Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-45-2019.pdf
PDF · 97.82 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava proti žalovanému H. F., K.. XX. XX. XXXX, I. O. E. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie 100,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 180,- Eur za upomienky z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur od 22. 04. 2016 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 41,84 %.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 04. 2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 100,- Eur, odplaty vo výške vo výške 8,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur, zmluvného úroku vo výške 44 % ročne zo sumy 100,- Eur od 21. 04. 2015 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur od 22. 04. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2) Svoj nárok žalobca odvodil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 21. 04. 2015 (ďalej aj ako "Zmluva o úvere"), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100,- Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť do 21. 04. 2016, t.j. do jedného roka od uzavretia Zmluvy o úvere, spolu s odplatou a úrokom vo výške 52,- Eur. Žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas. Žalobca si preto v tomto súdnom spore uplatnil nezaplatenú časť istiny úveru vo výške 100,- Eur. Z ustanovení Zmluvy o úvere vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, ak žalovaný neuhradí celý svoj záväzok v lehote stanovenej v Zmluve o úvere, preto si žalobca uplatnil okrem nezaplatenej časti istiny aj zmluvnú pokutu. Taktiež v súlade s ustanoveniami Zmluvy o úvere si žalobca uplatnil aj poplatok vo výške 30,- Eur za upomienku, spolu za 6 upomienok zaslaných žalovanému v sume celkovo 180,- Eur, ako aj zákonný úrok z omeškania. Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku.
3) Následne uznesením č. S.. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 25. 06. 2019 tunajší súd podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako "CSP") vyzval žalovaného, aby
sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe, doručenej súdu dňa 16. 04. 2019 a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 04. 09. 2019 v súdom stanovenej lehote nevyjadril, ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
4) Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
5) Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6) Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7) Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8) Keďže na prejednanie veci nebolo v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením potrebné nariadiť pojednávanie, súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 11. 2019.
9) Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 15. 10 2019 (na č. l. 47...... a nasl. p. v.) zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 180,- Eur za upomienky späť. Súd s prihliadnutím na prejavenú vôľu nekonať o podanej žalobe v predmetnej časti a v nadväznosti na zákonné ustanovenie § 145 ods. 2 CSP rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie 180,- Eur za upomienky zastavil.
10) Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom spisu, a to so žalobou doručenou súdu dňa 16. 04. 2019, výpisom z obchodného registra žalobcu, plnomocenstvom udeleným právnej zástupkyni žalobcu zo dňa 01. 04. 2019, všeobecnými podmienkami žalobcu poskytnutia spotrebiteľského úveru zo dňa 13. 03. 2015, zmluvou o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX zo dňa 21. 04. 2015, výsledkami lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni, Registri obyvateľov a v ZVJS, ako aj výsledkami lustrácie žalovaného v Agende občianskych preukazov a v Obchodnom vestníku, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11) Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 100,- Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s odplatou vo výške 8,- Eur a úrokom vo výške 44,- Eur, t.j. spolu 152,- Eur do 21. 04. 2016, čo je zároveň aj doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. V zmluve boli uvedené ďalšie údaje, a to priemerná ročná percentuálna miera nákladov 21,35 %, RPMN 8 %, a úroková sadzba 44 % ročne. Zmluva o úvere obsahuje aj dohodu o zmluvnej pokute vo výške 33,- Eur, ak žalovaný nezaplatí celý svoj záväzok v lehote dohodnutej v zmluve a záväzok žalovaného ako spotrebiteľa uhradiť 30,- Eur za každú upomienku.
12) Žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas, dostal sa do omeškania a do termínu konečnej splatnosti neuhradil žiadnu čiastku.
13) Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14) Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere (ďalej iba ako "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15) Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16) Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19) Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
20) Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej iba ako "Nariadenie"), na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
21) Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
22) Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
23) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej iba ako "Zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
24) Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
25) Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
26) Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27) Podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať odplatu podľa osobitných predpisov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
28) Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov aj vtedy, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
29) Podľa § 21 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
30) Súd mal z predložených dôkazov za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako nebankovým subjektom poskytujúcim úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojho predmetu podnikania. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, ani jedna zo strán túto skutočnosť nespochybnila a uvedené vyplýva aj z ustanovení zmluvy, ktoré odkazujú na ustanovenia citovaných zákonov.
31) Vzhľadom na uvedené, súd pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, či neobsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a či predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré požaduje § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, absenciou ktorých by bol úver podľa § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
32) Súd preskúmaním obsahu predmetnej zmluvy dospel k záveru, že Zmluva o úvere porušuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva síce obsahuje údaj o RPMN, ale už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zámerne nesprávny výpočet v neprospech spotrebiteľa. Ak bol poskytnutý úver vo výške 100,- Eur a odplata spolu s úrokom predstavujú 52 % z istiny úveru (úrok 44 % p. a. a odplata 8 %), je evidentné, že RPMN nemôže byť iba 8 %. Z obsahu zmluvy je zjavné, že do RPMN nebol započítaný úrok, preto v zmluve absentuje údaj o správnej výške RPMN, čo má za následok, že predmetný úver je v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej zmluve taktiež úplne absentuje údaj o výške odplaty vypočítaný podľa pravidiel uvedených v § 1 Nariadenia a ak by žalobca aj postupoval podľa tohto ustanovenia a uviedol správnu výšku odplaty (52 %), porušil by tým ustanovenia § 1a ods. 1 Nariadenia v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Absencia výšky odplaty v zmluve má taktiež za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
33) Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd považuje dojednanú výšku 33,- Eur za neprimeranú vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. Žalobca má totiž nárok iba na vrátenie istiny úveru vo výške 100,- Eur. Vo vzťahu k takto zabezpečovanému nároku je výška zmluvnej pokuty neprimerane vysoká, ak popri zmluvnej pokute je žalovaný navyše povinný za nesplnenie tej istej povinnosti zaplatiť aj zákonný úrok
z omeškania. V tomto smere súd zohľadnil aj maximálnu výšku sankcií za omeškanie podľa § 3a ods. 1 Nariadenia. Výška zmluvnej pokuty pritom nezohľadňuje ani čiastočné plnenie zo strany žalovaného pred lehotou splatnosti záväzku. Preto súd považoval výšku dojednanej zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku v súlade s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a ani tento nárok žalobcovi nepriznal.
34) Súd mal rovnako za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 100,- Eur, ktorý žalovaný neuhradil ani len čiastočne. Preto vo výroku svojho rozhodnutia súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celú istinu úveru, na ktorú má žalobca nárok, a to vo výške 100,- Eur a vo zvyšnej časti vzhľadom na vyššie uvedené závery nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
35) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36) Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi tak zároveň vznikol nárok na úrok z omeškania, odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého záväzku. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 01. 02. 2013) určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 % bodov. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur od 22. 04. 2016 do zaplatenia.
37) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.
39) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia sumy 141,-Eur (istiny vo výške 100,- Eur + odplaty vo výške 8,- Eur + zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur) s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 100,- Eur s príslušenstvom. V konaní mal teda po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca úspech v 70,92 %, jeho neúspech predstavuje 29,08 %.Celkový úspech vo veci, ktorý predstavuje 41,84 % (70,92 % - 29,08 %) mal žalobca a v takomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.