Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-20-2019.pdf
PDF · 122.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Myrent s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24 Žilina, IČO: 51 489 546, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 7571/8A, Bratislava - Nové Mesto, o zaplatenie 597 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 597 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 597 eur od 25.10.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 5.12.2018 domáhal proti žalovanému rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 597 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 597 od 25.10.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.8.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Škoda R. ev. č. ZA XXXFV, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Q. O. a k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Q. I. ev. č. ZA XXXFG v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. V. udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). V. nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. I. U. ev. č. G v čase od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatnú dňa XX.X.XXXX na sumu X.XXX eur ( v sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške XX eur) za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, t.j. XX dní, výška denného nájomného XX eur. G. dňa XX.X.XXXX poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa XX.X.L. z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla vo výške X.L. eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. G. si listom zo dňa XX.X.L. uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky. R. o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný žalobcovi uviedol, že dňa X.XX.XXXX došlo k skončeniu prešetrovania a dňa XX.XX.XXXX poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške XXX eur. S. poistného plnenia bolo žalovaným dôvodené vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, kedy výška denného nájomného predstavovala sumu XX eur/deň. G. má za to, že poistné plnenie bolo neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené
náklady. K. vo výške X.XXX eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. T. nárok vo výške XXX eur žalobca špecifikoval ako rozdiel vo výške X.XXX eur uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške XXX eur. G. si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa XX.XX.XXXX, kedy dňa X.XX.XXXX bolo ukončené prešetrenie poistnej udalosti a so zvyškom plnenia je žalovaný v omeškaní, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť plnenie.
2. R. súd O. O. v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXXX/ XXXX zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX).
3. G. v zákonnej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu odpor zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX) s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Má zato, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu žalobcom vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. K. poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného za žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jeho cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. T. postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 R. zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu údajne realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky ako to uvádza žalobca. B. zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k sledovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ust. § 39 R. zákonníka za absolútne neplatný. K samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že jeho vznik žalobca neopiera o žiadne zákonné ustanovenie a ani nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa XX.X.XXXX poškodený uviedol, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise a nedisponoval žiadnym iným vhodným vozidlom a prenájom náhradného vozidla bol preňho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný. G. bol informovaný, že žalovaný poukázal plnenie v sume XXX eur, čo aj potvrdil. Z tohto dôvodu akékoľvek ďalšie nároky žalobcu alebo poškodeného sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
4. Na základe žalovaným podaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu došlo tak zo zákona podľa ust. § X1 ods. 1 č. XXX/XXXX Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol v konaní pokračovať na miestne príslušnom R. súde G., kde došlo ku skutočnej škode, R. súd O. O. postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie (§ X4 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z.).
5. G. k podanému odporu vo svojom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX) uviedol, že žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 R. zákonníka a predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. W. prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. G. faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uplatnil za prenájom vozidla zn. I. U.
podľa zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške X.XXX eur voči poškodenému a k zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. V. pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej zmluvy o postúpení zo dňa XX.X.XXXX, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V. ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry žalobca poukazuje na obsah dojednania zmluvy o postúpení pohľadávky z XX.X.XXXX podľa bode 5/ sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1/ vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. G. má zato, že sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § XXX ods. X R. zákonníka v spojení s § 4 ods. X, X a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení vo výške žalovanej istiny v sume XXX eur. V. žalovaný v podanom odpore spochybňuje, či vôbec bol prenájom vozidla nutný, s ktorou argumentáciou sa žalobca nestotožňuje, nakoľko poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného a náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. K. je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. I., pokiaľ ide o určenie výšky nájomného za náhradné vozidlá na XX eur/deň podľa žalovaného, k uvedenému postupu však žalovaný v rozpore so zákonom neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiaden dôkaz. K. žalobca poukázal na cenové ponuky spoločností pôsobiace v žilinskom regióne a to cenník K. vozidlo s.r.o., z ktorého vyplýva sadzba denného nájomného za porovnateľný typ motorového vozidla vo výške od XX eur do XX,XX eur. V. ide o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. G. dôvodom legitimity náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla na strane poškodeného je skutočnosť zmenšenia majetku na strane poškodeného, ktoré je v príčinnej súvislosti so škodou - cenou prenájmu náhradného vozidla.
6. W. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemá a zotrval v celom rozsahu na svojich doterajších písomných vyjadreniach a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
7. W. vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
8. G. prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii v zmysle vyššie uvedených písomných podaní.
9. W. tvrdenia žalobcu, že dňa XX.X.XXXX došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. B. R. ev. č. G ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Q. O. a k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Q. I. ev. č. ZA XXXFG, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného a poistná udalosť evidovaná pod č. XXXXXXXXXX, považoval súd medzi stranami za nesporné a z nich v danej veci vychádzal. W. zostala otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sporné ďalej zostalo účelnosť a nevyhnutnosť použitia náhradného motorového vozidla poškodeným a výška za nájom náhradného vozidla.
