Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_16P-48-2017.pdf
PDF · 121.58 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. E., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pob. Hlohovec, dieťa rodičov - matka: J. E., G.. XX.XX.XXXX, E. K. W. XXXX/XX, I., zast.: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka so sídlom SNP 10, Hlohovec a otec: N. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. T.. Č. K. XXXX/XX, Z., prechodne bytom B. B. XXXX/XX, K. - V. G. Z., o návrhu matky na zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného na maloletú a o návrhu otca na úpravu styku s maloletou, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu matky na zmenu úpravy styku zastavuje.
II. Súd návrh otca na zmenu úpravy styku zamieta.
III. Súd zvyšuje s účinnosťou od 06.06.2017 výživné otca na maloletú Q., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 40,00 Eur mesačne na sumu 80,-Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 06.06.2017 do 30.11.2019 pre maloletú Q. v sume 1.193,33 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 30,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/125/2013 -63 zo dňa 30.09.2013 v časti výroku o výživnom.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VI. Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania voči matke maloletého vo výške 50 % a voči otcovi maloletého vo výške 50 %.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej sa návrhom podaným na súd dňa 06.06.2017 domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou dcérou Q.. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 27P/65/2015 zo dňa 07.11.2016 bolo naposledy rozhodnuté o úprave práv a povinností k maloletej Q., kedy bola schválená rodičovská dohoda ohľadne stretávania sa otca s maloletou. Od uvedeného obdobia sa stretnutia otca s maloletou realizujú problematicky, v roku 2016 sa realizovali celkovo iba 5-krát, v roku 2017 doposiaľ tiež asi 5-krát, pričom otec zväčša neoznámi, že na stretnutie nepríde, ak príde, maloletej sa podľa matky nevenuje dostatočne, nevšíma si ju, resp. vyvoláva konflikty s matkou, ktorej prítomnosti
sa maloletá pri stretnutiach dožaduje. Podľa matky otec nepracuje na vybudovaní si vzťahu s maloletou, podáva nedôvodné podania na políciu, vec rieši podávaním návrhu na výkon rozhodnutia (z dôvodu neuskutočneného 1 stretnutia pre chorobu maloletej), ktoré rozhodnutie sám nerešpektuje. Na základe uvedeného matka navrhuje upraviť styk otca s maloletou každý kalendárny týždeň v nedeľu od 14,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky. Zároveň žiada zvýšenie výživného na sumu 100,- Eur mesačne, nakoľko matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú takmer celý mesiac sama a nateraz stanovené výživné v sume 40,- Eur je neprimerane nízke vzhľadom k vývinovým potrebám maloletej.
2. K návrhu matky sa otec písomne nevyjadril, na výzvu súdu doložil dokumenty- potvrdenie o príjme preukazujúce jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 8/2016- 7/2017 v sume 883,26 Eur, potvrdenie o príjme za obdobie 8/2017- 1/2018 preukazujúce jeho priemerný mesačný príjem 859,50 Eur, rodné listy svojich ďalších maloletých detí -E. C., G.. XX.XX.XXXX a Z. C., G.. XX.XX.XXXX, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za roky 2016,2017 na dve deti a rodičovského príspevku manželky otca vo výške 203,16 Eur za rok 2016 a vo výške 213,20 Eur za rok 2017, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti preukazujúce súhrn vyplatených príjmov od zamestnávateľa E. Y. J. vo výške 285,50 Eur za rok 2017.
3. Matka doložila potvrdenie o príjme za obdobie 8/2016- 7/2017 preukazujúce jej priemerný mesačný príjem 537,60 Eur, za obdobie 8/2017- 12/2017 preukazujúce jej priemerný mesačný príjem 624,61 Eur.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.09.2017, 12.02.2018 a 18.11.2019. Na poslednom pojednávaní sa otec nezúčastnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, ani sa z pojednávania neospravedlnil, súd tak pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 27P/65/2016, správou ÚPSVaR Trnava zo dňa 13.02.2019, výsluchom matky, otca, procesného opatrovníka, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
5. Posledná úprava práv a povinností k maloletej Q. ohľadne úpravy styku bola uskutočnená rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 27P/65/2016 zo dňa 07.11.2016, pričom uvedeným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy stretávania sa otca s maloletou Q. takto: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou Q. každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 10,00 hod. do 17,00 hod., pričom matka má právo byť prítomná na prvých troch realizovaných stretnutiach v prvej polovici stretnutia. Nasledujúcich 8 realizovaných stretnutí je otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 17,00 hod. Od nasledovného nepárneho týždňa je otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 16,30 hod. do nedele do 17,00 hod. Matke bola uložená povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska a otec je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa matke vrátiť v mieste jej bydliska. Obaja rodičia sú povinní v prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku a dohodnúť sa na náhradnom termíne v rovnakom rozsahu. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/125/2013-63 zo dňa 30.09.2013 bolo naposledy určené výživné na maloletú Q. v sume 40,- Eur mesačne.
