Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-206-2019.pdf
PDF · 111.74 KB
Case nature
Subarea
14Co/206/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členiek senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: R. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., E. P. L. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátka kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Miletičova 21, IČO: 50 491 300, proti žalovanej: J. Y., narodená XX.XX.XXXX, XXX XX P. XX, zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr. Evou Háberovou, so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Trhová 1, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 7C/19/2019-44 zo dňa 27.06.2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/19/2019-44 zo dňa 27.06.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa Ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami presne špecikovanými vo výroku I. uznesenia súdu a ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. O. - dvojizbový byt č. XX nachádzajúci sa na 7. Poschodí, vchod č. XX v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici E. P. L., ďalších pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. K. , LV č. XXXX pre k.ú. I., LV č. XXXX pre k.ú. I. a LV č. XXX pre k.ú. I. a to najmä scudziť, zriadiť k nim vecné bremeno alebo záložné právo, prenajať ich alebo inak zaťažiť právami v prospech tretích osôb. Výrokom II. súd vyslovil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18 /18/2019 a výrokom III. uznesenia súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v rozsahu 100 %. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 09.07.2015 previedla na žalovanú (svoju dcéru) predmetné nehnuteľnosti. Dôvodom, ktorý viedol žalobkyňu k prevodu nehnuteľností na žalovanú, bola snaha žalobkyne upraviť svoj majetok ešte za svojho života a zabezpečiť jeho prerozdelenie medzi žalovanú a jej ďalšiu dcéru, P. R.. Žalovaná pri podpise darovacej zmluvy prisľúbila žalobkyni, že po jej smrti zabezpečí, aby sa predmet daru prerozdelil medzi žalovanú a jej sestru spravodlivo, prípadne, že sestru žalovanej a dcéru žalobkyne, z predmetu daru vyplatí neskôr. Žalobkyni bolo zriadené vecné bremeno doživotného užívania v byte a žalobkyňa tento byt aj naďalej užíva a býva v ňom. Žalobkyňa nadobudla dojem, že žalovaná má v úmysle obmedziť ju v spôsobilosti na právne úkony, pretože žalovaná poslala žalobkyňu na psychologické vyšetrenie a odporúčala jej, aby absolvovala psychiatrické liečenie. Takisto žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby si zistila, ako to v ich meste funguje so sociálnymi nájomnými bytmi a viac krát žalovaná aj uviedla, že žalobkyňa by mala byt opustiť a bývať v sociálnom byte. Žalobkyňa uviedla, že
sa začala vážnejšie zaujímať o rozdelenie majetku, ktorý žalovanej darovala, avšak žalovaná spolu s jej manželom reagovali negatívne, žalobkyni začali vulgárne nadávať a vyhrážali sa jej, pričom dokonca uviedli, že nechajú dobiť aj manžela dcéry žalobkyne. Žalovaná aj jej manžel viac krát uviedli, že do bytu, v ktorom aktuálne býva žalobkyňa a má v ňom doživotné právo užívania, nechajú nasťahovať neprispôsobivých občanov a žalobkyňa môže ísť bývať na ulicu. Žalovaná takisto uviedla, že sa o žalobkyňu nebude v jej starobe starať a že už spolu nebudú nikdy komunikovať. Žalobkyňa sa zľakla, nakoľko nechce prísť o svoju strechu nad hlavou a oľutovala, že žalovanej verila, darovala jej predmet daru a ona sa k nej a k jej rodine takto zachovala. Žalobkyňa sa obáva aj o zdravie svojej rodiny, keďže nedokáže posúdiť, do akej miery sú vyhrážky žalovanej a jej manžela reálne. Žalobkyňa tiež v návrhu poukázala na skutočnosť, že žalovaná previedla polovicu bytu na svojho manžela. