Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-179-2019.pdf
PDF · 105.07 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/179/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Zvolen, so sídlom Nográdyho 1455/24, 960 01 Zvolen, IČO: 00 222 054, právne zastúpený TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanným: 1/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. Y. XXXX/XX, XXX XX J., štátna občianka SR, 2/ P. Háčik, nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. Y. XXXX/XX, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpený zákonným zástupcom M. I., matkou, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, 3/ Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. Y. XXXX/XX, XXX XX J., štátna občianka SR, zastúpená zákonným zástupcom M. I., matkou, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o zaplatenie 526,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/31/2018 - 64 zo dňa 17. 06. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/31/2018 - 64 zo dňa 17. 06. 2019 v napadnutom druhom výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v závislom treťom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/, 2/, 3/ právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 488,69 Eur, zmluvnú pokutu vyčíslenú ku dňu 31. 08. 2018 vo výške 12,53 Eur, poštovné ku dňu 31. 08. 2018 vo výške 0,10 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 ‰ denne zo sumy 488,69 Eur od 01. 09. 2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 488,69 Eur od 01. 09. 2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok rozsudku). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (II. výrok rozsudku) a o trovách rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % (III. výrok rozsudku).
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa 04. 10. 2018 domáhal, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 488,69 Eur, zmluvnú pokutu ku dňu 31. 08. 2018 vo výške 37,58 Eur, poštovné ku dňu 31. 08. 2018 vo výške 0,10 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 1,5 ‰ zo sumy 488,69 Eur za každý deň omeškania od 01. 09. 2018 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 488,69 Eur od 01. 09. 2018 až do zaplatenia, pričom sa domáhal aj náhrady trov konania. Žalobný návrh zdôvodnil tým, že žalovaní sú podielovými vlastníkmi bytu č.5 na ulici Ľ. Y. XXXX/XX vo J.. V zmysle Zmluvy o výkone správy č. 114 zo dňa 18. 12. 2008 sú žalovaní povinní platiť mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a tiež poplatok za výkon správy.
Žalovaní túto povinnosť zanedbali a ku dňu 31. 08. 2018 dlhujú žalobcovi čiastku vo výške 526,37 Eur. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané tvrdenia obsiahnuté v žalobe a žalovaní výšku predpisov za jednotlivé príslušné obdobia nijakým spôsobom nerozporovali a súd teda vychádzal z toho, že žalovaná istina vo výške 488,69 Eur predstavuje nedoplatok, ktorý vznikol za obdobie od januára 2018 do 31. 08. 2018. S poukazom na uvedené skutočnosti súd tento nárok považoval za nesporný, v dôsledku čoho uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť. Osobitne súd zdôvodnil, že súčasťou žaloby bol aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1,5 ‰ denne, ktorú žalobca vyčíslil ku dňu 31. 08. 2018 na sumu 37,58 Eur a ďalej žiadal zmluvnú pokutu vo výške 1,5 ‰ denne zo sumy 488,69 Eur od 01. 09. 2018 až do zaplatenia, a preto sa súd prvej inštancie v ďalšom zameral skúmanie, či zmluvná pokuta je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. K zmluvnej pokute súd prvej inštancie uviedol, že výška zmluvnej pokuty 1,5 ‰ denne zodpovedá 54,75 % ročne, pričom podľa zmluvy je pokuta výnosom správcu. Žalobca ako správca, ktorý je podnikateľom (§ 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka) teda dosahuje zisk nielen z platieb za správu, ktoré predpokladá zákon o vlastníctve bytov a ktoré predstavujú odmenu za poskytnuté služby, ale v danom prípade dosahuje zisk aj zo zmluvných pokút, ktoré sú povinní platiť vlastníci bytov pri riadnom neuhrádzaní preddavkov a poplatku za výkon správy. Fond prevádzky je vytváraný a dotovaný ostatnými vlastníkmi pre vlastné potreby je preto v prvom rade v ich záujme, aby všetci vlastníci svoju povinnosť platiť príspevky do fondu plnili riadne a včas. V danom prípade však riadne neplnenie uvedenej povinnosti zo strany vlastníkov v konečnom dôsledku prostredníctvom predmetnej zmluvnej pokuty produkuje zisk tretej osoby, od vlastníkov odlišnej, ktorá navyše v zmysle zákona má primárne poskytovať vlastníkom bytov službu spočívajúcu v správe domu, za ktorú jej vlastníci platia odmenu. Z takejto zmluvnej pokuty nemajú samotní vlastníci bytov žiadnu priamu výhodu. Na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie prihliadol pri posudzovaní primeranosti výšky takejto zmluvnej pokuty, pričom mal za to, že výška zmluvnej pokuty 54,75 % ročne, ktorá je čistým ziskom správcu, je neprimeraná vo vzťahu k ňou zabezpečenej povinnosti vlastníkov bytov uhrádzať mesačné platby spojené s vlastníctvom bytu, z ktorých