Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-272-2019.pdf
PDF · 92.63 KB
Case nature
Subarea
8CoP/272/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. K. H. nar. X.X.XXXX bytom u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov matky Ing. E. H. nar. XX.X.XXXX L. X. L. X v F. zastúpená advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Čajakovej č. 5 a otca MUDr. K. H. X.. XX.XX.XXXX L.M. X. V. XX Y. F. zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 41P/75/2019 z 19.9.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K. H. nar. X.X.XXXX tak, že súd zverí maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určí výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktoré matka bude povinná platiť vždy do 15 dňa vopred k rukám otca. Zároveň otec podal návrh na začatie konanie vo veci samej, ktorým žiadal, aby súd zveril maloletého K. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Vytkol konajúcemu súdu, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol niektoré východiská súdnej praxe a citoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine a príslušné ustanovenia Civilného súdneho poriadku a napriek tomu sa pri svojom rozhodovaní nimi neriadil, mal. dieťaťu potrebnú ochranu neposkytol a rozhodol v rozpore s jeho najlepším záujmom, ktorý musí byť pri rozhodovaní súdov prvoradý. Uviedol, že neodkladné opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení do rozhodnutia vo veci samej, má preto i výrazný preventívny zmysel a účinok, ktorý môže zamedziť i vzniku ujmy na strane dieťaťa prípadne zabrániť jej rozširovaniu. Podmienkou jeho vydania nie je preukázanie ujmy, ktoré dieťa utrpelo, postačuje pravdepodobnosť ohrozenia jeho práv a záujmov, ktoré je možné dočasnou úpravou (zmenou výchovného prostredia) odvrátiť. Aj so zohľadnením tohto charakteru a účelu neodkladného opatrenia v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa súd skúma, či je jeho nariadenie potrebné, či nariadené neodkladné opatrenie môže zamedziť zhoršovaniu postavenia dieťaťa a zabezpečiť mu tak riadny fyzický a psychický vývoj. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní dôsledne neriadil týmito charakteristikami neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Súd rozhodoval o návrhu otca, ktorý bol odôvodnený aktuálnou situáciou dieťaťa zvereného pôvodne do výchovy matke, ktorá sa opakovane a neúspešne podrobuje protialkoholickej liečbe, v súčasnosti je
znovu hospitalizovaná, osobnú starostlivosť o dieťa nevykonáva, resp. zanedbáva a prenecháva ju starým rodičom a dlhodobo nikde nepracuje. Poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaným súdnou znalkyňou Mgr. Z. Z. č. 33/2019 z 30.8.2019, kde bolo osvedčené, že alkoholizmus matky spôsobuje u dieťaťa traumatogénny vývin psychiky s vývinom k sociálnej vyhýbavosti s možnou závislosťou na počítači. Súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal podľa presvedčenia otca posúdením vyjadrenia dieťaťa pri diagnostickom rozhovore so znalkyňou a obmedzil sa na záver, že dieťa je v domácnosti matky spokojné a nechce byť zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom nevzal do úvahy ostatné okolnosti, ktoré boli v konaní osvedčené. Vyslovený názor dieťaťa je len jeden z aspektov, ktoré má súd zohľadniť pri rozhodovaní. Z obsahu znaleckého posudku a vyjadrení mal. K. je zrejmé, že výchovný režim, ktorý má u matky a s tým súvisiaca závislosť na počítačových hrách spôsobuje, že vzhľadom na svoj vek preferuje práve takýto spôsob života, ktorý však objektívne nie je v jeho záujme, zvlášť v situácii, keď u otca má nastavené prísnejšie podmienky a režim. K tvrdeniu konajúceho súdu v odôvodnení, že matka svoju závislosť rieši a podrobuje sa liečeniu nevzal však do úvahy, že ju rieši už viac rokov, no bezúspešne. Zdôraznil tiež, že konajúci súd nespochybnil žiadnym spôsobom schopnosti otca riadne sa o dieťa starať. Na základe uvedeného vyslovil presvedčenie, že okolnosti osvedčené už v doterajšom konaní prevyšujú potrebu zachovania pôvodnej úpravy výchovy dieťaťa a dočasná úprava navrhovaným neodkladným opatrením je v najlepšom záujme dieťaťa.
