Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/81/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovanej F. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy, podľa , písmeno b/, písmeno c/ a iné, o odvolaní obžalovanej, podaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17.07.2019 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19. novembra 2019, takto

rozhodol:

Podľa , odvolanie obžalovanej F. G., narodenej XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno bola obžalovaná uznaná vinnou pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/, s poukazom na ust. písmeno b/ , na skutkovom základe, že hoci jej ako rodičovi zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa F. G., narodenú XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. z 25.05.2009, s právoplatnosťou od 18.06.2009, bola zaviazaná prispievať na jej výživu mesačne sumou 33,- €, ktoré výživné bolo následne rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. z 30.05.2013, s právoplatnosťou dňom 03.07.2013 zvýšené na sumu 100,- € mesačne, ktoré výživné bola obžalovaná povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca dieťaťa E. G., bytom V. číslo XXX, túto zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplní od 23. decembra 2015, teda po tom, čo prevzala trestný rozkaz z predchádzajúceho trestného konania, a neplní až doposiaľ, hoci počas tohto obdobia mala viac pracovných pomerov a tiež pracovných možností, z príjmov ktorých mohla bez ohrozenia vlastnej existencie plniť svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas a v rozsahu najmenej vo výške ostatného súdneho rozhodnutia o výživnom, túto neplnila, výnimkou čiastkových úhrad v roku 2018 vo výške 1.160,- € a v roku 2019 vo výške 300,- €, čím v období od 23. decembra 2015 až doposiaľ, s výpočtom zaostalosti k 30. júnu 2019, zaostala na výživnom najmenej vo výške 2.763,31 €, ktoré dlhuje otcovi dieťaťa E. G. a tohto konania sa dopustila napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Komárno pod sp. zn. z 21. septembra 2015, s právoplatnosťou dňom 31. decembra 2015, uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov, ktorý trestný rozkaz obvinená prevzala dňa 22. decembra 2015.

Za tento prečin jej podľa , postupom , , s použitím písmeno l/ , bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne. Podľa písmeno a/ , na výkon uloženého trestu bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podala odvolanie obžalovaná do výroku o treste, pretože ešte nikdy nebola vo väzení a chce sa stretnúť s dcérou. Následne doručila 23.07.2019 podanie, v ktorom žiadala o odpustenie trestu. Prokurátor krajskej prokuratúry sa k podanému odvolaniu vyjadril až na verejnom zasadnutí, v ktorom navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici limitovaný jeho formou ust. , nemôže byť považovaný za neprimerane prísny. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovanou, v zmysle , preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nebolo podané dôvodne. Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnením dokazovania, čítaním aktuálnych správ týkajúcich sa osoby obžalovanej mal za to, že obžalovaná sa tak ako to konštatoval súd I. stupňa, dopustila prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/, s poukazom na ust. písmeno b/ , pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru F., konala tak po dlhší čas a takéhoto konania sa dopustila, hoci v predchádzajúcich 24 mesiacoch bola za takéto konanie v inom trestnom konaní právoplatne odsúdená. Verejné zasadnutie sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovanej, ktorá o termíne verejného zasadnutia bola dňa 11.11.2019 upovedomená, napriek tomu sa ho nezúčastnila a ani neospravedlnila. Pri posudzovaní možného uloženia trestu súd I. stupňa bol limitovaný trestnou sadzbou podľa odseku 3 ust. , v zmysle ktorej je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v rozsahu jeden až päť rokov. Preto, ak obžalovanej, ako špeciálnej recidivistke, bol uložený trest na samej dolnej hranici i keď nepodmienečný, bol takýto trest skôr miernym ako neprimeraným. Zaradenie obžalovanej do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, bolo úplne v súlade s ust. písmeno a/ . Na podklade týchto skutočností a pri absencii akejkoľvek argumentácie obžalovanej v prospech podaného odvolania, bolo potrebné jej opravný prostriedok zamietnuť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Záverom odvolací súd vzal na vedomie všetky podania zo strany E. G. ako osoby, ktorá sa stará o maloletú F., avšak na jeho podnety a návrhy vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci z pohľadu ukladaného trestu mu neprislúcha žiadne oprávnenia, nemohol prihliadať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.