Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-1264-2018.pdf
PDF · 86.83 KB
Case nature
Subarea
27Ek/1264/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného A. B., nar.: 27.05.1985, 66, 029 54 Lomná, proti povinnému C. D., nar.: 01.11.1983, E. XXX/X, XXXXX F. o vymoženie 2.500,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3 92701 Šaľa, IČO: 34 046 917, pod sp. zn. 130EX 1347/18, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 130EX 1347/18 zo dňa 28.11.2023, takto
rozhodol:
I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 130EX 1347/18 zo dňa 28.11.2023.
II. Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 130EX 1347/18 zo dňa 28.11.2023.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.08.2018, domáhal od povinného vymoženia 2 500,00 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn.: 7C/121/2017 zo dňa 08.01.2018, ktorý sa stal vykonateľným dňa 01.02.2018 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 10.09.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3 92701 Šaľa, IČO: 34 046 917 (ďalej len ako „súdny exekútor“ či „poverený súdny exekútor).
3. Súdny exekútor dňa 12.12.2023 predložil súdu Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekúcie sp. zn. 130EX 1347/18 zo dňa 28.11.2023 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“), Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, spolu so svojím vyjadrením k námietkam oprávneného.
4. Súdny exekútor vydal dňa 28.11.2023 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu že pri exekúcii vedenej proti povinnému sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúcie, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora vo výške 72 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 30.11.2023. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli súdnemu exekútorovi doručené už dňa
11.12.2023. Súd v tomto bode konštatuje, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.
5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie, keďže ten zastáva názor, že povinný disponuje zexekvovateľným majetkom. Oprávnený v tejto veci poukázal na skutočnosť, že povinný sa má „voziť“ na americkom SUV, ktorého ročná spotreba paliva podľa vyjadrenia oprávneného presahuje čiastku, ktorú jemu dlhuje.
6. Pre posúdenie dôvodnosti námietok oprávneného, posúdenie postupu súdneho exekútora ako aj posúdenie naplnenia podmienok § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku upravujúcich zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného si súd od súdneho exekútora vyžiadal súčinnosť, ktorou súdneho exekútora okrem iného vyzval na predloženie exekučného spisu.
7. Súdny exekútor na výzvu súdu, aby sa vyjadril ku skutočnosti, prečo ním nedošlo k predaju nehnuteľnosti, ktorá bola postihnutá exekučným záložným právom uviedol, , že exekúcia sa z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavuje nie pre absolútnu, no pre relatívnu nemajetnosť povinného. Rovnako poukázal, že na predmetnú nehnuteľnosť majú viaznuť ťarchy iných záložných veriteľov so skorším poradím.
8. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
9. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
11. Podľa § 62 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
12. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku.
13. Podľa § 167 ods. 1 Exekučného poriadku, na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.
14. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.) Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech. Z pohľadu prejednávaného prípadu je tak nevyhnutné posúdenie existencie exekúciou postihnuteľného majetku a momentu posledného zexekvovania majetku povinného.
15. Exekučný súd tak zastáva názor, že spôsob výkonu exekúcie ako postup exekútora smerujúceho k donúteniu povinného plniť pohľadávku oprávneného s jej samotným vymožením, resp. prostriedkami vymoženia nemožno stotožňovať. Zo samotnej povahy (exekučného) záložného práva je zrejmé, že to samotné k úhrade pohľadávky (samo o sebe) viesť nebude, ide o prostriedok zabezpečovací, no zároveň môže byť dostatočný na donútenie povinného na plnenie, a ako taký jednoznačne napĺňa definičný význam slova vykonania – uskutočnenia exekúcie. Exekúciu možno v súlade s § 62 vykonať len jedným zo spôsobov uvedených v exekučnom poriadku. Síce zriadenie exekučného záložného práva vo výpočte § 63 ods. 1 písm. a) až f) chýba, zo systematického zaradenia § 167 a nasl. Exekučného poriadku – „Zriadenie exekučného záložného práva po ustanoveniach o výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti a pred výkonom exekúcie predajom podniku však možno spoľahlivo dospieť k záveru, že tento zákonom upravený prostriedok predstavuje jeden z legálnych prostriedkov donútenia povinného plniť a splniť pohľadávku oprávneného vrátane trov exekúcie s vyhliadkou ďalšieho (budúceho) možného predaja nehnuteľnosti, pre ktorú bolo toto exekučné záložné právo zriadené. S predajom nehnuteľnosti tak priamo súvisí a nevyhnutne k nemu smeruje. Aj keď teda nie je priamo prostriedkom vymoženia vymáhanej sumy činnosťou exekútora v užšom zmysle slova, kedy ten takpovediac priamo „odoberá peniaze“ zo sféry povinného, môže slúžiť s naplneniu účelu exekúcie, a to k uhradeniu oprávneným vymáhanej pohľadávky „dobrovoľne nasilu“ pod donútením exekútora. Úmyslom zákonodarcu pritom bolo nepochybne pripísať tomuto prostriedku rovnakú právnu silu ako ostatným „tradičným“ spôsobom výkonu exekúcie, kedy zvolil rovnakú slovnú formuláciu – zexekvovanie (v zmysle prvej vety § 167 ods. 1 Exekučného poriadku).
