Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9C-14-2024.pdf
PDF · 95.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/14/2024
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. XXX/X, XXX XX F., zastúpená: Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, proti odporcovi: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. XXX/X, XXX XX F., adresa pre doručovanie: G. XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Odporcovi A. B. C., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á, aby dočasne nevstupoval do nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. F. ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parc.č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 614 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, stavba - rodinný dom s prístavbou súp.č. 149, postavený na parc.č. XXXX/ XX, stavba - garáž súp.č. XXX, postavená na parc.č. XXXX/XX.
II. Odporcovi A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, u k l a d á, aby sa nepribližoval k navrhovateľke A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
III. Navrhovateľke súd u k l a d á, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala na súd žalobu vo veci samej, a to o vylúčenie odporcu z užívania vyššie uvedených nehnuteľností alebo o obmedzenie užívacieho práva k týmto nehnuteľnostiam podľa § 146 ods.2 Občianskeho zákonníka.
IV. Navrhovateľke súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 05.02.2024 domáhala, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže odporcovi vstupovať na nehnuteľnosti označené v petite návrhu, ktoré prestavujú rodinný dom a pozemky patriace do BSM a súčasne žiadala, aby súd zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/237/2022-112 zo dňa 18.04.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu dňa 30.05.2023. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, pričom otázka úpravy styku s rodičmi a otázka výživného je predmetom odvolacieho konania na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 12CoP/105/2023. Už v rámci tohto konania navrhovateľka poukazovala na týranie, ktoré zažívala s odporcom a ktorého následky sa potvrdili aj v nasledovnom období. Dňa 20.01.2024 bol odporca vykázaný zo spoločného rodinného domu na obdobie 14 dní v zmysle § 27a ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, z dôvodu fyzického násilia, ktorého sa voči nej dopustil. Z uvedeného dôvodu podáva predmetný návrh, pričom dňom 22.01.2024 sa stala klientkou Poradne pre obete s intervenčným centrom a bola jej poskytnutá pomoc v rámci H. I. F. J. ako obeti domáceho násilia. K návrhu pripojila aj potvrdenie z H. I. F. Nitra zo dňa 01.02.2024 a Potvrdenie OR PZ Nitra o vykázaní zo spoločného obydlia č.p. J./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Podľa § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
5. Podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods.2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm.e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 336 ods.1, prvá veta CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
11. Podľa § 336 ods.2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa ods.1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
12. Podľa § 336 ods.3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
13. Podľa § 27a ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
14. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej povahy, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery strán konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi.
15. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že
exekúcia bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje ustanovenie § 326 CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
16. Cieľom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení zákazu vstupu do domu alebo bytu pri podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e) CSP je poskytnúť ochranu ohrozenej osobe (obeti) zabránením kontaktu s páchateľom domáceho násilia alebo osobou dôvodne podozrivou z takéhoto konania. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia domáha a ktorá v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Z predložených dôkazov musí mať súd za hodnoverne osvedčené, že osobná integrita navrhovateľky vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Takýmito dôkazmi môžu byť predovšetkým trestné oznámenia, lekárske správy, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.
17. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP boli prijaté v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Môže ísť o obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd preto aj pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa taktiež osvedčuje napr. trestným oznámením, lekárskymi správami a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, ex lege sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
18. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 19. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a aj písm. h) CSP stačí ak je hodnoverne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, či už fyzického alebo psychického. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
sa v týchto prípadoch preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
21. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
22. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
23. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity a chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
24. V predmetnej veci je predmetom konania návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e) CSP odporcovi zakázal vstupovať do spoločných nehnuteľností t.j. rodinného domu s priľahlými pozemkami a stavbami, ktoré užívajú spoločne s odporcom a maloletým dieťaťom a súčasne, aby podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. h) CSP súd odporcovi zakázal približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.
25. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia voči odporcovi, ktorý je jej bývalým manželom, z dôvodu, že sa dopustil voči nej fyzického násilia, ktoré konanie však nijako bližšie nešpecifikovala. Uviedla iba to, že k týraniu dochádzalo už aj pred tým, ako bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle § 27a ods.1 zák.č. 171/1993 Z.z., k čomu došlo dňa 20.01.2024 z dôvodu fyzického násilia. Navrhovateľka síce nepredložila iný listinný dôkaz týkajúci sa fyzického násilia (napr. lekársku správu, čestné prehlásenie svedka incidentu, trestné oznámenie), ale súd už samotné potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré je dôkazom o tom, že polícia vykázala odporcu zo spoločného obydlia podľa § 27a ods.1 zák.č. 171/1993 Z.z., teda na základe zistených skutočností, z ktorých mala za preukázané, že je možné očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, považoval za osvedčenie skutkového stavu, ktorý si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov.
26. Nakoľko o okolnostiach vykázania osoby zo spoločného bydliska sa vyhotovuje úradný záznam, súd sa oboznámil aj s úradným záznamom vyhotoveným OR PZ Nitra zo dňa 21.01.2024, z ktorého bolo zistené, že navrhovateľka podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že od leta 2020 navrhovateľku trikrát fyzicky napadol, po vzájomných hádkach jej dal facku, používal na jej adresu hanlivé výrazy a naposledy dňa 20.01.2024 v ranných hodinách ju
ťahal za vlasy a povedal jej "chcela si vojnu, budeš ju mať". Trestné oznámenie je vedené na OKP OR PZ v Nitre pod K.: J./XXXX.
27. Súd prvej inštancie je toho názoru, že navrhovateľka v dostatočnom rozsahu osvedčila základné predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Z podania navrhovateľky a listinných dokladov, najmä z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia č.p. J./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a úradného záznamu zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že vznikla potreba dočasnej úpravy pomerov, ktorá má zabrániť fyzickému násiliu odporcu voči navrhovateľke a ochrániť ju pred prípadným ďalším násilím z jeho strany. Minimalizovať kontakt a poskytnúť obeti ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia je v týchto prípadoch prioritné a to aj za cenu, že skutkový stav vo veci nie je náležite zistený.
28. V danom prípade prítomnosť odporcu v dome, v ktorom býva aj navrhovateľka s maloletým dieťaťom vyvoláva odôvodnené obavy o jej zdravie a život kvôli správaniu bývalého manžela, ktorý ju fyzicky napadol a mal ju aj slovne osočovať a zastrašovať vyjadrením, že "bude mať vojnu". Za osvedčenie existencie násilia zo strany odporcu je v súčasnej dobe Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia č.p. J./XXXX zo dňa 20.01.2024 a podanie trestného oznámenia navrhovateľkou pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a) Trestného zákona zo dňa 20.01.2024 vedené pod K.: J./XXXX.
29. Súd prvej inštancie na základe hore uvedeného mal za preukázané, že návrh navrhovateľky na nariadenie ňou požadovaného neodkladného opatrenia je dôvodný a to aj ohľadne uloženia zákazu odporcu priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/) CSP, a to v kontexte tých istých dôvodov ako v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia.
30. Nakoľko neodkladné opatrenie má iba dočasný charakter a nedosiahne sa ním trvalá úprava pomerov k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, súd s poukazom na § 336 CSP uložil navrhovateľke podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej, t.j. žalobu o vylúčenie druhého vlastníka z užívania nehnuteľností alebo o obmedzenie užívacieho práva k nehnuteľnostiam podľa § 146 ods.2 OZ.
31. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a nakoľko v konaní bola úspešná navrhovateľka, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je v odvolaní potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).