Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-122-2023.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/122/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 6.februára 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.10.2023 sp.zn. 3T/61/2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného A. B. uznal za vinného
skutkom v bode 1) výroku rozsudku zločinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák.č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 111/2022 Z. z., v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) citovaného Tr.zák.
skutkom v bode 2) výroku rozsudku prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.č.300/2005 Z.z. v znení zákona č. 111/2022 Z. z.
na tom skutkovom základe, že
1) že dňa 01.03.2023 okolo 16.30 h v obci Gemerská Hôrka, okres Rožňava, na verejnom priestranstve v priestoroch miestneho trhoviska pred predajňou Milk Agro, pri spoločnej konzumácii alkoholu, po predchádzajúcom verbálnom konflikte rukou sotil C. D. na zem, kde ju čiastočne priľahol, a keď začala kričať o pomoc, rukou jej zakrýval ústa, následne jej dal najmenej jednu facku, pričom približne po piatich minútach od ďalšieho konania upustil, obaja sa postavili a z miesta nezávisle od seba odišli;
2) dňa 01.03.2023 okolo 17.30 h v obci Gemerská Hôrka, okres Rožňava, na chodbe prízemia bytového domu č. 287, pod vplyvom alkoholu vykopol uzamknuté vchodové dvere na dverách do bytu E. D., ktorý obýva jej syn F. D., a keď zistil, že v byte nikto nie je, vošiel do spálne, kde zaspal,
Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 5 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák. a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Tr.zák. a s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.(per analógiám) na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 54 (päťdesiatštyri) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 77 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je obžalovaný povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu v obvode ktorého má bydlisko, a oznamovať po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody probačnému a mediačnému úradníkovi potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto aj preukazovať, a to najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. je obžalovaný povinný po výkone trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac.
Podľa § 77 ods. 1 písm. c) Tr. zák. je obžalovaný povinný po výkone trestu odňatia slobody vopred oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas výkonu ochranného dohľadu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že v prvom rade poukazuje na záverečnú reč obhajcu z hlavného pojednávania konaného dňa 23.10.2023, na základe ktorej považuje uložený trest za neprimerane prísny. Po opakovanom poučení zo strany súdu a obhajcu sa rozhodol napokon urobiť vyhlásenie o vine uvedomujúc si, že dĺžka, počas ktorej poškodenú mal na osobnej slobode obmedziť pri právnej kvalifikácii skutku nezohráva význam. Pre úplnosť dodáva, že vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. č.300/2005 Z.z. v znení zákona č. 111/2022 Z. z. od počiatku svoju vinu nepopieral. Okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku právne kvalifikovaného ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 111/2022 Z. z. však pri uznaní viny môžu mať význam aspoň na výmeru trestu, ktorý mu bol udelený. Poukázal predovšetkým na výsluch svedkýň z prípravného konania, ktoré na otázky obhajcu uvádzali, že hoci to spočiatku vyzeralo vážne, neskôr skôr smiešne a po „dokonaní“ skutku každý odišiel sám, akoby sa nič nestalo. Opakovane vyjadruje veľkú ľútosť nad svojim konaním, no tak vysoký trest aj napriek kriminálnej minulosti mu príde neprimerane prísny, keď rovnakého záveru bol zjavne i súd pri ukladaní mu trestu aplikujúc § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (per analógiám) v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017 sp. zn. Tpj55/2016 .Aplikujúc citované zákonné ustanovenie je určenie dolnej a hornej hranice trestnej sadzby vecou právneho názoru, nakoľko prokurátor zjavne vychádzal z inak upravenej trestnej sadzby ako súd. Dolná hranica upravenej trestnej sadzby činí 44 mesiacov a takto uložený trest by v dostatočnej miere zabezpečoval ochranu spoločnosti a zabránil mu v páchaní trestnej činnosti, navyše ochranný dohľad v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, povinnosti s ním spojené a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas výkonu ochranného dohľadu vytvoria podmienky na jeho výchovu, tak aby viedol riadny život.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu podľa § 183 ods. 2 Tr. zák.s použitím § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 5 Tr.zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr.zák. a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Tr. zák.a s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák. (per analógiám) uloží úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 44 mesiacov nepodmienečne.
Písomným podaním zo dňa 7.11.2023 a zo dňa 9.11.2023 sa vyjadril aj sám obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že svoje odvolanie opiera o novú skutočnosť, ktorá nebola známa v čase prejednávania s tým, že v roku 2022 na Mestskom súde v Košiciach pomohol usvedčiť páchateľa zo spáchania nedovolenej výroby a omamných látok a prekurzorov podľa § 172 ods. 1 ods. 2 Tr. zák., významnou mierou sa podieľal na osvedčení páchateľa. Ďalej svoje odvolanie smeroval proti nariadeniu ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák., ktorý bol uložený okresným súdom na dobu dvadsiatich štyroch mesiacov, takisto namieta obmedzenie spočívajúce v zákaze požívať alkoholické nápoje a
iné návykové látky. Po prepustení z výkonu trestu sa nemieni zdržiavať na Východe Slovenska preto namieta akýkoľvek ochranný dohľad chce ísť pracovať do Bratislavy ako aj za hranice Slovenskej republiky. Z vyššie uvedeného žiada odvolací súd, aby zrušil rozhodnutie Okresného súdu Rožňava o nariadení ochranného dohľadu a pre uvedenie novej skutočnosti žiada znížiť trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený okresným súdom vo výmere 54 mesiacov. Vo svojom ďalšom podaní zo dňa 09.11.2023 obžalovaný A. B. opätovne namieta výšku daného trestu 54 mesiacov pričom poukazuje na tú skutočnosť, že ani jeden poškodený si škodu neuplatnil. Poškodenému F. D. jeho konaním a vlámaním nijaká škoda nevznikla. Poškodená D. jeho pričinením neutrpela žiadnu fyzickú ujmu ani psychickú ujmu a taktiež nežiadala nijaké odškodné. Poukázal na to, že pri spáchaní týchto skutkov požil dosť veľké množstvo alkoholu a neuvedomoval si vážnosť svojho protiprávneho konania. Záverom svojho odvolania žiada odvolací súd, aby mu bol zmiernený trest nakoľko 4 a pol roka je podľa neho trest privysoký.
