Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Csp-44-2019.pdf
PDF · 69.53 KB
Case nature
Subarea
16Csp/44/2019
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: K. Š., Y.. XX.X.XXXX, L. E. I., N. XXXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Dávid Hoffman,advokát, AK Hradné námestie č. 29, Kežmarok proti žalovanému: Groupama Garancia poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, Bratislava 821 08, IČO: 47236060, o zaplatenie 372,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca podal na tomto súde dňa 14.11.2019 voči žalovanému, ktorý je v Obchodnom registri SR zapísaný ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, žalobu o zaplatenie istiny 372,68 eur s prísl. V žalobe si uplatnil nárok titulom uzavretej poistnej zmluvy o PZP v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 9.1.2019, kedy došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu.
Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 a 2 Obč. zák. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 7 ods. 1 Obch. zák. organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
Podľa § 21 ods. 1 a 2 Obch. zák. zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
Podľa § 21 ods. 3 a 4 Obch. zák. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú
zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.
2. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Vyššie citované ustanovenie § 161 CSP má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania procesných podmienok. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže spočívať v nedostatku procesnej podmienky, ktorá je odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky pokiaľ takáto vada existuje už od momentu začatia konania. Žalobca podal žalobu dňa 14.11.2019 voči subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu, ani procesnú spôsobilosť byť stranou v spore. Žalovaný je v obchodnom registri zapísaný od 19.11.2011 ako podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby), ktorou je navrhovaný žalovaný 2/. Uvedená právna skutočnosť - zápis organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby má za následok len oprávnenie navrhovaného žalovaného 2/ podnikať na území Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 3 a 4 Obch. zák., neznamená, že ide o subjekt so samostatnou právnou subjektivitou. Súd konštatuje, že žaloba bola podaná voči subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu, ani procesnú spôsobilosť byť stranou v súdnom spore. Je tu teda dôvod na zastavenie súdneho konania pre neodstrániteľný nedostatok v podmienkach konania.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
3.V konaní bol žalovaný úspešný, keďže súd konanie zastavil a to z dôvodu neexistencie tak právnej subjektivity ako aj procesnej spôsobilosti na strane žalovaného, ktorý bol označený žalobcom v samotnej žalobe len ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby. V súvislosti s týmto konaním však žalovanému doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.