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru, avšak žalovaná nereagovala, len žalobkyni vulgárne nadávala. Následne žalobkyňa podala dňa 3.6.2019 žalobu o vrátenie predmetu daru, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18C/18/2019. Súd prvej inštancie posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobkyňa darovala žalovanej darovacou zmluvou dňa 09.07.2015 nehnuteľnosti špecifikované v zmluve Žalobkyni bolo spolu s darovacou zmluvou zriadené vecné bremeno doživotného užívania v dvojizbovom byte č. XX nachádzajúci sa na 7 poschodí, vchod č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici E. P. L., postavený na pozemku parcely registra s parcelnými číslami XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres O., obec: O., katastrálne územie: O.. Súd mal tiež preukázané, že žalovaná, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností nadobudnutých darovacou zmluvou dňa 09.07.2015, previedla nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. O. darovacou zmluvou pod V 2898/2018 z 06.09.2018- 2803/18 na svojho manžela L. Y.. Nakoľko sa rodinné vzťahy medzi žalovanou a žalobkyňou radikálne zhoršili a žalobkyňa sa začala obávať o splnenie sľubu zo strany žalovanej o prerozdelení predmetu daru, žalobkyňa podala na súd žalobu o vrátenie daru. Žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, resp. ohrozenie tým, že by mohlo dôjsť k ďalším prevodom nehnuteľností, čím by došlo k ďalšiemu sťaženiu vymoženia jej nárokov. Z tohto hľadiska súd považoval za dôvodné v danej veci bezodkladne upraviť pomery, nakoľko inak by aktuálnemu vlastníkovi predmetných nehnuteľností nič nebránilo vykonať ďalšie, prípadne aj opakované prevody nehnuteľností na iné osoby. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa právnych úkonov smerujúcich k nakladaniu so špecifikovanými nehnuteľnosťami. Súčasne súd v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 CSP rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vydanie daru, vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 18C/18/2019. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu a keďže žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý nariadil neodkladné opatrenie, pretože podľa jej názoru v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 CSP a § 323 ods. 1 CSP. Tvrdenia obsiahnuté v návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú pravdivé a sú výslovne zavádzajúce. Žalovaná potvrdila, že nehnuteľnosti, ktorých sa nariadené neodkladné opatrenie týka, skutočne nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 9. 7. 2015 od svojej matky - žalobkyne. Dôvodom darovania nehnuteľností bola snaha žalobkyne upraviť svoje majetkové pomery za života a predísť problémom s jej sestrou P. R., ktorá bola vo vážnych finančných problémoch. Súčasťou darovacej zmluvy bolo aj vecné bremeno v prospech matky - žalobkyne - právo doživotného bývania v byte darovanej nehnuteľnosti. Žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že by urážala svoju matku, že by jej nadávala a vyhadzovala ju z bytu za účelom jeho predaja. Nie je pravdou ani to, že by posielala matku na psychologické vyšetrenie a odporúčala jej aj psychiatrické liečenie. Žalovaná uviedla, že nikdy nemala v úmysle jej obmedzovať spôsobilosť na právne úkony. Tvrdenia žalobkyne nie sú ničím podložené a preukázané. Žalovaná v odvolaní tvrdí, že sa vždy riadne starala o svoju matku, vychádzala s ňou vždy dobre a aj v minulosti matke navrhovala, aby sa presťahovala bližšie k nej a kúpila si byt v blízkosti žalovanej. Celá táto situácia vznikla práve v dôsledku nátlaku zo strany jej sestry, P. R., ktorá začala na matku robiť nátlaky a začala požadovať výplatu z
dedičstva, začala sa jej po telefóne vyhrážať, písať listy, v dôsledku čoho bola nútená vyhľadať lekársku pomoc. Práve ošetrujúci lekár odporučil psychologické vyšetrenie, ktorého sa žalobkyňa nezúčastnila. Žalovaná uviedla, že majetok jej bol darovaný v roku 2015 a s týmto nenakladala a nemá záujem ho ďalej scudzovať, nedávala žiadne inzeráty, ani v súčasnej dobe nerobí žiadne zmluvy a nariadenie neodkladného opatrenia je preto predčasné a nedôvodné. Uviedla, že v priebehu roka 2018 previedla polovicu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie O., ako byt, v ktorom má jej matka - žalobkyňa právo doživotného bývania, v podiele jednej polovice na svojho manžela a to v snahe predísť nátlakom na svoju matku zo strany sestry, ktorá matku nahovárala, aby si dar pýtala späť. Žalovaná poznamenala, že na majetok jej sestry a jej manžela bol vyhlásený bankrot, pri ktorom prišli o rodinný dom a nemajú kde bývať. Žalovaná uviedla, že nemá záujem do bytu nikoho nasťahovať a nemá záujem ani o to, aby matka prišla o strechu nad hlavou. Práve z dôvodu istoty jej matka previedla majetok, pričom bolo pre ňu zriadené právo doživotného bývania a to z dôvodu, aby matka nemusela mať strach z konania jej