíka a potvrdenie o prevzatí tovaru, ktoré súd oboznámil na hlavnom pojednávaní prečítaním ich obsahu a ktorých údaje zodpovedajú obsahu správy.
Zo správy spoločnosti Platiflex vyplýva, že svedkyňa G. L. nebola v období od 01.01.2015 do 21.03.2017 zamestnancom ich spoločnosti a v roku 2016 jej nebolo vystavené žiadne potvrdenie o výške príjmov. Telefónne číslo 052/147 84 12 im nie je známe a nebolo používané v ich prevádzke.
Zo správy spoločnosti Cetelem vypracovanej v prípravnom konaní, ktorej obsah súd oboznámil na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 14.10.2016 o 18:07:39 hod. požiadala osoba vystupujúca pod menom G. L. ich spoločnosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.253,61 Eur s číslom občianskeho preukazu EC 144868, telefónne číslo 0949/524702, email: G..V., prostredníctvom internetového nákupu cez ich zmluvného partnera Hej.SK o poskytnutie spotrebiteľského úveru číslo 42755554900001 (evidenčné číslo zmluvy 263857568563122). Predmetom úveru bol mobilný telefón v hodnote 1.392,90 Eur. Objednávka bola zaslaná prostredníctvom webovej stránky a postúpená ich zamestnankyni G.Á. H., ktorá túto žiadosť schválila. Následne boli peňažné prostriedky vo výške 1.253,61 Eur odfinancované na účet predajcu. Pani L. vyjadrila vôľu uhradiť predajcovi 139,29 Eur formou akontácie a sumu 1.253,61 Eur sa zaviazal splácať formou spotrebiteľského úveru v pravidelných 24 mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci, z čoho dátumom splatnosti prvej splátky bol dátum 15.01.2017. Spoločnosť CETELEM k tejto správe predložila aj údaje o G. L., z ktorých vyplýva, že jej príjem predstavuje sumu 550,- Eur mesačne a pracuje v spoločnosti Plastiflex Slovakia ako robotníčka. Spoločnosť tiež predložila predmetnú zmluvu o úvere s vlastnoručným podpisom G. L. a s kópiou jej občianskeho preukazu.
Z internetovej komunikácie medzi obžalovaným A. D. a svedkom O. R. okrem iného vyplýva, že svedok R. napísal, že I.Á. sa ho pýtal, či nechce pôžičku na cudzí občiansky a keď chce, môže sa ho opýtať, či by nevedel kšefta. Obžalovaný sa ho opýtal, kedy to vravel a svedok mu napísal, že v októbri alebo v novembri minulého roku. Obžalovaný sa svedka opýtal, či svedok I. s tým kšeftuje, že vie urobiť na občiansky úver. Svedok mu na to uviedol, že nič viac nevie, len mu I. vravel, že riešil niečo s týpkom z Ľubovne.
Zo správy o povesti obžalovaného z miesta jeho bydliska vyplývajú všeobecné údaje evidenčného charakteru s tým, že v roku 2016 spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam o odsúdení v registri trestov. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zabezpečenej v prípravnom konaní vyplýva, že v období od 26.03.2014 do 14.11.2017 má obžalovaný pred spáchaním prečinu evidovaných 16 priestupkov, všetko proti pravidlám cestnej premávky.
Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol prokurátor a ktoré sám považoval za postačujúce na zákonné a spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej trestnej veci. Všetky dôkazy a informácie, ktoré z nich vyplynuli pritom vyhodnocoval samostatne, avšak zároveň v ich vzájomnom kontexte, ktorý v súhrne súdu poskytli obraz o konaní obžalovaného a o právnej kvalifikácii jeho konania.
