Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-29-2017.pdf
PDF · 118.39 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: F.. A. Š., J..XX.XX.XXXX, G. X. S.Z. XXXX/XX, XXX XX H. J. S., Š. Q. N., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej: F.. J. I., V.. Š., J..XX.XX.XXXX, G. N. XXXX/XX, XXX XX H. J. S., Š. Q. N., právne zastúpená JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom J. M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel 4/6 - iny k nehnuteľnosti zapísanej pod G. na LV XXXX k. ú. H. J. S. ako byt č. XX vo vchode X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na H. parc. č. XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXXXX-ín k nehnuteľnosti zapísanej pod G. na LV č. XXXX k.ú. H. J.É. S. ako H. K.arc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 920 m2, H. parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 668 m2, patria do dedičstva po neb. X. Š., V.. Š., J..XX.XX.XXXX, L..XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XXXX/XX, H. J. S.. II. Žalobkyni proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Súd priznáva štátu proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca X. Š. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 31.03.2017 domáhal voči žalovanej určenia vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností ako
- spoluvlastnícky podiel X/X-iny k nehnuteľnosti zap. pod G. na LV XXXX k.ú. H. J. S. ako „byt č. XX vo vchode X na K. bytového domu č.s. XXXX na H. XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/ XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu“.
- spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXXXX-ín k nehnuteľnosti zap. pod G. na X. XXXX k.ú. H. J. S. ako H. XXXX/XX zast. pl. a nádvorie o výmere 920 m2, H. XXXX/XXX zast. pl. a nádvorie o výmere 668 m2. Zároveň žiadal od žalovanej náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil pôvodný žalobca tým, že darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa 06.03.2009 - č.j. I. XXX/XXXX zo dňa 07.04.2009 daroval žalovanej
- spoluvlastnícky podiel X/X-iny k nehnuteľnosti zap. pod G. na X. XXXX k.ú. H. J. S. ako „byt č. XX vo vchode X na K.í bytového domu č.s. XXXX na H. XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/ XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu“
- spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXXXX-ín k nehnuteľnosti zap. pod G. na LV XXXX k.ú. H. J. S. ako H. XXXX/XX zast. pl. a nádvorie o výmere 920 m2, H. XXXX/XXX zast. pl. a nádvorie o výmere 668 m2, pričom v čase podpisu darovacej zmluvy I. XXX/XX nebol spôsobilý na právne úkony, a preto je táto zmluva neplatná. Žalobca predložil súdu kópie záznamov jeho zdravotnej karty, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že v čase uzavretia darovacej zmluvy na takýto právny úkon nebol spôsobilý. Okrem
iného žalobca ďalej uviedol, že žalovaná J. I. v apríli 2009 využila jeho zdravotný stav a darovacou zmluvou si prepísala byt na seba. Pri otázke, prečo to urobil, si on nato vôbec nepamätal a odmietal, že niečo podpísal. Žalovaná sa ani napriek daru o otca - žalobcu nestarala, chodila k nemu len šiesty deň v mesiaci, presvedčiť sa, či žalobca zo svojho dôchodku zaplatil platby spojené s užívaním bytu, ktoré boli zakotvené v darovacej zmluve. Tieto platila dcéra F.. A. Š., lebo o všetky platby sa starala ona, nakoľko žalobca ani nevnímal, že je nejaké euro.