6. Nakoľko styk s maloletou sa podľa názoru matky v zmysle ostatnej úpravy nerealizoval, pričom otec podľa matky stanovený styk nedodržiaval, matka podala návrh na novú úpravu styku otca s maloletou. Podľa prehľadu stretnutí otca s maloletou predloženého matkou, v roku 2016 sa realizovali stretnutia celkovo iba 5-krát, v roku 2017 asi 7-krát, v roku 2018 iba 1-krát, pričom podľa matky otec zväčša neoznámi, že na stretnutie nepríde, ak príde, maloletej sa podľa matky nevenuje dostatočne, pri stretnutiach dochádza ku konfliktom medzi rodičmi, častokrát je niektorým z rodičov privolaná aj polícia. Matkinej prítomnosti sa maloletá pri stretnutiach dožaduje, nechce byť s otcom pri stretnutiach sama.
7. Na pojednávaní konanom dňa 19.09.2017 matka uviedla, že otec doteraz upravený styk nevyužíva, do spisu doložila prehľad stretávania sa otca s maloletou. Ak otec styk využije, útočí na matku v prítomnosti dcéry, čo následne matka riešila privolaním polície. Ak matka oznámi otcovi, že styk sa nemôže realizovať, napríklad z dôvodu choroby, privolá políciu on. Otec nechodí na návštevy vozidlom, s maloletou trávia čas v Tescu, v čase pekného počasia aj na ihrisku, s maloletou pritom nekomunikuje, pre dcéru je to dlho. Posledná úprava výživného bola v čase, keď mala maloletá asi rok a 8 mesiacov, otec nad rámec výživného neprispieva, prispel za okuliare, darčeky kupuje len k sviatkom.
8. Otec na pojednávaní dňa 19.09.2017 poprel, že by vyvolával konflikty pri stretnutiach, jeho správanie vyvoláva matka, ktorá neadekvátne reaguje na otázky otca, resp. ho ignoruje, styk nevyužíva z dôvodu vzdialenosti, pracuje v K., rodinu má vo Z., uviedol, že má ďalšie 2 maloleté deti, manželka je na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom 203,- Eur, Zdokladoval príjem vo výške 883,- Eur, ďalší príjem má za pískanie zápasov, cca vo výške 180,- Eur, na ďalšom pojednávaní uvedenú sumu upravil na 285,- Eur, uviedol, že to nie je pravidelné. S rodinou žije u svojej matky, ktorej dáva 150,- Eur mesačne, na cestu do práce má náklady cca 65 Eur mesačne ( 8,67 Eur jedna cesta), za ubytovňu v práci platí 80,- Eur mesačne, syn E. má zdravotné problémy, otec prejavil ochotu platiť výživné vo výške 60,- Eur od októbra 2017.
9. Na pojednávaní konanom dňa 12.02.2018 bola vypočutá aj maloletá Q., uviedla, že ocko mame nadáva, bojí sa ho, nechce s ním byť sama, iba s maminkou, ocko ju neobjíme, nezoberie na ruky, nepobozká. Zároveň však na otázku, či by chcela, aby ju otec zobral na ruky, odpovedala, že nie. Rovnako tiež následne na otázku, ako potom vie, že ju ocko nechce zobrať na ruky, odpovedala, že jej to povedala mama.
