Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Pc-26-2018.pdf
PDF · 106.89 KB
Case nature
Area
Subarea
41Pc/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci navrhovateľky: Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X. XX, XXX XX Ž., štátna občianka SR, zastúpená splnomocneným zástupcom Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XX XX Q. K., prechodne bytom: Za dráhou 474/5, 034 01 Ružomberok, štátny občan SR, proti odporkyni: Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X. XX, XXX XX Ž., štátna občianka SR, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á platiť navrhovateľke výživné vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 26.09.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .
III. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na výživnom za obdobie od 26.09.2018 do 30.11.2019 vo výške 1 870 eur s tým, že súd povoľuje nedoplatok na výživnom odporkyni splácať, a to v mesačných splátkach po 30 eur mesačne, splatných vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou splatnou do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu okresnému súdu dňa 26.09.2018 domáhala určenia vyživovacej povinnosti odporkyne vo výške 190 eur mesačne, s účinnosťou od 26.09.2018. Návrh odôvodnila s tým, že je študentkou 8. ročného gymnázia v Žiline. Po osobných nezhodách s odporkyňou sa odsťahovala k otcovi, nakoľko sa s odporkyňou neustále hádala. Odporkyňa v poslednej dobe neprejavovala o ňu žiaden záujem, vulgárne jej nadávala, čo viedlo k jej odsťahovaniu od odporkyne. V súčasnosti býva u svojho otca v Ružomberku. Potreby súvisiace so štúdiom rieši formou študentských brigád cez letné prázdniny. Finančne ju podporuje otec. Náklady na štúdium sa jej neustále zvyšujú. Otec jej hradí cestovné cca 20 eur, oblečenie a tiež jej posiela vreckové. Z prídavkov jej hradí otec životné poistenie a tiež jej hradí otec faktúry za mobil. Otec jej kupuje tiež knihy a kozmetiku. Odporkyňa je na invalidnom dôchodku, poberá opatrovateľské a tiež tetin dôchodok. Nie je ochotná navrhovateľke prispievať viac ako 20 eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije odporkyňa s ďalšími dvomi osobami. Odporkyňa žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhovateľka žiadala výživné vo výške 190 eur mesačne, a to od podania návrhu.
2. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedla, že navrhovateľke platí 20 eur mesačne. Platenie výživného vo vyššej výške nie je v jej finančných možnostiach. Uviedla, že je na čiastočnom invalidnom dôchodku a poberá opatrovateľské. Výdavky má na byt 111 eur, elektriku 48
eur, káblovku 20 eur. Platí internet, poistku a telefón. Ostane jej len na stravu. Požičiava jej priateľ. Navrhovateľke spláca telefón.
3. Navrhovateľka v replike poukázala, že bude študovať na vysokej škole, čím jej narastú výdavky. Výživné 20 eur mesačne považovala pre plnoleté dieťa za nepostačujúce. Tvrdila, že odporkyňa platí 20 eur mesačne až od 12/2018. Mala za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporkyne platiť jej výživné 190 eur mesačne.
4. Odporkyňa v duplike zotrvala, že nedokáže platiť na výživné viac ako 20 eur mesačne.
5. Okresný súd nariadil na deň 12.09.2019 a následne na deň 18.11.2019 pojednávania, na ktorých vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej. Účastníci konania v zásade po celý čas konania zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v návrhu, vo vyjadrení, v replike a duplike.
6. Navrhovateľka pred súdom špecifikovala výdavky 25 eur mesačne životná poistka, 25 eur paušál Orange. Uviedla, že od 16.09.2019 nastupuje na vysokú školu v Košiciach, odbor farmácia, kde bude mať výdavky 65 eur mesačne na internát. Za obedy v škole bude platiť 25 eur mesačne a za knihy do 1. ročníka zaplatila už 75 eur mesačne. Výdavky so zdravotným stavom nemá žiadne. Rozvrh bude mať celý týždeň, od pondelka do piatku. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Z prídavkov na dieťa si platí životnú poistku 25 eur. Odporkyňa jej pravidelne od 12/2018 do 11/2019 vrátane posielala 20 eur mesačne. Sumu 10 eur na telefón platila odporkyňa navrhovateľke od podania návrhu až do 11/2019 vrátane. Iné výdavky jej odporkyňa nehradila.
8. Odporkyňa pred súdom uviedla že invalidný dôchodok poberá vo výške 162 eur mesačne a opatrovateľský príspevok vo výške 400 eur mesačne. Platí za byt 111 eur, elektriku 48 eur a káblovku 20 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k navrhovateľke. Navrhovateľke spláca telefón 10 eur mesačne. Platí poistku 25 eur mesačne. Mesačný paušál na telefón má vo výške 30 eur. Finančne ju podporuje priateľ. Zamestnať sa nemôže, má neustále bolesti. Opatruje svoju tetu 24 hodín denne. Prácu si nehľadá. Uviedla, že nemôže vykonávať žiadnu prácu, má psychické problémy a bolieva ju brucho
9. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi konania.