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila elektronickým podaním dňa 29.09.2017, v ktorom uviedla, že žalobu žalobcu zo dňa 31.03.2017 považuje za nedôvodnú, nakoľko nie sú naplnené hmotnoprávne podmienky na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 06.03.2009, a tým ani na určenie vlastníckeho práva tak, ako požaduje žalobca. Okrem iného ďalej uviedla, že darovacia zmluva zo dňa 06.03.2009 medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou bola uzavretá v súlade so zákonom a žalobca si bol plne vedomý tohto právneho úkonu, ktorý vykonal vo vzťahu k žalovanej. Ak žalobca tvrdí, že konal pri podpise darovacej zmluvy dňa 06.03.2009 pod vplyvom duševnej poruchy, na jeho bedrách je, aby toto tvrdenie preukázal, čo v danom prípade absentuje a žalovaná má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje preukázanie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, čo sa v danom prípade žalobcovi nepodarilo, keď neoznačil také dôkazy, ktoré by konanie v duševnej poruche v danom čase podpisu darovacej zmluvy dňa 06.03.2009 potvrdzovali. Na podporu svojho tvrdenia poukázala žalovaná na čestné vyhlásenie svedka - pani E. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom O. K. XXXX/ XX, H. J. S., ktorá predmetnú darovaciu zmluvu pre žalobcu a žalovanú spisovala a výslovne potvrdila, že spolu so žalobcom a žalovanou túto zmluvu konzultovala, pričom žalobca so spísaním darovacej zmluvy súhlasil, komunikovali spolu bežným spôsobom. Žalobcu k podpisu predmetnej darovacej zmluvy nikto nenútil, nebol zavádzaný, táto zmluva predstavuje prejav jeho slobodnej a vážne mienenej vôle, bola určitá, zrozumiteľná a žalobca ju urobil po dôslednom uvážení, ktorého bol schopný. Záverom uviedla, že žalobca na podporu svojich tvrdení o konaní v duševnej poruche v súvislosti s darovacou zmluvou zo dňa 06.03.2009 neuviedol žiadne dôkazy, tvrdený stav duševnej poruchy v stave demencie ničím nepreukázal, čím neuniesol povinnosť dôkazného bremena, a preto navrhla, aby okresný súd po vykonanom dokazovaní vec spravodlivo posúdil a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
4. Žalobca v replike zo dňa 16.11.2017 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu ako aj na dôvodoch neplatnosti darovacej zmluvy. Navrhol, aby bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie na posúdenie jeho spôsobilosti t.j. spôsobilosti na právne úkony v čase uzatvárania darovacej zmluvy. Žalobca ďalej rozporoval tvrdenie žalovanej, že sa táto mala o neho starať v jeho starobe a chorobe, na tieto tvrdenia neoznačila žalovaná žiadne dôkazy a tieto jej tvrdenia nie sú pravdivé. Poukazoval na to, že starostlivosť o neho zabezpečovala jeho dcéra F.. A. Š..
5. Žalovaná v duplike zo dňa 05.03.2018 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.09.2017 a mala za to, že žaloba je nedôvodná a navrhla ju v plnom rozsahu zamietnuť. Žalovaná uviedla, že sa nestotožňuje s nariadením znaleckého dokazovania - znalcom z odboru psychiatria, a to na posúdenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony v čase uzatvárania darovacej zmluvy zo dňa 06.03.2009, pretože je nesporné a prieči sa zásadám efektívnosti a hospodárnosti konania, aby osoba (žalobca), ktorá je údajne aktívne legitimovanou stranou sporu a údajne trpí degeneratívnym ochorením (demenciou), ktorá spôsobuje nespôsobilosť na právne úkony, navrhovala znalecké dokazovanie. Samotná žaloba o určenie vlastníckeho práva ako aj návrh na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom bola podaná na základe plnej moci udelenej Advokátskej kancelárii na zastupovanie v tomto konaní vlastnoručne podpísanej žalobcom, ktorý sám spochybňuje svoju spôsobilosť na právne úkony. Opakovane žalovaná poukázala na to, že demencia je plynutím času zhoršujúcim sa stavom mysle (v negatívnom smere), tzn. nezlepšuje sa, a teda ak žalobca teraz 9 rokov po podpise darovacej zmluvy, svojím konaním potvrdzuje (plná moc na zastupovanie v tomto konaní), že má spôsobilosť na právne úkony, má žalovaná za to, že logicky bol spôsobilým na právne úkony a ovládal svoje konanie aj v roku 2009 pri podpise darovacej zmluvy.
6. Súd vo veci nariadil a dňa 09.11.2018 a 22.10.2019 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, či v replike alebo duplike.
