Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-101-2019.pdf
PDF · 76.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/101/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. novembra 2019 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovanej
O. Z.,
nar. X.XX.XXXX v H., bytom U. P. XX, na verejnom zasadnutí neprítomnej,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/91/2017 zo dňa 8. júla 2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná O. Z. uznaný vinnou v bode 1) z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák., pretože ako rodič z nedbanlivosti umožnila svojej dcére mal. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, žiačke Strednej odbornej školy agrotechnickej so sídlom v Topoľčanoch, H. XXXX v dobe od 05.09.2016 do 31.03.2017, teda v školskom roku 2016/2017 v Partizánskom viesť záhaľčivý život tým, že napriek upozorneniam školy a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom na jej dochádzku do školy, nevenovala pozornosť jej výchove, nezaujímala sa o jej dochádzku do školy, umožnila jej záškoláctvo a tým mal. H. Z. mala v uvedenom období od 05.09.2016 do 31.03.2017 417 neospravedlnených vyučovacích hodín, čím svoju maloletú dcéru vystavila nebezpečenstvu spustnutia; v bode 2) bola uznaná vinnou z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák., pretože ako rodič z nedbanlivosti umožnila svojej dcére mal. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, žiačke Strednej odbornej školy agrotechnickej so sídlom v Topoľčanoch, H. XXXX v dobe od 13.04.2017 do 30.06.2017, teda v školskom roku 2016/2017 v Partizánskom viesť záhaľčivý život tým, že napriek upozorneniam školy a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom na jej dochádzku do školy, nevenovala pozornosť jej výchove, nezaujímala sa o jej dochádzku do školy, umožnila jej záškoláctvo a tým mal. H. Z. mala v uvedenom období od 13.04.2017 do 30.06.2017 303 neospravedlnených vyučovacích hodín, čím svoju maloletú dcéru vystavila nebezpečenstvu spustnutia.
Bola za to odsúdená pre trestný čin v bode 1) podľa § 211 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 37 písm. h), m), 38 ods. 4, 42 ods. 1, 41 ods. 1, 54 Tr. zák. k súhrnnému trestu povinnej práce vo výmere 200 hodín. Podľa § 42 ods. 2 Tr zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v skoršom rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1T/15/2017 zo dňa 7.6.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok o treste nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Pre trestný čin v bode 2) bola obžalovaná odsúdená podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 37 písm. m), 38 ods. 4 Tr.
zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov, výkon ktorého trestu jej bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a), 50 os. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovanej zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. Prokurátor namietal, že súd prvého stupňa vykonané dokazovanie vyhodnotil nesprávne, pričom nedôvodne upravil skutky tak, že v obidvoch prípadoch konanie obžalovanej posúdil iba ako nedbanlivostné. Ďalej prokurátor v odvolaní popísal skutkové a právne úvahy súdu prvého stupňa týkajúce sa výrokov o vine a trestoch. Prokurátor k tomu najmä uviedol, že obžalovaná umožnila viesť dieťaťu záhaľčivý život, z vymeškaného vyučovania bolo dieťa choré len zlomok a obžalovaná tiež ignorovala nariadenie výchovných opatrení, vrátane písomných upozornení zo strany školy, resp. orgánov štátnej správy. V závere prokurátor podrobne popísal predchádzajúce tri odsudzujúce súdne rozhodnutia obžalovanej za rovnakú trestnú činnosť, pričom najmä uviedol, že kritéria individuálnej a generálnej prevencie bude v prípade obžalovanej spĺňať len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolaniu podriadeného prokurátora vyhovieť. Obžalovaná sa verejného zasadnutia nezúčastnila, pričom sa z neúčasti neospravedlnila, hoci o termíne verejného zasadnutia bola riadne a včas upovedomená.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
K odvolaním napadnutému výroku o vine uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Pokiaľ ide o objektívne konanie obžalovanej, v tomto smere sú skutkové zistenia uvedené v obžalobe a v rozsudku súdu prvého stupňa totožné. Toto konanie spočívalo v nevenovaní pozornosti výchove mal. dcéry, v nezaujímaní sa o jej dochádzku do školy, v umožnení záškoláctva. Týmto svojím konaním zároveň svoju mal. dcéru vystavila nebezpečenstvu spustnutia. Rozdiel v skutkových zisteniach medzi obžalobou a súdom prvého stupňa spočíval len v určení subjektívnej stránky - zavinenia obžalovanej vo vzťahu k umožneniu viesť záhaľčivý život. V obžalobnom návrhu je tu uvedená úmyselná forma zavinenia, zatiaľ čo v rozsudku súdu prvého stupňa je tu v skutkových vetách uvedené zavinenie vo forme nedbanlivosti.
K uvádzaným formám zavinenia priamo v skutkových vetách obžaloby a v rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že konkrétna forma zavinenia sa neurčuje tým, že sa uvedie priamo v skutkovej vete (obžaloby alebo rozsudku), ale táto musí vyplývať z miesta, času a spôsobu spáchania skutku, prípadne z iných tu uvedených skutočností. Na základe týchto údajov uvedených v skutkovej vete potom orgán činný v trestnom konaní alebo súd zisťujú rozumovú - vedomostnú a ovládaciu zložku konania páchateľa a až na základe toho rozhodnú o príslušnej forme zavinenia - §§ 15, 16 Tr. zák. Takáto zistená forma zavinenia sa potom spravidla uvádza v tzv. právnej vete obžaloby alebo rozsudku vzťahujúcej sa k použitej právnej kvalifikácii.