3. K návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaní otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, ktoré považuje za vecne správne a zákonné. S argumentáciou prezentovanou otcom sa nie je možné stotožniť z dôvodu jej tendenčnej povahy. Vyslovila názor, že v súlade s článkom 6 Základných princípov a § 35 CMP je úlohou súdu aj v rámci starostlivosti súdu o maloleté dieťa zistiť skutočný stav veci. V záujme dosiahnutia stavu poznania skutočného stavu veci je preto nevyhnutné poukázať aj na negatívne javy sprevádzajúce konanie otca vo vzťahu k maloletému, ktorý samotný otec zrejme len z opatrnosti opomenul o sebe poodhaliť. Matka vo svojom vyjadrení nepoprela problémy s alkoholom, avšak súčasne zdôraznila, že tieto u nej vznikli ešte v čase trvania manželstva s otcom mal. dieťaťa. Životná skúsenosť ich spolužitia pre ňu predstavovala život v tzv. zlatej klietke, ktorý bol v rôznej intenzite sprevádzaný aj psychickým a fyzickým násilím zo strany otca dieťaťa. Už v tom čase sa vedela brániť len pomyselným útekom, ktorý nanešťastie bola schopná nájsť symbolicky len v alkohole. Po opustení spoločnej domácnosti a rozvode manželstva sa síce tieto útrapy pre ňu skončili, aj vďaka tomu mohla reálne začať riešiť problém s alkoholom, čo sa jej aj darí. Uvedomujúc si tento problém začala ho aktívne riešiť za využitia odborníkov, s čím na rozdiel od otca dieťaťa dokázala učiniť prvý krok, priznať si, že s alkoholom má problém. Uviedla, že v konaní vo veci samej bude žiadať vykonanie znaleckého skúmania, ktoré sa bude zameriavať osobitne aj na to, či a ak áno, tak do akej miery je aj otec maloletého dieťaťa závislý od alkoholu. Zveriť mal. dieťa do starostlivosti otca bez toho, aby boli zo strany znalca vylúčené jeho prípadné závislosti by bol priveľký hazard so zdravím dieťaťa. Uviedla, že otec maloletého nie je taký vzorný otec, ako sa snaží prezentovať a jeho tvrdenia, že v čase liečby matky sa staral o maloletého K. sa nezakladajú na pravde, pretože o maloletého sa plnohodnotne starali starí rodičia. Matka poukázala aj na prostredie v rodinnom dome otca mal. dieťaťa, kde otec žije t.č. s priateľkou, ktorá je približne vo veku ich plnoletej dcéry. Z uvedeného dôvodu aj dcéra sa snaží minimálne zdržiavať v dome a veľa času trávi spolu s matkou a mal. K. v byte starých rodičov, u ktorých t.č. žijú. Otec sa reálne o plnoletú dcéru nestará. S úhradou jej bežných životných potrieb sa snaží pomáhať matka aj za pomoci starých rodičov. Za danej situácie je preto na zváženie, ako by sa vedel plnohodnotne postarať o maloletého K.. Matka poukázala aj na skutočnosť, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť k mal. K., výsledkom čoho je dlh na výživnom vo výške 7.200,- €, v dôsledku čoho bolo uznesením Obvodného oddelenia PZ Košice - Dargovských hrdinov z 27.8.2019 ČVS: ORP-2061/DH-KE-2019 začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. vo veci a uznesením Obvodného oddelenia PZ Košice - Dargovských hrdinov z 1.10.2019 ČVS: ORP-2061/DH-KE-2019 proti otcovi vznesené obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. Výživné je t.č. aj predmetom exekučného konania vedeného pred Okresný súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 13Ek/1931/2019. Matka súčasne uviedla, že ani tvrdenie otca o jej nezamestnanosti nie je pravdivé, pretože je zamestnaná v obchodnej spoločnosti K. s.r.o. na pracovnej pozícii administratívnej pracovníčky na plný úväzok. Na základe uvedeného vyslovila presvedčenie, že skutočným úmyslom otca nie je skutočnosť, že by maloletý začal otcovi chýbať, resp. že by chcel riešiť jeho výchovu, naopak ide o reakciu na iniciovanie predmetného trestného konania a aj na skutočnosť, že matka dala vyznačiť v rámci katastra nehnuteľností vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona (právnou fikciou uplynutím trojročnej lehoty). Týka sa nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXXX kat. úz. R. H., obec F. - R., okres F.A. A., kde v dôsledku zákonného vyporiadania sa zo strán tunajšieho konania stali podieloví spoluvlastníci. Pre úplnosť uviedla, že otec mal. dieťaťa úmyselne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 12.9.2019, kedy bola na liečení, avšak v súčasnej dobe bola matka z liečenia prepustená, cíti sa dobre a pevne verí, že problémy s alkoholom sú minulosťou. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. V prílohe odvolania matka predložila uznesenie OR PZ v Košiciach, Odbor poriadkovej polície o vznesení obvinenia za prečin zanedbania povinnej výživy a uznesenie o začatí trestného stíhania pre prečin zanedbania povinnej výživy, kópiu návrhu na začatie katastrálneho konania vykonanie zápisu, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX a kópiu úradného záznamu spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 5.11.2019.
