Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15C-8-2024.pdf
PDF · 106.62 KB
Case nature
Subarea
15C/8/2024
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľov: v 1.rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., v 2.rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., oboch právne zastúpených: Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková s.r.o., Nemesszegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 55 112 111, proti odporkyni: F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XX/X, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd nepriznáva odporkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Navrhovatelia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.01.2024 domáhajú vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť, aby sa nepribližovala k osobe navrhovateľa v 1.rade na vzdialenosť bližšiu ako 10 metrov nepribližoval s výnimkou spoločnej účasti pred orgánom verejnej moci a zároveň aby sa nepribližovala k osobe navrhovateľky v 2.rade na vzdialenosť bližšiu ako 50 metrov. 2/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili okrem iného tým, že medzi navrhovateľom v 1.rade a odporkyňou sa vedie na tunajšom súde konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu po sp.zn.: 7P/53/2021. Zároveň poukázali aj aj na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.: 9C/119/2022 medzi žalobcom spoločnosťou Wolf Stahl-Bau Kft., IČO: 16-09-016932, ktorej konateľom je navrhovateľ v 1.rade a žalovanou F. G. (odporkyňa), ktorého predmetom je zaplatenie 4.176,- EUR. Ďalej v návrhu navrhovatelia uviedli, že dňa 07.01.2024 sa navrhovateľ v 1.rade dostavil na stretnutie v Štúrove, aby sa mohol uskutočniť styk s maloletým I. B., avšak odporkyňa s maloletým sa na dohodnuté stretnutie nedostavila a tvrdila, že napriek rozhodnutiu tunajšieho súdu vo veci sp.zn.: 7P/53/2021 sa na styk do detskej herne nedostaví, nakoľko rozsudok nie je právoplatný, a preto sa podľa nej má styk naďalej realizovať v nehnuteľnosti odporkyne. Po príchode domov navrhovateľ v 1.rade obdržal od odporkyne SMS správu s obsahom: „Počujem, že si doma.“ . Uvedené konanie odporkyne navrhovateľov vydesilo, nakoľko v poslednej dobe pomerne často vídavali odporkyňu pred ich domom a tiež pri osobnom motorovom vozidle navrhovateľa v 1.rade. Konanie odporkyne nevedeli čomu pripísať keďže sa na uvedenom mieste nemá dôvod zdržiavať. Najprv sa snažili takýmto „náhodám“ nevenovať pozornosť, avšak vyššie uvedenú správu považujú za jednoznačný dôkaz toho, že odporkyňa má vedomosť o pohybe navrhovateľov. 2.1/ Ďalej vo svojom návrhu uviedli, že navrhovateľ v 1.rade a odporkyňa žili viac rokov vo vzťahu druh a družka a majú spoločného syna I.. Po rozpade ich vzťahu odporkyňa veľmi ťažko niesla to, že sa navrhovateľ v 1.rade začal stretávať s navrhovateľkou v 2.rade. Podľa navrhovateľov nemá rozpad vzťahu odporkyňa dodnes spracovaný a ako vinníka rozpadu vzťahu považuje navrhovateľku v 2.rade. Ďalej uviedli, že považujú odporkyňu za dlhodobo psychicky labilnú pričom viac rokov navštevuje rôznych psychológov. Podstatným faktom je, že odporkyňa bez lekárskeho predpisu a lekárskeho dozoru užíva antidepresívum Xanax, ktorého nekontrolované užívanie môže mať fatálne následky. Z vyššie
uvedených skutočností považujú navrhovatelia konanie odporkyne za nevyspytateľné, niekedy je hlboko v depresii a inokedy je vysoko agresívna. Uvedená agresia nie je namierená len voči navrhovateľom v 1. a 2.rade, ale aj voči maloletému synovi. Na základe uvedených dôvodov a hlavne z toho dôvodu, že odporkyňu bolo často vídať v okolí bydliska navrhovateľov, začala mať navrhovateľka v 2.rade z odporkyne strach a musel ju mimo bytu sprevádzať navrhovateľ v 1.rade. 2.2/ Dňa 18.01.2024 sa v čase 15:30 hod. na parkovisku na ul. Petőfiho v Štúrovo pri vozidle, v ktorom sedeli navrhovatelia, objavila odporkyňa a začala navrhovateľov fotiť a potom z miesta odišla. Jej správanie bolo rozrušené, neprirodzené. Z uvedeného dôvodu navrhovatelia vystúpili z auta a išli za odporkyňou, aby zistili z akého dôvodu takto konala a požiadali ju, aby fotografie z mobilu vymazala a prestala ich sledovať. Odporkyňa začala na nich útočiť, že obmedzujú jej osobnú slobodu a začala si ich natáčať. Z jej správania sa navrhovateľovi v 1.rade, ktorý ju pozná dlhšie zdalo, že je pod vplyvom nejakých látok. Navrhovatelia z uvedeného dôvodu v ten istý deň podali trestné oznámenie na podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania. 3/ Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
4/ Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je v tejto časti ustanovené inak)
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).