V tejto súvislosti je potom potrebné poukázať na určitú nepresnosť v rozsudku súdu prvého stupňa, keď vo výroku rozsudku v skutkových vetách je uvedené, že obžalovaná ako rodič z nedbanlivosti umožnila svojej dcére ... viesť záhaľčivý život. Naproti v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa (str. 7 odstavec 4) je uvedené, že obžalovaná úmyselne umožnila dieťaťu viesť záhaľčivý život.
Zo znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti (je tu uvedená alternatívna forma zavinenia) sa musí vzťahovať nie k jednotlivým alternatívnym formám konania uvedeným pod písm. a) až e) tohto ustanovenia Trestného zákona, ale prakticky k následku vyplývajúcemu z týchto konaní, teda vo „vydaní ... nebezpečenstva spustnutia“. Ak teda by malo ísť o úmyselný trestný čin podľa § 211 ods. 1
Tr. zák., musela by obžalovaná chcieť (úmysel priamy), aby jej mal. dcéra sa dostala do nebezpečenstva spustnutia - § 15 písm. a) Tr. zák., alebo by vedela (úmysel nepriamy), že do takéhoto nebezpečenstva svojím konaním svoju mal. dcéru vydáva a pre prípad, že takéto nebezpečenstvo spôsobí, bola s tým uzrozumená - § 15 písm. b) Tr. zák.
Senát odvolacieho súdu (s výnimkou vyššie uvedeného rozporu) sa pritom stotožnil so skutkovými a právnymi úvahami uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o tom, že obžalovaná spáchala dva nedbanlivostné trestné činy ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §§ 211 ods. 1 písm. b) ods. 3 písm. a) Tr. zák., resp. 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák. aj keď zo skutkových zistení vyplýva, že obžalovaná ako matka si dôsledne neplnila povinnosti voči svojej mal. dcére z pohľadu toho, aby si maloletá plnila povinnú školskú dochádzku, čo v tomto veku u jej dcéry možno hodnotiť ako vedenie záhaľčivého života. Chcenie, resp. uzrozumenie z nebezpečenstva spustnutia svojej dcéry z ničoho iného nevyplýva. Tu súd prvého stupňa správne poukázal najmä na to, že dcéra obžalovanej vo veku 15 až 16 rokov svoju matku nerešpektovala, robila si čo chcela, pričom ani orgány štátu v inom konaní nedokázali vykonať rozhodnutie o umiestnení dcéry obžalovanej do špecializovaného zariadenia. Záver o úmyselnom spáchaní trestného činu pritom nemôže vychádzať ani z predchádzajúcej súdnej trestnosti obžalovanej za rovnaký trestný čin. Práve naopak svedčí to o akejsi „bezmocnosti“ so znakmi „benevolencie“ zo strany obžalovanej „donútiť“ túto riadne dochádzať do školy.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine obžalovanej preto senát odvolacieho súdu považuje za zákonné a odôvodnené (§ 317 ods. 1 Tr. por.). Odvolací súd preskúmal aj zákonnosť a dôvodnosť výrokov o uložených trestoch. Vzhľadom na vznesené obvinenie pre skutok č. 1) nemohlo byť konanie obžalovanej spolu so skutkom č. 2) kvalifikované ako jeden pokračovací trestný čin (§ 122 ods. 10, 13 Tr. zák.). Súd prvého stupňa zároveň správne zistil, že trestný čin pod bodom 1) obžalovaná spáchala skôr, ako bol vyhlásený iný právoplatný odsudzujúci rozsudok. Trestný čin pod bodom 2) však obžalovaná spáchala už po vyhlásení tohto iného rozsudku. Preto súd prvého stupňa správne uložil obžalovanej dva tresty, jednak súhrnný trest ako aj trest samostatný.
Z pohľadu primeranosti uložených trestov je potrebné uviesť, že obžalovaná prakticky vo vzťahu k svojej dcére vzhľadom na jej dovŕšenie plnoletosti už nemôže spáchať ďalší rovnaký trestný čin, pričom inú súdnu trestnosť ani nemá v registri trestov uvedenú. Súčasne senát odvolacieho súdu poukazuje na to, že v nasledujúci rok bude obžalovaná pod hrozbou premeny trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody musieť vykonať 200 hodín povinnej práce. Súčasne bude musieť viesť riadny život, aby nedošlo k rozhodnutiu o jej neosvedčení sa v skúšobnej dobe. Len pre úplnosť k uvádzanej početnosti odsudzujúcich rozhodnutí je pritom potrebné uviesť, že dve odsúdenia uvedené v registri trestov sa týkajú uloženia jedného súhrnného trestu (rozsudky Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1T/69/15 a sp. zn. 2T/28//16). Taktiež ďalšie odsúdenia obžalovanej (rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/15/2017) sa tiež stalo súčasťou jedného súhrnného trestu uloženého v tejto prejednávanej veci. Napokon v neprospech obžalovanej nemuselo byť použité ani ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. o nepodmienečnosti trestu odňatia slobody, pretože obžalovaná spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nedbanlivostné trestné činy.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.