Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-125-2019.pdf
PDF · 97.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/125/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: K. E., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX, XXX XX T., o zaplatenie 2 796,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8Csp/12/2018 zo dňa 23.11.2018 a o návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu, takto
rozhodol:
Krajský súd v y h o v u j e návrhu žalobcu, aby do konania v štádiu odvolacieho konania vstúpil namiesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, nový žalobca: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154.
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a vo výroku III., ktorým rozhodol o trovách konania zrušuje a vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.667,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.667,59 Eur od 31.03.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 19,28 %. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe podanej na súde elektronicky dňa 15.03.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 796,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžných súm: 2 698,07 Eur od 31.03.2015 do 01.03.2016, 2 688,92 Eur od 02.03.2016 do 03.06.2016, 2 670,51 Eur od 04.06.2016 do 21.06.2016 a 2 659,82 Eur od 22.06.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto sporového konania, a to z titulu nesplatenej časti úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy č. 009043711301013 zo dňa 31.10.2013. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 31.10.2013 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2 800 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich spolu s príslušenstvom v celkovej výške 6 418,99 Eur formou 120 mesačných splátok po 55,77 Eur. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi
v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa). Zo skutkových zistení mal okresný súd jednoznačne preukázané a zároveň to ani nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2 800 Eur, pričom žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 55,77 Eur bez jasnej a určitej, bližšej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, aká na úroky a aká na iné prípadné poplatky. Žalobca takýmto postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia ZoSÚ. Účelu zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý viaže každý z údajov tam uvedených jednak k istine, ako i k úrokom, resp. k poplatkom. To, že zmluva obsahuje údaj o počte, termíne a výške splátok, avšak bez uvedenia rozčlenenia splátky na istinu, úroky a poplatky, súd nepovažuje za splnenie zákonnej povinnosti žalobcom. Okresný súd vyhodnotil úver poskytnutý žalobcom žalovanému na základe zmluvy č. 009043711301013 zo dňa 31.10.2013 za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2 800 Eur, na ktorý reálne zaplatil v splátkach spolu sumu 1 132,41 Eur. Pri hodnotení úveru za bezúročný a bez poplatkov má teda žalobca nárok na zaplatenie rozdielu toho, čo plnil a toho, čo mu žalovaný z tohto plnenia skutočne vrátil (2 800 - 1 132,41), v danom prípade na zaplatenie sumy 1 667,59 Eur. Vo zvyšku, ktorý sa týkal vyčísleného úroku z úveru, či poplatkov okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Omeškaním s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonnej výške. Úrok z omeškania mu okresný súd priznal odo dňa 31.03.2015, v zmysle jeho preukázaného tvrdenia týkajúceho sa zosplatnenia úveru (ku ktorému došlo listom žalobcu zo dňa 17.03.2015, doručeným žalovanému dňa 21.03.2015, v ktorom žalobca stanovil žalovanému lehotu 7 dní na dodatočné plnenie), až do zaplatenia. O trovách tohto sporového konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodoval o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V tomto spore bol žalobca úspešný v sume 1 667,59 Eur predstavujúcej 59,64 Eur (vychádzajúc zo žalovanej sumy 2 796,04 Eur = 100 %), vo zvyšku predstavujúcom 40,36 Eur bol úspešný žalovaný. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 19,28 %.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal pôvodný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie v zákonom stanovenej lehote proti výroku II. a III. rozsudku. Namieta, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v nesprávnom právnom posúdení zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; v nesprávnom posúdení, resp. v rozhodnutí v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS; v rozhodnutí v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-42/15. Namieta i to, že súd prvej inštancie opomenul minimálne štyri rozhodnutia najvyššej súdnej autority a to: Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 4Cdo/187/2017 zo dňa 23.04.2018, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018. Namieta teda to, že súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššej súdnej autority a tento svoj odklon nijakým spôsobom nezdôvodnil. Následne poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov v podobnom prípade. Namieta, že je daný zrejmý a presný postup, ako postupovať v prípade zjavne nedôvodnej žaloby, čo by platilo i v prípade uplatnenia zamietnutého nároku, kedy pri neskoršom rozhodnutí súdu prvej inštancie (ktoré súd vydal a preto ho musí považovať za správne). Namieta porušenie postupu podľa § 138 a § 129 ods. 1 CSP. Namieta závery súdu ohľadom dojednaného poistenia. Skutočnosť, že žalovaný musel uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby (poistenia), aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, súd v napadnutom rozsudku nepreukazuje, len v neprospech žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladá. Namieta, že odvolaním napadnutý rozsudok je podľa neho postihnutý i vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, najmä vo vzťahu k tomu, čo uviedol v samotnom žalobnom návrhu a v odvolaní. Požaduje, aby odvolací súd v súlade s uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie v tomto rozsahu zmenil tak, že žalovaného zaviaže voči žalobcovi na