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Na obžalovaného A. B. bola na okresný súd podaná obžaloba pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák.v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine v zmysle ust. § 257 ods. 5 Tr. por. t.z., že je vinný zo spáchania skutku uvedených v obžalobe. Okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané len dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.
Odvolanie obžalovaného A. B. smerovalo do výroku o uloženom ochrannom dohľade a výroku o treste a preto odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal len vo výroku o uloženom treste odňatia slobody, ochranného dohľadu a o zaradení obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Po preskúmaní výroku o treste krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku. Obžalovaný je v napadnutom rozsudku hodnotený na základe dostupných a vykonaných dôkazov plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.
Zároveň treba uviesť, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu tak ako sú uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák., t.z. že prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ale aj osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
V súlade so stavom veci prvostupňový súd zistil, že u obžalovaného sa opakuje páchanie úmyselnej trestnej činnosti. V záujme posilnenia výchovného účinku trestu, súd uložil obžalovanému aj ochranný dohľad na dobu dvadsaťštyri mesiacov, ktorý bude musieť absolvovať po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody a bude musieť dodržať uložené povinnosti a obmedzenia v záujme zabezpečenia ochrany spoločnosti pred ďalšou protiprávnou činnosťou obžalovaného.
Správne konštatoval okresný súd, že v minulosti bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Ako konštatuje znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin, MPH v znaleckom posudku č. 36/2023, obžalovaný absolvoval toto liečenie od 16.08.2022 do 04.12.2022 v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín. V rámci tejto liečby dostatočne nespolupracoval, nemal záujem o abstinenciu ani o zmenu svojho životného štýlu, a po prepustení z výkonu trestu pokračoval v užívaní alkoholu. Preto opätovné uloženie ochranného protialkoholického liečenia nepovažuje za účelné, preto ho nenavrhoval a súd preto ani žiadne ochranné liečenie obžalovanému uložiť nemohol. Obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva však bolo uložené obžalovanému v rámci spomenutého ochranného dohľadu.
Je potrebné konštatovať že súd obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť zmysle § 36 písm. l) Tr. zák.zároveň bolo prihliadnuté aj na jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák.. Z uvedeného logicky vyplýva že okresný súd správne konštatoval, že u obžalovaného prichádza do úvahy úhrnný trest odňatia slobody za 3 úmyselné trestné činy, z ktorých je 1 zločinom a tieto sú spáchané viacerými skutkami. Preto v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Tr.zák. bolo potrebné zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Takto bola horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby upravená na 10 rokov a 8 mesiacov čo je 128 mesiacov.
Zároveň u obžalovaného možno konštatovať, že ide o kriminálne závadnú osobu nakoľko bol doposiaľ 13 krát súdne trestaný, a to naposledy rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.01.2022, ktorým bol uznaný vinným z prečinu podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Tr. zák. a ďalších prečinov za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol v minulosti 2 krát odsúdený právoplatne aj za zločiny.
Je namieste konštatovať, že v uvedenej trestnej veci bolo nutné a obligatórne použitie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. na základe, ktorého sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o polovicu a teda v prejednávanom prípade na 5 rokov a 6 mesiacov čo je 66 mesiacov. Obžalovaný učinil vyhlásenie o svojej vine na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom v Rožňave a toto jeho vyhlásenie bolo v zmysle uplatneného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017 spisovej značky Tpj 55/2016 zohľadnené tým, že súd správne znížil spodnú hranicu zákonom ustanovenej zvýšenej trestnej sadzby a uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnú hranicu, a to vo výmere 54 mesiacov. Je síce pravdou, že takto ustálený prípad ako je vyššie uvedené má možnosť ukladania trestu od štyridsiatich štyroch mesiacov avšak podľa názoru krajského súdu správne rozhodol okresný súd, keď uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 54 mesiacov nakoľko bolo potrebné z hľadiska trestu vyhodnotiť hlavne osobu páchateľa, ktorý je kriminálne závadnou osobou , ako to bolo už vyššie konštatované.
Aj ohľadne uloženia ochranného dohľadu sa krajský súd stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu, pretože práve tento inštitút trestného práva môže zabezpečiť nápravu samotného obžalovaného v tom, aby sa riadne zaradil do spoločnosti, aby svoj život trávil čo i len trochu zmysluplne a hlavne, aby si uvedomil, že konzumácia alkoholu mu doposiaľ nikdy nič dobré nepriniesla. Uvedené skonštatoval vo svojom znaleckom posudku aj znalec PhDr. Martin Čižmárik, PhD., ktorý okrem iného konštatuje, že obžalovaný nepôsobí ako človek, ktorý by nemohol v živote niečo dokázať. Práve týmto inštitútom trestného práva môže obžalovaný po skončení výkonu trestu odňatia slobody dokázať, že je schopný sa zaradiť do spoločnosti a viesť riadny život.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.