Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-319-2019.pdf
PDF · 71.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/319/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci návrhu manželky: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, X., proti manželovi: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - G., t.č. E. X. X., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/264/2018-36 zo dňa 11.04.201, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 12P/264/2018-86 zo dňa 07.08.2019 sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 22.11.2008 v X.. Maloletého Y. X., nar. XX.XX.XXXX (ďalej „maloletý) na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej udelil aj právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na maloletého mesačne sumou 50 € , od právoplatnosti výroku rozhodnutia o rozvode manželstva, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoju funkciu, keď v roku 2010 sa manžel začal skrývať pred spravodlivosťou, čo viedlo k vážnemu narušeniu manželských vzťahov. V roku 2015 bol zatknutý a dňa 13.06.2016 bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Súd prvej inštancie v danej situácii konštatoval, že manželstvo si v budúcnosti nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu a manželstvo rozviedol. Súd prvej inštancie rozhodoval aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd prvej inštancie považoval za primeranú sumu výživného 50 € mesačne tak, ako ho žiadala matka na pojednávaní. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.
3. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 12P/264/2018-86 zo dňa 07.08.2019, súd prvej inštancie rozhodol, že súd styk otca s maloletým neupravuje.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Namietal, že súd prvej inštancie neupravil jeho styk s maloletým a z uvedeného dôvodu žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
5. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správny. Má za to, že nie je v záujme maloletého, aby navštevoval otca v prostredí väzenia, takéto prostredie na neho negatívne pôsobí a negatívne vplýva na jeho zdravý vývoj. Otec je v pravidelnom telefonickom kontakte s maloletým, právo na styk mu neodopiera. Otec nemôže od nej požadovať, aby zabezpečovala vlastnými prostriedkami jeho právo na styk s maloletým na úkor svojich financií, keď každá jedna návšteva by pre ňu znamenala úbytok 40 € z jej rozpočtu. Uvedené peniaze radšej použije na syna a jeho potreby.
6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 66 CMP, v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu otca v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom odvolacieho konania je úprava styku otca s maloletým na čas po rozvode, budú účastníci označovaní ako „matka, otec, maloleté dieťa a kolízny opatrovník“.
8. Súd prvej inštancie v uvedenej časti rozhodol správne, rozhodnutie zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie z podaní matky aj otca mal preukázané, že kontakt otca s maloletým je zachovaný telefonicky a nie je v záujme maloletého, aby boli striktne upravené jeho návštevy otca v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Z obsahu spisu vyplýva, že otec je od 16.12.2017 vo výkone trestu odňatia slobody, pričom výkon trestu mu končí 15.11.2038. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že doterajší kontakt otca s maloletým sa javí postačujúci aj vzhľadom na skutočnosť, že otec sa samostatnej úpravy styku až do rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností nedomáhal a potrebu úpravy styku ani nezdôvodnil. Odvolací súd k tomu konštatuje, že konania starostlivosti o maloleté deti sa výlučne riadia princípom záujmu maloletého dieťaťa a v danej situácii, keď otec je odsúdený na dlhodobý trest odňatia slobody, nie je v záujme maloletého jeho styk s otcom upravovať, keď prostredie, v ktorom sa otec nachádza, nie je v súlade so zdravým vývojom maloletého. Z uvedených dôvodov správne súd prvej inštancie styk otca s maloletým neurčil, keď je na zvážení matky, ktorá sa riadne o maloletého stará, aký spôsob kontaktu otca zvolí a doterajší kontakt prostredníctvom telefonických rozhovorov zabezpečuje. Tiež je potrebné uznať matke maloletého, že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala návštevy maloletého zo svojich finančných prostriedkov už aj s poukazom na výšku vyživovacej povinnosti, ktorá bola otcovi určená. Potreby maloletého budú neustále stúpať a uvedenú skutočnosť nemožno tiež nechať bez povšimnutia.
9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).