sestry. Žalovaná poznamenala, že s matkou mala vždy dobré vzťahy, navštevovala ju, preto nerozumie, z akého dôvodu je matka na strane jej sestry a podala žalobu voči žalovanej. Uviedla, že v dedičskom konaní po otcovi sa obe sestry zriekli podielu na majetku v prospech matky, pričom sestra dodatočne robí na žalovanú nátlak s cieľom žiadať od nej finančné prostriedky vo výške 54 000 eur, ako výplatu z dedičstva, aj za situácie, že matka ešte žije. Žalovaná poznamenala, že má obavu z toho, že matka je pod zlým vplyvom jej sestry, ktorá ju zneužíva. Opakuje, že v konaní neboli preukázané a splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, neexistuje a nebola preukázaná obava, že by chcela zmariť nárok žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by boli zmarené, alebo ohrozené jej nároky. Nie je preukázaná ani neodkladnosť upravovania daných pomerov ohľadom nehnuteľností, ktoré v roku 2015 nadobudla od žalobkyne darovacou zmluvou, nie sú predmetom žiadnych prevodov na inú osobu, okrem už spomínaného prevodu polovice bytu na jej manžela. V závere odvolania žalovaná poznamenala, že neodkladné opatrenie sa vzťahuje len na jej spoluvlastnícky podiel v rozsahu jednej polovice a s poukazom na súčasný majetkový stav, ako aj skutočnosť, že má žalobkyňa v predmetnom byte vecné bremeno vo forme doživotného bývania, tento riadne užíva a v ňom býva, sa javí neodkladné opatrenie ako plne nedôvodné, s tým, že neplní účel a zmysel tak, ako to má na mysli Civilný sporový poriadok. Žalovaná trvá na tom, že neboli a nie sú splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia a v tejto súvislosti potom namieta aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorým súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, pretože tento návrh je účelový a žalovaná tak nevidí dôvod na náhradu trov konania žalobkyne. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne vec posúdil, nevykonal potrebné dokazovanie a vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym právnym a skutkovým zisteniam. S poukazom na hore uvedené potom žalovaná žiada, aby odvolací súd preskúmal jej odvolanie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že už zo samotného podania odvolania je zrejmé, že žalovaná sa napriek svojim tvrdeniam, že nemá v úmysle majetok ďalej prevádzať a má so žalobkyňou dobré vzťahy, bráni rozhodnutiam a vôli žalobkyne bez toho, aby sa s ňou vzhľadom na ich údajne dobré vzťahy zmierila a vyhovela jej požiadavkám tak, ako samotná žalovaná uvádza že má počas celého obdobia v záujme. Úmysel žalovanej s majetkom ďalej narábať je podľa názoru žalobkyne zrejmý zo skutočnosti, že žalovaná nesúhlasí s vydaným neodkladným opatrením, ktoré ju, s ohľadom na popieranie akýchkoľvek záujmov majetok scudzovať z jej strany, žiadnym spôsobom neobmedzuje. To, z akého dôvodu boli nehnuteľnosti darované žalovanej, nie je podľa názoru žalobkyne pre tento prípad tak podstatné. Je však nesporné, že žalobkyňa darovala žalovanej nehnuteľnosti v dobrej vôli, že s nimi naloží tak, ako si bude žalobkyňa želať a že v budúcnosti budú spravodlivo rozdelené medzi jej deti. Žalovaná síce uvádza, že žalobkyňa k návrhu nepriložila žiadne relevantné dôkazy, avšak žalobkyňa poznamenala, že priložila všetky dôkazy, ktoré k dispozícii mala, pričom práve žalovaná je tá, ktorá svoju obranu založila čisto len na popieraní tvrdení žalobkyne bez ďalších relevantných dôkazov. Žalobkyňa uviedla, že je staršia osoba a skutočne nemá v záujme sa bezdôvodne súdiť so svojou vlastnou dcérou. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej, že s ňou nemala žiadne konflikty a zo strany žalobkyne išlo len o fabulovanie problémov. Čo sa týka prevodu časti majetku zo strany žalovanej na jej manžela, odôvodnenie žalovanej považuje žalobkyňa za nezmyselné, pretože jej nie je zrejmé, ako je možné predísť nátlakom na žalobkyňu prevodom polovice nehnuteľnosti na svojho manžela. Žalovaná takisto popiera svoj zámer, že by niekedy zamýšľala do bytu nasťahovať tretie osoby napriek tomu, že žalobkyňa má v tomto byte právo doživotného užívania a ide o jej domov. Žalobkyňa má však v čerstvej pamäti vyhrážky a zúrivé telefonáty zo strany žalovanej, z ktorých okrem nadávok žalobkyňa jasne pochopila, že zo strany žalovanej, jej vlastnej dcéry, ide o vyhrážanie sa a zastrašovanie. Pre
