Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Er-1880-2004.pdf
PDF · 86.34 KB
Case nature
Subarea
29Er/1880/2004
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: C. U., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX Košice, o vymoženie 33,19 EUR a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom: Ing. JUDr. Bohumil Husťák, Exekútorský úrad so sídlom Žriedlová č. 3, Košice, pod sp. zn. EX 1544/2004, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. U k l a d á povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, Exekútorský úrad so sídlom Žriedlová č.3, Košice, trovy exekúcie v sume 17,52 EUR, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 5.7.2004, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 3.8.2004 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 005998 *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 24.8.2004, bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor Ing. JUDr. Bohumil Husťák. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je blok na pokutu nezaplatenú na mieste Krajského riaditeľstva Policajného zboru Obvodné oddelenie PZ Košice - Nad jazerom, evidenčné číslo bloku : AA XXXXXXX zo dňa 22.3.2002, ktorý nadobudol dňa 22.3.2002 právoplatnosť a dňa 6.4.2002 vykonateľnosť.
2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012, došlo dňa 31. 12. 2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Košiciach, čím v súlade s ust. § 21 ods. 13 posledná veta zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešli jeho práva a povinnosti dňom zrušenia na jeho zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Týmto dňom došlo k zmene zastupovania oprávneného v predmetnej exekúcii, a to z pôvodného zástupcu (Krajského riaditeľstvo Policajného zboru SR v Košiciach) na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3. Dňa 17.3.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty 6.4.2005. Uplynutím tejto prekluzívnej lehoty právo zaniklo a viesť exekúciu je neprípustné.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
6. Súd v tomto prípade pristúpil k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný dňa 22.3.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2002 a vykonateľnosť dňa 6.4.2002 Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o lehotu prekluzívnu, k zániku práva došlo dňom 6.4.2005, pričom v dôsledku tohto zániku došlo taktiež aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. Na základe uvedených skutočností nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, pričom v danom prípade ide o prekluzívnu lehotu ktorej uplynutím zároveň došlo aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie, nakoľko v danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutie času, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným a oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie exekučného konania. Rovnako nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, tým pádom nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom, kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie povinného podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (ust. § 196 Exekučného poriadku) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.
12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 288/1995 Z . z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len vyhláška), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
15. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
17. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).
20. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
21. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za:
spracovanie žiadosti o udelenie poverenia 25 minút, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 25 minút, spracovanie návrhu na náhradu trov 20 minút, spracovanie zaslania spisu 30 minút, spracovanie vrátenia poverenia 20 minút,
Spolu: 2 hodiny 00 minút = 2 x 6,64 € = 13,28 €
2.) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:
získanie poverenia na vykonanie exekúcie.........................................................................3,32 € doručenie upovedomenia o začatí exekúcie........................................................................3,32 € Spolu:..................................................................................................................................6,64 €
3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za: poštovné ...........................................................................................................................5,75 € telekomunikačné výdavky.................................................................................................1,99 € Spolu .................................................................................................................................7,74 €
Celkové trovy exekúcie s DPH ........................................................................................33,19 €
22. Časovú odmenu v zmysle ustanovenia § 14 vyhlášky priznal súd exekútorovi vo výške 6,64 EUR za úkony : spracovanie návrhu na náhradu trov 20 minút a spracovanie zaslania spisu 30 minút,
pretože vynaložený čas považoval za účelne vynaložený na vykonanie týchto úkonov. Po preverení výpočtu trov exekúcie a preskúmaní pripojeného exekučného spisu, súd rozhodol tak, že na časovej odmene nepriznal odmenu za úkony: spracovanie žiadosti o udelenie poverenia 25 minút, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 25 minút. Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov a rozhodujúce je časové hľadisko, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a nie počet týchto úkonov. Za exekučnú činnosť exekútora je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí v prospech oprávneného. Súd je toho názoru, že ak sa má priznať paušálna odmena iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, tak je zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení zákonodarca nepostupoval rovnako ako pri paušálnej odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré majú byť odmenené) sa má priznať iba za tie úkony, ktoré súdny exekútor vykonáva od vydania poverenia a ktoré sú svojim obsahom, nielen názvom, odlišné od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1 vyhlášky. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho exekútora by bolo výhodnejšie pri vypočítaní odmeny postupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorý priznáva za každú aj začatú hodinu potrebnú na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64 Eur. Uvedený postup však nie je v súlade zo zmyslom a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky.
23. Pokiaľ ide o úkon: spracovanie vrátenia poverenia 20 min., tento úkon považoval súd za administratívny úkon a nie je možné za tento úkon exekútorovi priznať osobitnú odmenu, nakoľko podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, už je zahrnutá v odmene exekútora. Za exekučnú činnosť exekútora je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí v prospech oprávneného.
24. Náhradu trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi v súlade s § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. za tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR, spolu 2 x 3,32 EUR = 6,64 EUR.
25. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal z predloženého vyúčtovania trov exekúcie a z pripojeného spisu súdneho exekútora č. EX 1544/2004. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávneného možno zaviazať na úhradu „nevyhnutných“ trov exekúcie a podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z pripojeného spisu súdneho exekútora č. EX 1544//2004 a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné len vo výške 1,32 EUR (pozostávajúce z doručovania: upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,32 EUR ) nakoľko sa v spise súdneho exekútora nachádzali dôkazy o vykonanom doručovaní prostredníctvom poštovej prepravy len v takomto rozsahu do 6.4.2005 teda do uplynutia prekluzívnej lehoty. Telekomunikačné výdavky a elektronické lustrácie bánk v spise súdneho exekútora neboli preukázané preto ich súd nepriznal.
26. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 17,52 EUR, ktorá pozostáva z časovej odmeny 6,64 €, paušálnej odmeny vo výške 6,64 EUR ( 2 x 3,32 EUR), z náhrady hotových výdavkov (poštovné) vo výške 1,32 EUR + 20% DPH zo sumy 14,60 EUR vo výške 2,92 EUR v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekúcie a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).
V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C. s. p.).