10. Podaním doručeným súdu 10.08.2018 zobrala matka svoj návrh v časti zmeny úpravy stretávania sa maloletej s otcom späť, navrhla pokračovať v konaní iba o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletej. Podaním zo dňa 20.09.2018 vyslovil otec maloletej súhlas so späťvzatím návrhu matky na zmenu úpravy stretávania sa maloletej s otcom, zároveň však navrhol on sám úpravu stretávania, a to každý párny kalendárny týždeň od piatku od 9.hod. do nedele do 18,30 hod. bez prítomnosti matky z dôvodu, že stretnutia s maloletou prebiehajú problematicky, matka stretnutia marí, zasahuje do nich. Otec v auguste 2018 chcel vziať maloletú do Z., aby spoznala jeho manželku a súrodencov, matka to najskôr prisľúbila, neskôr stretnutie zmarila s tým, že to nie je v súlade s rozhodnutím súdu. Prítomnosť matky pri stretnutiach mu nedovoľuje si budovať vzťah s dcérou. Dôvod, prečo na stretnutia nechodí pravidelne a v súlade s rozhodnutím súdu je ten, že pracuje v Bratislave a vo Z. má ženu a dve ďalšie maloleté deti. Chcel by brávať Q. aj do Z. za svojou rodinou, mohol by tak v rámci navrhnutej úpravy tráviť viac času s maloletou, pričom by si rozvíjali svoj vzťah a vzťah s jej súrodencami.
11. Z úradného záznamu zo spisu zo dňa 25.09.2018 ( čl. spisu 140 ) vyplýva, že otec telefonicky oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že maloletá navštevuje školu a kvôli jeho práci mu stretávanie vyhovuje v párne týždne, navrhol upraviť styk s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatku po vyučovaní, kedy si maloletú vyzdvihne v škole do nedele do 18,30 hod., kedy ju odovzdá matke. Zároveň súhlasil s výživným v sume 80,- Eur, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že s manželkou očakávajú ďalšie dieťa. Otec zároveň vyjadril ochotu sa zúčastniť referátu poradensko-psychologických služieb na príslušnom ÚPSVaR.
12. Podaním doručeným súdu 12.11.2018 matka vyslovila súhlas s navrhovaným výživným v sume 80,- Eur. Nesúhlasí však s otcom navrhovanou úpravou styku. Uviedla, že posledné stretnutie otca s maloletou Q. sa uskutočnilo v januári 2018. Otec si doposiaľ nevybudoval vzťah k Q., maloletá nie je pripravená, aby v domácnosti jeho manželky a jeho ďalších detí, ktoré doteraz nevidela, trávila celý víkend bez predchádzajúcej prípravy. Uvedené nie je aktuálne v záujme maloletej. Matka súhlasí s potrebou návštevy referátu poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR Piešťany za účelom hľadania optimálneho modelu stretávania sa s maloletou.
13. Podaním zo dňa 08.02.2019 matka opätovne uviedla, že návrh na úpravu styku berie späť, a to z dôvodu, že otec maloletej viac ako rok, teda od januára 2018, maloletú nenavštívil, počas uplynulého roka maloletú kontaktoval cez sms-správy asi 2-krát, o maloletú nejaví žiaden záujem. Opätovne matka vyslovila súhlas s navrhovaným výživným v sume 80,- Eur.
14. Zo správy ÚPSVaR Piešťany zo dňa 13.02.2019 (č.l. 158 spisu) vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletou s Q., ktorá uviedla, že s otcom sa nechce moc stretávať, ani rozprávať. V roku 2018 sa s ním stretla len raz, v januári, bol ju ešte raz pozrieť vo februári, ale to bola chorá, volal vtedy policajtov, ona sa zľakla, odvtedy sa bojí stretnutia s otcom. Je ochotná sa s otcom stretávať, ale iba raz za mesiac za účasti matky, sama s ním nechce byť.
15. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že dôvodmi podania návrhu na zvýšenie výživného je predovšetkým zmena pomerov na strane maloletej, a to od poslednej úpravy v roku 2013 (odkedy uplynulo 6 rokov) , nakoľko sa zvýšili výdavky na maloletú v súvislosti s nástupom do základnej školy, s uvedeným súvisia pravidelné výdavky: škola-družina 10 Eur, školské potreby 10 Eur v priemere (rôzne poplatky za aktivity, pomôcky, iné), zdravotné náklady + hygiena 10 Eur, voľný čas- 10-15 Eur, na oblečenie, obuv mesačne cca 50,- Eur, strava doma 100 Eur, maloletá je zdravá, zvýšené výdavky nemá. Celkovo tak bežné mesačné náklady na maloletú predstavujú sumu cca 190,- Eur. Matka má príjem cca 580-600 Eur, pracuje v kuchyni, vydáva jedlo, má iba jednu vyživovaciu povinnosť, žije v 3-izbovom byte so svojimi rodičmi, ktorým dáva celkovo na bývanie 120,- Eur, ináč jej náklady predstavujú náklady na stravu cca 100 Eur, telefón 30,- Eur+ bežné náklady na hygienu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Uviedla, že o otcovi maloletej informácie aktuálne nemá, pracoval vo Z., zarábal cca 1.000 Eur, vraj pracovný pomer ukončil, mal čakať ďalšie dieťa s manželkou, avšak uvedené nepreukázal. Výživné platí stále v sume 40,- Eur. Matka žiada výživné vo výške 80,- Eur (pôvodne žiadala 100,- Eur, sumu však znížila) , a to aj v súvislosti s vyslovením súhlasu otca s uvedenou výškou výživného, s prihliadnutím na ďalšie jeho vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
16. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17. Predmetom tohto konania je návrh matky a zároveň návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou a návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú.
18. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností prichádza do úvahy v prípade, ak medzi rodičmi nedôjde k dohode, pričom súd pri rozhodovaní prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa a berie do úvahy kritériá ako sú citové väzby maloletého dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a pod. a dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne).
19. Ideálnym prípadom riešenia stretávania druhého rodiča s maloletým dieťaťom je styk, na ktorom sa rodičia vedia operatívne dohodnúť, a to s prihliadnutím na aktuálne potreby dieťaťa, danú situáciu, svoj voľný čas, prípadne zaneprázdnenosť. Ak rodičia takejto kooperácie nie sú schopní, druhým vhodným riešením je potom dohoda rodičov na konkrétnych termínoch schválená súdom, pričom stále ide o riešenie, pri ktorom rodičia môžu zohľadniť vzájomné požiadavky.
20. V predmetnom prípade matka svoj návrh na zmenu úpravy styku zobrala podaním zo dňa 10.08.2018 späť. Keďže otec so späťvzatím návrhu matky na úpravu styku vyslovil písomný súhlas, rovnako so späťvzatím súhlasil aj kolízny opatrovník, a to výslovne na pojednávaní dňa 18.11.2019,
súd v zmysle uvedeného ustanovenia § 29 CMP konanie o návrhu matky na úpravu styku v uvedenej časti zastavil.
21. Návrh otca na zmenu úpravy styku súd zamietol, a to z dôvodu, že z prehľadu stretávania sa otca s maloletou vyplýva, že v roku 2017 sa otec stretol s maloletou 7-krát, v roku 2018 len 1-krát. Na poslednom pojednávaní matka uviedla, že styk aktuálne neprebieha vôbec, naposledy bol otec s dcérou v apríli 2019, Q. podľa vyjadrenia matky s otcom nechcela ísť, boli spolu všetci traja na ihrisku, dcéra sa tam hrala, otec sa zabával s mobilným telefónom. Predtým ju kontaktoval v 1/2018, následne 15 mesiacov ju nenavštívil. V roku 2017 bol otec s dcérou celkovo 7-krát. Od 4/2019 nenapísal ani sms- správu, neplní rozsudok ani v tom zmysle, že informuje matku, že na súdom stanovené stretnutia nepríde. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú správy zaslanej súdu, podľa ktorej sa maloletá chce stretávať s otcom iba za prítomnosti matky, nakoľko medzi ňou a otcom nie je vytvorený doposiaľ vzťah. Na základe uvedeného, keď styk otca s maloletou sa dlhodobo nerealizuje na základe doteraz platnej úpravy, je nedôvodné, aby súd rozšíril úpravu styku otca s maloletou, resp. upravil stretávanie sa maloletej bez prítomnosti matky maloletej, keď nie je preukázané, že rozšírenie styku je v záujme maloletej, a navyše keď otec o maloletú dlhodobo neprejavuje záujem, a zároveň z jej výslovného vyjadrenia je zrejmé, že maloletá sa dožaduje prítomnosti matky na stretnutí. Návrh otca na rozšírenie styku, resp. úprava styku bez prítomnosti matky tak aktuálne nemá opodstatnenie, preto súd vo výroku II. rozsudku návrh otca na úpravu styku zamietol. Súd je toho názoru, že je potrebné vzťah otca s maloletou budovať citlivo a postupne, bez akýchkoľvek prejavov neúcty a nedôvery jedného rodiča k druhému z rodičov, v žiadnom prípade však k upevneniu a budovaniu vzťahu medzi otcom a dcérou nedôjde absenciou vzťahu tak, ako to reálne prebieha, keď otec maloletú nekontaktuje žiadnym spôsobom. Napokon súd neúčasť otca na nariadenom pojednávaní bez ospravedlnenia zhodnotil ako jeho nezáujem o vyriešenie predmetnej otázky, a aj z uvedeného preto návrh otca zamietol.
22. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú zo sumy 40,- Eur mesačne pôvodne na sumu 100,- Eur mesačne, neskôr korigovaný na sumu 80,- Eur, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný.
23. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy výšky vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 9C/125/2013 -63 zo dňa 30.09.2013 uplynulo viac ako 6 rokov, maloletá mala v uvedenom čase cca 1,5 roka, momentálne bude mať už 8 rokov, navštevuje 1. stupeň základnej školy, čiže došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá skutočnosť odôvodňuje zvýšenie jej odôvodnených nákladov, a teda aj výživného na maloletú zo strany otca.
24. Celkovo bežné mesačné náklady na maloletú sú vyčíslené matkou v sume cca 190,- Eur. Ide o tieto náklady: strava 100 Eur, oblečenie, obuv cca 50,- Eur, škola-družina 10 Eur, školské potreby 10 Eur v priemere (rôzne poplatky za aktivity, pomôcky, atď.), zdravotné náklady + hygiena 10 Eur, voľný čas- 10-15 Eur, maloletá je zdravá, mimoriadne výdavky nemá. Súd má za to, že takto vyčíslené náklady na maloletú sú dôvodné a primerané veku a potrebám maloletej.
25. Z potvrdenia o príjme matky v spoločnosti R. B. E. za obdobie 8/2016- 7/2017 vyplýva jej priemerný mesačný príjem 537,60 Eur, za obdobie 8/2017- 12/2017 priemerný mesačný príjem 624,61 Eur. Z potvrdenia o príjme matky v spoločnosti E.-P. E. za obdobie 9/2018- 8/2019 vyplýva jej priemerný mesačný príjem 730,00 Eur.
26. Z potvrdenia o príjme otca v spoločnosti Q. A., A..P..U.., za obdobie 8/2016- 7/2017 vyplýva jeho priemerný mesačný príjem 883,26 Eur, za obdobie 8/2017- 1/2018 vyplýva jeho priemerný mesačný príjem 859,50 Eur, z potvrdenia o zdaniteľných prímoch fyzickej osoby zo závislej činnosti preukazujúce súhrn vyplatených príjmov od zamestnávateľa E. Y. J. vyplýva, že za rok za rok 2017 bolo otcovi vyplatené príjmy vo výške 285,50 Eur- ide o odmenu za pískanie zápasov. Z výpisu z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že od 4/2018 do 3/2019 bol otec maloletej zamestnancom spoločnosti Z. A., Q..A.., jeho vymeriavací základ za uvedené obdobie predstavoval sumu v priemere 1.429,- Eur, z uvedeného vyplýva, že čistý príjem otca sa pohyboval nad sumou 1.000,- Eur až 1.100,- Eur. Súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu bol pracovný pomer otca v spoločnosti Z. A., a.s., ukončený, uvedenú skutočnosť
neobjasnil súdu ani sám otec, nakoľko sa na pojednávaní nezúčastnil, z neúčasti sa neospravedlnil, resp. nepožiadal o odročenie. Na základe uvedeného potom súd z výšky čistého príjmu otca 1.000,- Eur ako potencionálneho príjmu vychádzal, keďže súd mal za preukázané, že je v jeho možnostiach tento príjem dosahovať, navyše, ako bolo preukázané, otec si svoj príjem prilepšoval aj príležitostným pískaním na futbalových zápasoch. Pokiaľ ide o súdnu prax, rodič by mal zo svojho čistého príjmu vynakladať sumu v rozsahu od 20 do 25% na všetky vyživovacie povinnosti (v odôvodnených prípadoch až 30%). Ak by súd vychádzal len z potencionálneho príjmu otca 1.000,- Eur, 25% z uvedenej sumy predstavuje sumu 250,- Eur, ktorá suma by mala v úhrne pokrývať výživné na všetky jeho vyživovacie povinnosti. Keďže bolo v konaní preukázané, že otec má okrem maloletej Q. ešte ďalšie 3 vyživovacie povinnosti (tak ako to vyplýva z lustrácie z Registra obyvateľov), uvedená suma by tak mala pokrývať výživné na všetky 4 deti. Po odrátaní sumy určeného výživného vo výške 80,- Eur na maloletú Q. ( 250 Eur - 80 Eur), na ďalšie deti zostáva 170,- Eur, v priemere ide o sumu cca 60,- Eur na každé jeho ďalšie dieťa. Nakoľko ide o mladšie deti ako je maloletá Q. (mal. E., G.. XXXX, M. Z., G..XXXX, mal. C., G..XXXX), životné náklady na uvedené deti sú nižšie, a teda suma predstavujúca 25% z jeho čistého príjmu tak postačí aj na pokrytie vyživovacích povinností jeho ďalších 3 detí.