Zo správy spoločnosti Elektrosped, a.s., z predloženej objednávky č. 201715090, tracking balíka č. 13835011198645 a potvrdenia o prevzatí tovaru, ako aj zo správy spoločnosti Cetelem, vrátane k nej pripojeným údajom o dlžníčke a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že dňa 14.10.2016 o 18:07:39 hod. požiadala osoba vystupujúca pod menom Martina Kačicová spoločnosť Cetelem o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.253,61 Eur s číslom občianskeho preukazu EC 144868, telefónne číslo 0949/524702, email: G..V., prostredníctvom internetového nákupu cez ich zmluvného partnera Hej.sk o poskytnutie spotrebiteľského úveru číslo 42755554900001 (evidenčné číslo zmluvy 263857568563122). Zákazník si objednávku vytváral prostredníctvom internetovej stránky Hej.sk bez registrácie. Objednávka č. 201715090 bola vytvorená
na meno G. L., adresa D. XX, F., pričom ako dodacia adresa bola uvedená Okružná 5, Stará Ľubovňa. Objednávka bola zaslaná prostredníctvom webovej stránky a postúpená zamestnankyni spoločnosti Cetelem, ktorá túto žiadosť schválila. Následne boli peňažné prostriedky vo výške 1.253,61 Eur odfinancované na účet predajcu. Zadávateľ objednávky v tejto objednávke vyjadril vôľu uhradiť predajcovi sumu 139,29 Eur formou akontácie a sumu 1.253,61 Eur sa zaviazal splácať formou spotrebiteľského úveru v pravidelných 24 mesačných splátkach. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 262461786262162 bola vytvorená na základe objednávky z IP adresy 185.25.248.237 a pod týmto úverovým číslom bol objednaný mobilný telefón Apple iPhone 7 256 GB - Black, notebook Asus F540Sa- DMo43T Pentium N3700 a Hra EA Xbox One FIFA 17 s výškou spotrebiteľského úveru vo výške 1.253,61 Eur. Pri mobilnom telefóne bol požadovaný záručný list prostredníctvom zákazníckeho centra, pričom klient uviedol adresu na doručenie záručného listu Digitall (OC Tesco), Teplická, Poprad a e- mailovú adresu D..V. a telefónny kontakt 0940 609 060. IMEI číslo mobilného telefónu je 359212078766803. Súčasťou žiadosti o úver boli aj údaje o svedkyni G. L., z ktorých vyplýva, že jej príjem predstavuje sumu 550,- Eur mesačne a pracuje v spoločnosti Plastiflex Slovakia ako robotníčka. Objednaný tovar bol doručený kuriérskou službou DPD pod číslom balíka 13835011198645 dňa 25.10.2016 o 15.09 hod. Pôvodne mal byť doručený na adresu G. L., Okružná 5, Stará Ľubovňa ale dodacia adresa bola neskôr zmenená na odberné miesto ZDOMU.SK, Hviezdoslavova, Stará Ľubovňa. Pri preberaní balíka bola uhradená akontácia vo výške 139,29 Eur. Na potvrdení o prevzatí tovaru je uvedené meno G. L., podpis a aj číslo občianskeho preukazu EB 817113.
Svedkyňa G. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a aj v prípravnom konaní poprela, že by takúto zmluvu uzatvárala, čo hneď po žiadosti spoločnosti Cetelem o splátky úveru oznámila formou trestného oznámenia na polícii. Ako uviedla, v spoločnosti Plastiflex nikdy nepracovala, čo táto spoločnosť aj potvrdila vo svojej správe, ktorej obsah súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že nikdy nemala e-mailovú adresu a v tom čase nemala mobilný telefón. V roku 2016 žiaden tovar nielenže neobjednávala ale ani nepreberala.