žalobkyňu je nepochopiteľné, ako žalovaná dokáže v odvolaní poprieť tieto tvrdenia, hoci si musí byť vedomá toho, že je to pravda. Žalobkyňa má za to, že vydanie neodkladného opatrenia bolo správne a to vzhľadom na to, že žalovaná už s prevodom majetku začala a časť majetku je už aj prevedená a to bez vedomia žalobkyne, ktorá v tomto byte býva. Žalobkyňa sa predsa nemôže len bezradne prizerať, ako jej dcéra prevádza majetok na základe vlastného uváženia, pričom pri akomkoľvek prejave odporu zo strany žalobkyne sa jej začne vyhrážať, že pokiaľ bude odporovať, byt predá neprispôsobivým občanom, alebo ich rovno nasťahuje k žalobkyni. Žalobkyňa uviedla, že to bola práve žalovaná, ktorá bezprostredne po smrti manžela žalobkyne navrhovala, aby svoj majetok previedla na ňu (na druhý deň po smrti). Žalovaná presviedčala žalobkyňu, že taký je štandardný postup a ona následne sestru vyplatí a dohodne sa s ňou. Žalobkyňa jej uverila a jej nátlaku podľahla. Žalobkyňa mala v tom čase jediný kontakt so žalovanou, jej druhá dcéra žila ďaleko a ich kontakt bol minimálny. Po podpise dokumentov však záujem žalovanej o žalobkyňu opadol a žalovaná ju navštevovala len sporadicky. Po nejakom čase sa stali zo strany žalovanej voči žalobkyni urážky a nadávky bežné a žalobkyňa taktiež uviedla, že manžel žalovanej sa vyhrážal fyzickým útokom na jej druhú dcéru a jej manžela. Aj v minulosti byt, ktorý žalovanej žalobkyňa s manželom zaobstarali a zariadili, následne previedla na svojho manžela. Žalobkyňa v závere vyjadrenia poznamenala, že celý konflikt medzi ňou a žalovanou vznikol práve v dôsledku snahy žalobkyne o komunikáciu so žalovanou a požadovaním naplnenia sľubu, ktorý žalovaná žalobkyni dala. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhuje odvolaciemu súdu, aby potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti v konkrétnej veci sú osvedčené do takej miery, ktorá poukazuje na dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci, po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi a pri zohľadnení dôvodov odvolania a následného vyjadrenia k odvolaniu, s poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd prvej inštancie dostatočne argumentačne i právne presvedčivo zdôvodnil, prečo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci, s poukazom na predmet sporu, ktorým je žaloba o vrátenie daru, okrem iného aj nehnuteľnosti, v ktorej žalobkyňa má zriadené vecné bremeno práva doživotného užívania, považoval za dôvodný a z akých okolností vychádzal, keď nariadil neodkladné opatrenie v predmetnej veci.
13. Odvolací súd preto, v záujme toho, aby len opätovne a duplicitne nekonštatoval právne a skutkové závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia, tak len v stručnosti zhrnul, že žalobkyňa, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého predmetom je zastabilizovanie súčasného právneho stavu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy uzatvorenej medzi ňou, ako darkyňou a žalovanou, ako obdarovanou, dňa 09.07.2019 a ktorých vrátenia ako daru sa domáha aj žalobou vo veci samej, aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázala, že za daného stavu je nariadenie neodkladného opatrenia plne dôvodné a opodstatnené. Odvolací súd poznamenáva, že hoci aj je možné v istej miere súhlasiť s argumentom, že žalobkyňa svoje tvrdenia o nevhodnom, vyhrážajúcom, dokonca vulgárnom správaní sa žalovanej voči žalobkyni, ako dcéry k matke, nepreukázala a sú tak len v rovine jej jednostranných tvrdení, avšak nemožno opomínať ani reálnu možnosť predložiť konkrétne dôkazné prostriedky pri istých formách psychického a emočného nátlaku medzi blízkymi osobami, a to aj vzhľadom na vysoký vek žalobkyne. Žalobkyňa má zúžený priestor preukázať svoje tvrdenia o psychickom nátlaku, vulgárnom správaní sa, nadávkach, vyhrážkach či iných formách nátlaku na ňu zo strany žalovanej, či jej manžela, rovnako však ani žalovaná v odvolaní nebola schopná produkovať dôkazy o svojich tvrdeniach, ktorými popiera všetky uvedené formy nevhodného a ponižujúceho správania sa z jej strany voči žalobkyni, prípadne preukázať svoje protitvrdenia o vyvíjaní nátlaku na žalobkyňu zo strany sestry - druhej dcéry žalobkyne. Odvolací súd však v súvislosti s dôvodnosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poznamenáva, že nie sú zásadné ani tak preukázania tvrdení o nevhodnom