Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1335-2009.pdf
PDF · 78.77 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/1335/2009
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Senica so sídlom Hollého 1219, 905 01 Senica proti povinnému: A. H., D.. XX.X.XXXX, H. N. O.. D.A. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, podnikajúci pod obchodným menom Peter Tokoš, IČO: 30 093 198, s miestom podnikania Mirka Nešpora 1396/24, 908 45 Gbely vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Mária Zervanová, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 18, 811 07 Bratislava, pre vymoženie 71,80 eur, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný je povinný zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 48,11 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 013592 zo dňa 07.12.2009 bola súdna exekútorka JUDr. Mária Zervanová, Exekútorský úrad Bratislava, poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Senici č. 700-0710880909-GC04/09 zo dňa 28.08.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.10.2009. Exekučné konanie sa začalo dňa 13.11.2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodnutie č. 700-0710880909-GC04/09 zo dňa 28.08.2009 nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 148 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
7. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 700-0710880909-GC04/09 zo dňa 28.08.2009, mal súd preukázané, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.10.2009. Svojím charakterom je lehota na plnenie prekluzívna a preto súd prihliada na jej plynutie z úradnej povinnosti, súd tak prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Desaťročná lehota v zmysle § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 2.10.2019. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným.
8. V danom prípade predmetný exekučný titul sa stal právoplatným dňa 2.10.2009, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., kedy rozhodnutie o vymáhaní pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
9. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Súd teda exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v i l .
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
13. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
14. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. (1) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. (2)
15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Súdna exekútorka trovy exekúcie vyčíslila vo výške 50,68 eur nasledovne: I.) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,50 €. Nakoľko zákon určuje minimálnu odmenu pevnou sumou (33,19 €) ustanovenie § 26 vyhlášky sa už nepoužije. V zmysle 14 ods. 1 vyhlášky súd priznáva súdnej exekútorke minimálnu odmenu vo výške 33,19 €. II) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 7,03 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd preto priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za uvedené poštovné v sume 5,20 € (3x 1,30 eur- exekučný príkaz na zriadenie EZP (kataster, oprávnený, povinný), 1,30 eur- upovedomenie o začatí exekúcie (povinný), a poštovné za postúpenie exekučného spisu v hodnote 1,70 €, nakoľko v spise súdnej exekútorky sa nachádzali 3 originály doručeniek a 1 vrátená nedoručená obálka. Iné doručenky sa v spise nenachádzali a preto súd poštovné vo zvyšnej časti nemal žiadnym spôsobom preukázané. Súd nemohol priznať súdnej exekútorke také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnej exekútorke vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka Slovenskej pošty, a.s., pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním, t.j. ak v exekučnom spise bola priložená len kópia doručenky a originál je založený v inom spise, nakoľko bolo jedným podaním na pošte doručených viacero zásielok, týkajúcich sa viacerých exekučných konaní (poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Náhrada týchto hotových výdavkov by mala byť exekútori priznaná len v tom konaní, ktorom sa nachádzajú originály týchto doručenie.. III) Súd súdnej exekútorke priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 8,02 €. V) Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 48,11 €.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.