Ako uviedla svedkyňa L. vo svoj výpovedi v prípravnom konaní, ktorej časť prečítal súd na hlavnom pojednávaní za účelom odstránenia rozporov, v roku 2016 bola tehotná a potrebovala peniaze na potrat a tak požiadala svedka G. D., či by jej nejako nepomohol. Jemu poskytla na jeho žiadosť občiansky preukaz, ktorý si svedok D. odfotil do svojho mobilu ale neskôr jej oznámil, že sa mu úver vybaviť nepodarilo. Okrem tohto prípadu svedkyňa L. občiansky preukaz nikomu nedávala a ani ho nestratila. Toto svoje konanie potvrdil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní aj svedok G. D., ktorý ofotenú obojstrannú kópiu občianskeho preukazu G. L. poslal cez Viber svedkovi Y. T. s otázkou, či mu vie svedok Y. T. pomôcť s vybavením úveru pre svedkyňu L.. Svedok Y. T.Á. mu povedal, že mu nič vybaviť nevie a tým sa to pre svedka D. skončilo. Hoci svedok Y. T. pri konfrontácii ako aj na hlavnom pojednávaní poprel, že by mu svedok D. občiansky preukaz svedkyne L. posielal, neexistujú žiadne skutočnosti a okolnosti svedčiace v neprospech pravdivosti výpovede svedkov L. a D., a preto súd ich svedeckej výpovedi uveril. Zároveň však v priebehu dokazovania nebol vykonaný žiaden dôkazy preukazujúci, ako svedok Y. T. naložil s týmto skenom občianskeho preukazu svedkyne L. a či ho vôbec postúpil inej osobe, hoci vzhľadom na skutočnosť, že za podobnú trestnú činnosť, akou je táto v prejednávanej trestnej veci a majúcu súvis s obžalovaným D. bol odsúdený, je vysoko pravdepodobné, že tento preukaz postúpil obžalovanému a jeho tvrdenie, že kópiu preukazu nemal k dispozícii je iba účelová obrana, ako sa ochrániť pred prípadnými právnymi dôsledkami v prejednávanej veci, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa preukázalo, že vedel, na aký účel chce obžalovaný tento občiansky preukaz svedkyne L. použiť a napriek tomu by mu ho poskytol.
Na vyššie uvedených pochybnostiach súdu, ako sa obžalovaný dostal k elektronickej kópii preukazu G. L. však nič nemení skutočnosť, že svedok Y. T. jednoznačne na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný mu ukazoval v mobile občiansky preukaz svedkyne L. a v súvislosti s tým mu obžalovaný hovoril, že je to biely kôň, na ktorého sa chystá zobrať nejakú elektroniku a pôžičky. Zároveň vo svojej výpovedi svedok Y. T. potvrdil aj spôsob, akým to obžalovaný urobil s tým, že konanie obžalovaného označil ako dobre premyslené. Obžalovaný si podľa výpovede tohto svedka najprv overil, či má nejaký človek dlh a potom vytvoril na e-shope cez spoločnosť Quatro alebo Cetelem konto, v ktorom prostredníctvom online formulárov vyplnil údaje cez občianske preukazy tých ľudí, ktorými disponoval a následne poslal tieto skeny občianskych preukazov, a čakal na odpoveď na telefónnych číslach, ktoré mal, a následne už pri výbere tovaru postupoval na mená cudzích osôb. Obžalovaný sa mu chválil, že má občianske preukazy iných ľudí a v telefóne mu tie fotky ukazoval a tiež u obžalovaného videl v aute
viacerá SIM karty, ktoré obžalovaný používal. V prípade on - line objednávok bolo podľa svedka potrebné zadanie telefónneho čísla, na ktoré potom spoločnosť zasiela informácie, napr. o potvrdení objednávky, odoslaní tovaru a pod. Preto obžalovaný potreboval podľa svedka Y. T. od svedka G. I. tie SIM karty, z ktorých to telefónne číslo zapísal do formulára. Tento svedok teda jednoznačne usvedčil obžalovaného z toho, že mal k dispozícii občiansky preukaz svedkyne L. a presne a do detailov opísal spôsob objednávky tovaru na iné osoby, ktoré obžalovaný robil vo viacerých iných prípadoch. Uvedená okolnosť by nemala uniknúť pozornosti orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k osobe obžalovaného a jeho konaniu vo vzťahu k iným podobným prípadom fiktívnych zmlúv.
