Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-82-2019.pdf
PDF · 79.38 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast.: JUDr. Katarína Hegedüsová, advokátka v Bratislave, proti žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, F. H. XXXX/X, U.Á. V., o 398,33 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 398,33 € s ročným úrokom z omeškania
- 9 % zo sumy 39,83 € 21.10.2004 do zaplatenia,
- 9 % zo sumy 39,83 € 21.10.2004 do zaplatenia,
- 8 % zo sumy 39,83 € 16.11.2004 do zaplatenia,
- 8 % zo sumy 39,83 € 16.12.2004 do zaplatenia,
- 8 % zo sumy 39,83 € 16.01.2005 do zaplatenia,
- 8 % zo sumy 39,83 € 16.02.2005 do zaplatenia,
- 6 % zo sumy 39,83 € 16.03.2005 do zaplatenia,
- 6 % zo sumy 39,83 € 16.04.2005 do zaplatenia a
- 6 % zo sumy 39,83 € 16.05.2005 do zaplatenia.
II. Žaloba sa v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní dňa 13.06.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume 398,33 €, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach. Keďže žalovaný zo svojho dlhu nič nezaplatil, pre jeho omeškanie sa úver stal predčasne splatným 20.10.2004.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 06.08.2019 nevyjadril.
3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o úvere (č. l. 14), všeobecné podmienky poskytnutia úveru (č. l. 15), výzva na úhradu (č. l. 25), ustálil súd tento skutkový stav:
5. Pôvodný veriteľ je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o úvere, č. l. 14).
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali v dňoch XX. a XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXX (č. l. 14; ďalej len „zmluva“), v ktorej sa dohodli o. i. takto:
„Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 12.000 Sk a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú p poplatok vo výške 9.000 Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 21.6000 Sk. … v 10 mesačných splátkach po 2.160 Sk počnúc dňom 15.09.2004. … Dlžník súhlasí so Všeobecným podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy… Dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve.“
7. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (č. l. 15) obsahovali o. i. toto ustanovenie:
„04. … V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky,…stáva sa celý dlh splatný okamžite. “
8. Žalovaný dohodnuté splátky neplnil (nesporná skutočnosť).
9. Listom z 24.10.2018 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 900,91 € (výzva, č. l. 25). 10. Žalovaný ale ani potom žiadne ďalšie platby nevykonal (nesporná skutočnosť).
B. Právne posúdenie
11. Preskúmavanou zmluvou o úvere sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral žalobca zmluvu o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o spotrebnom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.
12. Keďže žalobca požaduje od žalovaného len istinu, súd zmluvu nevyhodnocoval, či zmluva spĺňa kritériá stanovené zákonom č. 258/2001 Z. z., ktorých nesplnenie by malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Keďže žalovaný svoj dlh nesplácal, žalobca má právo na vrátenie istiny (12.000 Sk / 30,126 = 398,33 €) v celom rozsahu.
13. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť splácať splátky úveru včas. Žalobca má tak nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., no nie z celej sumy istiny a nie v ním požadovanej sadzbe. Žalobcov názor, že úver sa stal automaticky predčasne splatným v celom rozsahu, pretože tak stanovuje štvrtý odsek všeobecných podmienok, nie je správny. Znenie ustanovenia štvrtého odseku všeobecných podmienok umožňovalo privodiť predčasnú splatnosť dlhu, ak dlžník „neuhradí včas dve po sebe idúce splátky“, teda v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania tak, ako to má na mysli prvá veta § 517 ods. 1 OZ. V spotrebiteľských vzťahoch však už v čase uzavretia preskúmavanej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ). Obdobné účinky, aké by mali nastať podľa štvrtého odseku všeobecných podmienok, vyplývajú totiž aj z § 565 OZ, podľa ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ustanovenie § 565 OZ teda predpokladá právny úkon veriteľa, teda jeho aktívny prístup (arg. posednú vetu cit. § 565 OZ). Dôsledkom uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ v súlade so zákonom je, že sa dlh stane predčasne splatný v celom rozsahu, teda dlžník príde o výhodu splátok. Právne účinky dohody o automatickej strate výhody splátok vyvolávajú rovnaký následok, aký by nastal v prípade „zosplatnenia“ dlhu podľa § 565 OZ, na ktorý sa vyžaduje jednostranný úkon veriteľa. Dlžník v oboch prípadoch stráca právo mať u seba peňažné prostriedky, ktoré získal na základe zmluvy (porov. § 657 OZ). Podľa názoru súdu dohoda o automatickej strate výhody splátok bez podmienky plynúcej z § 565 OZ, je neprípustným odklonom od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože nevyžaduje od veriteľa, aby toto právo výslovne uplatnil. Kým totiž veriteľ svoje právo podľa § 565 OZ neuplatní právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, jeho účinky nenastanú a veriteľ nemôže požadovať od dlžníka splatenie celého dlhu naraz. Cieľom automatickej straty výhody splátok je zjavne vyhnúť sa potrebe takéhoto právneho úkonu, čím veriteľ napríklad vylúči aj možnosť, že takýto právny úkon opomenie urobiť. Účelom takejto zmluvnej úpravy je podľa názoru súdu obísť ustanovenie § 565 OZ, čo má v zmysle § 54 ods. 1 OZ (a druhej vety § 52 ods. 2 OZ, ktorá sa v zmysle súdnej praxe uplatní aj na vzťah z prejednávanej zmluvy) za následok neplatnosť zmluvného dojednania, na ktorom takéto právo spočíva. Z tohto dôvodu je ustanovenie štvrtého odseku všeobecných podmienok v spojení s § 39 OZ neplatné. To potom znamená, že k zániku práva žalovaného splácať dlh v splátkach nedošlo. Iný právny úkon v tomto smere (napr. už spomenuté „zosplatnenie“ podľa § 565 OZ) a ani splnenie podmienok na jeho platné uplatnenie (dôjdenie právneho úkonu do sféry dispozície žalovaného v zmysle § 45 ods. 1 OZ), sa však v danej veci nepreukázalo a žalobca opak ani netvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy tak štvrtý odsek všeobecných podmienok nemohol privodiť zmenu splatnosti jednotlivých splátok, v dôsledku čoho zostali tieto splatné tak, ako to bolo pôvodne dohodnuté, teda vždy do 15. dňa príslušného mesiaca. Žalobca si tak vzhľadom na svoju mylnú predstavu o splatnosti dlhu úrok z omeškania neuplatnil správne. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania, má síce povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., no len podľa splatnosti jednotlivých splátok a aktuálne platnej úrokovej sadzby ECB (9 %, 8 % a 6 % ročne). Pretože žalobca požadoval úrok z omeškania až od 21.10.2004, súd viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 2 CSP) mu nemohol priznať viac.
14. Preto súd žalobe vyhovel v časti istiny 398,33 € spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania (výrok I) a žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II).
15. Pri rozhodovaní o trovách (§ 262 ods. 1 CSP) súd vychádzal súd z toho, že žalobca mal úspech v časti istiny a v časti príslušenstva tvorenej úrokom z omeškania bol síce úspešný len čiastočne, no keďže tento úrok v žalobe vyčíslený nebol, v zmysle judikatúry (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.11.2008, sp. zn. 6Obo/243/2007) je pre rozhodnutie o trovách rozhodujúci pomer úspechu strán v časti istiny, ktorý je v danej veci z pohľadu žalobcu 100 % : 0 %. Preto súd priznal žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.