Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoZm-3-2019.pdf
PDF · 112.17 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoZm/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: D.. E. X., nar. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: E. G., nar. XX.X.XXXX, Toryská X, XXX XX Košice, o zaplatenie 2.821,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29CbZm/14/2011-150 zo dňa 17. mája 2019, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok v napadnutom II. výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.659,70 eur so 6 % úrokom ročne od 1.10.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.161,79 eur s 6 % úrokom ročne odo dňa 1.10.2007 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. III. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.821,48 eur so 6 % úrokom z omeškania od 1.10.2007 do zaplatenia a sumu 150,00 eur na základe prvopisu zmenky, ktorú žalobca predložil ako dôkaz k žalobe. Súd prvej inštancie vo veci nevydal navrhovaný zmenkový platobný rozkaz, vec bola preradená do registra CbZm a súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie v zmysle ustanovenia § 175 ods. 1 O.s.p.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaná suma bola zaplatená.
4. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vydal skorší rozsudok č.k. 29CbZm/14/2011-50 zo dňa 30.10.2015, ktorým žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 4CoZm/8/2016-69 zo dňa 17.8.2016 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú zmenku ako neplatnú, keď uviedol, že podľa ustanovenia § 1, § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový, je
zmenka neplatná z toho dôvodu, že neobsahuje údaj miesta, kde sa má platiť. Odvolací súd uviedol, že ak nie je na zmenke uvedený údaj kde sa má podľa zmenky platiť, má sa na vec aplikovať ustanovenie § 76 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového, ktorý upravuje „zákonné platobné miesto, ktorým je miesto vystavenia zmenky, ak nie je miesto platenia na zmenke výslovne uvedené“. Preto odvolací súd zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie s tým, aby súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s tvrdením žalovaného, že dlh zo zmenky žalobcovi čiastočne uhradil.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že po zrušení skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že bola vystavená platná zmenka, ktorou sa žalovaný ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku zaplatiť žalobcovi 85.000,00 Sk do 30.9.2007. Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že zmenka mala zabezpečovať pohľadávku žalobcovi voči žalovanému, ktorá vznikla titulom pôžičky.
6. Súd prvej inštancie preto posudzoval predmetnú pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, zmluva o pôžičke preto môže byť uzavretá ústne alebo konkludentným spôsobom. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané to, že došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti žalovanému a to na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Toto v konaní nebolo sporné. Žalovaný v priebehu konania však predložil doklad, z ktorého je zrejmé, že zaplatil na účet LL Auto s.r.o. v Československej obchodnej banke dňa 18.3.2008 sumu 50.000,00 Sk v prospech účtu 4001792108 s textom „VKL C. E.T.“. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný mal vykonať v prospech spoločnosti LL Auto s.r.o. aj iné platby a nebol preukázaný žiaden záväzkový vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou LL Auto s.r.o., alebo iný dôvod vykonania platby, ako je platba na predmetnú pôžičku. Taktiež v konaní nebolo sporné, že spoločníkom a konateľom spoločnosti LL Auto s.r.o. bol v rozhodnom období žalobca Ing. E. X., čo vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. Taktiež súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný sa mohol dozvedieť číslo účtu spoločnosti LL Auto s.r.o. len od žalobcu. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že platba zo strany žalovaného na účet spoločnosti LL Auto s.r.o. je nesporná a žalobca v konaní nepreukázal iný dôvod úhrady sumy 50.000,00 Sk (1.659,70 eur) v prospech spoločnosti LL Auto s.r.o., ako na predmetnú zmenku. Preto súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 50.000,00 Sk (1.659,70 eur), lebo bola zaplatená.
