Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: PROMAVIT, s.r.o., so sídlom Palárikova č. 76, Čadca, IČO: 47 237 210, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokátka, so sídlom J. M. E. č. XXX/X, M., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: U. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X.I. X, XX-XXX X.-X., Poľsko, občan Poľskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 11670-5/2019-BA zo dňa 6. mája 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím číslo: 46667-1/2013-CA zo dňa 10. októbra 2013 rozhodla podľa bod prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) tak, že ďalšiemu účastníkovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi PROMAVIT, s.r.o. od 10. februára 2012 podľa slovenskej legislatívy. Prvostupňový správny orgán poukázal na kontrolu zo dňa 26. februára 2013, keď kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vykonali kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činností jeho zamestnancov. Pritom nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti. Nebolo preukázané, že by ďalší účastník reálne vykonával činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 13 ods. 1,3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len vykonávacie nariadenie).

2. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Žalovaný rozhodnutím číslo: 11670-5/2019-BA zo dňa 6. mája 2019 odvolanie zamestnávateľa PROMAVIT, s.r.o. zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že samotný zamestnanec proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie nepodal. Odvolací orgán konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Žalovaný poukázal na skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa, v zmysle ktorých žalobca prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia od 10.02.2012 do 31.12.2017. Na základe informácií zistených správnym orgánom prvého stupňa z vykonanej kontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov u zamestnávateľa od 26.02.2013 do 07.03.2013 dospel správny orgán k záveru, že sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území SR, ani splnenie podmienok na určenie registrovaného sídla zamestnávateľa. Zamestnávateľ ani zamestnanec

totiž v administratívnom konaní nepredložili Sociálnej poisťovni ani ZUS relevantné dôkazy, ktoré by nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že zamestnanec na území Slovenskej republiky skutočne aj vykonával prácu dojednanú v predloženej pracovnej zmluve. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že dňa 28.11.2016 v súlade s čl. 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 z 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, bolo doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Opolu č. 240000/2016/512/UBS-IG/223547 zo dňa 22.11.2016, ktorým ZUS na základe analýzy zhromaždených dokumentov určila, že zamestnanec podlieha od 10.02.2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia toto určenie definitívnym. Nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniknutí sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. K odvolacej námietke žalobcu, v zmysle ktorej Sociálna poisťovňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzala z predpokladu, že práca, ktorú zamestnanec vykonáva na území SR je marginálneho charakteru, žalovaný uviedol, že táto nie je relevantná. Pri vydávaní napadnutého rozhodnutia sa Sociálna poisťovňa neriadila úvahou o marginálnom charaktere činnosti zamestnanca, ale rozhodnutie bolo vydané výlučne z dôvodu, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území SR. Výkon kontroly so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov bol však len jedným z faktorov, ktoré mali vplyv na posúdenie správnosti prihlásenia zamestnancov zamestnávateľa do registra poistencov. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou bol fakt, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa uskutočnila medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS výmena informácií, ktorá smerovala k definitívnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca zo strany ZUS.

3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. V žalobe uviedol, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovaného, z dôvodu domáhania sa ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, preto podáva správnu žalobu. V nej uvádzal, že zamestnanec, t.j. ďalší účastník v zmysle poľských právnych predpisov využil prostriedky možnej právnej obrany, nakoľko nesúhlasí s určenou uplatniteľnou poľskou legislatívou, pričom má za to, že Sociálna poisťovňa je povinná skúmať, či toto konanie bolo v Poľsku právoplatne skončené. Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do jeho práv a chránených záujmov v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že Sociálna poisťovňa prekročila svoju právomoc danú jej zákonom o sociálnom poistení, v procesnom postupe vydaním rozhodnutia nesprávne zistila a vyhodnotila skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávne hmotnoprávny predpis a rozhodnutie je v mnohých častiach zmätočné. V rámci týchto bodov namietal oprávnenie správneho orgánu prvého stupňa aj druhého stupňa vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca žalobcu a z rozhodnutia nie je zrejmé, či a ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, resp. či prebehla dohoda medzi žalovaným a poľským styčným orgánom. Medzi ZUS a žalovaným mal prebehnúť dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda má byť súčasťou administratívneho spisu, a to vzhľadom na to, že je objektívne verifikovateľný rozdiel v stanoviskách členských štátov vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Ďalej namietal rozhodnutie o prerušení konania o odvolaní žalobcu, pretože žiadne nové skutočnosti žalovaný neuviedol, ani sa nimi nezaoberal.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.09.2019. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opakuje skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok udáva, že prípadné administratívne, resp. súdne konania prebiehajúce na vnútroštátnej úrovni nemajú žiaden vplyv na určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi uvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym, pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Z uvedeného dôvodu sa inštitúcie členských štátov príslušné na určenie uplatniteľných právnych predpisov o takýchto prípadných prebiehajúcich konania navzájom neinformujú. Sociálna poisťovňa teda nie je priebehom a výsledkami prípadných konaní viazaná, pretože jedinou podmienkou, aby sa určenie uplatniteľných právnych predpisov stalo definitívnym, a teda aj konečným v zmysle koordinačných nariadení je nevznesenie námietok zo strany dožiadanej inštitúcie do uplynutia lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia zo strany ZUS. Proces určenia uplatniteľnej legislatívy bol ukončený v súlade s postupmi stanovenými v čl. 16 ods. 2 vykonávacieho

nariadenia v spojení s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. Nakoľko v uvedenom prípade neexistovali medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS protichodné stanovisko v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy, na ktorých by tieto inštitúcie trvali, nebolo nutné zahájiť ani zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného repliku nepodal.

