Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-61-2019.pdf
PDF · 91.86 KB
No categories available
30Cb/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Adamečkovou v sporovej veci žalobcu: STAV PROPERTY s.r.o., so sídlom Gazdovská 2697/19, 945 01 Komárno, IČO: 36 801 241, zast. ius aegis s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 857 203 proti žalovanému v 1. rade: Foxt, s.r.o., so sídlom Ružinovská 3, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 163 883 a žalovanému v 2. rade: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX V. - P., obaja zast. Mgr. Igorom Schweighoferom, advokátom, s miestom výkonu advokácie Holíčska 28, 851 01 Bratislava, IČO: 36 068 055 o zaplatenie 10.500,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.
II. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.000,- EUR od 31.08.2018 do 05.10.2018, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15.500,- EUR od 06.10.2018 do 23.10.2018, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.500,- EUR od 24.10.2018 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovanému v 2. rade sa p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.03.2019, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 10.500,- EUR s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom neuhradenia odplaty podľa Zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi realitnými sprostredkovateľmi zo dňa 29.11.2017 (ďalej tiež ako „Zmluva o spolupráci").
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o spolupráci sa žalovaný v 1. rade sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za poskytnutie súčinnosti pri realizácii obchodu odplatu vo výške 24.000,- EUR. Žalovaný v 2. rade sa za zaplatenie odplaty zaručil celým svojím majetkom. Predmetnú odplatu žalobca vyfakturoval žalovanému v 1. rade faktúrou č. fa1718 zo dňa 30.07.2018, ktorá bola splatná dňa 30.08.2018 a ktorú žalovaný v 1. rade osobne prevzal, čo potvrdil svojím podpisom na predmetnej faktúre. Žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi odplatu iba čiastočne, pričom zvyšnú časť vo výške 10.500,- EUR žalovaný v 1. rade žalobcovi neuhradil, a to ani na predžalobnú výzvu zo strany žalobcu.
3. V odpore proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.04.2019 žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca pri čiastočných úhradách neuviedol aj úhradu súm spolu vo výške 9.461,- EUR. Tieto platby boli vykonané na osobný účet p. L.O., spoločníka žalobcu. Zároveň si žalovaný v 1. rade započítal sumu vo výške 390,- EUR za storno poistky V. M.. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu Zmluvy o spolupráci, a to predovšetkým k nedoriešeniu celého obchodného prípadu a nesplnenia si všetkých povinností. Zvyšok dlžnej sumy je vo výške 649,- EUR a tú vie žalovaný v 1. rade žalobcovi uhradiť. Tiež nie je zrejmé, prečo je zaviazaný aj žalovaný v 2. rade, keďže zmluva je spísaná len medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.
4. Žalobca k odporu žalovaných uviedol, že obsahuje nepravdivé skutočnosti. Predmetom obchodnej spolupráce podľa Zmluvy o spolupráci bolo sprostredkovanie obchodných kontaktov medzi predávajúcim a kupujúcou v súvislosti s predajom nehnuteľností v katastrálnom území Y. F.. Ako vyplýva z príslušného listu vlastníctva, sprostredkovaný obchod bol úspešne ukončený. Žalovaný v súvislosti s týmto obchodnom obdŕžal províziu vo výške 40.000,- EUR, ktorá sa započítala na kúpnu cenu. Navyše, na základe Zmluvy o spolupráci sa žalobca zaviazal sprostredkovať kontakty a poskytnúť súčinnosť pri realizácii obchodu, pričom žalobca nebol zodpovedný za úspešné ukončenie sprostredkovávaného obchodu. Žalovaní nikdy nenamietali dôvodnosť v tomto konaní uplatnenej faktúry a žiadnym spôsobom nereklamovali údajné nedokončenie obchodu. S poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka je zrejmé, že právo žalobcu na zaplatenie odplaty vo výške 24.000,- EUR je dôvodné a čiastočným plnením zo strany žalovaného v 1. rade došlo k uznaniu celého záväzku. Čo sa týka čiastočných úhrad, sumy spolu vo výške 9.463,- EUR žiadnym spôsobom nesúviseli so Zmluvou o spolupráci a nesúviseli ani so spoločnosťou žalobcu. Tieto finančné