7. V súvislosti s platbou 35.000,00 Sk (1.161,79 eur) súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že túto sumu zaplatil, avšak toto nevedel preukázať a žalovaný ani nenavrhol žiaden dôkaz ohľadom úhrady tejto platby, preto v časti o zaplatenie 35.000,00 Sk (1.161,79 eur) súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.161,79 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2007 do zaplatenia.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ich úspech v konaní bol pomerný.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd zamietol žalobu a proti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že odvolanie podáva z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej z toho dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v konaní postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, ako to vyplýva z obsahu poučení na prvej strane zápisníc o pojednávaní, aj v predvolaniach na jednotlivé pojednávania. Žalobca uviedol, že v tomto konaní podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, súd nevydal zmenkový platobný rozkaz, ale vo veci nariadil pojednávanie. Preto za danej situácie nie je možné aplikovať prechodné ustanovenia § 471 ods. 2 C.s.p., pretože nariadením pojednávania sa konanie presúva z pomyselnej skrátenej rozkaznej formy do podoby riadneho konania. Preto nebol daný dôvod k tomu, aby súd prvej inštancie v konaní po nariadení pojednávania a po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, nepostupoval podľa Civilného sporového poriadku. Týmto konaním súdu došlo k vzniku ujmy na strane žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 10.11.2017 z dôvodu neprítomnosti žalovaného, navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., teda rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Aj keď boli splnené podmienky pre takýto rozsudok pre zmeškanie žalovaného, súd prvej inštancie ho nevydal. Toto pochybenie súdu malo za
následok ukrátenie žalobcu na jeho procesnom práve domôcť sa vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ak sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Takáto situácia v konaní pred súdom prvej inštancie sa zopakovala ešte raz na pojednávaní dňa 25.5.2018. Žalobca ďalej uviedol, že ak sa na pojednávaní dňa 17.5.2018 dotazoval u súdu, čo je príčinou toho, že súd nesprávne poučil žalobcu podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd uviedol, že to bol omyl súdnej kancelárie a že sa má konať stále podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval prechodné ustanovenia a to § 471 ods. 2 C.s.p., čo viedlo k tomu, že súdne konanie sa viedlo podľa neplatného a neúčinného procesného predpisu - O.s.p. a nie podľa platnej právnej úpravy C.s.p., čím bol žalobca ukrátený na svojich právach, najmä na práve navrhnúť a reálne očakávať vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, k čomu boli splnené všetky procesné podmienky. Z ustanovenia § 274 C.s.p. vyplýva, že súd má povinnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak sú pre to splnené podmienky a nie že by súd mal možnosť takto rozhodnúť.
11. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach v obdobnej veci č.k. 4CoZm/1/2019 zo dňa 29.5.2019, kde v ods. 25. odôvodnenia tohto rozsudku odvolací súd konštatoval, že na daný prípad sa správne mal uplatňovať Civilný sporový poriadok a nie Občiansky súdny poriadok.
12. Ďalej žalobca uviedol, že je naplnený aj ďalší odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. a to nesprávne skutkové zistenia. Žalobca uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca žalovanému pôžičku poskytol, žalovaný to ani nerozporoval, ani to, že zmenku skutočne podpísal. Prvým výrokom, ktorý však žalovaný odvolaním nenapadol, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie časti pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky v rozsahu 1.161,79 eur (35.000,00 Sk), pretože žalovaný nepreukázal riadne a včasné splnenie tohto svojho dlhu v tejto časti. Opačná situácia nastala v zvyšnej časti o zaplatenie 50.000,00 Sk (1.659,70 eur), o ktorej žalovaný tvrdil, že ju údajne uhradil bezhotovostným vkladom na účet spoločnosti LL Auto s.r.o. v ČSOB, v ktorej v tom čase mal byť žalobca konateľom a spoločníkom. K tomu žalobca uviedol, že v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by predmetný bankový účet v ČSOB patril spoločnosti LL Auto s.r.o., toto tvrdil len žalovaný a nepredložil o tom, žiaden dôkaz. Toto nevyplynulo ani zo spisov 26K/33/2017 a 