značná časť slúži samotným vlastníkom v podobe tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv. I keď zmluvná pokuta má okrem preventívnej funkcie aj funkciu sankčnú, jej výška nemá na zmluvnú stranu, ktorá poruší predmetnú zmluvnú povinnosť pôsobiť likvidačne, čo podľa názoru súdu prvej inštancie zmluvná pokuta vo výške 1,5 ‰ denne, t. j. 54,75 % ročne, môže pre vlastníka bytu, ktorý sa dostal z rôznych dôvodov do zlej finančnej situácie, pôsobiť. Vzhľadom na uvedené dôvody súd v súlade s ustanovením § 545a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) znížil výšku zmluvnej pokuty na 1/3, t. j. 0,5 ‰ denne, keď zmluvnú pokutu dojednanú v pôvodnej výške v zmluve o výkone správy považoval súd za neprimerane vysokú. Z tohto dôvodu tak prisúdil žalobcovi zmluvnú pokutu vyčíslenú žalobcom pevnou sumou ku dňu 31. 08. 2018 vo výške 12,53 Eur (1/3 zo sumy 37,58 Eur) a tiež žalobcovi prisúdil zmluvnú pokutu vo výške 0,5 ‰ denne zo sumy 488,69 Eur od 01. 09. 2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol. V ďalšom odôvodnení súd poukázal na priznanie nároku na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a zdôvodnil rozhodnutie o trovách konania s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, pričom uviedol, že odvolanie smeruje len proti výroku II. rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. K primeranosti zmluvnej pokuty poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 32Odo/62/2004 a 33Odo 438/2005) a namietal, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom bližšie nekonkretizoval, ako sa vysporiadal so základnými kritériami „hodnoty zabezpečovanej povinnosti“ a „význam zabezpečovanej povinnosti“ v čase uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie nekonkretizoval, ako posúdil okolnosti konkrétneho prípadu, pri ktorých sa obmedzil len na veľmi všeobecné konštatovanie, že na niektorých dlžníkov môže zmluvná pokuta v plnej výške pôsobiť likvidačne, avšak neuviedol, či je to prípad žalovaných a na základe akých dôkazov dospel k tomuto záveru, keďže oň opiera aplikáciu moderačného práva. Súd však nemôže použitie moderačného oprávnenia založiť na zistení, že zmluvná pokuta je výnosom správcu. Toto konštatovanie ako opora pre zamietajúci výrok rozsudku nemôže obstáť. Súd nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že z predmetnej zmluvnej pokuty nemajú samotní vlastníci bytov žiadnu priamu výhodu. Žalobca opakovane v obdobných súdnych sporoch konštatuje a zdôrazňuje, že žalobca (správca) z vlastných prostriedkov financuje celý proces vymáhania nedoplatkov od vlastníkov - dlžníkov (nedoplatky na plneniach a na preddavkoch do fondu opráv), a to od predsúdnej fázy až po finálne úplné vymoženie dlhu. Uvedené je vecou dohody správcu a vlastníkov, pričom práve pre vlastníkov je takýto postup vyhovujúci a je nimi desaťročia preferovaný
ako praxou osvedčený. Správca teda neodčerpáva žiadne prostriedky z fondu bytového domu, teda vlastníkov situácia s dlžníkom neprimerane nezaťažuje ani v prípade, že vymáhanie dlhu trvá dlhšiu dobu, čo nesporne je priamy prospech pre vlastníkov bytov. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán a rovnako je vecou dohody zmluvných strán, koho výnosom zmluvná pokuta bude. Keďže oprávnenie súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu je významným zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu, malo by byť jeho použitie súdom riadne zdôvodnené, a pokiaľ ide o úvahu súdu, o akú sumu zmluvnú pokutu znížil; samotné konštatovanie súdu, že znížil výšku zmluvnej pokuty na 1/3, nezodpovedá zásadám náležitého, riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku. Nie je totiž zrejmé, prečo je akurát takáto výška zmluvnej pokuty podľa názoru súdu primeraná. Na túto otázku nedal súd žiadnu odpoveď. Nepochybne pri tom ide o otázku podstatnú, ktorá by mohla viesť i k odlišnému rozhodnutiu vo veci. Absencia riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je spôsobilá zapríčiniť celkovú nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre jeho nedostatočné odôvodnenie potrebné považovať za nepreskúmateľné a arbitrárne. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu k otázke právnej istoty a tiež rozhodnutie Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/14/2018, kde bol súdom prijatý opačný názor, že o neprimeranosti zmluvnej pokuty nie je možné usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania dlžníka, kedy jej výška plne závisí od doby, po ktorú dlžník neplní pokutou zabezpečené zmluvné povinnosti. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu na ďalšie konanie a zároveň, aby súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej 1/ s výzvou na vyjadrenie dňa 15. 08. 2019. Žalovaná 1/ sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Odvolanie žalobcu bolo doručené Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznemu opatrovníkovi žalovaných 2/, 3/ na vyjadrenie dňa 05. 08. 2019. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. V dôsledku podaného odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z.
- Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom druhom výroku a závislom treťom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené žalobcom v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť vyššie uvedených dôvodov.
10. Odvolací súd konštatuje, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie len žalobca a rozsudok ním napadol vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Nik zo žalovaných 1/, 2/, 3/ odvolanie nepodal, výrok I. rozsudku odvolaním napadnutý nebol. Predmetom preskúmavacej a rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu bola tak správnosť meritórneho výroku II. a tiež výroku III. o trovách prvoinštančného konania, ktorý je výrokom závislým na rozhodnutí (výroku) vo veci samej.
11. Súd prvej inštancie výrokom II. zamietol žalobu v časti, ktorá prevyšuje zmluvnú pokutu súdom priznanú vo výške 0, 5‰ denne z dlžnej sumy, ktorú povinnosť zaplatiť uložil súd žalovaným 1/, 2/, 3/, pričom žalobca v podanej žalobe požadoval v zmysle Zmluvy o výkone správy č. 114 zo dňa 18. 12. 2008 zmluvnú pokutu vo výške 1, 5 ‰ denne z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie v tejto čiastkovej otázke vec právne posúdil podľa ust. § 544 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka upravujúceho inštitút zmluvnej pokuty a taktiež pristúpil i k aplikácii § 545a OZ v znení účinnom od 01. 01. 2008 (účinnom v čase podpísania zmluvy o výkone správy medzi stranami sporu), v zmysle ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť (moderovať) s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V podanom odvolaní žalobca predovšetkým namietal nedostatočné odôvodnenie vykonaného moderovania súdom prvej inštancie, nedôvodnosť takéhoto postupu súdu prvej inštancie, pričom mal za to, že súd neprimeraným spôsobom zasiahol do zmluvnej voľnosti zmluvných strán ( teraz sporových strán). Odvolací súd po oboznámení sa s odvolacím námietkami žalobcu a obsahom rozsudku súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že žiadnu zo žalobcom vznášaných odvolacích námietok nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú.
12. Zmluvná voľnosť je právny inštitút umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Preto i sústava objektívneho záväzkového práva ponecháva účastníkom v zmluvných vzťahoch pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to ústavnému princípu autonómie konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. Právo v tejto sfére plní korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromnoprávnych subjektov, ktorá by s ohľadom na všeobecne akceptované morálne, mravné a etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov. Zmluvná voľnosť však neznamená, že pre obsah právnych úkonov nie sú stanovené obmedzenia a korektívy, na ktoré by mal súd prihliadať pri svojej rozhodovacej činnosti, uvedené platí aj pre dojednanie zmluvnej pokuty.