prostriedky neboli poskytnuté žalobcovi a žalovaní nepreukázali, že by žalobca žiadal úhradu odmeny podľa Zmluvy o spolupráci na osobný účet P.. L.. Naopak, podľa výslovného znenia Zmluvy o spolupráci ako aj znenia príslušnej faktúry mala byť odplata uhradená na účet žalobcu (nie na osobný účet p. L. - spoločníka žalobcu). Žalobca predkladá e-mailovú komunikáciu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný v 1. rade dňa 07.09.2018, t.j. po tom ako mal údajne uhradiť aj sumu 9.463,- EUR, deklaruje existenciu dlhu voči žalobcovi vo výške 16.000,- EUR. Aj komunikácia zo dňa 05.12.2018 preukazuje existenciu žalovaného dlhu. Dňa 13.11.2019 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom žalobca vzhľadom na vyslovené predbežné právne posúdenie veci vzal žalobu voči žalovanému v 2. rade späť a požiadal, aby súd konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 žalovaný v 2. rade udelil súhlas so späťvzatím žaloby voči žalovaného v 2. rade v celom rozsahu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, výsluchom spoločníka žalobcu, p. C. L., pričom súd z vykonaného dokazovania a prednesu právnych zástupcov sporových strán ustálil skutkový stav nasledovne:
Dňa 29.11.2017 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzatvorená Zmluva o vzájomnej spolupráci medzi realitnými sprostredkovateľmi, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie obchodných kontaktov medzi označenými predávajúcimi a kupujúcou. Podľa článku 3 tejto zmluvy výška odplaty zmluvnej strany za poskytnutie súčinnosti pri realizácii obchodu bola stanovená paušálne 24.000,- EUR. Žalovaný v 1. rade sa zaväzuje do 30 dní po vystavení faktúry bezhotovostným prevodom realizovať úhradu v zmysle vystavenej faktúry. Konateľ žalovaného v 1.rade, t.j. žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba ručí za úhradu tejto odplaty celým svojím majetkom. Predmetná zmluva bola podpísaná žalobcom a žalovaným v 1. rade prostredníctvom konateľa, P.. U. F..
Žalobca vystavil žalovanému v 1. rade faktúru č. Fa1718 dňa 30.07.2018 na sumu 24.000,- EUR, ktorá bola splatná dňa 30.08.2017 s popisom sprostredkovanie obchodných kontaktov pri predaji pozemkov v DS v zmysle zmluvy o spolupráci. Na predmetnej faktúre bolo uvedené číslo účtu žalobcu a táto faktúra obsahovala aj pečiatku žalovaného v 1. rade a podpis konateľa žalovaného v 1. rade, p. U. F. (t.j. žalovaného v 2. rade).
Z predložených výpisov - detailov platby, tvrdení žalobcu a žalovaného v 1. rade súd zistil, že žalovaný v 1. rade uhradil na účet žalobcu sumu vo výške 13.500,- EUR, ktorá mala predstavovať čiastočnú úhradu dojednanej odplaty podľa Zmluvy o spolupráci.
Žalovaný v 2. rade uhradil na súkromný účet jediného spoločníka žalobcu, p. L. sumu spolu vo výške 9.461,- EUR, čo vyplýva z predložených potvrdení o vykonaní vkladu. Tieto vklady boli uskutočnené nasledovne: dňa 16.04.2018 suma vo výške 4.900,- EUR, dňa 25.04.2018 suma vo výške 740,- EUR, dňa 23.05.2018 suma vo výške 800,- EUR, dňa 13.07.2018 suma vo výške 3.021,- EUR.
Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. F. a Kúpnej zmluvy súd zistil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Y. F. z predávajúcich na kupujúcu, ktorých obchodné kontakty mal podľa Zmluvy o spolupráci sprostredkovať žalobca, sa uskutočnil a bol riadne zavkladovaný v katastri nehnuteľností.
Pri výsluchu p. C. L., spoločník žalobcu uviedol, že dal žalovaným svoju súkromné číslo účtu, na ktoré mu žalovaní zasielali finančné prostriedky, ktorých presnú výšku si už nepamätá, avšak tieto peňažné prostriedky sa žiadnym spôsobom netýkajú odplaty podľa Zmluvy o spolupráci. So žalovanými spolupracovali aj ohľadom rôznych hypoték, za ktoré svedkovi posielali na súkromný účet provízie. Dokonca žalovaným aj požičiaval nejaké peniaze, nejednalo sa o vysoké sumy. Svedok nikdy neudelil žalovaným súhlas na to, aby svoje záväzky uplatnené v tomto konaní plnili na jeho súkromný účet namiesto účtu žalobcu.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že p. C. L. je spoločníkom žalobcu a v čase od 21.05.2013 do 09.11.2015 bol aj konateľom spoločnosti žalobcu. V čase vyššie uvedených vkladov na súkromný účet p. C. L., ten nebol konateľom žalobcu.
6. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení, ďalej tiež ako „Obchodný zákonník"), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 335 Obchodného zákonníka, na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.
Podľa § 339 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami. Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
7. Súd v prvom rade vzhľadom na späťvzatie žaloby v súlade s dispozičným prejavom žalobcu a so súhlasom žalovaného v 2. rade, konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil. Zároveň, súd po vykonanom
dokazovaní, s poukazom na vyššie citované ustanovenia príslušných právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému v 1. rade je dôvodná a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
8. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie odplaty za sprostredkovanie obchodných kontaktov a poskytnutie súčinnosti podľa Zmluvy o spolupráci. Zo strany žalovaného v 1. rade došlo k čiastočnej úhrade uplatneného nároku, pričom spornou ostala výška čiastočnej úhrady zo strany žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade sa bránil tým, že žalobcovi už uhradil sumu vo výške 22.961,- EUR (nie iba sumu vo výške 13.500,- EUR ako to tvrdil žalobca), nakoľko okrem žalobcom označených čiastočných plnení uhradil žalobcovi aj ďalšie sumy v celkovej výške 9.461,- EUR. Tieto sumy uhradil žalovaný v 2. rade na súkromný účet jediného spoločníka žalobcu, p. C. L., a to na základe požiadavky P.. L..
9. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade (ktorý bol súčasne konateľom žalovaného v 1. rade) vložil na súkromný účet jediného spoločníka žalobcu, p. C. L. sumu spolu vo výške 9.461,- EUR nebola medzi sporovými stranami sporná. V konaní však bolo sporné, či tieto platby boli čiastočnými úhradami žalovanej odplaty. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že platby poskytnuté na súkromný účet jediného spoločníka žalobcu predstavovali čiastočné úhrady žalovanej odplaty. Zo znenia článku 3 Zmluvy o spolupráci vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na úhrade dojednanej odplaty do 30 dní po vystavení faktúry bezhotovostným prevodom v zmysle vystavenej faktúry. Na predloženej faktúre, ktorá bola podpísaná žalovaným v 1. rade, a teda je preukázané, že žalovaný v 1. rade sa mal možnosť s jej obsahom oboznámiť, je jednoznačne uvedený účet žalobcu, na ktorý mala byť predmetná faktúra uhradená. Žalovanému v 1. rade sa v tomto konaní nepodarilo preukázať svoje tvrdenie, že by mu žalobca udelil pokyn, aby žalovanú odmenu platil na iný účet ako bol dojednaný v zmluve resp. uvedený na faktúre, ktorá bola žalovanému v 1. rade preukázateľne doručená. Ani z výpovede svedka, p. L. súd nezistil tvrdenie žalovaného v 1. rade, že by mu p. L. udelil pokyn na to, aby uplatnenú odplatu uhradil na jeho súkromný účet. Súd k tomuto uvádza, že aj v prípade udelenia pokynu zo strany p. L. na úhradu predmetnej odplaty na jeho súkromný účet by bolo nevyhnutné skúmať, či p. L. v čase uskutočnenia vkladov na jeho osobný účet bol osobou oprávnenou udeľovať takéto pokyny v mene žalobcu. S ohľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil súd tvrdenia žalovaného v 1. rade o čiastočnej úhrade uplatnenej odplaty na súkromný účet P.. L. za nepreukázané.
10. Čo sa týka námietky žalovaného v 1. rade, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu Zmluvy o spolupráci, tú vyhodnotil súd ako účelovú. Z predloženého listu vlastníctva je zrejmé, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Y. F. z predávajúcich na kupujúcu, ktorých obchodné kontakty mal podľa Zmluvy o spolupráci sprostredkovať žalobca, sa uskutočnil a bol riadne zavkladovaný v katastri nehnuteľností. Pokiaľ ide o údajné započítanie storna poistky vo výške 390,- EUR, žalovaný v 1. rade v tejto súvislosti nepredložil žiadne dôkazy a teda ani táto obrana žalovaného v 1. rade nebola v konaní preukázaná.
11. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý zo strany žalovaného v 1. rade, a to výsluch zmluvných strán kúpnej zmluvy, ktorých kontakty mal sprostredkovať žalobca, nakoľko označené osoby nemohli dať odpovede na otázky relevantné pre rozhodnutie vo veci samej.
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v časti voči žalovanému v 1. rade dôvodná a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní voči žalovanému v 1. rade plný úspech, súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v časti voči žalovanému v 2. rade späť až po vyslovenom predbežnom právnom posúdení súdu, má súd za to, že procesne zavinil zastavenie konania. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný v 2.rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).