28CbR/48/2017 Okresného súdu Košice I, ktorý si súd prvej inštancie dal pripojiť, avšak ani v týchto spisoch nie je žiadna zmienka o tom, že by predmetný účet mal patriť obchodnej spoločnosti LL Auto s.r.o. aj výsluch žalobcu ako bývalého konateľa a spoločníka LL Auto s.r.o. na pojednávaní dňa 10.11.2017 vyvrátil, že by žalobca a spoločnosť LL Auto s.r.o. mali akékoľvek prepojené financie a aby miešali súkromné financie s financiami obchodnej spoločnosti. Toto nepotvrdil ani vypočutý svedok JUDr. E. F. X.., ktorý bol v období od 6.6.2017 do 13.12.2017 ustanovený za likvidátora spoločnosti SURA TRADE s.r.o. v likvidácii predtým LL Auto s.r.o. K samotnému predmetnému bankovému prevodu žalobca uviedol, že označenie „LL Auto“ na potvrdení o úhrade (č.l. 35 spisu) sa nachádza len preto, že ho tam uviedol samotný žalovaný a nie banka, ktorá prijímala platbu za účelom jej realizácie. Ak by takto urobila banka, porušila by tým bankové tajomstvo, pretože by sprístupnila údaj o majiteľovi účtu komukoľvek, kto by realizoval, aj keď len symbolicky vklad hotovosti v prospech toho-ktorého bankového účtu. Preto súd prvej inštancie v odseku 22. - 29. odôvodnenia rozsudku sformuloval nesprávny záver o tom, že žalovaný svoj dlh v rozsahu 50.000,00 Sk splnil v prospech žalobcu vkladom na účet spoločnosti LL Auto s.r.o. s odôvodnením v tom, že iné platby žalobca na účet LL Auto s.r.o. nemal dôvod uhrádzať. Taktiež je nesprávny záver súdu prvej inštancie v tom, že poukazuje na to, že nebol žiaden záväzkový vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou LL Auto s.r.o., pretože podľa názoru žalobcu si súd prvej inštancie nevyžiadal účtovníctvo spoločnosti LL Auto s.r.o. a preto nemôže urobiť takýto záver, že medzi nimi nebol žiaden záväzkový vzťah a taktiež nie je preukázaný záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný sa mohol číslo účtu, na ktorý realizoval predmetný vklad 50.000,00 Sk dozvedieť iba od žalobcu. Navyše v konaní ani nebolo preukázané komu predmetné číslo účtu v ČSOB patrilo. Žalobca ďalej uviedol, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby preukazoval dôvod platby žalovaného v prospech účtu LL Auto s.r.o., pretože žalobca v tejto spoločnosti pôsobil do mesiaca november 2009 a po tomto čase už nedisponuje účtovníctvom tejto obchodnej spoločnosti. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku tak, že vyhovie žalobe a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi aj sumu 1.659,70 eur (50.000,00 Sk) so 6 % úrokom ročne od 1.10.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania.
13. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené 3.8.2019, vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
15. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 21.6.2019, teda za účinnosti Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd toto odvolanie prejednal podľa tohto zákona.
16. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v tom, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, teda procesného predpisu platného do 30.6.2016, aj keď mal správne na vec aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 a to z toho dôvodu, že aj keď žalobca podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz nevydal, preto nie je na prejednávanú vec možné aplikovať ustanovenia § 471 ods. 2 C.s.p. a vec prejednať podľa Občianskeho súdneho poriadku.
17. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalobcu udáva, že predmetné konanie bolo začaté podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu dňa 6.7.2010, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz nevydal, v konaní nariadil pojednávanie. Takúto možnosť súd prvej inštancie mal, teda mohol vydať alebo nevydať na návrh zmenkový platobný rozkaz. Ak súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenie § 175 O.s.p. a nevydal vo veci zmenkový platobný rozkaz, preto sa na toto konanie neaplikujú ani ustanovenia § 471 ods. 2 C.s.p., teda prechodné ustanovenia o konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, ak zmenkový platobný rozkaz nebol v konaní vydaný. Ustanovenie § 471 ods. 2 C.s.p. by sa na prejednávanú vec aplikovalo a konanie by sa dokončilo podľa O.s.p. iba vtedy, ak by bol vo veci vydaný zmenkový platobný rozkaz za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Preto na prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. a to, že Civilný sporový poriadok platí aj na toto konanie začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, teda pred 1.7.2016.
18. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že v odôvodnení tohto rozsudku cituje ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, teda procesného predpisu účinného do 1.7.2016, aj keď napadnutý rozsudok bol vyhlásený 17.5.2019, teda nesprávne súd prvej inštancie postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku. Aj z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie používal chaoticky poučenia o tom, podľa ktorého procesného predpisu koná. Je nesporné, že toto konanie začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu dňa 6.7.2010, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a Občiansky súdny poriadok bol účinný aj v čase vyhlásenia prvého rozsudku súdu prvej inštancie v prejednávanej veci č.k. 29CbZm/14/2011-50 zo dňa 30. októbra 2015, v ktorom súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako jediného procesného predpisu účinného v čase vyhlásenia tohto prvého rozsudku. O odvolaní proti tomuto skoršiemu rozsudku rozhodoval Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 4CoZm/8/2016-68 zo dňa 17. augusta 2016, teda už za účinnosti Civilného sporového poriadku, preto podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd aplikoval na prejednávanú vec nový procesný právny predpis a to Civilný sporový poriadok. Súd prvej inštancie však v predvolaní na ďalšie pojednávanie na deň 17.3.2017 aplikoval ustanovenie Civilného sporového poriadku a aj v zápisnici o tomto pojednávaní dňa 17.3.2017 sú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V predvolaní na ďalšie pojednávanie 16.6.2017 už súd prvej inštancie citoval poučenie podľa Občianskeho súdneho poriadku a taktiež v zápisnici o pojednávaní dňa 16.6.2017 ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V ďalšom predvolaní na pojednávanie na deň 22.9.2017 súd prvej inštancie poučuje strany podľa Civilného sporového poriadku a v zápisnici o pojednávaní dňa 22.9.2017 už podľa Občianskeho súdneho poriadku. V ďalšej zápisnici o pojednávaní konanom dňa 10.11.2017 súd prvej inštancie cituje ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a vykonáva rozsiahlejšie dokazovanie. V ďalšom predvolaní na pojednávanie dňa 23.11.2017 súd prvej inštancie poučuje podľa Civilného sporového poriadku a zároveň stranám zasiela veľké písomné poučenie o ich procesných právach a povinnostiach podľa Civilného sporového poriadku, toto poučenie podľa Civilného sporového poriadku bolo stranám
sporu doručené spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa 23.11.2017. Na ďalšom pojednávaní dňa 23.2.2018 už súd poučuje strany sporu podľa Občianskeho súdneho poriadku a taktiež na ďalšom predvolaní na pojednávanie dňa 25.5.2018 sú účastníci poučovaní podľa Občianskeho súdneho poriadku a taktiež v zápisnici o pojednávaní dňa 25.5.2018 aj v predvolaní na pojednávanie dňa 28.9.2018, aj v zápisnici o pojednávaní dňa 30.11.2018 a aj v zápisnici o pojednávaní dňa 22.2.2019 a dňa 17.5.2019, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok.
19. Odvolací súd k tomuto nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie udáva:
20. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
21. Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že aj keď bolo toto konanie začaté za účinnosti O.s.p., nemožno v tomto konaní uplatňovať tie ustanovenia C.s.p., ktoré by znamenali pre žalobcu prísnejšie procesné posudzovanie predbežného prejednania veci, popretia skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech žalobcu. Teda, ak by žalobca mal menší skutkový časový priestor v súdnom konaní na predkladanie dôkazov, popieranie skutkových tvrdení protistrany.
22. Inak podľa § 470 ods. 1 C.s.p. súd koná už podľa nového účinného procesného predpisu - teda podľa C.s.p., vedie konanie podľa C.s.p. a aj v poučení o odvolaní má správne poučiť strany sporu o možnosti podať odvolanie podľa C.s.p.
23. Odvolací súd ďalej udáva, že zistil z obsahu spisu, že aj keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol v odôvodnení rozsudku, že na prejednávanú vec aplikoval aj po účinnosti Civilného sporového poriadku naďalej Občiansky súdny poriadok, že len toto neznamenalo v skutočnosti ukrátenie žalobcu na jeho procesných právach v tomto súdnom konaní. Žalobca mal možnosť uplatňovať všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 17.5.2019, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok.