13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní a posúdení dojednania účastníkov o zmluvnej pokute správne podrobil dohodu prieskumu zo všetkých hľadísk. Je pravdou, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má zmluvná pokuta sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriznivým následkom v podobe vzniku ďalšij povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy, čo ale neznamená, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade dohodnutá v neobmedzenej výške. Primeranosť zmluvnej pokuty nie je možné posudzovať a hodnotiť len s ohľadom na výšku, resp. hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ( v danom prípade výšku dlhu či nedoplatku vzniknutého na úhradách spojených s užívaním bytu), ale neopomenuteľnou skutočnosťou, na ktorú výrazne prihliadol i súd prvej inštancie, je tá okolnosť, že hoci zmluvnou pokutou je zabezpečená povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov včas a riadne uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a na služby a plnenia spojené s užívaním bytu, pri neplnení takejto povinnosti vzniká takémuto nedisciplinovanému vlastníkovi bytov povinnosť platiť zmluvnú pokutu, ktorá však nie je žiadnou výhodou pre ostatných, disciplinovaných vlastníkov bytov, ktorí úhrady plnia riadne a včas. Zmluvná pokuta tak predstavuje výhradne príjem / zisk správcu, ktorý vykonáva správu na základe zmluvy o výkone správy. Pokiaľ odvolateľ (stavebné bytové družstvo) argumentuje, že žalobca - správca z vlastných prostriedkov financuje celý proces vymáhania nedoplatkov od vlastníkov, na uvedené odvolací súd uvádza, že i takúto činnosť zahŕňa a predstavuje reálny výkon správy bytového domu, ktorá je predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu a za ktorú platia jednotliví vlastníci bytov správcovi odmenu - osobitný poplatok, a to každomesačne.
14. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietky žalobcu o tom, že v tejto čiastkovej otázke je rozhodnutie súdu prvej inštancie riadne nezdôvodnené a v tom dôsledku nepreskúmateľné, nakoľko dôvodmi a spôsobu moderovania (zníženia) zmluvnej pokuty súd prvej inštancie venoval značnú časť odôvodnenia rozsudku na strane 7 a celé odôvodnenie rozsudku obsiahnuté na strane 8 rozsudku súdu prvej inštancie. Predovšetkým s prihliadnutím na akcent, že zmluvná pokuta dojednaná v zmluve o výkone správy vo výške 54,75 % ročne predstavuje výlučne len výnos a zisk správcu bytového domu bez akéhokoľvek benefitu pre jednotlivých vlastníkov bytov a zároveň s poukazom na konkrétnu výšku, ktorá v pôvodnom dojednaní obsiahnutom v zmluve o výkone správy predstavuje viac než polovicu zo vzniknutého dlhu (istiny), je postup súdu správny, primeraný a v súlade so zákonom, konkrétne s ust. § 545a OZ. Nemožno opomínať že zaplatením zmluvnej pokuty sa dlžník (či účastník zmluvy) svojho záväzku nezbaví a zostáva mu primárne uložená povinnosť uhradiť samotný dlh vzniknutý v danom prípade neuhrádzaním preddavkových platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatku za výkon správy. Pri aktuálnej výške dlhu v sume 488, 69 Eur (ku dňu 31. 08. 2018, v zmysle podanej žaloby) zmluvná pokuta, predstavujúca výlučne príjem pre správcu, vo výške 54, 75 % ročne je neprimerane vysoká a to i s prihliadnutím na skutočnosť, že dlžníkom v danom prípade je matka a maloleté deti vo veku pätnásť a devať rokov. Za predpokladu, že táto neplnila, či nebola schopná plniť základné povinnosti spojené so zabezpečením primárnych potrieb (bývaním), je odôvodnený záver o tom, že zmluvná pokuta v pôvodne určenej a žalobcom požadovanej výške by na stranu povinnú pôsobila likvidačne.
15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a vzhľadom k tomu, že odvolanie do zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie podal len žalobca, pričom odvolací súd je viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správny.
16. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i tretí výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania. Odvolací súd uvádza, že predmetným výrokom súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, a to i napriek tomu, že žalobu v časti (v časti zmluvnej pokuty) zamietol a nárok žalobcu na náhradu konania nijakým spôsobom nekrátil, nerozhodol s prihliadnutím na čiastočný neúspech žalobcu v konaní, keď tento vyhodnotil ako nepatrný. Keďže odvolanie proti rozsudku podal len žalobca, ktorému nemohol byť priznaný nárok na náhradu trov konania vo väčšom rozsahu ako to urobil súd prvej inštancie, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny i v závislom výroku III. o trovách konania.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní, ktoré inicioval podaným odvolaním žalobca, tento nebol procesne úspešný ani sčasti, a preto by žalovaným 1/, 2/, 3/ prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že zo spisu vyplýva, že žalovaným 1/, 2/, 3/ preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.
18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).