Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobkyne: D. P., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., zastúpená: JUDr. Marek Pavlík, advokát so sídlom Nám. sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, proti žalovaným: 1/ F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., IČO: 47 238 526, Námestie SNP 19, Bratislava, 2/ F. - GAREL, s.r.o., IČO: 47 039 396, so sídlom Andreja Kmeťa 531, 957 01 Bánovce nad Bebravou, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. Určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území B. Z. B., v obci B. Z.d B., v okrese B. nT.d B., a to pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. XX o výmere 516 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X o výmere 942 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X o výmere 171 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X o výmere 170 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X o výmere 63 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/XX o výmere 79 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/XX o výmere 19 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/XX o výmere 4 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/XX o výmere 9 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/XX o výmere 13 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/XX o výmere 62 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/XX o výmere 42 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

a stavby: súp. č. XXX na parcele č. XX kancelárie, sklad a dva byty na X. NP, súp. č. XXXX na parcele č. XX/X kancelárie + sklad, súp. č. XXXX na parcele č. XX/X0 kancelárie + sklad, súp. č. XXXX na parcele č. XX/X garáže + šatne, súp. č. XXXX na parcele č. 8X/XX garáže + šatne, súp. č. XXXX na parcele č. XX/XX garáže + šatne, súp. č. XXXX na parcele č. XX/XX garáže + šatne, súp. č. XXXX na parcele č. XX/XX garáže + šatne, súp. č. XXXX na parcele č. XX/X dielňa, súp. č. XXXX na parcele č. XX/XX dielňa, súp. č. XXXX na parcele č. XX/XX dielňa,

patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne D. P., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, trvale bytom J. XXX a F. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. XXX.

II. Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 14.02.2018 a zmenenou na pojednávaní dňa 24.10.2019 domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. B. nad B., obci B. nad B., v okrese Bánovce nad Bebravou, a to pozemky: parc. CKN č. XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/X o výmere 942 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/X o výmere 171 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/X o výmere 170 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/X, o výmere 63 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/XX o výmere 79 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/XX, o výmere 19 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/XX o výmere 4 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/XX o výmere 9 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/XX o výmere 13 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/XX o výmere 62 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. CKN č. XX/XX o výmere 42 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a stavby: stavba súp. č. XXX (kancelárie, sklad a dva byty na 2. NP) na parc. CKN č. XX, stavba súp. č. XXXX (kancelárie + sklad) na parc. CKN č. XX/X, stavba súp. č. XXXX (kancelárie + sklad) na parc. CKN č. XX/XX, stavba súp. č. XXXX (garáže + šatne) na parc. CKN č. XX/X, stavba súp. č. XXXX (garáže + šatne) na parc. CKN č. XX/XX, stavba súp. č. XXXX (garáže + šatne) na parc. CKN č. XX/XX, stavba súp. č. XXXX (garáže + šatne) na parc. CKN č. XX/XX, stavba súp. č. XXXX (garáže + šatne) na parc. CKN č. XX/XX, stavba súp. č. XXXX (dielňa) na parc. C. č. XX/X, stavba súp. č. XXXX (dielňa) na parc. CKN č. XX/XX a stavba súp. č. XXXX (dielňa) na parc. CKN č. XX/XX (ďalej aj len „sporné nehnuteľnosti“) sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo so žalovaným 1/ a toto manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou. Počas trvania manželstva žalobkyňa a žalovaný 1/ nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetky sporné nehnuteľnosti, teraz zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. B. nad B., ku ktorým teraz svedčí vlastnícke právo iba v prospech žalovaného 1/, ktorý mal tieto nehnuteľnosti nadobudnúť titulom darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2015. Žalovaný 1/ previedol ako darca darovacou zmluvou zo dňa 04.09.2015 všetky nehnuteľnosti na LV č. XXXX na žalovaného 2/ a žalovaný 2/ previedol ako darca darovacou zmluvou zo dňa 24.09.2015 všetky nehnuteľnosti na LV č. XXXX na žalovaného 1/. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa odôvodnila tým, že uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 04.09.2015 došlo k relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa v spojení s a v dôsledku tejto neplatnosti je neplatná aj následná darovacia zmluva zo dňa 24.09.2015. Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyňa predložila spolu so žalobou rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. - 140, darovacie zmluvy, rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu Bánovce nad Bebravou V XXXX/XXXX a V XXXX/ XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX a navrhla výsluch strán sporu.

2. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe písomne dňa 20.03.2018 a žiadali ju zamietnuť. Potvrdili, že v roku XXXX došlo k uvedeným dvom prevodom, no bolo to z toho dôvodu, že na vtedajšom liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. B. nad B. boli evidované tituly nadobudnutia notárske zápisnice - vyhlásenia o vydržaní. Žalovaný 1/ bol na LV č. XXXX evidovaný ako výlučný vlastník a nechcel mať na LV evidované tieto tituly z dôvodu možnosti spochybňovania vydržania. Preto tieto nehnuteľnosti previedol prostredníctvom žalovaného 2/ naspäť na seba ako fyzickú osobu. Žalovaný 1/ bol výlučným vlastníkom pred uskutočnenými prevodmi a zostal ním aj po nich. Žalobkyňa o prevodoch vopred vedela a súhlasila s nimi a boli jej doručené obe rozhodnutia o povolení vkladu, keďže bola k preberaniu zásielok žalovanými splnomocnená. Už v minulosti žalovaný 1/ ako živnostník predal časť nehnuteľností aj s pozemkami tretej osobe, teda nakladal so svojim výlučným vlastníctvom využívaním na výkon podnikania a žalobkyňa tento prevod nikdy nenapádala. Stavby evidované na LV č. XXXX nadobudol žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy od Mesta B. nad B. zo dňa 08.09.1998. Stavby kupoval ako podnikateľ a používal ich na svoje podnikateľské aktivity. Pozemky nadobudol žalovaný 1/ do výlučného vlastníctva na základe osvedčení o vyhlásení o vydržaní vo forme notárskych zápisníc a tieto pozemky tiež používal na výkon svojej podnikateľskej aktivity. Z dôvodu, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX slúžili a slúžia výkonu povolania žalovanému 1/, tieto nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný 1/ ich eviduje vo svojom účtovníctve ako nehnuteľnosti slúžiace na podnikanie. Má v nich

sklady, kancelárie, garáže a pod. a náklady s nimi spojené platí výlučne sám. O napadnutí prevodov sa žalovaní dozvedeli až z podanej žaloby. Na preukázanie dôvodnosti procesnej obrany žalovaný predložili listinné dôkazy, a to výpis z LV č. XXXX zo dňa 02.09.2015, kúpnu zmluvu s vecným bremenom V XXX/ XX a inventárnu kartu.

3. K vyjadreniu žalovaných žalobkyňa dňa 11.04.2018 uviedla, že prevod nehnuteľností žalovaným 1/ darovacou zmluvou žalovanému 2/ a následne ich prevod darovacou zmluvou žalovaným 2/ žalovanému 1/ sledoval jediný cieľ, aby tieto nehnuteľnosti boli vylúčené z vyporiadavanej masy BSM. V čase, keď sa prevody udiali, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ v hlbokej kríze. Nie je pravdou, že by žalobkyňa s prevodmi súhlasila, a že by prevody odporúčala z účtovného alebo daňového hľadiska. Nie je pravdou, že žalovaní sa o dovolaní relatívnej neplatnosti napádaných právnych úkonov dozvedeli až zo žaloby. Medzi právnymi zástupcami žalobkyne a žalovaného 1/ prebehla krátko po rozvode komunikácia vo veci vyporiadania BSM a v rámci nej bol právny zástupca žalovaných oboznámený o podaní žaloby, keďže žalovaný 1/ neuvažoval o vyporiadaní BSM vrátane nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Žalobkyňa zásadne namietla nepravdivé tvrdenie žalovaných, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX slúžili výkonu povolania žalovanému 1/, a že preto nepatria do BSM. Predmetné nehnuteľnosti sú spôsobilé slúžiť a aj slúžili výkonu aj jej povolania, keďže v predmetných nehnuteľnostiach podnikala spoločne so žalovaným 1/. Nehnuteľnosti sú a aj v minulosti boli v prevažnej miere prenajaté tretím osobám, pričom s príjmom z týchto prenájmov sa žalovaný 1/ so žalobkyňou nedelil, a preto je prirodzené, že náklady na ne sa hradili z príjmu z prenájmu. Žalobkyňa uviedla konkrétnych nájomcov a ďalej uviedla, že okrem nájmov boli k nehnuteľnostiam uzatvorené aj zmluvy na virtuálne sídla spoločností. Sama žalobkyňa vykonávala množstvo činností súvisiacich so správou týchto nehnuteľností. Spolu s vyjadrením žalobkyňa predložila svoj výpis so živnostenského registra, iné výpisy z obchodného registra a živnostenského registra a mailovú komunikáciu právnych zástupcov.