7. Súd na pojednávaní konanom dňa 09.11.2018 pripustil zmenu žalobného petitu v znení: Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel X/X - iny k nehnuteľnosti zapísanej pod B38 na LV XXXX k. ú. H. J. S. ako byt č. XX vo vchode X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX na H. parc. č. XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXXXX-ín k nehnuteľnosti zapísanej pod G. na LV č. XXXX k.ú. H. J. S. ako KNC parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 920 m2, H. parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 668 m2, patria do dedičstva po neb. X. Š., V.. Š.H., J..XX.XX.XXXX, L..XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XXXX/XX, H. J. S. a zároveň poukázal na potrebu preukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne na danom konaní, na čo právny zástupca žalobkyne uviedol, že právny záujem žalobkyne na požadovanom určení je daný tým, že je dcérou pôvodného žalobcu a pokiaľ bude určené, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom žalobcovi, môže byť žalobkyňa jedným zo zákonných dedičov poručiteľa.
8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.11.2018 uviedla, že o otca (pôvodného žalobcu) sa začala starať už v roku 2008, keď videla, že skoro každý deň je opitý, boli zahasené cigarety na koberci a mala strach, aby sa niečo v byte nestalo. Navštevovala ho pravidelne, nosila mu jedlo, prala mu oblečenie, navštevovala ho a nosila mu jedlo, aby nepil, pretože keď sa najedol, tak už potom nepil. Keď žalobkyňa videla, že jej sestra otca ignorovala, napísala jej sms-ku, že v prípade úmrtia otca sa svojho podielu už nevzdá tak, ako to urobila v prospech žalovanej po smrti matky. Následne asi za 2 - 3 mesiace žalobkyňa zistila, že bola podpísaná predmetná darovacia zmluva, na základe ktorej žalovaná získala predmetný byt. Otec žalobkyni tvrdil, že on nič nepodpísal, bol z toho hotový, bol z toho nešťastný. Žalobkyňa v tom čase vedela, že je otec v stave demencie. Bolo to obdobie kedy napr. našla otca spadnutého v meste na bicykli, opitého. Potom od roku 2010 - 2011 sa už len ona o neho starala. Od roku 2011 chodila k pôvodnému žalobcovi opatrovateľka. Sestra žalobkyne (žalovaná) u otca nebola niekoľko rokov. Nemala absolútne o otca záujem a odôvodnenie, že bola chorá, v tom čase chodila do práce, takže nebola nespôsobilá, aby ho navštívila. Na otázku právneho zástupcu žalobkyňa uviedla, že zdravotné problémy pôvodného žalobcu spočívali v tom, že on nevedel, čo sa deje v tomto svete. Nevedel reagovať na normálne, bežné veci. Nevedel, že ona je jeho dcéra. Pýtal sa opatrovateľky, čo to je za baba, keď ho prišla navštíviť. Následne predstúpila právna zástupkyňa žalovanej, ktorá sa vyjadrila k predloženým listinným dôkazom a položila žalobkyni otázku, kto podľa nej išiel do advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobkyne, keď bol pôvodný žalobca dementný a udelil právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie, načo žalobkyňa uviedla, že Z.. U. prišiel do H. J. S., pretože otec (pôvodný žalobca) už niekoľko rokov nebol ochotný ani schopný vyjsť z bytu, nakoľko predtým mu vysvetlila, ako to s tým bytom vlastne je, a teda sa rozhodol, že tú darovaciu zmluvu zruší.
9. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.11.2018 uviedla, že v predmetnom byte býval syn žalobkyne a bála sa, aby mu otec nedal trvalý pobyt a že príde o ten byt, ktorý mal byť podľa želania ich mamy bytom niektorej z jej dcér, ktorá to najviac bude potrebovať. Ona sa s otcom v roku 2009 dohodla, kedy jej vôbec nepripadalo, že otec bol v takom zdravotnom stave, že by to ona zneužila, úplne normálne sa dohodli, že jej známa napísala darovaciu zmluvu na X/X k predmetnému bytu. Spochybnila, že by sestra chodila za otcom pred podpisom darovacej zmluvy, za otcom začala chodiť asi tak 4 až 5 mesiacov potom, ako na katastri zistila, že otec darovacou zmluvou daroval byt jej. Otcove problémy začali po páde v auguste v roku 2009. Žalovaná predložila súdu záznam, na základe ktorého chcela pre dcéru vybaviť opatrovanie, sú to výpisy od O.. D., ktoré začínajú až od 26.10.2010, vtedy je začiatok karty a vtedy bola stanovená až demencia. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pani E. G. jednak pripravovala darovaciu zmluvu a potom aj viedla pána Š. na podpis, pričom na pojednávaní konanom dňa 22.10.2019 žalovaná tvrdila, že pán Š. bol darovaciu zmluvu na matričnom úrade podpísať sám.
10. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami a výsluchom strán sporu, výsluchom navrhnutého svedka zo strany žalobkyne D. Š. na pojednávaní konanom dňa 22.10.2019, ako aj oboznámením sa listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to najmä žalobou o určenie vlastníctva zo dňa 31.03.2017
- č.l. 1 - 2 spisu, jej prílohami, darovacou zmluvou zo dňa 06.03.2009 - č.l. 4 - 5 spisu, výpismi z X. Č.. XXXX M. Č.. XXXX - č.l. 6 - 7 spisu, záznamami zo zdravotnej dokumentácie X. Š. - č.l. 8 - 11 spisu. Ďalej vykonal dokazovanie čestným prehlásením zo dňa 19.09.2017 - č.l. - 51 spisu, čestným vyhlásením H. I. zo dňa 02.05.2017 - č.l. - 52 spisu, vyjadrením S. H. J. S. zo dňa 25.09.2017 - rub č.l. 53 spisu, oznámením o úmrtí žalobcu a žiadosťou o odročenie pojednávania a návrhom na pokračovanie v konaní
s dedičom - č.l. 90 - 95 spisu, úmrtným listom žalobcu - č.l. 97 spisu, lekárskou správou od S.. D. zo dňa 26.10.2010 - č.l. 130 spisu, predloženou časťou zdravotnej dokumentácie do prílohovej obálky - č.l. 193 - 194 spisu, znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 30.04.2019 - č.l. 221 - 253 spisu, čestným prehlásením H. Š. zo dňa 26.08.2019 - č.l. 308 spisu, čestným prehlásením D. G. zo dňa 23.09.2019 - č.l. 309 spisu, odpoveďou na žiadosť zo dňa 01.04.2019 z S. Ú. H. J. S. - č.l. 310 spisu.
11. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
12. Pôvodný žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 06.03.2009 darovaciu zmluvu, ktorou pôvodný žalobca ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej spoluvlastnícky podiel X/X-iny k nehnuteľnosti zap. pod G. na X. XXXX H..Ú.. H. J. S. ako „byt č. XX vo vchode X na K. bytového domu č.s. XXXX na H. XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu“ a spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXXXX-ín k nehnuteľnosti zap. pod G. na X. XXXX H..Ú.. H. J. S. ako J. XXXXK/XX zast. pl. a nádvorie o výmere 920 m2, H. XXXX/XXX zast. pl. a nádvorie o výmere 668 m2, pričom žalovaná zriadila k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. zmluvy vecné bremeno strpieť bezodplatné doživotné bývanie a užívanie celej nehnuteľnosti prospech pôvodného žalobcu. Výpismi z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX pre katastrálne územie H. J. S., Q. H. J. S. bolo preukázané vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v spoluvlastníckom podiele X/X-iny v prospech žalovanej.
13. Z predložených zdravotných záznamov na č.l. 8 a 9 spisu je zrejmé, že pôvodný žalobca utrpel viacero pádov, v období rokov 2007 a 2008 najmenej trikrát. Pády pôvodného žalobcu preukazuje aj prepúšťacia správa z 09.08.2009, kde bol privezený RLP na traumatologické oddelenie potom, čo údajne spadol v ethyl. ebriete t.j. v opitosti (pozn. súdu).
