Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Tos-118-2019.pdf
PDF · 73.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/118/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Deáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného K. K. proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Nt/5/2018 zo dňa 20.06.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného K. K. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Rimavská sobota sp. zn. 3Nt/5/2018 zo dňa 20.06.2019 bol návrh odsúdeného K. K. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/110/2011 zamietnutý podľa § 399 ods. 2 Tr. por. Súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že nezistil podmienky obnovy konania v intenciách ust. § 394 ods. 1 Tr. por.
Proti uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí súdu zo dňa 20.06.2019 sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil podaním doručeným sťažnostnému súdu dňa 21.06.2019. V sťažnosti trval na tom, že existujú dôvody pre povolenie obnovy konania tak, ako to špecifikoval vo svojom návrhu. Pretože po právoplatnom rozhodnutí súdu vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, žiadal, aby súd v obnovenom konaní vo veci znovu konal a rozhodol. Uviedol, že za novú skutočnosť považuje svoje rozhodnutie učiniť vyhlásenie o vine, ktoré by malo podstatný vplyv na výšku súdom vymeraného trestu. Skutočnosť, ktorú považuje za novú a ktorá v čase rozhodovania vo veci samej nebola súdu známa, je tá, že po právoplatnosti rozhodnutia súdu došlo k zmene trestnej sadzby vzťahujúcej sa na právnu kvalifikáciu skutku, za ktorý bol odsúdený. Trestná sadzba pôvodne v rozpätí od 4 do 10 rokov bola novelou Trestného zákona znížená na 3 až 10 rokov. Podľa úvahy odsúdeného by mu vzhľadom na vyhlásenie viny pri aplikácii novelizovaného znenia Trestného zákona mohol byť trest znížený až o jeden rok. Z týchto dôvodov žiadal, aby sťažnostný súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a sám rozhodol tak, že jeho návrhu na povolenie obnovy konania vyhovie.
V doplnení dôvodov sťažnosti, ktoré boli krajskému súdu doručené dňa 30.10.2019, upriamil pozornosť sťažnostného súdu na to, že drogy nekupoval, ale ich sám vyrábal pre vlastnú potrebu, ako aj za účelom predaja. Pri uvedenej činnosti mu pomáhal V. J., ktorý zabezpečoval veci potrebné na výrobu drog. Tieto skutočnosti považoval za nové, odôvodňujúce ďalšie konanie orgánov činných vo veci a súdu.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť odsúdeného K. K. nebola dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky obnovy konania v zmysle obsahu ust. § 394 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Krajský súd ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného považuje za potrebné uviesť, že obnova konania je taký mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku alebo právoplatného trestného rozkazu, a to v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. V konaní o obnove sa rozhodne nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani jeho zákonnosť, ale len otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní uplatnené, boli orgánom činným v trestnom konaní a súdu v čase rozhodnutia neznáme a zároveň, či by samy o sebe alebo v spojení s inými dôkazmi boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.
Skutočnosťou predtým neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci stav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom.
Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu v zhode s právnym názorom okresného súdu konštatuje, že odsúdený K. K. nesplnil zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v intenciách ust. § 394 ods. 1 Tr. por. Možno konštatovať, že okresný súd v posudzovanom prípade postupoval dôsledne a vykonaným dokazovaním si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti odsúdeného, ktorou sa domáhal obnovy konania. Výrok o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania tak zodpovedá stavu veci a zákonu. Po splnení prieskumnej právomoci krajský súd považoval za nepochybné aj to, že konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, bolo prvostupňovým súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.
Krajský súd zistil, odsúdený K. K. bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. 3T/110/2011 zo dňa 10.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/217/2011 zo dňa 18.01.2012 právoplatne uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., za čo mu bol podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Podľa § 48 ods.4 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému uložil trest prepadnutia jednotlivých v rozsudku špecifikovaných vecí a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
V prvom rade je potrebné uviesť, že odsúdený podaným návrhom sledoval povolenie obnovy konania z dôvodu zmiernenia pôvodne uloženého trestu odňatia slobody. Za nové skutočnosti, ktoré majú privodiť iné rozhodnutie súdu v obnovenom konaní považoval zmenu trestnej sadzby pri právnej kvalifikácii trestného činu, za ktorý bol odsúdený a tiež vôľu učiniť vyhlásenie o vine. Vo vzťahu k vine za spáchanú trestnú činnosť uviedol, že drogy nekupoval, ale ich vyrábal a ďalej predával.
S poukazom na obsah predloženého spisového materiálu sa krajský súd stotožnil so závermi dokazovania prvostupňového súdu o tom, že v návrhu na povolenie obnovy konania neboli súdu predložené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme, ktoré by za podmienok podľa ust. § 394 ods. 1 Tr. por. mohli privodiť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného.
I keď odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu spĺňa požiadavky kladené na súdne rozhodnutie podľa § 168 ods. 1 Tr. por. (v spojení s § 180 Tr. por.) v dôsledku zotrvania odsúdeného na dôvodoch podaného návrhu aj v sťažnostnom konaní sa žiada zvýrazniť, že pri časovej konkurencii viacerých zákonov v čase od spáchania trestného činu dovtedy, kým sa o ňom rozhoduje, platí s poukazom na ust. § 2 Trestného zákona všeobecný zákaz retroaktivity hmotnoprávnych noriem. Tento nachádza výraz priamo v zákonnom znení prvého odseku ustanovenia: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší." Výnimkou zo všeobecnej zásady je použitie retroaktivity pri časovom strete zákonov, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, avšak podľa zákonného znenia "len v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku".
Aplikujúc na túto vec, odsúdenému bol odsudzujúcim rozsudkom uložený za zločin podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov podľa ustanovení Trestného zákona platných a účinných ku dňu jeho vyhlásenia dňa 10.11.2011. Vo vzťahu k ukladaniu trestu za tento zločin došlo k zmene trestnej sadzby pôvodne vymedzenej v trvaní 4-10 rokov na 3-10 rokov novelou Trestného zákona účinnou od 01.08.2013, preto možno konštatovať, že nejde o situáciu, ktorú upravuje druhý odsek ust. § 2 Trestného zákona.
Hodnotiac právnu relevanciu vznesenej námietky odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že s poukazom na § 394 ods. 1 Tr. por. by ani prípadná nesprávna aplikácia zákona (ku ktorej nedošlo) nezakladala dôvod pre povolenie obnovy konania. Pokiaľ súd prvého stupňa nepovažoval za spôsobilé privodiť iné ako v pôvodnom konaní vyhlásené rozhodnutie tvrdenia odsúdeného týkajúce sa objektívnej stránky spáchaného trestného činu, či jeho žiadosť učiniť vyhlásenie o vine, argumentácia súdu v napadnutom uznesení bola správna. Keďže bola aj dostatočne zdôvodnená, sťažnostný súd sa k nej opakovane nevyjadroval.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keď za týchto okolností okresný súd v napadnutom uznesení zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, postupoval správne, preto krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.