Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-126-2019.pdf
PDF · 77.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/126/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 04 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Mgr. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 82,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/10/2017-141 zo dňa 31.01.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej o d m i e t a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 82,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 82,17 eura od 11.03.2015 do zaplatenia, všetko v splátkach po 20 eur mesačne, zročných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 01.03.2019 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 282, § 285, § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaná pred súdom dňa 31.01.2019 nárok žalobcu uznala čo do základu i výšky, požadovala však plnenie v splátkach po 20 eur mesačne, preto súd rozhodol rozsudkom pre uznanie bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy, pričom dospel k záveru, že splátky vo výške 20 eur mesačne žalovaná bude schopná splácať. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná uvádzajúc, že na pojednávaní dňa 31.01.2019 pod psychickým nátlakom niečo podpísala, ale nepamätá si čo, preto svoje prehlásenie považuje za neplatné.
3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 10C/10/2017-149 zo dňa 24.04.2019 vyzval žalovanú na doplnenie podaného odvolania o chýbajúce náležitosti, pričom súčasne žalovanú poučil o následkoch nedoplnenia podaného odvolania.
4. Dňa 09.05.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie odvolania žalovanej, v ktorom uviedla, že niekoľkokrát žiadala žalobcu o vyčíslenie dlhu, avšak odpoveď nedostala. Namietala, že dlh neuznala ani v plnej výške a ani do základu, súhlasila so zaplatením istiny bez príslušenstva. Právny zástupca sa na súd nedostavil, napriek tomu mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Žalobu odovzdal bez podpisu. Poukázala na skutočnosť, že ako spotrebiteľ je od súdnych poplatkov oslobodená vo všetkých konaniach vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, keď druhou stranou je dodávateľ. Namietala tiež premlčanie dlhu.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 28.11.2014 poistnú zmluvu č. 6816085075, avšak ona dohodnuté mesačné splátky nezaplatila, v dôsledku čoho nastala splatnosť poistného dňa 10.12.2014. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam; on sa s jeho rozhodnutím, ktoré je vecne správne, stotožnil. Žalovaná neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktorá by mali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že podané odvolanie žalovanej proti výroku vo veci samej je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietnuť a odvolanie proti výroku o trovách konania, ktoré odvolací súd zhodnotil ako prípustné, nie je dôvodné, a ako také ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pritom vychádzal z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
7. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
8. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
9. Podľa § 356 písm. a) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhal zaplatenia sumy 82,17 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania, odvodzujúc pohľadávku voči žalovanej z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 28.11.2014. Zo zápisnice spísanej na súde prvej inštancie dňa 31.01.2019 vo veci konajúcim sudcom vyplýva, že žalovaná, ktorá sa dostavila na predvolanie súdu, uviedla, že nárok žalobcu čo do základu i výšky uznáva a súčasne požiadala o plnenie v splátkach po 20 eur mesačne. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom pre uznanie a umožnil žalovanej splácať uznaný dlh v sume 20 eur mesačne. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie.
12. Z ustanovenia § 356 písm. a) CSP vyplýva, že odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku sa pripúšťa len z jediného dôvodu a to, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. V danom prípade žalovaná neuplatnila odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 356 písm. a) CSP a ani z obsahu odvolania nevyplýva, že namietala nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre uznanie. Je teda zrejmé, že podala odvolanie proti rozsudku vo výroku vo veci samej, proti ktorému odvolanie je prípustné iba z jedného dôvodu, pričom uvedený odvolací dôvod ňou nebol uplatnený.
13. Z obsahu výroku vo veci samej vyplýva, že jeho súčasťou je aj možnosť žalovanej splniť svoj dlh v splátkach. V predmetnom spore výrok vo veci samej je potrebné posudzovať ako celok, preto sa odvolací súd nestotožnil s poučením súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že proti výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 82,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 82,17 eura od 11.03.2015 do zaplatenia, nie je prípustné odvolanie, a proti zostávajúcej výrokovej časti tohto rozsudku a proti jeho zročnosti možno podať odvolanie. Aj napriek inému poučeniu súdu prvej inštancie Civilný sporový poriadok výslovne možnosť podať odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku vylučuje (okrem dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie), preto odvolací súd podané odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku vo veci samej podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako neprípustné.
14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa súd chce odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.
15. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok sporu (zásadu úspechu). Vo všeobecnosti teda platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany v spore. Ak bol úspech strany v spore len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca sa v predmetnom spore domáhal zaplatenia sumy 82,17 eura s príslušenstvom. Napadnutým rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 82,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 82,17 eura od 11.03.2015 do zaplatenia, všetko v splátkach po 20 eur mesačne, zročných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc dňom 01.03.2019 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok v spore, žalobca bol v spore úspešným v rozsahu 100 %, a preto v tomto rozsahu má aj nárok na náhradu trov konania.
16. Súd prvej inštancie správne uložil v spore neúspešnej žalovanej povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. K námietke žalovanej, že právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil osobne, odvolací súd uvádza, že nárok na náhradu trov konania nie je podmienený účasťou žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ide teda predovšetkým o odmenu a náhrady advokáta, súdny poplatok, cestovné, stravné a náklady na ubytovanie, trovy dokazovania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ je od súdnych poplatkov v spotrebiteľských sporoch oslobodená podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nemožno stotožňovať s oslobodením od povinnosti v konaní úspešnej protistrane uhradiť náhradu trov konania. Ostatné námietky žalovanej uvedené v podanom odvolaní odvolací súd nepreskúmal z dôvodu, že nesúviseli s výrokom o trovách konania a vo veci samej bolo podané odvolanie odmietnuté bez jeho vecného preskúmania.
17. Odvolací súd na základe uvedeného posúdil odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania ako neopodstatnené a napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej v plnom rozsahu. Odvolanie žalovanej smerujúce proti výroku o trovách konania bolo nedôvodným, preto v tejto časti odvolacieho konania bola žalovaná neúspešná. Odmietnutie odvolania žalovanej proti výroku vo veci samej je taktiež po procesnej stránke považované za jej neúspech v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu teda vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná v celom rozsahu, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť nahradiť uplatnené trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).