4. Vo vyjadrení zo dňa 03.05.2018 žalovaní uviedli, že žalobkyňa vykonávala pre žalovaného účtovnícke a administratívne služby, vedela o všetkých zmluvách a teda aj o napadnutých právnych úkonoch. Preberala všetky zásielky a aj rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, s ktorým súhlasila. Formu darovania odporúčala z dôvodu, že pri darovaní sa neplatí daň z príjmu. Žalovaný 1/ nakladal s nehnuteľnosťami s vedomím, že nepatria do BSM. Žalovaní potvrdili, že sporné nehnuteľnosti boli v prevažnej miere prenajaté tretím osobám, no preukazuje to, že slúžili pre podnikanie žalovaného. Nájomcovia boli v zmluvnom vzťahu so žalovaným, nie žalobkyňou, faktúry na nájomné a na služby spojené s užívaním predmetu nájmu boli vystavené na žalovaného a takto boli vedené aj v účtovníctve. V osvedčení o živnostenskom oprávnení má žalovaný ako predmet podnikania aj prenájom nehnuteľností. Žalobkyňa bola ako podnikateľský subjekt v prenájme u žalovaného na základe nájomnej zmluvy a spolu so žalovaným využívala len stavbu súp. č. XXXX na parc. č. XX/XX (kancelária) a stavbu súp. č. XXXX na parc. č. XX/XX (kuchynka a WC). Spolu s vyjadrením predložili žalovaní výpisy zo živnostenského registra.

5. Písomným podaním zo dňa 24.01.2019 doplnila žalobkyňa skutkové tvrdenia a uviedla, že nehnuteľnosti tvoriace predmet súdneho konania boli nadobudnuté počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ ako ich spoločné veci kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX medzi Mestom B. nad B. ako predávajúcim a F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, ako kupujúcim, kúpnou zmluvou s vecným bremenom, ktorej vklad bol povolený dňa 08.09.1998 pod č. V XXX/XX, uzatvorenou medzi Mestom B. nad B. ako predávajúcim a F. P. - U. ako kupujúcim, osvedčením o vydržaní vo forme NZ pod č. N XXX/XX zo dňa 15.10.1997 a osvedčením o vydržaní vo forme NZ pod č. N XX/XX zo dňa 06.02.1998.

6. Žalovaný 1/ sa dňa 04.02.2019 vyjadril písomne a uviedol chronologický prehľad toho, akým spôsobom boli sporné nehnuteľnosti nadobudnuté, z akých finančných prostriedkov a na aký účel tieto slúžia, resp. slúžili. Uviedol, že nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.07.1998 nadobudol žalovaný 2/ zo svojich peňažných prostriedkov, pochádzajúcich z jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný 1/ spolu s vyjadrením predložil výdavkový pokladničný doklad, príjmový pokladničný doklad, peňažný denník XXXX a kúpnu zmluvu medzi žalovaným 1/ a X. X..

7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 15.04.2019 uviedol, že stavby slúžili k predmetu podnikania výlučne žalovaného, poprel, že by žalobkyňa a žalovaný 1/ spoločne podnikali a uviedol, že viaceré dôkazy predložené žalobkyňou (objednávky, zmluvy) preukazujú len to, že medzi nimi existovali

