Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/117/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu sedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andrea Radomského v právnej veci žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. C. č. XX, W., právne zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom Hlavná č. 50 v Prešove, proti žalovanej Slovenskej republike, Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova č. 2, Bratislava, náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 07.06.2019, č. k. - 73, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v II. výroku.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 11 935,09 eura s prísl., pričom uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením Obvodného oddelenia PZ D. D. zo dňa 08.08.2016 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť viacerými skutkami voči vtedajšej manželke tak, ako je to vymedzené v skutkovej vete tohto uznesenia. Uznesením Okresnej prokuratúry C. zo dňa 13.09.2016 bola sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá, ako nedôvodná. Následne dňa 24.02.2017 bola zo strany Okresnej prokuratúry C. podaná na Okresný súd Prešov obžaloba vedená pod sp.zn. zo dňa 17.02.2016. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.05.2018 bolo podľa ust. § 280 ods. 2 Tesného poriadku rozhodnuté tak, že tresnú vec žalobcu na ktorého bola podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Prešov postúpil Okresnému úradu C. Pretože vo veci nejde o trestný čin, ale žalované skutky by mal tento orgán prejednať ako priestupok. Proti tomuto uzneseniu Okresná prokuratúra Prešov nepodala sťažnosť a preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2018. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov trestného konania vo výške 1 935,09 eura. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur z titulu nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Tento nárok bol žalobcom v zmysle ust. uplatnený na príslušnom orgáne na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 10.09.2018 bolo žalobcovi doručené upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v ktorom uviedla, že uplatnený nárok na náhradu škody nebude Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky uspokojený.

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.435,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.935,09 eura od 11.9.2018 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

I. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. , , , , , , a , , , a , , ako aj podľa , Nariadenia vlády č.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania bol nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením. Súd vychádzal z predpokladu, že ak sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, čo sa prejavilo buď zastavením trestného stíhania, postúpením veci na prejednanie priestupku, alebo oslobodením obvineného spod obžaloby, má to rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť. Akceptácia názoru, že zodpovednosť štátu za škodu by bola daná iba v prípade zrušenia uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť, by bola výkladom formalistickým, reštriktívnym a ústavne nekonformným, nakoľko už samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolávať vznik majetkovej škody i nemateriálnej ujmy. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Žalovaná zastúpená Generálnou prokuratúrou SR je pasívne legitimovaná v spore podľa § 9 ods. 1 zákona, pretože predmetná škoda bola spôsobená v trestnom konaní a je v príčinnej súvislosti s Uznesením Obvodného oddelenia PZ D. D. zo dňa 8. 8. 2016, sp. zn. X.: B.-XXX/VS-PO-XXXX, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa ) ods. 2 písm. b) . Uznesenie o vznesení obvinenia je uznesením predbežnej povahy, reflektuje na dosiahnutý zákonom predvídaný stupeň pravdepodobnosti spáchania trestného činu určitou osobou. Uvedené rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré výrazne zasahuje do súkromného, pracovného a spoločenského života obvineného, preto obvinený musí mať nárok na náhradu materiálnej ujmy spôsobenej mu trestným stíhaním, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu. Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia sa odvodzuje zo skutočnosti, že obvinenie nebolo preukázané, aj keď samotné uznesenie o vznesení obvinenia mohlo byť z hľadiska trestného konania aktom zákonným. Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi /fyzickej osobe/, bola nahradená. Systematickým a logickým /extenzívnym/ výkladom je nevyhnutné dospieť k záveru, že rozhodnutie o postúpení veci na prejednanie priestupku má rovnaké dôsledky ako zrušenie obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným sa nepotvrdil. Pri takomto výsledku trestného stíhania je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a teda nemalo byť proti nemu vznesené obvinenie. Neposudzuje sa pritom správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, rozhodujúci je výsledok trestného stíhania. Nie je namieste lipnúť na formálnom zrušení /zmene/ tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Reštriktívny výklad zákona by bol v rozpore so zmyslom a účelom tohto právneho predpisu a v rozpore so všeobecným princípom spravodlivosti. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi spočíva vo vzniku trov obhajoby v trestnom konaní po vznesení obvinenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obhajca žalobcu úkony v trestnom konaní riadne vykonal, žalovaná tieto úkony ani po pripojení trestného spisu nespochybnila a tieto boli vyčíslené v súlade s advokátskou tarifou. Obhajca vystavil žalobcovi faktúru za vykonané úkony a tento ju zaplatil. Žalobcovi by nevznikli náklady na trovy obhajoby, pokiaľ by proti nemu nebolo vznesené obvinenie. Vzniknutá škoda je teda v priamej príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.935,09 eura, ako škodu spočívajúcu vo vzniku trov obhajoby v trestnom konaní po vznesení obvinenia. Súd mal za preukázané, že žalobca splnil zákonom požadovanú podmienku a pred podaním žaloby požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku a žalobcovi bolo doručené upovedomenie, že uplatnený nárok nebude uspokojený. Nasledujúci deň sa žalovaná dostala, pokiaľ ide o náhradu škody, do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.935,09 eura od 11.09.2018 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil taktiež tým, že žalobca okrem náhrady škody požadoval aj nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,-eur. Ako vyplýva z ust. , priznanie nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy pri konštatovaní porušenia práva (nezákonného