24. Aj z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. vyplýva, že odvolacím dôvodom je taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožní strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyplýva to aj zo súdnej praxe, z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít a to, že spôsobilým procesným odvolacím dôvodom je taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Preto len to, že súd prvej inštancie najprv poučoval strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach po účinnosti Civilného sporového poriadku o ich procesných právach podľa Civilného sporového poriadku a neskôr v priebehu konania ich začal poučovať o ich procesných právach a povinnostiach podľa Občianskeho súdneho poriadku neznamená, že to malo samo o sebe za následok porušenie práva žalobcu ako odvolateľa na spravodlivý proces.
25. Žalobca v odvolaní uviedol, že bol ukrátený na svojich procesných právach v tom, že na jeho návrh súd prvej inštancie nevydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného na návrh žalobcu na pojednávaní dňa 10.11.2017 a 25.5.2018 v zmysle ustanovenia § 274 C.s.p. preto, že žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, aj keď bol riadne predvolaný.
26. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalobcu v odvolaní udáva, že tento odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. bol naplnený v tom, že takýto nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ak nevydal na návrh žalobcu rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovenia § 274 C.s.p. je znemožnením uskutočňovania procesných práv žalobcu v takej miere, že ide o porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, ak pre nečinnosť žalovaného súd neakceptuje návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Tento odvolací dôvod sám o sebe, teda nevydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného na návrh žalobcu, by nebol sám o sebe dostačujúcim odvolacím dôvodom preto, aby odvolací súd zrušil inak správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo ho zmenil
len preto, že súd prvej inštancie nevydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ak by odvolanie podal žalobca nedôvodne. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie dôvodne aj z ďalšieho odvolacieho dôvodu a to, že je naplnený ďalší žalobcom tvrdený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v napadnutom II. výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti - o zaplatenie časti zmenkovej pohľadávky vo výške 50.000,00 Sk, t.j. 1.659,70 eur s príslušenstvom.
27. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.659,70 eur, teda 50.000,00 Sk ako časti celkovej zmenkovej pohľadávky 85.000,00 Sk. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako jediný dôkaz v konaní predložil vlastnú zmenku, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 85.000,00 Sk. Žalovaný ako prvú reakciu po doručení žaloby, sa vyjadril na pojednávaní dňa 22.5.2015 tak, že uviedol: „ja to mám splatené, mám o tom aj dôkaz“. Následne žalovaný písomným podaním z 26.5.2015, ktoré označil ako odpor predkladá súdu dôkaz o úhrade sumy 50.000,00 Sk na účet LL Auto s.r.o., č. 4001792108. Práve v tejto časti o zaplatenie 50.000,00 Sk (1.659,70 eur) súd prvej inštancie žalobu zamietol a je predmetom tohto odvolacieho konania. Z ďalšieho priebehu dokazovania na súde prvej inštancie vyplýva, že žalovaný iný dôkaz o úhrade tejto spornej sumy 50.000,00 Sk nepredložil. Žalovaný z mnohých nariadených pojednávaní sa dostavil už iba na jedno pojednávanie dňa 22.9.2017, na ktorom uviedol, že „suma 50.000,00 Sk bola zaplatená na účet, ktorý mi nebol oznámený žalobcom, aj suma 35.000,00 Sk bola zaplatená, ale v hotovosti, nemám o tom žiaden doklad“. Napriek tomu, že žalovaný v konaní nepredložil dostatočné dôkazy o úhrade predmetnej pohľadávky, ale tvrdil, že ju žalobcovi uhradil, súd prvej inštancie vo veci vykonával dokazovanie a zisťoval, či suma 50.000,00 Sk bola uhradená na účet spoločnosti LL Auto s.r.o.. Vypočul žalobcu, ktorý poprel tvrdenie žalovaného, že uplatnená pohľadávka mu bola zo strany žalobcu uhradená, taktiež likvidátor spoločnosti LL Auto s.r.o. po zmene obchodného mena SURA TRADE s.r.o. a to JUDr. E. F. X.. uviedol, že neeviduje platbu 50.000,00 Sk z marca 2008 od žalovaného v účtovníctve obchodnej spoločnosti LL Auto s.r.o.