10. Podľa potvrdenia o návšteve školy navrhovateľka v školskom roku 2018/2019 bola žiačkou Gymnázia v Žiline.
11. Podľa lustrácie v SP invalidný dôchodok odporkyne je vo výške 162,70 eur mesačne.
12. Podľa potvrdenia MUDr. M. N. zo dňa 25.06.2015 odporkyňa toho času nie je zdravotne spôsobila vykonávať doterajšie zamestnanie ani za uľahčených pracovných podmienok. Posudkovým lekárom bolo rozhodnuté o jej čiastočnej invalidite.
13. Podľa lekárskej správy MUDr. S. D. zo dňa 18.07.2019 odporkyňa je pacientkou psychiatrickej ambulancie.
14. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 09.11.2018 odporkyňa poberá invalidný dôchodok vo výške 162,70 eur.
15. Podľa potvrdenia o poberaní peňažného príspevku za opatrovanie za rok 2019 zo dňa 18.09.2019 vyplýva, že odporkyňa v čase od 1/2019 do 9/2019 pobrala tento príspevok v sume 3 446,22 eur, pričom od mesiaca 8/2019 bol príspevok vo výške 430,35 eur.
16. Podľa cestovného lístka navrhovateľka platí v Košiciach za zľavnený cestovný lístok 0,45 eur/jedna cesta.
17. Podľa čestného prehlásenia F. E. navrhovateľka si kúpila skriptá do 1. ročníka v sume 75 eur.
18. Podľa potvrdenia o štúdiu UVLaF v Košiciach zo dňa 03.09.2019 navrhovateľka je v školskom roku 2019/2020 študentkou 1. ročníka.
19. Podľa potvrdenia UVLaF v Košiciach zo dňa 19.09.2019 jeden obed navrhovateľku stojí 1,85 eur.
20. Podľa fotokópie výpisu z účtu navrhovateľka platí poistku 25 eur mesačne a na knihy zaplatila 25 eur, 22 eur.
21. Súd sa oboznámil aj s pokladničnými dokladmi preukazujúcimi mesačné výdavky navrhovateľky v súvislosti s oblečením, knihami, či kozmetikou (č.l. 17-18 spisu).
22. Na základe takto zisteného skutkové stavu veci okresný súd vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 185 ods. 1 až 3 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP v spojení s § 35 CMP a § 217 ods. 1 CSP, a to na základe zisteného skutočného skutkového stavu veci, ako aj na základe skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že sú dané zákonné podmienky, aby odporkyňa ako rodič platila výživné na navrhovateľku. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka sa pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia na UVLaF v Košiciach, a teda je zrejmé, že denná forma štúdia na vysokej škole jej znemožňuje výkon
pravidelnej pracovnej činnosti bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že navrhovateľka nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti schopná sama sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov, resp. odporkyne voči nej tak zostáva aj v plnoletosti zachovaná a teda v danom prípade sú naplnené predpoklady stanovené zákonným ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
24. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, resp. výšku výživného, súd pri jej určení vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine a prihliadal tak na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne. 25. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou odôvodnených potrieb navrhovateľky vyčíslených celkovo vo výške cca 390 eur. Ak ide o navrhovateľkou položkovite vyčíslené pravidelné výdavky spojené so zabezpečovaním jej potrieb tieto pravidelné mesačné výdavky strava 220 eur, 65 eur internát, 25 eur životná poistka, 25 eur mesačný paušál v Orange, cestovné v Košiciach za zľavnený cestovný lístok 0,45 eur jedna cesta (cca 20 eur mesačne), 25 eur školské obedy (pozn. 1,85 eur/obed x 30 až 31 dní = cca 60 eur), mimoriadne výdavky na skriptá do 1 ročníka 75 eur (cca 7 eur mesačne), súd považoval s poukazom na vykonané dokazovanie za preukázané a dôvodné. Výdavok na bývanie formou internátneho ubytovania vo výške 65 eur mesačne bol medzi účastníkmi konania nesporný. Okrem uvedených výdavkov je samozrejmé, že navrhovateľka má aj ďalšie výdavky so stravou, ošatením, obuvou, či kozmetikou, ktoré si však navrhovateľka vôbec nevyčíslila. Napriek tomu je nepochybné, že aj tieto výdavky sú výdavkami každodennými, bežnými a teda na strane navrhovateľky jednoznačne odôvodnenými. Pokiaľ však ide o mesačné výdavky na stravu vyčíslené vo výške až 220 eur, tieto súd vyhodnotil vzhľadom na jednu osobu navrhovateľky ako mierne nadhodnotené, aj s prihliadnutím na zabezpečené školské obedy v hodnote 1,85 eur/obed. Okresný súd však zároveň dodáva, že výdavky na