rozhodnutia / nesprávneho úradného postupu), ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného, pričom zásah tejto intenzity musí žalobca preukázať. Nemajetková ujma má byť určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Jej výšku určuje súd úvahou s prihliadnutím na závažnosť spôsobenej ujmy, vychádzajúc predovšetkým z kritérií uvedených v ust. Vykonaným dokazovaním k uplatnenému nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu súd dospel k záveru, že u žalobcu nie je dostatočným zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, pretože došlo k závažnejším následkom v jeho živote. Žalobca bol bezúhonným občanom. Bolo preukázané, že trestné stíhanie malo negatívny dopad na psychický stav žalobcu, ktorý sa zmenil, uzavrel sa a ťažko túto situáciu zvládal. Dochádzalo k hádkam v jeho partnerskom vzťahu. Súd vzal do úvahy dĺžku trestného konania (takmer 2 roky) a povahu trestnej veci (nebezpečné vyhrážanie bývalej manželke). Na strane druhej, súd prihliadol na skutočnosť, že počas trestného stíhania osobná sloboda žalobcu nebola obmedzená. Dopad trestného stíhania nenarušil jeho vzťahy s kamarátmi a ani s rodinou, ktorá ho podporovala. Žalobca zároveň požadoval priznať aj 5 % úrok z omeškania zo sumy 10.000,- eur (nemajetkovej ujmy). Súd zamietol požadované úroky z omeškania, nakoľko povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím určenej lehoty splnenia sa žalovaná dostane do omeškania (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.03.2012, sp. zn. ).

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to z dôvodu, že výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhol aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8 500 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že podáva toto odvolanie čo do výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. S rozsudkom súdu prvej inštancie je v prevažnej miere spokojný. Namieta však, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatneným v žalobe vo výške 10 000 eur mu bol priznaný len vo výške 1 500 eur, pričom túto výšku považuje za neprimerane nízku so zreteľom na okolnosti danej veci. Poukázal na ust. , a , pričom okolnosťami za ktorých nemajetkovej ujme došlo sú nepochybne okolnosti začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia žalobcovi, ako aj vedenie trestného stíhania orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom až do právoplatného skončenia tohto trestného konania. Podstata problému vyplýva z nezákonného stavu, ktorý spočíva v tom, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané predčasne a bez zistenia skutkového stavu potrebného pre vznesenie obvinenia v zmysle ust. . Pri vydaní uznesenia o znesení obvinenia sa vychádzalo len z tvrdení poškodenej N. H. bez toho aby došlo k vykonaniu znaleckého dokazovania v oblasti psychológie, na zistenie či N. H. nemá tendenciu klamať, vymýšľať si a zavádzať, aby tak poškodila žalobcovi. Aj z dôvodu, že v rámci podania trestného oznámenia sa na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. viedlo konanie o rozvod manželstva, v ktorom poškodená N. H. okrem iného chcela dosiahnuť značné obmedzenie resp. zákaz styku žalobcu s maloletým synom I.. Zo správ SMS poškodenej N. H. je podľa žalobcu zrejmé, že trestné oznámenie na žalobcu nepodala z dôvodu, že tento sa mal dopustiť trestnej činnosti voči nej, ale preto aby si zabezpečila postavenie v konaní o rozvod manželstva a získala bezplatné bývanie. Žalobca v naznačenom smere poukázal nato, že N. H. v trestnom konaní v rámci jej výsluchu dňa 25.07.2016 obvinila žalobcu nielen z nebezpečného vyhrážania, ale aj znásilnenia, pričom o oboch obvineniach boli vedené samostatné trestné konania, kde v prvom prípade došlo k zneseniu obvinenia len na základe tvrdení N. H. a ešte pred znaleckým dokazovaním. V druhom prípade nedošlo k zneseniu obvinenia len na základe tvrdení N. H. a vykonalo sa znalecké dokazovanie, ktorým sa zistilo, že N. H. má tendenciu klamať, že chce poškodiť žalobcovi a že existuje podozrenie že bola nahovorená inou osobou ako nepravdivo má vypovedať. Možno teda podľa názoru žalobcu konštatovať, že za prakticky totožných okolností postupovali orgány činné v trestnom konaní rôzne. V druhom prípade úplne opačne, ako v prvom prípade a obvinenie nevzniesli a vyčkali na výsledky znaleckého dokazovania. Práve v takomto vyššie opísanom, zjavne nezákonnom a až šikanóznom konaní orgánov činných trestnom konaní, spočívajú okolnosti za ktorých došlo k nemajetkovej ujme na strane žalobcu, pričom tieto okolnosti majú bezprostredný vplyv nato, aby došlo k určeniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy vo vyššom rozsahu oproti bežnému rozsahu. Práve súdne rozhodnutia vyšších súdov vo vzťahu k nemajetkovej ujme, ktoré by mohli byť až precedentného charakteru v súvislosti zo zvýšenou výškou priznanej náhrady