14. Z čestného prehlásenia predloženého žalovanou od E. G., J..XX.XX.XXXX, G.: O. K. XXXX/XX, vyplýva, že v marci 2009 spisovala E. G. predmetnú darovaciu zmluvu, pričom X. Š. osobne navštívila a konzultovala s ním túto skutočnosť. Žalobca mal so spísaním darovacej zmluvy súhlasiť a komunikovali spolu bežným spôsobom a na pánovi Š. nebadala zdravotnú nespôsobilosť na spísanie darovacej zmluvy.
15. Z úmrtného listu predloženého právnym zástupcom pôvodného žalobcu dňa 17.05.2018 mal súd preukázané úmrtie pôvodného žalobcu X. Š. dňa 16.05.2018.
16. Súd s poukazom na ust. § 63 CSP uznesením č.k. 42C/29/2017-101 zo dňa 30.05.2018, právoplatným dňa 11.06.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom poručiteľa (pôvodného žalobcu) , a to F.. A. Š., J..XX.XX.XXXX, G. X. S.Z. XXXX/XX, XXX XX H. J. S..
17. Z vykonaného znaleckého dokazovania, a to znaleckého posudku (ďalej len „ZP“) č. XX/XXXX zo dňa 30.04.2019 mal súd z odpovede znalkyne na otázku, či trpel X. Š. v čase uzatvárania darovacej zmluvy zo dňa 06.03.2009 duševnou chorobou alebo duševnou poruchou za preukázané, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy zo dňa 06.03.2009 X. Š. trpel zmiešanou demenciou ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Znalkyňa ďalej uviedla, že už v tomto období je znížená kritičnosť, je zvýšená sugestibilita, ľahká ovplyvniteľnosť, precitlivelosť, sú zmeny nálad a pod. Zmiešaná demencia u X. Š. bola trvalého charakteru s postupnou progresiou stavu až na úroveň ťažkého stupňa demencie. V dôsledku tejto duševnej poruchy bola jeho schopnosť robiť právne úkony z forenzne psychiatrického hľadiska významne znížená v štádiu ľahkej až stredne ťažkej demencie a v štádiu ťažkého stupňa demencie bol v plnej miere nespôsobilý na právne úkony. Schopnosť ovládať a posúdiť svoje konanie bola u X. Š. v dôsledku ľahkej až stredne ťažkej demencie forenzne významne znížená a v dôsledku ťažkej demencie bola táto schopnosť úplne vymiznutá. V čase podpisu darovacej zmluvy 06.03.2009 X. Š. trpel ľahkým až stredne ťažkým stupňom zmiešanej demencie, s nepružnosťou psychických procesov, spomalením myslenia, znížením abstrakcie a logických pochodov myslenia, narušením úsudku, chápavosti, s poruchami pamäti, intelektovou deteriorizáciou, narušenou schopnosťou zvažovania možných následkov konania, zvýšenou sugestibilitou a pod. Ľahký až stredný stupeň demencie mohol ovplyvniť a pravdepodobne aj ovplyvnil jeho plnú schopnosť uskutočniť vlastnú vôľu, resp. právny úkon darovacej zmluvy.
18. Žalovaná vo svojom vyjadrení k ZP zo dňa 22.05.2019 zotrvala sa svojich tvrdeniach.
19. Žalobkyňa sa k ZP vyjadrila podaním zo dňa 28.05.2019, v ktorom so znaleckým posudkom súhlasila. Za rozhodujúce považovala aj konštatovanie súdnej znalkyne v bode 8/ na str. XX posudku o tom, že pacienti s diagnózou, akou trpel otec účastníčok bývajú zvýšene sugestibilní, spoliehajú sa na úsudok iných, sú naivne dôverčiví, emočne ľahko ovplyvniteľní a manipulovateľní.