Svedok G. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal len veľmi neochotne o konaní obžalovaného a z jeho odpovedí na otázky je zrejmá snaha uchrániť svoju osobu pred prípadnými negatívnym právnym postihom za svoj podiel na uvedenej veci. Keď bol tento svedok konfrontovaný so svojou výpoveďou v prípravnom konaní, ktorá bola v skutkových okolnostiach úplne odlišná, ako na hlavnom pojednávaní, reagoval tak, že výpoveď v prípravnom konaní je pravdivá, že sa oženil, narodilo sa mu dieťa a on chce začať nový život. Tým len svedok potvrdil dojem súdu z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, kedy chcel svojimi vyhýbavými odpoveďami vykresliť svoj podiel na veci v oveľa menšom meradle ako v skutočnosti podľa presvedčenia súdu vyplývajúceho z jeho výpovede a výpovede svedka R. bol. Preto súd považuje jeho výpoveď z prípravného konania, ktorú ako dôkaz vykonal aj na hlavnom pojednávaní prečítaním jej obsahu za pravdivú, čo napokon potvrdil aj sám svedok G. I. na hlavnom pojednávaní.
V tejto výpovedi svedok G. I. jednoznačne potvrdil výpoveď svedka Y. T., že obžalovaný Popovič mal občiansky preukaz svedkyne L.Č. v elektronickej podobe vo svojom mobilnom telefóne a že sa mu obžalovaný zdôveril s úmyslom, že na svedkyni L. chce zarobiť a zobrať nejaké pôžičky alebo tovar. Rovnako ako svedok Y. T., aj svedok G. I.A. jednoznačným spôsobom opísal spôsob, akým obžalovaný robil objednávky tovaru v iných prípadoch s tým, že keď spolu sedeli v reštaurácii Severka v Kežmarku, obžalovaný dal do mobilu SIM kartu, ktorá bola registrovaná na inú osobu, ako bol on, z mobilu si urobil Wifi hotspot, na ktorý sa pripojil svojim notebookom a urobil objednávku. Podľa svedka to obžalovaný robil preto, aby ho nebolo možné stotožniť podľa IP adresy. Obžalovaný to nikdy nerobil doma. SIM karty často menil a tak sa menila aj jeho IP adresa. Obžalovaný sa mu chválil tým, že berie na cudzie osoby tovar na splátky, ktorý objednával cez e- shopy s tým, že tie osoby ani nevedeli, že berie nejaký tovar. Napokon aj svedok I. potvrdil, že obžalovaný aj neho takto vzal pôžičku. Obe výpovede svedkov I. a Y. T. priamo usvedčujú obžalovaného z držby občianskeho preukazu G. L.B., jeho úmyslu tento občiansky preukaz zneužiť na kúpu tovaru na jej meno prostredníctvom spotrebiteľského úveru a spôsobu, akým to obžalovaný robil.
Ako uviedli obaja títo svedkovia, obžalovaný na túto svoju činnosť potreboval nepoužívané SIM karty a spôsob, akým ich získaval opísal svedok I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní a svedok M. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, kedy jednoznačne obaja títo svedkovia zo svojho pohľadu do detailov opísali, ako obžalovaný oslovil svedka I. so záujmom o SIM karty tak, aby neboli registrované na meno obžalovaného a ani na meno svedka, ako svedok I. požiadal svojho kamaráta M. T. a ako svedok M. T.F. išiel s obžalovaným a svedkom I. do OC Fórum v Poprade, pričom ako vypovedali svedkovia I. a aj M. T., obžalovaný sa svedkovi T. v aute predstavil pod menom Y., pričom svedok M. T. osobu obžalovaného spoznal na hlavnom pojednávaní. Z toho je zrejmý úmysel obžalovaného zatajiť svoju pravú totožnosť a len potvrdzuje svedkom I. a svedkom Y. T. potvrdený úmysel obžalovaného získať tieto SIM karty pre činnosť, ktorá nemá legálny základ a je vysoko pravdepodobné, že aj tieto karty boli použité na túto alebo inú podobnú trestnú činnosť obžalovaného. M. T. tieto SIM karty kúpil a prostredníctvom svedka I. ich získal obžalovaný. Táto skutková okolnosť zapadá do celého obrazu skutkového deja, ktorý o konaní obžalovaného uviedli svedkovia Y. T. a G. I. a to, že u obžalovaného opakovane videli viac SIM kariet a občianskych preukazov iných osôb, na čo ich obžalovaný potreboval a ako ich používal.
