Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-273-2009.pdf
PDF · 66.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4Er/273/2009
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 (vec sa týka pobočky Dolný Kubín, so sídlom Aleja Slobody č. 1878, Dolný Kubín), proti povinnej: H.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. XXXX/X, P. S., ktorá zomrela dňa 19.08.2017, o vymoženie 1.053,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Thomkovi, so sídlom exekútorského úradu Pavla Mudroňa 483/28, Martin, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.10.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet náhradníka povereného súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná zomrela ako nemajetná. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,83 eur (č.l. 11). 2. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6D/133/2017 súd zistil, že povinná dňa 19.08.2017 zomrela, pričom dedičské konanie po nej bolo zastavené, s poukazom na § 188 ods. 1 CMP, keďže povinná zanechala majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný jej dcére, ktorá sa postarala o jej pohreb. 3. V zmysle § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení (ďalej len „EP“) v aktuálne účinnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 4. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). 5. Samotná smrť povinného nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a teda nie je dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP. S poukazom na závery vyplývajúce z dedičského konania po povinnej postupoval súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP a exekúciu zastavil, keďže povinná zomrela ako nemajetná, resp. zanechala len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o jej pohreb. Keďže majetok povinnej nestačí teda ani na úhradu trov exekúcie, nie je možné v exekúcii ďalej pokračovať. 6. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že existuje aj ďalší samostatný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie, ktorý vznikol až následne, keď dňa 10.08.2019 uplynula desaťročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, ktoré je podkladom vykonania predmetnej exekúcie (§ 148 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.). V takomto prípade by do úvahy prichádzalo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP. Keďže však dôvod na zastavenie exekúcie spočívajúci v smrti nemajetnej povinnej nastal skôr (19.08.2017), súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, t.j. z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 7. V zmysle § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. V zmysle § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 9. V zmysle § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 10. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.03.2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. 11. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré pozostávajú z tzv. minimálnej odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 eur a z 20% DPH z odmeny, čo predstavuje sumu 6,64 eur. Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 39,83 eur. 12. Súd v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta EP uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 13. Trovy exekúcie vo výške 39,83 eur je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a voči výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 58 ods. 5 EP a § 357 písm. m) CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP). Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a contrario CSP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).