Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-111-2019.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2019 v Kežmarku takto
rozhodol:
Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom X. G., O. Y. XX/XX, okr. Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 11.07.2019 vo Veľkej Lomnici, okr. Kežmarok, si osobne prevzal výzvu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T 45/2019 zo dňa 03.07.2019, podľa ktorej mal ihneď po obdŕžaní tejto výzvy nastúpiť v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov výkon trestu odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T 45/2019 zo dňa 20.05.2019, právoplatným dňa 01.06.2019, pričom do výkonu trestu bez vážneho dôvodu po obdŕžaní uvedenej výzvy nenastúpil a následne bol dňa 30.07.2019 dodaný do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona a § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 03.10.2019 obžalobu na Ľ. G. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný Ľ. G. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Ľ. G. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, a to oboznámením listinných dôkazov.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny, uznal obžalovaného Ľ. G. za vinného zo spáchania skutku uvedeného v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný týmto konaním maril výkon rozhodnutia tunajšieho súdu vydaného v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 9T 45/2019 tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, čím naplnil všetky podstatné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem štátu na riadnom výkone uloženého trestu odňatia slobody, a pre prípad, že také porušenie spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.
Z aktuálneho odpisu registra trestov SR, ktorého obsah bol oboznámený na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný Ľ. G. bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný, z toho v prípade prvých dvoch odsúdení sa z dôvodu osvedčenia v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestov odňatia slobody na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V poradí tretie odsúdenie uvedeného odpisu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 17/2017 zo dňa 07.03.2017 je odsúdenie na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a posledné dve odsúdenia, v konaniach vedených pod sp. zn. 7T 151/2017 a 9T 45/2019 predstavovali odsúdenia s uložením nepodmienečných trestov odňatia slobody, pričom práve posledné odsúdenie, ktoré je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku je za rovnaký prečin ako v prejednávanej trestnej veci.
Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne údajmi evidenčného charakteru s tým, že Obec Veľká Lomnica neeviduje žiadne priestupky obžalovaného. Zo správy ÚVTOS Prešov, kde obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody zabezpečenej v prípravnom konaní, ktorej obsah bol oboznámený na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, druhý krát je vo výkone trestu odňatia slobody. Adaptácia prebehla bez nedostatkov, režim dňa dodržiava, správanie a vystupovanie voči príslušníkom zboru je na požadovanej úrovni. V kolektíve odsúdených sa prezentuje ako nekonfliktný typ. Obžalovanému nebola udelená žiadna odmena a ani disciplinárny trest. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo postihnutý a to dňa 18.06.2017 za priestupok proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorý spočíval vo vulgárnych nadávkach a vo fyzickom útoku, za spáchanie ktorého mu bola uložená bloková pokuta.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného Ľ. G. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Naopak, v neprospech obžalovaného súd pričítal jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný už bol za trestný čin v minulosti odsúdený, pričom u obžalovaného sa jedná o recidivistu, ktorý bol v minulosti už 2 krát odsúdený na nepodmienečný trest a vzhľadom na charakter posledného odsúdenia sa u neho jedná o špeciálnu recidívu, a preto súd na tieto odsúdenia prihliadal /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Preto súd pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam 1:1, pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody bez jej úpravy v zmysle § 38 ods. 2 a nasl. Trestného zákona stanovenej v ustanovení § 348 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí až na dva roky.
Na jednej strane súd musel zohľadniť okolnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Súd tiež zohľadnil aj omyl obžalovaného, ktorý si myslel, že výzva na nástup výkonu trestu sa týka už predchádzajúceho odsúdenia, a hoci ho nezbavuje viny, pretože bolo možné zistiť, že sa jedná o inú výzvu, súd túto skutočnosť vyhodnotil na prospech obžalovaného. Vzhľadom na predchádzajúce 4 odsúdenia za prečiny v zmysle § 211 ods. 1, resp. aj ods. 3 Trestného zákona, súd nemôže zohľadňovať jeho argument starostlivosti o rodinu. Na strane druhej sa u obžalovaného jedná o recidivistu, u ktorého predchádzajúce nepodmienečné tresty v dostatočnej miere neodradili od páchania trestnej činnosti. Preto mu súd uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, kedy oproti predchádzajúcemu trestu odňatia slobody uloženého v konaní vedenom pod sp. zn. 9T 45/2019 tento sprísnil. Súd má za to, že tento trest bude už pre obžalovaného dostatočným ponaučením pred ďalšou trestnou činnosťou a bude mať v sebe nielen prvok represie ale aj výchovný aspekt. Nakoľko sa u obžalovaného jedná o recidivistu, ktorému v minulosti už boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, súd výkon tohto trestu podmienečne neodložil.
Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného prečinu v tomto konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť. maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.