správaní sa žalovanej voči žalobkyni - tieto budú relevantné z hľadiska rozhodovania vo veci samej v konaní o vrátenie daru, zásadnejšie je zhodnotiť mieru dôvodnosti obáv žalobkyne z možných dispozícií s dotknutými nehnuteľnosťami, okrem iného aj bytu, v ktorom má žalobkyňa trvalý pobyt a v ktorom aj reálne býva. Žalobkyňa preukázala - a žalovaná to ani nepoprela, že žalovaná už v minulosti vykonala právne úkony, ktorými previedla polovičný spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu, v ktorom má žalobkyňa zriadené právo doživotného užívania, keď darovacou zmluvou zo dňa 06.09.2018-2803/18 previedla bez súhlasu žalobkyne, ktorá v predmetnom byte býva, spoluvlastnícky podiel v 1 na svojho manžela. Ďalší prevod nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovania, ktoré sú v súčasnej dobe predmetom sporu o vrátenie daru, prípadne iné
nakladanie s nimi, by ohrozili budúci výkon súdneho rozhodnutia. Aj dôvody odvolania žalovanej smerujú k spochybneniu samotného právneho základu uplatneného nároku žalobkyne, odvolateľka v odvolaní uvádza skutkové a právne okolnosti, ktoré však presahujú rámec konania o neodkladnom opatrení a sú
- budú relevantné v rámci dokazovania a právneho posúdenia v meritórnom konaní súdu vo veci samej v zmysle petitu žaloby o vrátenie daru z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych dôvodov pre požadovanie vrátenia daru a aj budú súdom zohľadňované v konaní vo veci samej. Súdu však v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia nenáleží ani skutkovo, ani právne hodnotiť existenciu a danosť právneho nároku, o ktorom súd meritórne rozhodne v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18C/18/2019. Za danej situácie je len možné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dostatočne osvedčila dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to práve s poukazom na predmetnú žalobu, v ktorej sa bude eventuálne riešiť práve otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Je tak zjavné, že pokiaľ by došlo v priebehu konania k prevodu či nakladaniu s dotknutými nehnuteľnosťami súčasnou podielovou spoluvlastníčkou, v prípade vyhovenia žalobe nastala by právna situácia, ktorá by zásadným spôsobom zasiahla do práv žalobkyne a je tak dôvod na to, aby sa dočasne, do meritórneho rozhodnutie vo veci samej, hoc aj preventívne, zastabilizovali pomery medzi stranami sporu.
14. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc aj z ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu) preukázala v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáhala a uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalovaná v odvolacom konaní neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali skutkové a právne skutočnosti na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil a právne zdôvodnil, ktoré by poukazovali na nutnosť zmeniť či zrušiť odvolaním napadnuté uznesenie.
15. Nariadené neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi stranami nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu žalobkyni pred možnými právnymi krokmi žalovanej týkajúcimi sa sporných nehnuteľností, ku ktorým otázka vlastníckeho práva je predmetom konania vo veci samej. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovanej, požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, obzvlášť, pokiaľ sa priamo dotýkajú Ústavou SR garantovaného práva na obydlie a s prihliadnutím na vysoký vek žalobkyne a nutnosť zachovať jej právo na dôstojný a nerušený život. V závere odvolací súd poznamenáva, že možno súhlasiť s námietkou žalobkyne, že v prípade, ak žalovaná skutočne nemá v úmysle nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, tak, ako to napokon aj sama prezentuje v odvolaní, potom nariadené neodkladné opatrenie nie je spôsobilé sa negatívne dotknúť jej súčasných vlastníckych práv.
16. S poukazom na vecnú správnosť výroku I. a II. potom súd prvej inštancie aj vecne správne vyhodnotil mieru úspechu strán sporu a rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.
17. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. , ako aj v závislom výroku III. o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovaná, ako procesne neúspešná strana sporu, je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške, v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).