Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-38-2019.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: A. R., narodený XX.XX.XXXX trvale bytom C.H. XXXX/XX, C. o zaplatenie 59,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 59,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1,00 eur od 27.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 31,54 eur od 24.06.2016 do zaplatenia a 5,00 % ročne zo sumy 26,60 eur od 23.07.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 59,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1,00 eur od 27.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 31,54 eur od 24.06.2016 do zaplatenia a 5,00 % ročne zo sumy 26,60 eur od 23.07.2016 do zaplatenia a aby mu nahradil trovy konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. (predchádzajúce obchodné meno spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o.) na základe zmluvy o pripojení číslo XXXXXXXX zo dňa 20.04.2016 poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom a vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: - faktúra číslo XXXXXXXXXX so splatnosťou 26.05.2016 v sume 1,00 eur, - faktúra číslo XXXXXXXXXX so splatnosťou 23.06.2016 v sume 31,54 eur, - faktúra číslo XXXXXXXXXX so splatnosťou 22.07.2016 v sume 26,60 eur. Predmetná pohľadávka v celkovej sume 59,14 eur nebola ku dňu podania žaloby uhradená. 3. Žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy: zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 20.04.2016, všeobecné podmienky právneho predchodcu žalobcu, cenník O2 Paušál platný od 01.02.201, faktúru číslo XXXXXXXXXX so súhrnom poskytnutých služieb, faktúru číslo XXXXXXXXXX so súhrnom poskytnutých služieb, faktúru číslo 1132060059 so súhrnom poskytnutých služieb, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 23.04.2018, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 09.04.2018 s prílohami k predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 07.03.2019. 4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 19Csp/38/2019-57 zo dňa 26.04.2019, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. 19Csp/38/2019-67 zo
dňa 12.07.2019 podľa ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil. 5. Súd následne žalovaného uznesením č.k. 19Csp/38/2019-73 zo dňa 01.10.2019 podľa ust. 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. 6. Súdu sa nepodarilo uznesenie a žalobu s prílohami doručiť žalovanému na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, a to i napriek vykonanému šetreniu ohľadne zistenia skutočného pobytu žalovaného. Súd v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a žalobu považoval po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 7. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 8. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 9. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 59,14 eur s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.11.2019 o 14.10 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu 30.10.2019. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. 10. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 11. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. 12. Skutkový stav tvrdený žalobcom nebol sporný, vyplynul aj z predložených dôkazov. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu, nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili tento skutkový stav. 13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a na základe uvedeného súd zistil tento skutkový stav. 14. Súd zistil, že dňa 20.04.2016 právny predchodca žalobcu spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. (predchádzajúce obchodné meno spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o.) uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bol program služieb - O2 Paušál s platbou na faktúru s aktiváciou dňa 20.04.2016 na účastnícke číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému aktivoval uvedené elektronické komunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť odplatu stanovenú platným cenníkom. 15. Z faktúr pripojených k žalobe súd zistil, že žalovaný nedodržal zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy, keď nezaplatil poplatky za poskytnuté telekomunikačné služby riadne špecifikované v jednotlivých faktúrach. 16. Ďalej súd zistil, že dňa 09.04.2018 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok číslo XXXX postúpil právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. pohľadávku vzniknutú zo zmluvného vzťahu so žalovaným vo výške žalovaných nedoplatkov v zmysle faktúr variabilné číslo: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX na žalobcu.
17. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne a aplikoval ustanovenia nasledovných právnych predpisov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon č. 351/2011 Z.z.") elektronická komunikačná sieť (ďalej len "sieť") je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. 19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. 20. Podľa § 5 zákona č. 351/2011 Z.z. (1) Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. 5) (2) Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. (3) Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, 6) a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. (4) Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. 21. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 22. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20) 23. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 24. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 17. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Zb.") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 20. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 26. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 27. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd mal za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy zo dňa 20.04.2016 žalovanému poskytol a sprístupnil elektronické komunikačné služby, ktoré žalovanému fakturoval, a ktoré žalovaný odobral, ale cenu poskytnutých služieb neuhradil. Preto súd vyhovel žalobe v žalovanej sume 59,14 eur s príslušenstvom a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nevyjadril a ani neskôr nevyužil možnosť vyjadriť sa k uplatňovanému nároku žalobcu, teda dôvodnosť nároku nespochybnil a už vôbec nevyvrátil. V súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP zaťažuje žalovaného procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany; ak strana sporu nepoprie skutkové tvrdenia protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové zistenia si potom súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Nakoľko v danom spore zo strany žalovaného nedošlo k popretiu žalobcových tvrdení, a nie je dôvod na aplikáciu korektívu uvedeného v § 186 ods. 2 CSP (neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení uvádzaných žalobcom), súd vychádzal z domnienky ustanovenej v § 151 ods. 1 CSP, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nesporné. 29. Keďže odplatu za poskytnuté služby bol žalovaný povinný zaplatiť na základe faktúr a ich nezaplatením sa dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ), žalobca má v takom prípade právo požadovať od žalovaného popri peňažnom plnení vo výške istiny aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Preto súd priznal žalobcovi požadované úroky z omeškania. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Zb. súd žalobcovi priznal úroky z omeškania v požadovanej výške 5,00 % teda vždy odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti príslušnej faktúry. 30. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech vo veci, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku č. II. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 %. 27. O výške náhrady trov konania, ktorú súd priznal žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.