XX. Zo zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 8) vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ poskytol poškodenému ako nájomcovi na obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX osobné motorové vozidlo I. U. za dojednané denné nájomné XX eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla XX eur.
XX. V. protokolu o prenájme náhradného vozidla k nájomnej zmluve č. XX/XXXX bolo osobné motorové vozidlo I. U. ev. č. G odovzdané poškodenému dňa XX.X.XXXX, a zároveň v tomto protokole bol identifikovaný i držiteľ poškodeného motorového vozidla, rozsah poškodenia a deň vzniku škody
XX.X.XXXX. G. v protokole je uvedené, že prenájom náhradného vozidla bude hradený z povinného zmluvného poistenia vinníka, ktorý bol zároveň identifikovaný menom vodiča, ktorý nehodu zavinil a vozidla, ktorým bola škoda spôsobená Q. I. G (č.l. X).
XX. E. č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatnou dňa XX.X.XXXX, žalobca vyfakturoval poškodenému na základe zmluvy o nájme č. XX/XXXX sumu X.XXX eur bez P. a to za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, XX dní v cene XX eur/deň sumu X.XXX eur a poplatok za pristavenie a prevzatie v sume XX eur. V. v písomnom prehlásení z XX.X.XXXX uviedol, že z dôvodu poistnej udalosti - dopravnej nehody zo dňa XX.X.XXXX mal motorové vozidlo v autoservise až do ukončenia opravy vozidla a počas tohto obdobia nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný (čl.XX,XX).
XX. Zo G. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX spisu) uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom súd zistil, že ňou bola postúpená pohľadávka poškodeného vo výške X.XXX eur z titulu jeho nároku voči poisťovni (žalovanému) podľa § 4 zák. č. XXX/XXXX Z. z. a predstavujúca náklady vynaložené za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa XX.X.XXXX na vozidle B. R. G t.j. spôsobenej na jeho motorovom vozidle. G. strany sa zároveň dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné a výška odplaty predstavuje sumu X.XXX eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi (bod X citovanej zmluvy). Q. sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu X vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet (bod X citovanej zmluvy).
XX. J. zo dňa XX.X.XXXX postupca (poškodený) oznámil postúpenie pohľadávky a uplatnil nárok na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa XX.X.XXXX z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške X.XXX eur a žiadal túto zaplatiť na bankový účet spoločnosti žalobcu (č.l. XX).
XX. G. listom zo dňa XX.X.XXXX náhradu škody z postúpenej pohľadávky si uplatnil voči žalovanému spolu s výzvou na úhradu sumy X.XXX eur. G. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že dňa X.XX.XXXX ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie poukazuje v sume XXX eur a tiež uviedol, že je neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo upravená na XX eur s P./deň Z účtu žalobcu vyplýva skutočnosť, že žalovaný sumu XXX eur uhradil na účet žalobcu dňa XX.XX.XXXX (čl.XX-XX).
XX. V. listiny „ U. cenník K. vozidlo, s. r. o.“ bola cena za vozidlo zn. S. D v sume XX eur a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške XX eur a žalobca predložil k prenájmu vozidiel spol. irent.sk/auta., z ktorých súd zistil, že vozidlo B. R. cena výpožičky vozidla XX eur, S. D. cena výpožičky vozidla XX,XX eur (č.l. XX-XX).
XX. V. § 4 ods. X a X zákona č. XXX/XXXX Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. V. má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. X písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku.
XX. V. § X ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
XX. V. § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. V. je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
XX. V. § 4X7 ods. 2 R. zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
XX. V. § 442 ods. X a X R. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). B. sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. XX. V. § 443 R. zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. XX. V. § 5X4 ods. X a 2 R. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
XX. V. § 525 ods. X R. zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. V. nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. V. ods. X citovaného zákonného ustanovenia nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
XX. V. § 580 R. zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. G. nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
XX. V danej veci uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému ide o nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § X5 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením pohľadávky, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom dňa XX.X.XXXX z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa XX.X.XXXX, a to vo výške X.XXX eur. V danom prípade ide o priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený, pričom podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. T. nárok žalobcu vo výške XXX eur spočíva v rozdiele sumy vo výške X.XXX eur uvedenej vo faktúre XXXXXXX za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške XXX eur.