zaplatenie sumy 1 128,45 EUR a 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1 030,48 EUR od 31.03.2015 do 01.03.2016, 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1 021,33 EUR od 31.03.2015 do 01.03.2016, 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1 002,92 EUR od 04.06.2016 do 21.06.2016, 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 992,23 EUR od 22.06.2016 do zaplatenia, náhrady trov konania v rozsahu 100%; alternatívne navrhuje, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Čadca v konaní spisová značka 8Csp/12/2018 zo dňa 23.11.2018 v druhom výroku, ktorým súd rozhodol, že „Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .“ a v treťom výroku, ktorým súd rozhodol, že „Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 19,28 %.“ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Voči žalovanému si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3. Žalovaný podaním s názvom Odvolanie zo dňa 09.05.2019, doručeným okresnému súdu dňa 13.05.2019, oznámil, že si je vedomý dlhu, avšak jeho finančná situáciu mu nedovoľuje platiť v stanovenej výške.
4. Po predložení spisu na krajský súd doručil okresný súd ešte podanie žalobcu, a to návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia. Z predložených dokumentov mal odvolací sú za preukázané, že pôvodný žalobca odvolal plnú moc na zastupovanie Jakubčákovi, advokátskej kancelárii, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, a tiež, že následne bola plná moc na zastupovanie udelená JUDr. Jánovi Šoltésovi, advokátovi so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 795. Odvolací súd mal ďalej z predložených listín preukázané, že dňa 26.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019 uzavretou medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, ako postupcom a Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, ako postupníkom. Nový žalobca spolu s návrhom na zmenu účastníka zaslal súdu aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2019, súhlas nového žalobcu so vstupom do konania, Oznámenie o postúpení pohľadávky a plnú moc nového žalobcu pre JUDr. Jána Šoltésa, advokáta so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 795.
5. V zmysle § 80 ods. 1, 2 CSP je možné po začatí konania s poukazom na prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, na základe návrhu žalobcu rozhodnúť o zmene subjektov sporu. V prípade zmeny na žalujúcej strane je potrebné, aby s takýmto vstupom do konania/sporu súhlasil ten, kto má na miesto žalobcu vstúpiť.
6. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
7. V konkrétnostiach súdenej veci boli splnené všetky podmienky vymedzené v označených zákonných ustanoveniach, z ktorého titulu krajský súd návrhu na zmenu subjektov sporu vyhovel. Vstupujúci subjekt Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, prijíma v zmysle § 80 ods. 3 CSP stav konania ku dňu jeho vstupu.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a tento podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 10. Odvolanie žalobcu je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Konkrétne žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil existenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona, t. j. uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11. Odvolací súd uvádza, že otázkou splnenia povinnosti uviesť údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. sa už v minulosti vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach zaoberal a zhodne so súdom prvej inštancie ustálil záver, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov. Po vydaní rozsudku súdneho dvora EÚ z 09. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, na ktorý poukazuje odvolateľ, nebola a v súčasnosti ani nie je súdna prax v tejto otázke jednotná. Uvedená právna otázka však bola následne riešená aj Najvyšším súdom SR, ktorý v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22. februára 2018 (obdobne tiež uznesenie sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 17. apríla 2018 a 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018) konštatoval, že do „eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. k/) zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je za použitia eurokonfmorného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zák. č. 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Ďalej Najvyšší súd v citovanom uznesení uviedol: „Vychádzajúc z účelu smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k / zák. č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie, dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Predmetné ustanovenie zák. č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky“. Od 01. mája 2018 sa zároveň legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd s poukazom na čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého je súd povinný rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ktorou autoritou je nepochybne Najvyšší súd SR, preto konštatuje, že ak okresný súd svoje rozhodnutie založil na tom, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, t.j. vymedzenie, aká ich časť pripadá na istinu, na úroky a na poplatky, s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, vec nesprávne právne posúdil.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd žalobe v časti vyhovel), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)