5/ Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
6/ Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi, ktorý navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
7/ Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel.
7.1/ Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch
poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia podstatným spôsobom osvedčiť.
7.2/ Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
8/ V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia a ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9/ Z navrhovateľmi pripojeného potvrdenia Obvodného oddelenia policajného zboru Štúrovo zo dňa 18.01.2024, č. SAP:18.24/1588 súd zistil, že dňa 18.01.2024 v čase o 17:20 hod. podal A. B., nar. XX.XX.XXXX (navrhovateľ v 1.rade) podal na OO PZ Štúrovo trestné oznámenie vo veci nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.1 písm. b), c) Trestného zákona.
10/ Z oznámenia Obvodného oddelenia policajného zboru Štúrovo súd zistil, že navrhovateľ v 1.rade podal voči odporkyni trestné oznámenie vo veci nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.1 písm. b), c) Trestného zákona, pričom ku dňu rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení nebolo voči odporkyni začaté trestné stíhanie.
11/ Z lustrácie v centrálnej evidencii priestupkov a iných správnych deliktov bolo súdom zistené, že odporkyňa sa nedopustila žiadneho priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a ani iného druhu priestupkov. Z uvedeného potom vyplýva, že sa nedopustila ani žiadneho priestupku voči navrhovateľom, ktorý by odôvodňoval potrebu osobitnej úpravy vzťahov medzi nimi, resp. sa preukázateľne nedopustila konania, ktoré by mohlo v navrhovateľoch vyvolať potrebu úpravy styku s odporkyňou.
12/ V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. V prvom rade súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP, v ktorom sú formulované osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jednou z týchto náležitostí je aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Táto náležitosť vyjadruje nielen dôkazné bremeno navrhovateľa, ale tiež bremeno tvrdenia rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako to vyplýva aj z právnej doktríny (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1106), splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Súd prvej inštancie podrobne preskúmal návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia a
má za to, že títo neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Iba samotné tvrdenia navrhovateľov o zlom psychickom stave odporkyne, o jej nekontrolovanom užívaní antidepresív bez preukázania týchto tvrdení listinnými alebo akýmikoľvek inými dôkazmi nemohol súd považovať za dostačujúce na osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu navrhovateľov z osoby odporkyne a potrebu úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Pokiaľ ide o navrhovateľmi predložené kópie správ v maďarskom jazyku úradne preložené do slovenského jazyka, je súd toho názoru, že z týchto nie je možné zistiť medzi akými osobami boli tieto správy posielané. Zároveň nie je možné súdom zistiť, pričom navrhovateľmi táto skutočnosť nebola nijako preukazovaná, kto sa skrýva za odosielateľom správy označeným ako muž (otec), resp. žena (stará mama) alebo pod označením matka. Z uvedeného dôvodu súd na tieto správy v rámci skúmania odôvodnenosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemohol prihliadať. Taktiež iba samotné podanie trestného oznámenia neosvedčuje násilné alebo iné neprimerané správanie odporkyne vo vzťahu k navrhovateľom, ktoré by odôvodňovalo potrebu úpravy vzťahov medzi nimi tak ako to navrhovali vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhovatelia. Práve naopak súd považoval za zistené z lustrácie v centrálnej evidencii priestupkov a iných správnych deliktov, že odporkyňa sa nedopustila žiadneho priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čo spochybňuje tvrdenia navrhovateľov ohľadne miery závažnosti správania odporkyne voči nim, ktoré správanie by malo vyvolávať u navrhovateľov obavu, resp. strach z prítomnosti odporkyne vo svojej blízkosti. Zistené okolnosti prípadu preto vyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov.
12.1/ Keďže neboli splnené kumulatívne všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je potrebná osobitná úprava vzťahov medzi účastníkmi konania, rozhodol o neodkladnom opatrení tak, že ho zamietol.
13/ Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14.1/ Odporkyňa mala v konaní vo veci plný úspech, principiálne by preto bolo na mieste priznať jej náhradu trov konania. Odporkyni však v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.