Skutočnosť, že obžalovaný mal v mobile občiansky preukaz svedkyne G. L. a že deklaroval úmysel vziať na jej meno tovar a tým sa na jej úkor obohatiť a že to robil opakovanej aj u iných osôb, u ktorých disponoval občianskymi preukazmi jednoznačne zapadá do výpovede svedka Y. T., ktorý vypovedal, že má známeho v Starej Ľubovni v parcelshope, ktorý od neho nepožaduje priamo občiansky preukaz. Obžalovaný asi týždeň na to, čo sa bavili o tom, že má preukaz G. L. a ide na ňu objednať tovar, ho požiadal, aby išiel do tej zásielkovne a vyzdvihol tam balík na meno G. L.. Svedok si na to dobre spomína, pretože tam bol notebook a mobilný telefón iPhone Apple. Zaplatil v zásielkovni akontáciu
130,- až 140,- Eur, balík zobral domov, kde si ho obžalovaný prišiel vyzdvihnúť. Pretože mu obžalovaný dlhoval nejaké peniaze za predchádzajúce akontácie, tak si na úhradu dlhu nechal buď notebook alebo iPhone, to si už presne nepamätal, a druhú vec si vzal obžalovaný. Svedok Y. T. pri preberaní tovaru len zavolal obžalovanému, aby mu obžalovaný nadiktoval číslo občianskeho preukazu G.K. L., nakoľko tento údaj jeho známy v zásielkovni požadoval. G. E. pri podaní vysvetlenia v prípravnom konaní uviedol, že zákazníci len číslo občianskeho preukazu nadiktujú a nemusia mu ho fyzicky ukazovať a že svedka Y. T. pozná, čo len potvrdzuje verziu svedka Y. T. o procese výberu balíka zo zásielkovne. Obžalovaný mu to číslo cez telefón nadiktoval, pričom neskôr sa zistilo, že to bolo fiktívne číslo. Balík bol podľa tvrdenia svedka do zásielkovne doručený na základe objednávky obžalovaného z nejakého e- shopu. Svedok Y. T. tak jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností priamo usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora a spája obžalovaného s uzavretím tejto zmluvy o spotrebiteľskom úveru, ktorú súd vyššie uviedol a ktorá je z pohľadu svedkyne G. L.B. zmluvou fiktívnou, pri uzatváraní ktorej boli obžalovaným zneužité jej osobné údaje. Hoci bol svedok Y. T. za podobnú trestnú činnosť právoplatne odsúdený, jeho výpoveď možno považovať za pravdivú, pretože jeho právoplatné odsúdenie neindikuje snahu zbaviť sa viny, akoby tomu bolo v prípade, ak by bol len trestne stíhaný.
Celú mozaiku vyššie uvedených skutkových zistení dopĺňa výpoveď svedka G. I., ktorý videl, ako si obžalovaný písal so svedkom D. cez facebook, že svedok D. má pred domom skupinku rómov a obžalovaný sám od seba uviedol, že dúfa, že to nie sú L.Č.. Z vyjadrenia obžalovaného na to, čo mu písal svedok Pitoniak je teda zrejmá obava odhalenia jeho konania a vedomosť, že sa týka de facto poškodenej G. L. a jej rodiny, pretože inak by nevedel túto rodinu spojiť s týmto problémom. Napokon, aj výpoveď svedka O. R., ktorú súd považuje za pravdivú potvrdzuje, že svedok G. I. mu pri osobnom stretnutí ponúkol vybavenie úveru cez jedného „týpka“ cez občiansky preukaz s tým, že pred dvoma týždňami sa im podarilo takto vziať na jednu rómku iPhone a notebook. Hoci je toto svedectvo iba nepriame, je možné ho chápať ako určité stotožnenie konania obžalovaného, ktoré je mu kladené za vinu v prejednávanej trestnej veci a to z hľadiska etnického pôvodu svedkyne L. ako aj druhu tovaru, ktorý bol na jej meno objednaný. Zároveň táto výpoveď svedka R. poukazuje na súdom už spomenutú neochotu svedka I. vypovedať na hlavnom pojednávaní o svojom podiele na trestnej činnosti obžalovaného. Za zmienku stojí aj reakcia obžalovaného pri konfrontácii so svedkom I. v prípravnom konaní, kedy mu tento svedok uvádzal okolnosti zabezpečenia SIM kariet prostredníctvom svedka M. T. v OC Fórum v Poprade, kedy obžalovaný sa k tomuto tvrdeniu nevyjadril, teda ho ani nepoprel.