16. Pod zexekvovaním majetku tak možno rozumieť, kedy sa konkrétny predmet vlastníctva povinného (inak tiež akákoľvek majetková hodnota povinného vrátane pohľadávky) stal predmetom výkonu exekúcie samotnej, teda kedy exekútor voči tomu ktorému predmetu vlastníctva povinného začal vykonávať niektorý zo spôsobov výkonu exekúcie podľa § 63 ods. 1 písm. a) až f) Exekučného poriadku vrátane zriadením exekučného záložného práva (ak hovoríme o peňažnej pohľadávke), t.j. kedy bol majetok povinného (exekúciou) postihnutý. Ak teda hovoríme o poslednom zexekvovaní majetku postihnuteľného exekúciou, máme na mysli čas, resp. dátum, ku ktorému sa zo strany exekútora voči takto postihnuteľnému majetku začal vykonávať niektorý zo spôsobov výkonu exekúcie, ako to súd už vyššie uviedol. Poverený súdny exekútor začas s výkonom exekúcie zriadeným exekučného záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť dňa 08.04.2019, kedy poverený súdny exekútor vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť.
17. Súd mal zo spisového materiálu za nesporne preukázané, že exekútor o existencii vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, resp. jeho podielovosti k nej, vedel už v roku 2018, kedy vykonal prvú lustráciu v katastri nehnuteľnosti. Bolo tak nanajvýš v záujme exekútora, aby s výkonom exekúcie voči predmetnej nehnuteľnosti začal čo najskôr, nie len pre zlepšenie ďalšieho procesného postavenia
oprávneného, no aj pre skoré vymoženie pohľadávky oprávneného ako primárneho účelu výkonu exekúcie. Návrh na zriadenie exekučného záložného práva bol pritom oprávneným v súlade s § 167 ods. 2 Exekučného poriadku daný už dňa 02.04.2019.
18. Nehnuteľnosť predstavuje osobitný predmet výkonu exekúcie. Tú totiž nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako majetok podliehajúci exekúcii. Aby sa jej predmetom mohla stať je potrebný súhlas oprávneného – na jej predaj či prípadne zriadenie exekučného záložného práva alebo súhlas súdu. Zistenie vlastníckeho/spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak samo o sebe nepredstavuje prekážku pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu neexistencie exekúciou nepostihnuteľného majetku. Ako súd vyššie uviedol, tá sa stáva exekúciou postihnuteľnou až po súhlase oprávneného či súdu. Súd však na tomto mieste rovnako konštatuje, že po tom, ako sa nehnuteľnosť predmetom exekúcie stane, resp. po tom, ako ju exekúciou so súhlasom oprávneného či súdu možno postihnúť, dôvod na zastavenie exekúcie pre nezistenie majetku podliehajúceho exekúcii už v ďalšom nie je daný, a súdny exekútor je povinný v exekúcii pokračovať.
