Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-81-2019.pdf
PDF · 66.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/81/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovanej F. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy, podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovanej, podaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17.07.2019 sp. zn. 1T/40/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19. novembra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obžalovanej F. G., narodenej XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno bola obžalovaná uznaná vinnou pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno b/, c/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že hoci jej ako rodičovi zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa F. G., narodenú XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 8P/116/2008 z 25.05.2009, s právoplatnosťou od 18.06.2009, bola zaviazaná prispievať na jej výživu mesačne sumou 33,- €, ktoré výživné bolo následne rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/243/2012 z 30.05.2013, s právoplatnosťou dňom 03.07.2013 zvýšené na sumu 100,- € mesačne, ktoré výživné bola obžalovaná povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca dieťaťa E. G., bytom V. číslo XXX, túto zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplní od 23. decembra 2015, teda po tom, čo prevzala trestný rozkaz z predchádzajúceho trestného konania, a neplní až doposiaľ, hoci počas tohto obdobia mala viac pracovných pomerov a tiež pracovných možností, z príjmov ktorých mohla bez ohrozenia vlastnej existencie plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas a v rozsahu najmenej vo výške ostatného súdneho rozhodnutia o výživnom, túto neplnila, výnimkou čiastkových úhrad v roku 2018 vo výške 1.160,- € a v roku 2019 vo výške 300,- €, čím v období od 23. decembra 2015 až doposiaľ, s výpočtom zaostalosti k 30. júnu 2019, zaostala na výživnom najmenej vo výške 2.763,31 €, ktoré dlhuje otcovi dieťaťa E. G. a tohto konania sa dopustila napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 3T/87/2015 z 21. septembra 2015, s právoplatnosťou dňom 31. decembra 2015, uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov, ktorý trestný rozkaz obvinená prevzala dňa 22. decembra 2015.
Za tento prečin jej podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, postupom § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l/ Trestného zákona, bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, na výkon uloženého trestu bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podala odvolanie obžalovaná do výroku o treste, pretože ešte nikdy nebola vo väzení a chce sa stretnúť s dcérou. Následne doručila 23.07.2019 podanie, v ktorom žiadala o odpustenie trestu. Prokurátor krajskej prokuratúry sa k podanému odvolaniu vyjadril až na verejnom zasadnutí, v ktorom navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici limitovaný jeho formou ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona, nemôže byť považovaný za neprimerane prísny. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovanou, v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nebolo podané dôvodne. Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnením dokazovania, čítaním aktuálnych správ týkajúcich sa osoby obžalovanej mal za to, že obžalovaná sa tak ako to konštatoval súd I. stupňa, dopustila prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno b/, c/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno b/ Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru F., konala tak po dlhší čas a takéhoto konania sa dopustila, hoci v predchádzajúcich 24 mesiacoch bola za takéto konanie v inom trestnom konaní právoplatne odsúdená. Verejné zasadnutie sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovanej, ktorá o termíne verejného zasadnutia bola dňa 11.11.2019 upovedomená, napriek tomu sa ho nezúčastnila a ani neospravedlnila. Pri posudzovaní možného uloženia trestu súd I. stupňa bol limitovaný trestnou sadzbou podľa odseku 3 ust. § 207 Trestného zákona, v zmysle ktorej je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v rozsahu jeden až päť rokov. Preto, ak obžalovanej, ako špeciálnej recidivistke, bol uložený trest na samej dolnej hranici i keď nepodmienečný, bol takýto trest skôr miernym ako neprimeraným. Zaradenie obžalovanej do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, bolo úplne v súlade s ust. § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona. Na podklade týchto skutočností a pri absencii akejkoľvek argumentácie obžalovanej v prospech podaného odvolania, bolo potrebné jej opravný prostriedok zamietnuť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Záverom odvolací súd vzal na vedomie všetky podania zo strany E. G. ako osoby, ktorá sa stará o maloletú F., avšak na jeho podnety a návrhy vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci z pohľadu ukladaného trestu mu Trestný poriadok neprislúcha žiadne oprávnenia, nemohol prihliadať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.