Hoci obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom svoju vinu popieral v celom rozsahu, vyššie uvedené dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a z ktorých súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádza jednoznačne vytvárajú tak reťazec priamych ako aj nepriamych dôkazov usvedčujúcich obžalovaného z konania, ktoré je opísané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom vykonaným dokazovaním nevyvstala potreba zmeny skutku oproti skutku uvedenom v obžalobe. Obžalovaný tam opísaným konaním vylákal od spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA úver vo výške 1.253,61 Eur, ktorý použil na financovanie nákupu tovaru, ktorý si prisvojil, resp. ho započítal na svoj dlh, ktorý mal u svedka Y. T., čím túto spoločnosť uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktorý nebol poskytovaný svedkyni L., ktorá v skutočnosti nemala príjem uvádzaný v žiadosti o úver, čím poškodenej spoločnosti spôsobil malú škodu. Obžalovaný tak naplnil všetky zákonné znaky prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana majetku, z ktorého sa poskytuje úver /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu z poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností v zmysle §§ 36 a 37
Trestného zákona (vzhľadom na predchádzajúce priestupkové postihy obžalovaného nezistil ani vedenie riadneho života pred spáchaním prečinu), a preto pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v ustanovení § 222 ods. 1 Trestného zákona v trvaní od jedného roka do piatich rokov. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný avšak na strane druhej aj za tejto, podľa názoru súdu jednoznačnej dôkaznej situácie v jeho neprospech, neprejavil vo vzťahu k svojmu konaniu žiaden kritický postoj. Preto má súd za to, že trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, teda na dolnej hranici Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzby je trestom, ktorý zohľadňuje tak prvky individuálnej ako aj generálnej prevencie s tým, že vzhľadom na jeho osobu a pomery obžalovaného, u ktorého sa jedná o prvé odsúdenie, nie je potrebný výkon tohto trestu. Preto súd jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorej dĺžka zohľadňuje predchádzajúce priestupkové postihy obžalovaného a z pohľadu súdu je postačujúca na sledovanie správania sa obžalovaného súdom, či obžalovaný spôsobom svojho života preukázal, že si dôsledky svojho konania uvedomil a ním spáchaná trestná činnosť bude predstavovať iba vybočenie z riadneho spôsobu života, ktorý doposiaľ v rovine protiprávneho konania trestného charakteru viedol.
Súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA škodu vo výške 1.253,61 Eur, ktorá predstavuje istinu úveru poskytnutého poškodenou spoločnosťou na financovanie nákupu tovaru, ktorý bol poskytnutý obžalovanému. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a nakoľko existuje pomerne bohatá judikatúra všeobecných súdov všetkých stupňov ohľadom neprijateľných obchodných podmienok, ktorých zisťovanie presahuje rámec trestného konania, súd so zvyškom nároku na náhradu škody presahujúcim istinu úveru a tvoriacim úroky s poistením vo výške 6,96 Eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 20,- Eur odkázal poškodeného na civilný proces, v ktorom bude môcť poškodená spoločnosť preukázať opodstatnenosť uvedených nárokov vo svetle ich prijateľnosti v spotrebiteľskom právnom vzťahu.
Preto súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol tak, ako je uvedené v jednotlivých výrokoch tohto rozsudku. vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.