stravu sú nespochybniteľné, keď navrhovateľka sa musí okrem obedov v škole, stravovať aj počas dňa (raňajky, desiata, olovrant, večera). Z vykonaného dokazovania bolo tiež vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam navrhovateľky preukázané, že navrhovateľka je schopná privyrábať si brigádnickou činnosťou v čase mimo školských semestrov. Sama uviedla, že doteraz príležitostne brigádnicky pracovala. Okresný súd má tak za to, že výdavky na kozmetiku, oblečenie, obuv, či voľný čas je schopná navrhovateľka si ako plnoletá osoba hradiť sama. Vzhľadom nielen na jej dospelý vek, ale aj schopnosti a možnosti, je žiaduce, aby si výdavky tohto typu hradila už sama. Ďalej mal súd za to, že v prípade výdavkov na nákup skrípt, sa jednalo o mimoriadne výdavky, pričom okresný súd potrebu vynakladania takýchto výdavkov nespochybňuje a na tieto rovnako ako dôvodné pri rozhodovaní prihliadal. Navrhovateľka bude nepochybne povinná zakúpiť si skriptá aj do ďalšieho semestra, či vyššieho ročníka štúdia. 26. Súd dopĺňa, že v dospelom veku možno od dieťaťa spravodlivo v súlade s dobrými mravmi požadovať, aby sa na krytí jeho odôvodnených potrieb aj ono samé pričinilo o zabezpečenie zdrojov, z ktorých budú jeho odôvodnené potreby tiež uhrádzané. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka si je sama schopná príležitostne brigádnickou činnosťou privyrobiť. Okresný súd na tomto mieste poukazuje, že hoci je počas ročníka, resp. zimného a letného semestra štúdium nepochybne náročné, zimný a letný semester trvá v mesiacoch od septembra do júna, a teda v mesiacoch júl a august navrhovateľke nebráni vo vykonávaní zárobkovej činnosti za účelom aspoň čiastočného pokrytia svojich potrieb žiadna dôležitá okolnosť. Naviac navrhovateľka sama pred súdom uviedla, že je schopná vykonávať príležitostnú pracovnú činnosť. Na tomto mieste okresný súd považuje za potrebné poukázať a tiež vyzdvihnúť vôľu navrhovateľky sa počas štúdia vlastnou prácou pričiniť na svojej výžive. Okresný súd má tak za to, že navrhovateľka je tak schopná podieľať sa aspoň na krytí svojich výdavkov v súvislosti s voľným časom, či oblečením, obuvou, kozmetikou. Vzhľadom na vykonané dokazovanie v tomto smere, a teda odôvodnené potreby navrhovateľky okresný súd určil výživné odporkyne na navrhovateľku vo výške 150 eur mesačne. Okresný súd však zároveň dodáva že mesačné výdavky dnešného študenta jednoznačne presahujú sumu vo výške 150 eur mesačne, a to už len vychádzajúc zo súčasných bežných každodenných životných nákladov. 27. Súd však konštatuje, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné prihliadať nielen na odôvodnené potreby a výdavky navrhovateľky, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne, ktoré schopnosti, možnosti a majetkové pomery v podstate limitujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Uvedené je potrebné vykladať tak, že dieťa má právo podieľať sa nielen vyššej životnej úrovni rodiča, ale aj tej nižšej. Životnej úrovni rodiča sa dieťa musí svojimi potrebami prispôsobiť, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. V prípade aj keby boli potreby dieťaťa odôvodnené vo väčšom rozsahu, sú tieto obmedzené práve životnou úrovňou, schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi rodiča. Práve vyššie uvedený výklad sa súdu javil v prejednávanej veci ako limitujúci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľky s prihliadnutím na mesačný príjem odporkyne, jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery a taktiež s prihliadnutím na jej bežné životné náklady a potreby, mohol súd návrhu navrhovateľky z hľadiska potencionality plnenia si vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľke vyhovieť len čo do sumy 150 eur mesačne a v ostatnej časti návrh navrhovateľky považovať za nedôvodný. 