Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1032-1999.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Subarea
0Er/1032/1999
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: X. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. J. XX, B., o vymoženie uloženej povinnosti
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 0Er/1032/1999, a u súdneho exekútora JUDr. Petra Kunu pod sp. zn. EX 540/1999, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kunovi, Exekútorský úrad Bratislava, Miletičova 20, 821 08 Bratislava, sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 50,41 €, ktoré je povinný uhradiť povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.05.1999 súd vydal poverenie č. 5102 005364, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 31.05.2019 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul uplatnený v danom exekučnom konaní nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 125,80 eur.
3. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni platného v čase vydania rozhodnutia, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
4. Podľa § 277 ods. 1 zákona číslo 461/2003 o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
5. O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v
nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
6. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 8157597/2 zo dňa 06.11.1997, právoplatné a vykonateľné dňa 29.11.1997, ktoré je v tejto exekúcii exekučným titulom, bolo vydané podľa osobitného predpisu a to zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni platného v čase vydania rozhodnutia. Pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného titulu vznikla za účinnosti zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“). Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného, ktoré je predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1.1.2004, keďže povinnosť platiť poistné vznikla pred 31.12.2003 a do 31.12.2003 nebola splnená. Súčasne však súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni upravuje 10 ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2). Zo znenia citovaných ustanovení teda vyplýva, že na výkon rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné a sankcie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pretože zákon o Sociálnej poisťovni, pokiaľ ide o výkon týchto rozhodnutí, ustanovuje odlišnú úpravu. Podľa nej rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Táto desaťročná lehota je prekluzívna, preto v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty sa stáva rozhodnutie (exekučný titul) neúčinným.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Lehota uvedená v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni platného v čase vydania rozhodnutia je lehotou prekluzívnou, preto v jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené. Nakoľko v desaťročnej prekluzívnej lehote nebola pohľadávka z exekučného titulu vymožená, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
10. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Súd účastníkom exekučného konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade zastavenie konania žiadny z účastníkov nezavinil.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej od 16.12.1995 do 01.07.2006 / ďalej len " vyhláška"/, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32Eur .
18. Základná hodinová sadzba je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Podľa ustálenej praxe súdov, hodinová odmena súdnemu exekútorovi nepatrí a nie je ju možné priznať za každý úkon osobitne, ale každý úkon sa musí časovo vymedziť dobou jeho trvania (minútová špecifikácia). Takto určený čas sa následne sčítava, čím sa stanoví celková doba potrebná na vykonanie nutných úkonov v exekučnej činnosti. Pri časovej odmene je treba pritom vychádzať z počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
19. Súdny exekútor si uplatnil náhradu úkony, pričom trvanie vymedzil dobou 130 minút. Súd vzhliadol ako dôvodné priznanie náhrady za 15 minúť, t.j. 1 začatú hodinu exekučnej činnosti. Z úkonov uvedených v špecifikácii trov exekúcie, súdnemu exekútorovi za nasledovné úkony krátil a uznal ako účelne vynaložený a potrebný čas na :
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie.............................15 min.
Spolu.........................15 min.......................................................6,64 Eura.
20. Pri stanovení času, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie uvedených úkonov, súd vychádzal z ich obsahu a rozsahu podľa exekučného spisu, s ktorým sa oboznámil, ako aj z doterajších poznatkov z rozhodovacej činnosti, a to porovnaním času uplatňovaného inými súdnymi exekútormi za úkony rovnakého charakteru a rozsahu.
21. V tejto časti súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za činnosť, ktorej predmetom bolo prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, exekútor uskutočnil pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, teda v tomto prípade nejde o exekučnú činnosť / § 36 ods. 2 Exekučného poriadku § 14 ods. 2 vyhlášky/, ale ide o činnosť spojenú so získaním poverenia na vykonanie exekúcie / §15 ods. 1 písm., a) vyhlášky/ za ktorú patrí exekútorovi paušálna suma 3,32 Eur.
22. Súd taktiež neuznal vyúčtovanú odmenu za úkony, ktorých predmetom bolo vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti, pretože uvedené úkony mali byť správne vyúčtované podľa § 15 ods. 1 takýmito úkonmi exekútor sledoval zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
23. Súd taktiež neuznal súdnemu exekútorovi vypracovanie vyčíslenia trov exekúcie, ktoré súvisia s vypracovaním návrhu na zastavenie exekúcie, za ktorú súdnemu exekútorovi patrí paušálna odmena podľa § 14 vyhlášky. Súdny exekútor si však neuplatnil paušálnu odmenu za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, preto mu ju súd nepriznal.
24. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
25. V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 ods. 1 b a § 15 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu konkrétne za tieto úkony :
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie ....................................3,32 €,
- doručenie upovedom. o začatí exekúcie..........................................3,32 €,
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného ............3x.............................9,96 €,
- zisťovanie platiteľa majetku povinného ............2x.........................6,64 €,
- zisťovanie bydliska povinného .......................................................3,32 €,
Spolu...........................................................................26,56 Eur.
26. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spisové a poplatkové preverenie po skončení exekúcie, a preradenie spisu do archívu, nakoľko ich súd nepovažuje za výkon exekučnej činnosti, ale za administratívny úkon, ktorý je zahrnutý v odmene exekútora. Súd taktiež nemôže súdnemu exekútorovi priznať výdavky, ktoré ešte neboli vynaložené, teda výdavky do budúcna. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie, súd rozhoduje o výdavkoch, ktoré súdny exekútor skutočne vynaložil a posudzuje ich účelnosť a hospodárnosť, čo pri výdavkoch do budúcna nie je možné.
27. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal uplatňovanú paušálnu odmenu za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného cez katasterportal.sk, nakoľko po preštudovaní exekútorského spisu súd zistil, že sa jednalo o lustrácie cez verejne dostupné internetové stránky. Keďže nejde o oficiálne zisťovanie majetku povinného, súd súdnemu exekútorovi v tejto časti odmenu nepriznal, nakoľko túto lustráciu môže súdny exekútor spraviť aj niekoľkokrát denne a nie je hospodárne, aby za každú internetovú lustráciu mu prináležala odmena vo výške 3,32 eur. Takýto spôsob výpočtu odmeny by viedol k tomu, že trovy exekúcie by mohli presiahnuť aj pohľadávku, ktorú oprávnený v exekučnom konaní vymáha.
28. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zaevidovanie doručeného rozhodnutia súdu v exekučnom konaní, nakoľko nejde o exekučnú činnosť v zmysle § 15 ods. 1 Vyhlášky. § 15 presne špecifikuje úkony, za ktoré sa súdnemu exekútorovi priznáva paušálna odmena.
29. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
30. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu vzniká exekútorovi iba vtedy, ak boli účelne vynaložené a vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
31. V časti náhrady hotových výdavkov priznal súd náhradu:
- poštovné..................................................................7,91 eur,
- elektronická súčinnosť - banky..............................0,70 eur,
- elektronická súčinnosť - dopravný inšpektorát......0,20 eur
Spolu.......................................................................8,81 eur
32. Súdny exekútor si uplatnil v časti poštovného odmenu v sume 15,40 eur. Po preštudovaní exekučného spisu, súd zistil, že v spise sa nachádza 6 doporučených zásielok z toho v 4 obálkach exekútor zasielal viacero dokumentov, za ktorú mu súd priznal odmenu v pomere k zásielkam, ktoré boli v jednej obálke. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2 doporučené zásielky v hodnote 2,40 eur a ostatné zásielky v pomere k dokumentom zasielaných v jednej obálke, preto mu súd priznal iba preukázané poštové náklady v sume 4,11 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj za preukázané doručenie exekútorského spisu spolu v sume 3,80 eur. Súdny exekútor nepreukázal, že poštovné náklady boli v sume 15,40 eur, preto mu súd priznal iba preukázané poštové náklady v sume 7,91 eur.
33. Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za spisový obal, obálky, toner a papier. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve
nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Vzhľadom na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za spotrebný materiál vo výške 7,90 €, nakoľko zahŕňa najmä bežné náklady kancelárskych vecí.
34. V súvislosti s archiváciou si súdny exekútor uplatnil náhrady vo výške 14,11 Eur. Súd súdnemu exekútorovi túto náhradu nepriznal, nakoľko archivácia nie je exekučnou činnosťou, za ktorú patrí exekútorovi odmena podľa § 196 Exekučného poriadku. V zmysle § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Medzi tieto je potrebné zaradiť aj archiváciu, ktorá sama o sebe nie je exekučnou činnosťou, no keďže je to však výdavok, ktorý exekútorovi v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti môže vzniknúť, je tento výdavok zahrnutý vo výške samotnej odmeny súdneho exekútora.
35. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle § 196 Exekučného poriadku o túto daň vo výške 20%, a teda mu patrí 50,41 €, ktoré podľa § 197 Exekučného poriadku zaplatí súdnemu exekútorovi povinný.
36. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 3 M Cdo 32/2012 uviedol, že podľa § 197 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie môže uložiť súd oprávnenému, aby znášal trovy exekúcie. Podmienkou je však zavinenie oprávneného alebo nemajetnosť povinného. V predmetnom konaní je nesporné, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) a nejde ani o prípad v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, čo sú jediné dôvody, kedy možno zaviazať k úhrade nevyhnutných trov exekúcie oprávneného.
36. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.