4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Na základe osobného pohovoru s mal. K. H. návrh otca o zmenu výchovy navrhol zamietnuť a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Zdôraznil, že mal. K. na pohovore jednoznačne prejavil vôľu žiť naďalej u matky tak, že s otcom bude naďalej udržiavať kontakt čo v najširšom rozsahu z dôvodu jeho potreby identifikácie sa s rodičovským vzorom otca.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § ustanovenia 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Neodkladné opatrenie v zásade je prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného oparenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Konanie o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
10. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizujú vyhovujúci výrok, resp. výrok zamietavý, a teda nariadenie alebo zamietnutie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, má navrhovateľ k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je
navyše limitované povahou konania a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento procesný deficit je ešte výraznejší v prípade návrhu pred začatím konania. Čím pokročilejšie je štádium konania vo veci samej, tým väčší je rozsah skutočností, ktoré môže súd následne zohľadniť v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.
11. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že otec v návrhu neosvedčil dostatočne naliehavosť neodkladnej úpravy zmeny pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému dieťaťu, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného oparenia o zmene výchovy. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré zdôraznil už v podanom návrhu a ani v priebehu odvolacieho konania otec neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre dočasnú úpravu o zmene výchovy nie sú splnené, nakoľko maloletý sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá v úzkej súčinnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletého spolu so svojimi rodičmi, u ktorých žijú. Odvolací súd sa oboznámil aj s predloženými listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný na základe zadávateľa otca mal. dieťaťa a ktorý vypracovala Mgr. Z. Z. znalkyňa z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality. Súdna znalkyňa sa vyjadrila predovšetkým k vnímaniu maloletého k alkoholizmu matky, čo otec označil ako základný dôvod na zmenu výchovy. Súdna znalkyňa konštatovala, že maloletý K. je vo veku, kedy vníma dostatočne autonómne a kriticky rodičov, ich správanie a prejavy. Je nadpriemerne inteligentný, je schopný vytvárať samostatné úsudky. Počas vyšetrenia sa javil ako nikým neovplyvnený. Vyjadril sa vyvážene k matke aj k otcovi. Vo vzťahu k matkinmu pitiu alkoholu sa vyjadril tak, že ho to trápi, lebo svoju mamu má rád. Ak je mama triezva, vníma ju ako mamu, ktorá vo svojej roli dobre funguje. Ak však matka aktívne pije, alebo ak sa pokúša abstinovať formou liečenia, nevyhnutne jej emočná koncentrácia a fyzická starostlivosť o dieťa nie je v takom rozsahu, aby pokrývala dostatočne všetky potreby dieťaťa, logicky alkoholizmus rodiča na dieťa vplýva okrem deprivácie potrieb aj sekundárne, a to zásadným ovplyvnením toho, akú vzťahovú skúsenosť syn s najdôležitejšou vzťahovou osobou bude mať. Táto skúsenosť je disfunkčná, čo sa prejavuje v tzv. traumatogénnom vývine psychiky s vývinom k sociálnej vyhýbavosti s možnosťou závislosti na počítači. K otázke podanej zadávateľom znaleckého posudku či je v záujme dieťaťa zmena výchovného prostredia a jeho zverenie do starostlivosti otca znalkyňa uviedla, že túto otázku musí zodpovedať predovšetkým konajúci súd po získaní aj všetkých ostatných dôkazov. Zdôraznila, že otázka vhodnosti konkrétnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností či úpravy styku z hľadiska frekvencie rozsahu, či obmedzení nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov, teda zistených konkrétnych pomerov dieťaťa a jeho rodičov. Preto ani jej ako znalkyne nepatrí právo vyjadrovať sa k prejednávanej veci ani navrhovať konkrétnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Zdôraznila však, že bezprostredná ujma v užšom slova zmysle na zdravom vývine podľa jej názoru maloletému nehrozí. Súčasne potvrdila skutočnosť, že aj v čase, kedy bol maloletý vyšetrovaný, bola jeho starostlivosť napriek pobytu matky na protialkoholickom liečení zabezpečená dostatočne a bez akýchkoľvek výhrad starými rodičmi. Odvolací súd sa oboznámil aj s vyjadrením matky a predloženými listinnými dôkazmi, t.j. začatím trestného stíhania otca z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti, záznamom spísaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež skutočnosťou o prevode majetku rodičov maloletého do podielového vlastníctva. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto štádiu konania nie je výchova maloletého žiadnym spôsobom ohrozená, a preto ponecháva rozhodnutie o zmene výchovy na rozhodnutí vo veci samej, kedy príslušný súd bude mať možnosť dôsledne vykonať dokazovanie a toto dokazovanie správne vyhodnotí , na základe čoho rozhodne . V prebiehajúcom konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje.
12. Z týchto dôvodov odvolaní súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
13. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).