XX. W. vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle § 4X7 ods. 2 R. zákonníka, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla Q. I. G ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. H. o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. V. vzniku zodpovednosti za škodu je tak spôsobená škoda, príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou. B. sa vo všeobecnosti rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
XX. G. pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. R.. zákonníka). V tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. G. poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. G. za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 R.. zákonníka je prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z. vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného.
XX. V. § 442 ods. X R. zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). W. škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. W. škoda sa vyjadruje v porovnávaní majetkového stavu poškodeného pred vznikom škody a po poškodení. T. zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom, ktorý bolo možné očakávať so zreteľom na pravidelný beh veci, ktorý ale nenastal v dôsledku škodnej udalosti. A. príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody je nutné v každom konkrétnom prípade bez pochyby preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. H. o vzťah príčiny osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla a následku (vzniku škody).
XX. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením, a to vo výške XXX eur, pričom žalovaný namietal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu z titulu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej mala byť neexistujúca pohľadávka podľa jeho názoru a spochybnil tiež výšku uplatneného nároku tým, že žalobca nepreukázal nutnosť využívať náhradné motorové vozidlo a jeho výšku nájomného.
XX. R. zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov (§ 524 R. zákonníka) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Ak vychádzame z dikcie zákona postúpiť možno „pohľadávku“ a nie pohľadávku domnelú, či neistú. G. pojmom pohľadávky vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. K. predpokladom postúpenia pohľadávky je vždy, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu.
XX. G. o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i podmienečne existujúca budúca pohľadávka, a to na náhradu škody, taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. V. pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 R. zákonníka). K tomu napr. rozsudok K. súdu ČR spis. zn. XX D. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX: „Je nepochybné, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť mimo vecí (§ X18 ods. 1 OZ) taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. V. pohľadávky ju umožňuje postúpiť (§ 524 OZ). W. prax (porov. uznesenie K. súdu z XX. júla XXXX, spis. zn. XX R. XXXX/XXXX) aj právna teória sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti; okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, keď pohľadávka vznikne. ... K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky“.
XX. V danej prejednávanej veci postúpená pohľadávka na základe G. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške X.XXX eur voči žalovanému, ktoré je odplatné za odplatu vo výške X.XXX eur a ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. G. o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. XXX/XXXX. V. zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade išlo odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. K. takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Je teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní.
XX. V. § X51 ods. 1 a X D., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
XX. V. žalovaný namietal dôvodnosť výšky nájomného, ktoré bol povinný poškodený zaplatiť, z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu vyplýva, že celková doba nájmu zodpovedá dobe,
po ktorú bolo vozidlo poškodeného v autoservise a aj z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX bolo vozidlo z dôvodu dopravnej nehody v autoservise až do ukončenia opravy vozidla. P., po ktorú bolo predmetné motorové vozidlo, je dobou nájmu podľa zmluvy o nájme, tiež protokolu o prenájme náhradného vozidla, ako i vyúčtovanej faktúry č. XXXXXXX. I. doba bola jednoznačne preukázaná v dĺžke XX dní. G. preukázal nájomnou zmluvou, ako aj cenníkmi výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s poškodeným vozidlom ako i náhradného typu vozidla XX eur/deň. V. žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku. K. iba samotné namietanie bez relevantného zdôvodnenia a preukázania. V. žalovaný vzniesol takúto procesnú obranu, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však neučinil. G. nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť časového rozsahu jeho užívania a bolo jeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj vlastné tvrdenia a ich preukázať.
XX. V danej veci je nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. G. v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. G. preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu X.XXX eur z titulu dojednaného nájomného vrátane poplatku za pristavenie motorového vozidla.
XX. B. z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške XXX eur a preto návrhu v časti istiny vyhovel.
XX. V. § 5X7 ods. 1 veta prvá a ods. X R. zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. V. § 3 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z. z. (v znení účinnom od X.X.XXXX) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. S. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania (§ 5X4 ods. X a § 121 ods. X R. zákonníka) v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 K. vlády SR č. XX/XXXX Z. z., a to odo dňa uplynutia XX dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 6, X zák. č. XXX/XXXX Z. z.), ktoré bolo poškodenému oznámené XX.XX.XXXX, ktorú tvrdenú skutočnosť žalovaný nijako nepopieral. S. žalovaný dňa X.XX.XXXX skončil prešetrenie poistnej udalosti bol povinný do XX dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, čo neučinil, preto od XX.XX.XXXX sa dostal do omeškania a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 3 K. vlády SR č. XX/XXXX Z. z.
XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X D. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. X D., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. W. rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu XXX %.
XX. V. § X62 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).