19. V univezre tejto úvahy exekučný súd nepovažuje dobu piatich rokov za „neprektočiteľnú“. Ak by sa počas plynutia pôvodnej doby bezvýslednosti zistenia majetku podbiehajúceho exekúcii (pričom platí to, čo súd uviedol vyššie) objaví majetok takto postihnuteľný a zároveň zexekvovaný niektorým z postupov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až f) exekučného poriadku vrátane zriadenia exekučného záložného práva, táto rozhodná doba piatich rokov začne plynúť nanovo. Poverený súdny exekútor je v takom prípade povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanovenia o možnom spôsobe výkonu exekúcie tak, aby bola pohľadávka v čo najkratšom časovom úseku vymožená v celistvosti (prípadne v časti) za rovnakého rešpektovania princípu proporcionality. Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru (ad absurdum) a síce, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) by stačila samotná skutočnosť, že predmetom exekúcie (za neexistencie žiadneho iného majetku) je len nehnuteľnosť a uplynutie rozhodnej doby piatich rokov. Exekúcia by sa tak zastavila v situácii, keď je vymoženie pohľadávky oprávneného stále perspektívne, inak povedané, stále možné, čo by bolo v rozpore so samotným účelom exekúcie. Zriadenie exekučného záložného práva preto exekučný súd považuje za jeden z možných, plnohodnotných prostriedkov zexekvovania nehnuteľnosti (majetku povinného v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku). Podmienky na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku preto dané neboli, keďže ešte počas plynutia pôvodnej doby piatich rokov od samotného začatia exekúcie či zistenia existencie dotknutej nehnuteľnosti došlo k jej zexekvovaniu zriadením exekučného záložného práva.
20. Zhrnutím vyššie uvedeného súd uvádza nasledovné: Súd mal za preukázané, že majetok podliehajúci exekúcii (dotknutá nehnuteľnosť) bola predmetom posledného zexekvovania dňa 08.04.2019. Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku dňa 28.11.2023. Exekútor tak nielenže zistil majetok podliehajúci exekúcii, no upovedomenie o zastavení exekúcie vydal pred uplynutím zákonnej lehoty piatich rokov podľa tohto ustanovenia. Námietky oprávneného preto súd vyhodnotil ako dôvodné.
21. Na dôvažok a vzhľadom na vyjadrenie povereného súdneho exekútora si súd neodpustí konštatovanie, že posúdenie ďalšieho výsledku predaja nehnuteľnosti, resp. jeho samotnej možnosti či nemožnosti neprináleží súdnemu exekútorovi. Predaj nehnuteľnosti predstavuje jeden z krajných prostriedkov výkonu exekúcie, čo predpokladá samotný Exekučný poriadok, kedy stanovuje osobitné podmienky, najmä pokiaľ hovoríme o nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. V takom prípade voči pohľadávke, ktorej suma (či súhrnná suma viacerých pohľadávok voči povinnému vymáhaných) prevyšuje sumu 2 000,00 Eur, predstavuje tento spôsob výkonu exekúcie krajný – ba doslova, ako to spomína Exekučný poriadok, výnimočný prostriedok, ktorý možno využiť len za schválenia súdom. Je tak vo výlučnej právomoci súdu schváliť takýto predaj nehnuteľnosti (poľa § 63 ods. 4 Exekučného poriadku). Prípadný možný predpoklad či vyhliadka zamietavého stanoviska a súhlasu súdu s jej predajom nemôže byť dôvodom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. In aliis verbis, poverený súdny exekútor nemôže rezignovať na výkon exekúcie z dôvodu jeho domnenia, že by výkon exekúcie predajom nehnuteľností bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný, prípadne by sa jeho predajom nepokryla pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Súdnemu exekútorovi neprináleží hodnotiť prípadnú budúcu úspešnosť predaja nehnuteľnosti v rámci exekúcie, prípadne jej zložitosť, o súhlas s predajom nehnuteľnosti v prípade, ak má povinný v nej prihlásený trvalý pobyt, je
povinný požiadať súd, ktorý je výlučne oprávnený posudzovať splnenie či nesplnenie podmienok na jej predaj.
22. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora, tak ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia. Súd preto nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k zvyšným častiam podaných námietok proti predmetnému upovedomeniu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.