20. Z výpovede svedka D. Š. O. XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že svedok u pôvodného žalobcu pozoroval požívanie alkoholu už ako malý chlapec, nakoľko u pôvodného žalobcu ako u svojho starého otca býval cez víkendy, neskôr častejšie. Svedok opísal ako fyzický a mentálny stav starého otca išiel výrazne dolu po smrti jeho manželky, starej mamy svedka. Nie raz sa stalo, že ho starý otec vymkol a on ho potom našiel ležať na zemi. Na otázku či sa pitie alkoholu prejavovalo na jeho správaní svedok uviedol, že áno, stále dokola opakoval tie isté veci, tie isté príhody. Svedok uviedol, že časom starý otec prestal spoznávať jeho, jeho kamarátov. Vyjadril sa, že podľa tváre vedel starý otec, že sa jedná o niekoho blízkeho, ale už nevedel, že je svedok jeho vnuk, že má dcéry, že niekedy mal ženu. Svedok uviedol, že keď bol starý otec doma, sedel na sedačke pred oknom a díval sa von oknom. Právny zástupca žalovanej namietal objektivitu svedka, najmä z dôvodu, že svedok neplatil nájom ani neprispieval nijakým spôsobom na energie, t.j. mal majetkový prospech.
21. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. V prvom rade sa súd zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zosnulom X. Š.. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bude možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. Súdna prax vychádza z toho, že: (1) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, (2) tento záujem je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neisté, (3) záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany jeho práva, (4) naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným ďalším sporom, (5) naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, (6) naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne nezúčastnená), pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie (rozsudok NSSR spis. zn. X I. X/XXXX zo dňa 27.04.2017). Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Bez takého určenia by bolo ohrozené či porušené žalobcovo právo, alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (V. XX/XXXX, V. XX/XXXX). Aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanou spočívajúci v tom, že žalobkyňa napriek tomu, že je dedičkou po pôvodnom vlastníkovi predmetných nehnuteľností, zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nedosiahla v dedičskom konaní z dôvodu, že pôvodný vlastník - poručiteľ za svojho života daroval sporné nehnuteľnosti žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 06.03.2009, ktorú žalobkyňa považuje za spornú, pretože zastáva názor, že poručiteľ v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy trpel duševnou poruchou - demenciou, ktorá robila poručiteľa neschopného takýto právny úkon urobiť a predmetnú darovaciu zmluvu z tohto dôvodu považuje za neplatnú. Vzhľadom k tomu, že žalobou s daným petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a právnej neistoty sporových strán súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v danom prípade daný. Súd následne vyhodnotil aj doposiaľ vykonané dôkazy, a to jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na to, čo vyšlo v konaní najavo.
23. V zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby, ktorá konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.
24. Pre konštatovanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa nevyžaduje, aby osoba, ktorej právny úkon má byť vyhlásený za neplatný, bola obmedzená na spôsobilosti na právne úkony zákonom alebo rozhodnutím súdu. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony môže byť dôsledkom duševnej poruchy, ktorá nemusí byť nevyhnutne dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony; pre neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka postačuje, aby bolo nepochybne preukázané, že v čase vykonania konkrétneho právneho úkonu konal účastník zmluvného vzťahu v duševnej poruche, ktorá ho robila pre tento úkon nespôsobilou, pričom dôraz musí byť kladený na časové prepojenie pôsobenia duševnej poruchy a okamihu vykonania právneho úkonu. Záväzné konštatovanie neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je teda viazané na potrebu skúmania duševného stavu fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na vykonanie právneho úkonu je spochybňovaná, pričom skutočnosť, či táto osoba konala v stave duševnej poruchy sa skúma vo vzťahu ku konkrétnemu posudzovanému úkonu a čas preskúmania pôsobenia duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania tohto úkonu; tiež je potrebné skúmať, či osoba v čase vykonania úkonu nekonala v tzv. jasnom okamihu (lucida intervalla), ktorý by možnosť konštatovať nespôsobilosť osoby na vykonanie posudzovaného právneho úkonu v rozhodnom okamihu obmedzoval.