28. Odvolací súd udáva, že z takto zisteného skutkového stavu, ak žalovaný v konaní uviedol, že uhradil uplatnenú pohľadávku žalobcu titulom pôžičky, je dôkazné bremeno podľa ustanovenia § 149 C.s.p. na žalovanom, ak tvrdí, že uplatnená peňažná pohľadávka žalobcu je uhradená. Podľa ustanovenia § 186 ods. 2 C.s.p. súd pri rozhodovaní vychádza zo zhodných tvrdení strán sporu. V prejednávanej veci zhodnými tvrdeniami strán sporu bolo to, že žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku 85.000,00 Sk na základe predmetnej zmenky, pretože žalovaný v priebehu celého konania nespochybnil tento svoj dlh voči žalobcovi, práve naopak tvrdil, že tento dlh je uhradený. Preto, ak žalovaný tvrdil, že dlh je uhradený, mal o tom v súdnom konaní predložiť dôkazy, alebo navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie toho, že tento jeho dlh je uhradený. Žalovaný okrem potvrdenia z ČSOB o tom, že uhradil sumu 50.000,00 Sk dňa 18.3.2008 na účet spoločnosti LL Auto s.r.o., nepredložil ani neoznačil žiaden iný dôkaz a na nariadené pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavoval. Odvolací súd udáva, že žalovaný nepreukázal úhradu predmetnej sumy 50.000,00 Sk pre žalobcu ako stranu v tomto súdnom spore. Preukazoval, že uhradil túto sumu na účet LL Auto s.r.o. Vzťah medzi LL Auto s.r.o. a žalobcom, okrem toho, že žalobca bol konateľom tejto obchodnej spoločnosti, je na žalovanom, aby uviedol, prečo svoj dlh zo zmenky neuhrádzal žalobcovi, ale na účet LL Auto s.r.o. Nie je to žalobca, kto takýto vzťah má preukazovať, ale takýto vzťah má preukazovať dlžník, ak uhradí svoj dlh voči svojmu veriteľovi inej osobe ako veriteľovi. Veriteľom žalovaného predmetnej zmenky nebola spoločnosť LL Auto s.r.o. ale žalobca, preto žalovaný mal preukázať, prečo neuhradil predmetný dlh žalobcovi, ale spoločnosti LL Auto s.r.o. Navyše, v priebehu konania spoločnosť LL Auto s.r.o. v zastúpení svojím likvidátorom JUDr. E. F. X.. nepotvrdila to, že by žalovaný uhradil pre spoločnosť LL Auto s.r.o. sumu 50.000,00 Sk. Z toho vyplýva, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalobcovi uhradil zmenkovú pohľadávku 85.000,00 Sk, a to ani v časti, v ktorej bol zaviazaný právoplatným I. výrokom napadnutého rozsudku v rozsahu 35.000,00 Sk (1.161,79 eur) s príslušenstvom. Keďže ide o jednu zmenkovú pohľadávku a žalovaný nepreukázal to, že by žalobcovi uhradil aj druhú časť zmenkovej pohľadávky v rozsahu 50.000,00 Sk (1.659,70 eur), preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak v tejto časti žalobu zamietol, aj keď žalovaný bol v celom konaní nečinný a nepreukázal okrem fotokópie potvrdenia ČSOB a.s., že splatil svoj nesporný dlh voči žalobcovi z predmetnej zmenky v rozsahu 50.000,00 Sk (1.659,70 eur).
29. Odvolací súd preto považuje odvolanie žalobcu proti rozsudku v napadnutom II. výroku o zamietnutí žaloby za dôvodné a preto podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu tak, že vyhovel žalobe
aj v napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zvyšnú časť uplatnenej pohľadávky zo zmenky 1.659,70 eur s úrokom z omeškania od splatnosti zmenky dňa 30.9.2007, teda od nasledujúceho dňa 1.10.2007 do zaplatenia.
30. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti, neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v III. výroku o nároku na náhradu trov konania, pretože žalobca bol v celom konaní úspešný, preto má podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. ako úspešná strana sporu nárok na plnú náhradu trov tohto prvoinštančného konania. Preto odvolací súd zmenil aj rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd, ktorý zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).