Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci žalobcu B. C. P. T. Ž. T. Q. G. Q. , B. XXXX/X, C., proti žalovanému Minister spravodlivosti SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. -42 zo dňa 20.05.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23.07.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. -42 zo dňa 20.05.2019, ktorým podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s a o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-10872/14-2019 zo dňa 29.02.2019.

2. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa s tým, že vo veci nežiadal nariadiť pojednávanie a súhlasil s tým, aby o jeho správnej žalobe bolo rozhodnuté aj bez pojednávania. Nežiadal tiež priznať náhradu trov konania.

3. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26.02.2019 podľa nebolo žalobcovi k 26.11.2018 priznané nové vymeranie invalidného dôchodku. Správny orgán prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia odcitoval ustanovenia , , , o sociálnom poistení a , o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Následne konštatoval, že dňa 26.11.2018 mu bola doručená žiadosť žalobcu zo dňa 21.11.2018 o nové vymeranie invalidného dôchodku. Správny orgán prvého stupňa od Sociálnej poisťovne zabezpečil evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia žalobcu za obdobie od 01.01.1990 do 31.12.2003. Ďalej konštatoval, že rozhodnutím Finančného odboru Správy Zboru nápravnej výchovy SSR č. SZNV 10.872/30-90 zo dňa 22.03.1990 bol žalobcovi od 01.01.1990 priznaný invalidný dôchodok podľa , a , pričom invalidný dôchodok mu bol vymeraný z III. pracovnej kategórie.

4. Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatoval, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia žalobca splnil zákonnú podmienku piatich rokov zamestnania podľa dňa 22.02.2001. Od tohto dňa do 31.12.2003 ( ) nebol žalobca zamestnaný v období od 01.06.2001 do 03.06.2001, od 21.07.2001 do 05.05.2002, od

14.05.2002 do 08.06.2003 a od 15.07.2003 do 31.12.2003. Ako dobu zamestnania správny orgán prvého stupňa nehodnotil obdobie od 12.05.2003 do 31.12.2003, kedy žalobca vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce, pretože v tomto období žalobca poberal invalidný dôchodok, a preto toto obdobie nebolo možné s prihliadnutím na ustanovenie § 68 písm.b/ vyhl. Ústrednej rady odborov č. 165 o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch hodnotiť ako dobu zamestnania.

5. Správny orgán prvého stupňa napokon poukázal na dôvody rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 14.10.2010, podľa ktorého ak bol priznaný invalidný dôchodok podľa vzťahujú sa na poberateľa dávky prechodné ustanovenia (), v zmysle ktorých ak poberateľ dávky splnil podmienky na vymeranie dôchodku pred 01.01.2004, použijú sa ustanovenia skoršieho Aj to však len za podmienky, že takýto poberateľ dôchodku bol aj po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite zamestnaný k 31.12.2003. Nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku žalobcovi nevznikol, pretože nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania po vzniku nároku na nové vymeranie k 31.12.2003.

6. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím po zamietnutí odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami správneho orgánu prvého stupňa a z ich právnym hodnotením. Ďalej dodal, že žalobcovi bol od 01.01.1990 priznaný invalidný dôchodok podľa , a Päť rokov (1825 dní) zamestnania od vzniku nároku na invalidný dôchodok, t.j. od 01.01.1990 žalobca splnil dňa 21.02.2001. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia doručených správnemu orgánu prvého stupňa dňa 15.02.2019 pri skúmaní podmienky nepretržitého zamestnania od 21.02.2001 do 31.12.2003 zistil, že žalobca nepreukázal dobu zamestnania tak, ako to konštatoval správny orgán prvého stupňa. Žalobca nepreukázal, že za ním uvedené obdobie bolo uhradené poistné na dôchodkové zabezpečenie, preto nie je možné ním uvedenú dobu hodnotiť ako dobu nepretržitého zamestnania na účely nového vymerania invalidného dôchodku.

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Namietal, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa mu nezhodnotili ako dobu zamestnania pre účely nepretržitého zamestnania podľa zákona o sociálnom poistení náhradnú dobu v zmysle napriek tomu, že o toto zhodnotenie náhradnej doby žiadal vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Dodal, že aj podľa ustanovenia zákona o sociálnom poistení sa náhradná doba považuje za obdobie dôchodkového poistenia. Žalobou napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť z dôvodov uvedených v ustanovení , , , . Okrem rozhodnutia žalovaného žiadal zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť žalovanému, resp. správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.07.2019 navrhol žalobu zamietnuť podľa . V prvom rade žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že posúdeniu nepretržitosti zamestnania k 31.12.2003 (podľa ) predchádza posúdenie splnenia podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku podľa Päť rokov (1825 dní) zamestnania o vzniku nároku na invalidný dôchodok, t.j. od 01.01.1990 splnil žalobca dňa 21.02.2001 (túto skutočnosť napokon nerozporuje ani samotný žalobca). V súlade s dôvodmi svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal dobu zamestnania od 01.06.2001 do 03.06.2001, 21.07.2001 do 05.05.2002, od 14.05.2002 do 08.06.2003 a od 15.07.2003 do 31.12.2003. Tým žalobca nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania uvedenú v Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nebol poistený na dôchodkové zabezpečenie v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a ani ako spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby. Dobu zamestnania na dohodu o vykonaní práce v období od 12.05.2003 do 31.12.2003, kedy žalobca poberal invalidný dôchodok nebolo možné hodnotiť ako dobu zamestnania s poukázaním na ustanovenie vyhlášky Ústrednej Rady odborov č. Z uvedeného žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal zamestnanie ani náhradnú dobu, ktorá by sa považovala za obdobie dôchodkového poistenia podľa

