Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/82/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast.: JUDr. Katarína Hegedüsová, advokátka v Bratislave, proti žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, F. H. XXXX/X, U.Á. V., o 398,33 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 398,33 € s ročným úrokom z omeškania

- 9 % zo sumy 39,83 € 21.10.2004 do zaplatenia,

- 9 % zo sumy 39,83 € 21.10.2004 do zaplatenia,

- 8 % zo sumy 39,83 € 16.11.2004 do zaplatenia,

- 8 % zo sumy 39,83 € 16.12.2004 do zaplatenia,

- 8 % zo sumy 39,83 € 16.01.2005 do zaplatenia,

- 8 % zo sumy 39,83 € 16.02.2005 do zaplatenia,

- 6 % zo sumy 39,83 € 16.03.2005 do zaplatenia,

- 6 % zo sumy 39,83 € 16.04.2005 do zaplatenia a

- 6 % zo sumy 39,83 € 16.05.2005 do zaplatenia.

II. Žaloba sa v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní dňa 13.06.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 398,33 €, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach. Keďže žalovaný zo svojho dlhu nič nezaplatil, pre jeho omeškanie sa úver stal predčasne splatným 20.10.2004.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 06.08.2019 nevyjadril.

3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [ ; ďalej len „CSP“].

A. Skutkový stav

4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa , a skutočností známych súdu v zmysle v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o úvere (č. l. 14), všeobecné podmienky poskytnutia úveru (č. l. 15), výzva na úhradu (č. l. 25), ustálil súd tento skutkový stav:

5. Pôvodný veriteľ je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o úvere, č. l. 14).

6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali v dňoch XX. a XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXX (č. l. 14; ďalej len „zmluva“), v ktorej sa dohodli o. i. takto:

„Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 12.000 Sk a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú p poplatok vo výške 9.000 Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 21.6000 Sk. … v 10 mesačných splátkach po 2.160 Sk počnúc dňom 15.09.2004. … Dlžník súhlasí so Všeobecným podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy… Dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve.“

7. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (č. l. 15) obsahovali o. i. toto ustanovenie:

„04. … V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky,…stáva sa celý dlh splatný okamžite. “

8. Žalovaný dohodnuté splátky neplnil (nesporná skutočnosť).

9. Listom z 24.10.2018 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 900,91 € (výzva, č. l. 25). 10. Žalovaný ale ani potom žiadne ďalšie platby nevykonal (nesporná skutočnosť).

B. Právne posúdenie

11. Preskúmavanou zmluvou o úvere sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa (ďalej len „“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral žalobca zmluvu o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle . Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže predmetná zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o spotrebnom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

12. Keďže žalobca požaduje od žalovaného len istinu, súd zmluvu nevyhodnocoval, či zmluva spĺňa kritériá stanovené , ktorých nesplnenie by malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Keďže žalovaný svoj dlh nesplácal, žalobca má právo na vrátenie istiny (12.000 Sk / 30,126 = 398,33 €) v celom rozsahu.

13. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť splácať splátky úveru včas. Žalobca má tak nárok na úrok z omeškania v zmysle a nariadenia vlády č. , no nie z celej sumy istiny a nie v ním požadovanej sadzbe. Žalobcov názor, že úver sa stal automaticky predčasne splatným v celom rozsahu, pretože tak stanovuje štvrtý odsek všeobecných podmienok, nie je správny. Znenie ustanovenia štvrtého odseku všeobecných podmienok umožňovalo privodiť predčasnú splatnosť dlhu, ak dlžník „neuhradí včas dve po sebe idúce splátky“, teda v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania tak, ako to má na mysli prvá veta . V spotrebiteľských vzťahoch však už v čase uzavretia preskúmavanej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa ( ). Obdobné účinky, aké by mali nastať podľa štvrtého odseku všeobecných podmienok, vyplývajú totiž aj z , podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ustanovenie teda predpokladá právny úkon veriteľa, teda jeho aktívny prístup (arg. posednú vetu cit. ). Dôsledkom uplatnenia práva veriteľa podľa v súlade so zákonom je, že sa dlh stane predčasne splatný v celom rozsahu, teda dlžník príde o výhodu splátok. Právne účinky dohody o automatickej strate výhody splátok vyvolávajú rovnaký následok, aký by nastal v prípade „zosplatnenia“ dlhu podľa , na ktorý sa vyžaduje jednostranný úkon veriteľa. Dlžník v oboch prípadoch stráca právo mať u seba peňažné prostriedky, ktoré získal na základe zmluvy (porov. ). Podľa názoru súdu dohoda o automatickej strate výhody splátok bez podmienky plynúcej z , je neprípustným odklonom od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože nevyžaduje od veriteľa, aby toto právo výslovne uplatnil. Kým totiž veriteľ svoje právo podľa neuplatní právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, jeho účinky nenastanú a veriteľ nemôže požadovať od dlžníka splatenie celého dlhu naraz. Cieľom automatickej straty výhody splátok je zjavne vyhnúť sa potrebe takéhoto právneho úkonu, čím veriteľ napríklad vylúči aj možnosť, že takýto právny úkon opomenie urobiť. Účelom takejto zmluvnej úpravy je podľa názoru súdu obísť ustanovenie , čo má v zmysle (a druhej vety , ktorá sa v zmysle súdnej praxe uplatní aj na vzťah z prejednávanej zmluvy) za následok neplatnosť zmluvného dojednania, na ktorom takéto právo spočíva. Z tohto dôvodu je ustanovenie štvrtého odseku všeobecných podmienok v spojení s neplatné. To potom znamená, že k zániku práva žalovaného splácať dlh v splátkach nedošlo. Iný právny úkon v tomto smere (napr. už spomenuté „zosplatnenie“ podľa ) a ani splnenie podmienok na jeho platné uplatnenie (dôjdenie právneho úkonu do sféry dispozície žalovaného v zmysle ), sa však v danej veci nepreukázalo a žalobca opak ani netvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy tak štvrtý odsek všeobecných podmienok nemohol privodiť zmenu splatnosti jednotlivých splátok, v dôsledku čoho zostali tieto splatné tak, ako to bolo pôvodne dohodnuté, teda vždy do 15. dňa príslušného mesiaca. Žalobca si tak vzhľadom na svoju mylnú predstavu o splatnosti dlhu úrok z omeškania neuplatnil správne. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania, má síce povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa v spojení s nariadenia č. , no len podľa splatnosti jednotlivých splátok a aktuálne platnej úrokovej sadzby ECB (9 %, 8 % a 6 % ročne). Pretože žalobca požadoval úrok z omeškania až od 21.10.2004, súd viazaný žalobným návrhom ( ) mu nemohol priznať viac.

14. Preto súd žalobe vyhovel v časti istiny 398,33 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania (výrok I) a žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II).

15. Pri rozhodovaní o trovách ( ) súd vychádzal súd z toho, že žalobca mal úspech v časti istiny a v časti príslušenstva tvorenej úrokom z omeškania bol síce úspešný len čiastočne, no keďže tento úrok v žalobe vyčíslený nebol, v zmysle judikatúry (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.11.2008, sp. zn. ) je pre rozhodnutie o trovách rozhodujúci pomer úspechu strán v časti istiny, ktorý je v danej veci z pohľadu žalobcu 100 % : 0 %. Preto súd priznal žalobcovi podľa voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.