25. Súd prvej inštancie vyhovel podanej žalobe v plnom rozsahu po tom, ako považoval za preukázané, že pôvodný žalobca X. Š. konal pri uzatvorení darovacej zmluvy v duševnej poruche, ktorá ho mala robiť na tento úkon neschopným. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyne na č.l. spisu 151 až 183 dospel k záveru, že len na základe uvedených listinných dôkazov nie je možné prijať nepochybný záver o tom, že v deň uzatvorenia darovacej zmluvy pôsobila na X. Š. duševná porucha v takom rozsahu, že uňho bola vymiznutá schopnosť posúdiť následky svojho konania alebo schopnosť ovládnuť svoje konanie. Lekárske správy doložené do súdneho spisu žalobkyňou, ale aj žalovanou preukazovali, že X. Š. bol liečený vo viacerých ambulanciách, bol niekoľkokrát vyšetrovaný pre pády, pri ktorých utrpel nárazy rebier, avšak uvedené v spojení s existenciou požívania alkoholu, nemožno automaticky spájať s nespôsobilosťou osoby na právny úkon vykonaný dňa 06.03.2009. Súd rozhodol pre ďalšie posudzovanie dôvodnosti podanej žaloby o nariadení znaleckého dokazovania. Ako už bolo uvedené znalkyňa konštatovala, že X. Š. trpel zmiešaným typom demencie
- cievne ochorenie mozgu v kombinácií s degeneratívnymi zmenami, ako aj s významným podielom neurotoxického vplyvu alkoholu na funkcie a štruktúry mozgu pri celoživotnom nadmernom požívaní alkoholu, ktorý bol ešte vystupňovaný od roku 2005. Vývoj demencie u X. Š. bol viacročný s prvými príznakmi tzv. pseudoneurastenickými príznakmi už v roku 2006 - bolesti hlavy, 2007 - nespavosť, pocit „hlavy vo zveráku“, slabosť, únavnosť nervozita, podráždenosť a ďalšie. Táto diagnóza sa nemusí navonok výraznejšie manifestovať, ale môže už mať vplyv na rozhodovanie a konanie postihnutého. V počiatočných štádiách demencie sa postihnutý človek nemusí javiť okoliu ako chorý. Má naučené zaužívané frázy, dodržiava hygienu. Už v tomto období je znížená kritičnosť, zvýšená sugestibilita, ľahká ovplyvniteľnosť, sú zmeny nálad. V čase podpisu darovacej zmluvy možno u X. Š. konštatovať ľahký až stredný stupeň demencie so spomalením myslenia, znížením logických pochodov myslenia, narušením úsudku, chápavosti, s poruchami pamäti, narušenou schopnosťou zvažovania možných následkov konania, zvýšenou sugestibilitou. Súd konštatuje, že vyjadrenia žalovanej, ako aj čestné prehlásenie predložené žalovanou od E. G. korešpondujú s vyššie uvedenými závermi znalkyne, kedy sa žalovanej ani menovanej X. Š. nejavil zdravotne nespôsobilý, bol schopný komunikovať a s podpisom zmluvy súhlasil. S argumentami žalovanej, že žalobkyňa nepredložila dôkazy na podporu jej tvrdení sa súd nestotožnil. Súd vzal do úvahy predovšetkým konštatovanie znalkyne, že zmiešaná demencia u X. Š. mala trvalý charakter, s postupnou progresiou stavu, a v dôsledku tejto duševnej choroby bola jeho schopnosť robiť právne úkony z forenzne psychiatrického hľadiska významne znížená v štádiu ľahkej až strednej demencie t.j. v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 06.03.2009. V prejednávanej veci bolo teda možné prijať nepochybný záver o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že ho X. Š. vykonal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci, priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
31. O trovách štátu, vzniknutých v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním a vypracovaním znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.04.2019 znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria S.. Ľ. Č., hradených z preddavku zaplateného žalobkyňou a vo zvyšku hradených zo štátnych prostriedkov, súd rozhodol v zmysle § 253 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a štátu
- Slovenskej republike priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej ako neúspešnej strane sporu. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude rozhodnuté v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o celkovej výške trov štátu vzniknutých v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.