27. Pri matkou vyčíslených nákladoch na maloletú Q. v celkovej sumu 190,- Eur a pri súdom stanovenom výživnom vo výške 80,- Eur tak vyplýva, že väčšiu časť nákladov na maloletú je potom povinná maloletej uhrádzať sama matka, avšak samotná matka s otcom navrhnutou sumou výživného v tejto výške súhlasila. Takto stanovené výživné na maloletú Q. vo výške po 80,- Eur mesačne považuje súd tak vzhľadom k jej potrebám, s prihliadnutím na jej vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam otca pri jeho potencionálnom príjme a ďalších troch na výživu odkázaných osobách za primerané. Spolu s výživným poskytovaným od matky, či už vo forme finančnej alebo vo forme každodennej osobnej starostlivosti zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej v požadovanom rozsahu. Na základe uvedeného tak súd vo výroku III. rozhodol o zvýšení výživného na maloletú Q. v sume 80,- Eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu. Súd dáva do pozornosti, že o zvýšení výživného bolo nevyhnutné rozhodnúť na nariadenom pojednávaní, a to aj bez prítomnosti otca maloletej (riadne predvolaného, ktorý účasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie), ktorý vo veci vypočutý už bol, nakoľko návrh na zvýšenie výživného bol podaný v polovici roka 2017 a vzhľadom na potrebu zvýšenia výživného a narastajúci nedoplatok na výživnom, nebolo v prospech maloletej ani v prospech otca maloletej pojednávanie opätovne odročiť.
28. Súd zvýšil výživné otca na maloletú Q. od 06.06.2017, kedy bol podaný matkou maloletej návrh na zvýšenie výživného. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 06.06.2017 súd vo výroku III. vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 06.06.2017 do 30.11.2019, ktorý činí celkovo 1.193,33- Eur (33,33,- Eur za 06.- 30. 06.2017, 29x 40,-Eur za 11/2017-11/2019- t.j. 1.160,- Eur), pričom nedoplatok je otcovi povolený splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania.
29. Nakoľko uvedenou úpravou výšky výživného došlo k zmene poslednej úpravy výživného, súd týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/125/2013 -63 zo dňa 30.09.2013 v časti výroku o výživnom tak, ako vyplýva z výroku IV. rozsudku.
30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
32. V konaní vznikli trovy štátu, a to z dôvodu znaleckého dokazovania nariadeného v záujme oboch účastníkov, pričom k samotnému uskutočneniu znaleckého dokazovania v konečnom dôsledku nedošlo, a to z dôvodu, že nebolo potrebné, keďže matka svoj návrh na zmenu úpravy styku vzala späť. Znalcovi bola na základe uznesenia č.k. 16P/48/2017-164 zo dňa 06.06.2019 vyplatená odmena za zrealizované úkony vo výške 232,40 Eur, ktorá mu bola poukázaná zo štátnych rozpočtových prostriedkov. V súvislosti s uvedeným vznikli tak štátu trovy konania, a to vo výške 232,40 Eur, ktoré je potrebné štátu nahradiť.
33. Súd preto rozhodujúc o trovách štátu, aplikoval rovnaké východiská ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán sporu vyššie uvedené, rozhodol podľa čl. 3 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 54 CMP a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku VI. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči matke vo výške 50 % a voči otcovi vo výške 50 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).