9. Súd v konaní podľa a nasl. bez nariadenia ústneho pojednávania za splnenia podmienok uvedených v za použitia po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

10. Podľa na zmeny výšky dávok, zánik nároku na dávky a ich výplatu, obmedzenie výplaty, zníženie dávok, výplatu dávok oprávneným príjemcom, postúpenie dávky, zrážky z dávok, súbeh nárokov na dávky a zvyšovanie dávok uvedených v ods. 4 sa vzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení.

11. Podľa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na nové vymeranie pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, sa urči podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, a to vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu. Rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994 až 2003. Z obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31.12.2003 nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku nevzniká.

12. Podľa ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znova. Do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa na zárobky dosiahnuté v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti. Invalidný dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo ak invalidný dôchodok už bol novo vymeraný podľa predpisov platných po 31.12.1997.

13. Podľa za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v , v a a účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v . Účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v sa hodnotí ako zamestnanie v rozsahu najviac 10 rokov.

15. Podľa účasť na dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osoby, spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby a osoby dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení sa hodnotí ako zamestnanie, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Ak toto poistné nebolo zaplatené do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, hodnotia sa tieto obdobia ako zamestnanie až o do dňa zaplatenia poistného.

16. Podľa na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení.

17. Podľa o nemocenskom poistení zamestnancom v znení neskorších predpisov sú poistené, ak sú činné na území SR:

a/ osoby v pracovnom pomere, b/ osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa osobitných predpisov, c/ spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ktorí pre spoločnosť alebo družstvo vykonávajú prácu, ale nie v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu a sú za túto prácu odmeňovaní formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti, d/ ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy (vyhláška URO č. ), (ďalej len „“), a ak sa na nich vzťahujú právne predpisy SR.

18. Pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bolo rozhodujúce posúdiť, či žalobca splnil zákonné podmienky pre nové vymeranie sumy invalidného dôchodku podľa Sporným bolo to, či žalobca v zmysle uvedeného ustanovenia bol nepretržite zamestnaný k 31.12.2003.

19. Pojem „zamestnanie“ pre účely definovalo ustanovenie tohto zákona. V prvom rade sa zamestnaním rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v tohto zákona, t.j. zúčastnení na nemocenskom poistení tak ako to definuje ustanovenie zákona č. 54/1956 Sb. K 31.12.2003 žalobca nebol zúčastnení na nemocenskom poistení ako zamestnanec v zmysle zákona č. 54/1956 Sb., nebol príslušníkom policajného zboru, ani ďalších ozbrojených zborov uvedených v a ani samostatne zárobkovo činnou. Žalobca nepreukázal, aby bol osobou uvedenou v , , t.j. spolupracujúcou osobou samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na dôchodkovom zabezpečení, resp. osobou zárobkovo činnou v cudzine. Žalobca nepreukázal, aby bol na dôchodkovom zabezpečení zúčastnený v zmysle ako osoba, ktorá získala aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení a dobrovoľne pokračuje v účasti na dôchodkovom zabezpečení. Žalobca teda nepreukázal, aby po vzniku nároku na nové vymeranie sumy invalidného dôchodku od 22.02.2001 do 31.12.2003 bol nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 v zmysle

20. Dobu nepretržitého zamestnania k 31.12.2003 ako zákonnú podmienku pre nové vymeranie sumy invalidného dôchodku v zmysle žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa správne posúdili podľa už citovaných ustanovení a zákona č. 54/1956 Sb. platných do 31.12.2003.

21. Prechodné ustanovenie hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia pre účely dôchodkových dávok aj zamestnanie a náhradnú dobu získanú pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Z tohto ustanovenia však nemožno vyvodiť záver, že za zamestnanie v zmysle je možné považovať aj poberanie invalidného dôchodku, alebo dávky, ktorá sa od 01.01.1957 považuje za invalidný dôchodok aj náhradnú dobu v zmysle

22. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa zamietol. Zrušujúce dôvody v zmysle ,, žalobca v žalobe skutkovo a ani právne nekonkretizoval, a preto sa správny súd nimi zaoberať nemohol.

23. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd v zmysle nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému. Žalovanému súd nepriznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože nezistil splnenie podmienok na jeho strane v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.