nemajetkovej ujmy, by mohli pôsobiť na najvyšších predstaviteľov zainteresovaných štátnych orgánov, ako je polícia a prokuratúra tak, aby títo netolerovali zjavne nezákonné postupy a zneužívanie moci a porušovateľov aj riadne trestali. Tým by došlo k vytvoreniu akejsi prevencie do budúcnosti, aby nedochádzalo k zjavne nezákonnému a šikanóznemu trestnému stíhaniu jednotlivcov.

8. Podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril dňa 10.07.2019 pričom uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka výroku II., ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol je vecne správny a zákonný. Výšku priznanej nemajetkovej ujmy v sumy 1 500 eur považuje žalovaná za dostatočnú a primeranú vzhľadom k okolnostiam danej veci.

9. Voči vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu sa žalobca v rámci repliky vyjadril písomným podaním zo dňa 22.07.2019 v ktorom uviedol, že vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu je s obsahového hľadiska v rovine všeobecných tvrdení o správnosti napadnutého rozsudku pričom neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu na podporu správnosti napadnutého rozsudku. Žalobca naďalej zotrval na svojom vyjadrení, že priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1 500 eur považuje za neprimerane nízku so zreteľom na okolnosti danej veci. Zároveň poukázal na skutočnosť, že poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.11.2017 s tým, že citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predkladá žalobca v prílohe svojej repliky. Z tohto uznesenia najvyššieho súdu je zrejmé, že v danom prípade bola fyzickej osobe žalobcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 10 000 eur pričom trestné stíhanie tejto fyzickej osoby prebiehalo 3 roky. To je síce o rok dlhšie, ako v prípade žalobcu, ale s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako zjavne nezákonné a šikanózne trestné stíhanie žalobcu je nepochybné, že závažnosť vzniknutej ujmy a najmä okolnosti za ktorých k nej došlo sú v prípade žalobcu omnoho viac výraznejšie a vypuklejšie.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. ( ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. a vzhľadom na čas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich s ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. .

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné. Plne sa stotožňuje s konštatáciou súdu prvej inštancie v odstavci č. 41 rozhodnutia zaoberajúcim sa priznanou výškou nemajetkovej ujmy. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že trestné stíhanie malo negatívny dopad na psychický stav žalobcu. Z tohto dôvodu dochádzalo aj k hádkam v jeho novom partnerskom vzťahu, avšak nie k tak závažným, aby tento vzťah dlhodobo ohrozovali. Rovnako možno konštatovať, že osobná sloboda žalobcu obmedzená nebola. Dopad na psychický stav žalobcu taktiež nebol na natoľko závažný, aby tento pretrvával aj po skončení trestného konania. Nebolo taktiež preukázané žiadne narušenie sociálnych väzieb žalobcu so svojím okolím, ani narušenie vzťahov s kamarátmi, rodinných väzieb ši už z užšou alebo širšou rodinou. Rodina nakoniec žalobcu v rámci prebiehajúceho trestného konania podporovala. Nedošlo ani k rozpadu partnerského vzťahu žalobcu a prebiehajúce trestné konanie nemalo ani žiaden vplyv na jeho profesionálny život, v rámci pracovného alebo iného pomeru. Z tohto dôvodu je odvolací súd toho názoru, že súdom prvej inštancie priznaná nemajetková ujma v peniazoch vo výške 1 500 eur je adekvátna a dostačujúca. V rámci prebiehajúceho trestného konania došlo k negatívnym následkom na život samotného žalobcu, iba v rozsahu ako sú opísané v rozhodnutí súdu prvej inštancie resp. tak ako ich v tomto odseku aj konštatuje a uzatvára odvolací súd.

13. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že okrem výdavkov žalobcu na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, je potrebné priznať aj nemajetkovú ujmu v

peniazoch a túto aj priznal v adekvátnej výške 1 500 eur, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepriznania nemajetkovej ujmy ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. spojení s ust. . Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovaná napriek tomu, že v odvolacom konaní bola úspešná jej žiadne odvolacie trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd konštatuje, že v rámci princípu hospodárnosti konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ani úspešnej žalovanej.

15. Toto rozhodnutie prijal sená Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).