Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-50-2019.pdf
PDF · 92.66 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muranskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 449,65 eura, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 06.02.2019, č. k. 29Csp/24/2018-79, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.
II. Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 399,65 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním mal nesporne preukázané, že žalobkyňa si úspešne v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/372/2015 voči žalovanému uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím nesporne došlo k naplneniu hypotézy na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na skutočnosť, že žalobkyni už bol priznaný nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie inej právnej povinnosti vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere v konaní vedenom pod sp. zn. 17Csp/64/2017 vo výške 300 eur. V danom prípade s poukazom na priznanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie inej právnej povinnosti žalovaného v predmetnej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru súd prvej inštancie považoval za primeranú povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne sumu 50 eur, ktorá
zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z dôvodu, že predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné, a to pokiaľ ide o výšku priznaného nároku a tiež pokiaľ ide základ priznaného nároku. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani označenie, ktoré právo spotrebiteľa bolo porušené, v zmysle akého ustanovenia a čím. Nevyplýva z neho preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v súvislosti s podanou žalobou. Konštatoval, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje označenie žiadnej skutočnosti vyplývajúcej z vykonaného dokazovania alebo z jeho úvahy, ktorou by bola odôvodnená suma 50 eur. Nie je zrejmé, v čom je napríklad daná primeranosť. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
5. Proti tomu rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalobkyňa z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Namietala, že súd prvej inštancie síce správne poukázal na inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, ako na inštitút, ktorý má účinný odradzujúci ochrany spotrebiteľa a na jeho sankčnú a preventívnu funkciu, ale výrok rozsudku, ktorým jej bolo priznané finančné zadosťučinenie len vo výške 50, tieto deklarované ciele napĺňať nemôže. V základnom konaní, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/372/2015, bola ako spotrebiteľka úspešná s dvoma nárokmi, a to nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a s nárokom na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie tento dvojnásobný úspech nejako nehodnotil. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď v prejednavanej veci je základom úverová zmluva č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX a vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 17Csp/64/2017 to bola zmluva č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a jej žalobe vyhovieť aj nad sumu 50 eur.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v časti potvrdiť a v časti zmeniť.
7. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za preskúmateľný. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel len čiastočne a priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie iba čo do výšky 50 eur. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
10. Odvolací súd ďalej v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).
13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a rovnako to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
14. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 449,65 eura titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/372/2015.
15. Žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom súde Prešov, ktorý rozsudkom zo dňa 19.05.2017, č. k. 14C/372/2015-65, vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 449,65 eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania od 25.09.2015 do zaplatenia a vo výroku III. určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v bode 8.1 o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V odôvodnení poukázal na to, že úroková sadzba, tak ako vyplýva zo zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným predstavuje 70,01 % ročne, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko priemerná úroková sadzba poskytovaná bankovými subjektmi vo februári 2012 poskytovala 16,11 %. Zároveň konštatoval rozpor medzi údajmi o predpokladanej RPMN za uver a predpokladanej RPMN za poskytnutie revolvingu v návrhu zmluvy a v akceptácii zmluvy, ako aj
chýbajúce podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ako je údaj o konečnej splatnosti úveru a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov Uvedené zistené skutočnosti ho viedli k záveru o neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a v nadväznosti na to uloženie povinnosti žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni.
16. V prípade žalovaného išlo zároveň o porušenie práv a povinností zameraných na ochranu spotrebiteľa, keď zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1 o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, bola vyhlásená za neprijateľnú. Bol to práve žalovaný, ktorý koncipoval obsah formulárovej zmluvy o úvere, za použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nielen vnútroštátna právna úprava (napr. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj právo Európskej únie kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia, vzal odvolací súd do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka, neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale zohľadnil aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodla brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
17. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.05.2018 a vykonateľnosť 22.05.2018. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 21Co/109/2017 - 85 zo dňa 26.04.2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 14C/372/2015 - 65 zo dňa 19.05.2017 vo výrokoch o uložení povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie a trovách konania.
18. Žalobkyňa bola, ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv spotrebiteľa, v konaní 14C/372/2015 úspešná, bezpochyby právo na zadosťučinenie má, nakoľko tento, nie iný, výklad znenie zákona umožňuje. Základ nároku je daný. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Všeobecnou právnou zásadou vlastnou európskej právnej kultúre je princíp primeranosti, ktorý zvolil zákonodarca aj vo vzťahu k zadosťučineniu, na ktoré má mať nárok spotrebiteľ úspešne sa domáhajúci ochrany svojho práva spotrebiteľa, je preto na súde, ktorý je orgánom s právomocou právnu normu vyložiť a poskytnúť ochranu subjektívnemu právu, vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa.
19. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy, ktorá hrozila žalobkyni v súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovaného. V súvislosti so stanovením výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyni už bol priznaný nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie inej právnej povinnosti vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere v konaní vedenom pod sp. zn. 17Csp/64/2017 vo výške 300 eur. Ako na to poukázala žalobkyňa vo svojom odvolaní, vo veci vedenej pod sp. zn. 17Csp/64/2017 si žalobkyňa uplatňovala nárok na primerané finančné zadosťučinenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, na rozdiel od zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v prejednavanej veci.
20. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd považuje sumu 50 eur za nekorešpondujúcu okolnostiam veci. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania spotrebiteľských práv, je nutné súhlasiť so žalobkyňou, že priznaná suma finančného zadosťučinenia 50 eur je nepostačujúca. Vzhľadom na porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného (úžerné úroky, chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neprijateľnosť zmluvnej podmienky), ktorej ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia dôvodné v plnej výške, ako si žalobkyňa uplatnila.
21. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo výroku I. a zmenil podľa § 388 CSP rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 399,65 eura do 3 dni odo dňa právoplatnosti rozsudku.
22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v konaní nebol úspešný,
preto nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).