6. Žalobca bol zo strany správneho súdu vyzvaný, aby v stanovenej lehote špecifikoval, z akých konkrétnych dôvodov sa cíti byť ukrátený na svojich právach napadnutým rozhodnutím. Na túto výzvu žalobca nereagoval.

7. K žalobe sa ďalší účastník nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej ) a contrario v spojení s , pričom rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. v spojení s a nasl. v zmysle žalobných bodov, pričom ani ex offo nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

10. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

11. Správy súd konštatuje, že z obsahu žaloby je nepochybné, že všetky žalobné námietky žalobcu smerujú k porušeniu subjektívnych práv ďalšieho účastníka ako zamestnanca žalobcu. Žalobca v žalobe napríklad uvádza, že ďalší účastník nesúhlasí s určenou uplatniteľnou legislatívou Poľskej republiky a interpretuje jeho tvrdenie, že Sociálna poisťovňa je povinná skúmať, či toto konanie bolo v Poľsku právoplatne skončené. Ďalej v žalobe tvrdí, že žalovaný zasiahol do práv žalobcu v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu. Tu treba však upozorniť na to, že administratívne konanie sa vôbec netýkalo rozhodovania o akýchkoľvek právach, či povinnostiach samotného žalobcu, ale jeho zamestnanca, t.j. ďalšieho účastníka. Nebolo rozhodované o tom, že by žalobca podliehal predpisom sociálneho zabezpečenia, ako to tvrdí v žalobe. Ďalej v žalobe tvrdí, že mala prebehnúť dohoda medzi žalovaným a poľským styčným orgánom vo veci definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy, avšak opätovne, pokiaľ by aj k tejto dohode došlo, bola by definitívne určená uplatniteľná legislatíva vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi a nie vo vzťahu k žalobcovi. V žalobe ďalej žalobca namieta, že reálnosť výkonu činností zamestnanca žalobcu má žalovaný posudzovať a preverovať v rámci zmierovacieho dialógu, teda opätovne namieta procesný postup žalovaného v súvislosti s posudzovaním uplatniteľnej legislatívy, ktorá sa má vzťahovať na ďalšieho účastníka, nie na žalobcu.

12. Žalobca teda namieta iné porušenie ako svojich subjektívnych práv ako účastníka konania, a to porušenie práv svojho zamestnanca - ďalšieho účastníka. Aj keby napadnutými rozhodnutiami alebo postupmi boli porušené právne predpisy Slovenskej republiky, resp. nariadenia Rady EHS, z je nesporné, že žalobcovi vyplýva povinnosť tvrdenia o porušení jeho subjektívnych práv a nikoho iného.

13. V administratívnom, ani v súdnom konaní nebolo preukázané, že by postupom správnych orgánov došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu. Predmetom konania v tejto veci bolo nevzniknutie povinného poistenia vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi, ktorý bol zamestnancom žalobcu. Predmetom rozhodnutí žalovaného nebolo rozhodovanie o odvodovej povinnosti žalobcu.

14. S poukazom na správny súd dodáva, že definuje žalobcu ako fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola ukrátená na svojich subjektívnych právach, čo znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, to znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie, a teda musí ísť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu. Nedostatok hmotnej legitimácie znamená, že ak takáto osoba nebola ukrátená na svojich právach, súd žalobu zamietne.

15. Správny súd konštatuje, že žalobca bol výslovne vyzvaný na to, aby uviedol, z akých konkrétnych dôvodov sa cíti byť ukrátený na svojich právach napadnutým rozhodnutím, avšak na výzvu nereagoval. Podľa názoru správneho súdu je nesporné, že žalobca v priebehu konania pred súdom nepreukázal, že by postupom správnych orgánov došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv a rovnako je zrejmé, že namietal iné porušenie ako svojich subjektívnych práv ako účastníka konania, a to porušenie práv svojho zamestnanca.

16. Z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že správne orgány napadnutými rozhodnutiami nerozhodovali o odvodovej povinnosti žalobcu, ale o tom, že jeho zamestnancovi nevzniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy, čo má za následok, že žalobca nebol povinný platiť poistné na sociálne poistenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. zo dňa 24.08.2016. Odvolací súd mal za to, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, a to aj s poukazom na to, že zákon o sociálnom poistení v § 145 upravuje povinnosť žalovanej vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné v tomto prípade žalobcovi. Taktiež tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na podnikanie a práva na dosiahnutie zisku v dôsledku vydania napadnutých správnych rozhodnutí je neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, nakoľko žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa konali a rozhodovali v súlade so zákonom a ich zákonným postupom nedošlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu.

17. Skutkovo obdobný prípad bol riešený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.07.2018. Správny súd zamietol žalobu právnickej osoby - zamestnávateľa, ktorý žiadal zrušiť rozhodnutia žalovaného, ktorými bolo rozhodnuté tak, že pribratému účastníkovi zanikli povinné poistenia podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 31.10.2012. Kasačný súd konštatoval, že sa stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého žalobca nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv jeho zamestnancov, teda pribratých účastníkov v rade 1/ až 3/, preto kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené právne názory je potom potrebné konštatovať, že meritórne námietky uvedené v žalobe nie sú spôsobilé zvrátiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vzhľadom na to, že žalobca nemá aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu na podanie správnej žaloby z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, tieto námietky aj bez ich meritórneho vyhodnotenia je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné.

19. Vzhľadom na to, že žalobca nedisponuje hmotnou legitimáciou na podanie správnej žaloby, keďže nebol ukrátený na svojich právach, súd žalobu zamietol podľa .

20. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že mu náhradu trov nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Tiež nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu , keďže správny súd neuložil žiadnu povinnosť ďalšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.