28. V prípade hodnotenia schopností, možností a majetkových pomerov na strane odporkyne z hľadiska príjmov okresný súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa má dostatočný mesačný príjem na hradenie výživného na navrhovateľku vo výške 150 eur mesačne. Zistené vyplýva z príslušných listinných dôkazov, či už o poberaní invalidného dôchodku 162,70 eur mesačne alebo opatrovateľského príspevku 430,35 eur mesačne, celkovo vo výške 593,05 eur, t.j. cca 600 eur mesačne. Okresný súd samozrejme nespochybňuje výdavky odporkyne na stravu, bývanie 111 eur, elektrinu 48 eur, mobilný telefón 30 eur, káblovku 20 eur, životnú poistku 25 eur, či bežné výdavky spojené s ošatením, obuvou, kozmetikou, avšak má za to, že aj po zohľadnení týchto výdavkov je odporkyňa schopná z jej mesačného príjmu cca 600 eur platiť výživné na navrhovateľku vo výške 150 eur. Naviac okresný súd zdôrazňuje, že odporkyňa je „iba“ na čiastočnom invalidnom dôchodku, čo znamená, že zo zdravotného hľadiska je schopná si privyrobiť pracovnou činnosťou a tak zlepšiť svoje majetkové pomery. Odporkyňa nie je na plnom invalidnom dôchodku. Odporkyňa nepreukázala, že nemôže vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Potvrdenie MUDr. M. N. je z roku 2015 a zároveň z neho vyplýva, že nie je schopná vykonávať doterajšie zamestnanie, nie akékoľvek zamestnanie. Z potvrdenia nevyplýva, že odporkyňa v čase rozhodovania súdu (relevantné roky 2018-2019) nie je schopná vykonávať akúkoľvek prácu. Toto nevyplýva ani z potvrdenia, resp. lekárskej správy psychiatra MUDr. S. D.. Odporkyňa si však žiadnu príležitostnú prácu, resp. brigádu nehľadá, hoci v konaní nebolo preukázané, že v tomto jej bráni zdravotný stav. Odporkyňa rovnako nepreukázala, že opatrovanie osoby, na ktorú poberá opatrovateľský príspevok si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť. Súd tak pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z celkových majetkových pomerov odporkyne, t.j. z príjmu odporkyne, ale aj z jej schopností a možností. Okresný súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že výživné rodiča k dieťaťu je prvoradé, resp. prvoradý výdavok, ktorý musí rodič hradiť, nakoľko vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je povinnosťou zákonnou. Odporkyňa má vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľke. Vyživovacia povinnosť k navrhovateľke má určite prednosť pred výdavkami či už na káblovku, internet alebo mobil. 29. Vychádzajúc z preukázaného mal okresný súd za to, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch odporkyne prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 eur mesačne. Okresný súd v závere zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je zákonná povinnosť, ktorá sa neodvíja od vzájomných medziľudských vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi, a teda nemôžu ju ani ovplyvniť narušené vzťahy medzi nimi. 30. Vzhľadom na uvedené súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke vo výške 150 eur mesačne od podania návrhu, ktorú výšku považoval v danom prípade za dôvodnú tak odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj zároveň schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporkyne, tak aby bola zachovaná aj životná úroveň rodiča a dieťaťa. 31. Ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 18.11.2019, došlo už k zročnosti výživného až do mesiaca november 2019 vrátane. Preto vzhľadom k tejto skutočnosti, súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné vo výške 1 870 eur za obdobie od 26.09.2018 (t.j. od podania návrhu) do 30.11.2019 (t.j. do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený). Zameškané výživné 1 870 eur pozostáva z výživného 150 eur x 15 mesiacov, t.j. 2 250 eur. Okresný súd však od zročného výživného odpočítal výživné vo výške 20 eur mesačne, ktoré odporkyňa nesporné hradila navrhovateľke od 12/2018 do 11/2019, t.j. 12 x 20 = 240 eur. Rovnako pri zročnom výživnom okresný súd zohľadnil sumu 10 eur mesačne, ktorú platila odporkyňa navrhovateľke na telefón od 10/2018 do 11/2019, t.j. 14 x 10 eur = 140 eur. (2 250 - 240 - 140 = 1 870). Zameškané výživné súd povolil odporkyni platiť v splátkach vo výške 30 eur mesačne spolu s bežným výživným so zročnosťou, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, keďže mal zohľadniac jej majetkové pomery za to, že je v jej možnostiach a schopnostiach tento dlh splatiť v splátkach v určenej výške. Výživné spolu s mesačnou splátkou (150 + 30 = 180 eur) nepresahuje ani len 30 % mesačného príjmu odporkyne.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Žiadnemu z účastníkov konania súd nepriznal nárok na náhradu trov konania aj vzhľadom na osobitosť konania t.j. vyživovacia povinnosť vo vzťahu rodič - dieťa, ktorú možno podľa názoru súdu považovať aj za dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.