obchodnoprávne vzťahy. Ďalej zhodnotil viaceré, dovtedy predložené listinné dôkazy a vyjadril sa k tvrdeniam protistrany.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 15.04.2019 uviedla, že vykonáva podnikateľskú činnosť ako SZČO, živnostník pod IČO: 34479619 od 01.05.1997 dodnes, pričom už od r. 1997 mala v pracovnom pomere viacerých zamestnancov, ktorých pracovné náplne boli: obsluha kopacieho zariadenia, šofér, strážna služba pri prevoze financií, cenín, ochrana osôb a majetku, stavebný robotník. Zamestnanec žalobkyne mal dokonca na pracovisku, t. j. v priestoroch výroby betónu na ul. A. A., B. nad B. dňa XX.XX.XXXX pracovný úraz. Aj tieto vyššie uvedené listinné dôkazy preukazujú, že žalobkyňa aktívne v priestoroch na ul. A. A. podnikala, keďže nielenže využívala kanceláriu, no jej zamestnanci využívali aj sklady, šatne, parkovacie priestory, garáže a iné priestory predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa čerpala so žalovaným 1/ úver v OTP banke, a.s., a to na základe uzatvorenej Zmluvy o bezúčelovom spotrebnom úvere č. XXX XXXX XX SU, podpísanej dňa 22.03.2005. Dňa 01.04.2008 k tejto zmluve uzatvorili Dodatok. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi priznal, že prostriedky tohto úveru ako aj neskoršieho úveru čerpaného v ČSOB, a.s., zmluvou zo dňa 08.09.2011 boli čerpané aj na opravy a rekonštrukcie priestorov na ul. A. A. v B. nad B.. Tieto priestory sa rekonštruovali, aby boli spôsobilé na prenájom tretím osobám. Predmetom rekonštrukčných prác boli tak byty v danej nehnuteľnosti ako aj priestory prenajímané poľovníckemu zväzu ako aj skladové priestory vrátane fasád. Žalobkyňa sa tak priamo a aktívne zapájala do podnikateľskej činnosti v spolupráci so žalovaným 1/. Mala detailný prehľad o investovaných prostriedkoch do nehnuteľností na ul. A. A. a pre tento účel viedla osobitný zošit, z ktorého časť predložila. Nehnuteľnosti na ul. A. A. nikdy a teda ani pred nadobudnutím ich vlastníckeho práva zapísaného v KN iba na žalovaného 1/ neslúžili iba výlučne podnikateľskej činnosti žalovaného 1/, ale od začiatku aj žalobkyni. Spolu s vyjadrením predložila žalobkyňa pracovné zmluvy, zmluvu o bezúčelovom spotrebnom úvere s dodatkom a zoznamy vecí v skladoch a bytoch.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov P. P., D. A., V. O. a F. A. a oboznámením listinných dôkazov, a to vyššie uvedených písomných podaní a listín predložených stranami sporu a listín, ktoré boli na návrh strán sporu vyžiadané, resp. stranami sporu v priebehu konania predložené, a to darovacích zmlúv, rozhodnutí Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru č. V XXXX/XX a V XXXX/XX, kúpnych zmlúv, notárskych zápisníc, pozemkovoknižných vložiek, geometrických plánov, listu Mesta B. nad B., fotografií, výpisov z listov vlastníctva, kópie z katastrálnej mapy, rozhodnutia Mesta B. nad B. o zmene a určení súpisného čísla, kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a X. X., rozhodnutia Mesta B. Z. B. o povolení odstránenia stavby, oznámení Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru, zmlúv o dočasnom pridelení zamestnancov, faktúr, príjmových pokladničných dokladov, objednávok, prenajatého vozového parku, zmluvy o nájme dopravného prostriedku, poistnej zmluvy, zmlúv o dielo, zápisov o odovzdaní a prevzatí, zmluvy o poskytnutí úveru, súhlasu a uznesenia OR PZ.

10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že podnikala so svojím manželom a od začiatku mu bola oporou a podporou. Pomáhala mu a jej náplň spočívala okrem účtovných a administratívnych prác aj v kalkulácii jednotlivých rozpočtov stavieb, obhliadkach stavieb, príprave preberacích stavebných protokolov, zápisoch do stavebných denníkov. V podstate od roku 1991, ako sa narodila najstaršia dcéra, začala spolu s ním po určitej dobe materskej dovolenky pracovať ako spolupracujúca osoba a od roku 1997 mala otvorenú živnosť. Vykonávala stavebnú činnosť, písala rôzne knihy jázd, kontrolovala zamestnancov. V roku XXXX sa narodili dvojičky a žalobkyňa po dvoch rokoch opätovne nastúpila do práce a opätovne pokračovala v jej pracovnej náplni. Neskôr sa firma na náklady poskytnutého úveru zveľaďovala, prostriedky z úveru boli určené na zveľadenie firmy a firma sa dostala do štádia, že začala prenajímať a rozšírila sa pôsobnosť okrem stavebných prác aj na prenájom nehnuteľností. K týmto prenájmom žalobkyňa zabezpečovala všetku agendu, ktorá zahŕňala zisťovanie počiatočných stavov meračov energií pri predávaní nehnuteľnosti novému nájomcovi, spísanie nájomných zmlúv, ukončenie nájomných zmlúv a takisto upratovacie a čistiace práce na týchto nehnuteľnostiach. Bývalý manžel si vytváral priestor na svoju podnikateľskú činnosť, ktorej bola žalobkyňa súčasťou. Ohľadne darovacích zmlúv z roku 2015 žalovaný 1/ uviedol, že žalobkyňa ako účtovník mu poradila, aby nehnuteľnosti previedol formou darovania, že sa tým vyhne daňovým povinnostiam. Opak je pravdou, pretože keď boli darovacie zmluvy hotové bez vedomia žalobkyne, hodil jej ich na stôl so slovami, aby ich zaúčtovala a až vtedy videla, že spravil prevod nehnuteľností, ktoré má v majetku firmy, a ktoré nie sú daňovo ani účtovne odpísané. Vznikla hádka, v ktorej mu žalobkyňa vysvetlila, že nehnuteľnosť, keďže má zostatkovú hodnotu, nemôže darovať. Platí zákon o transferovom oceňovaní, kde on ako závislá osoba

nemôže sám sebe odpredať takýto majetok bez trhovej ceny, tobôž nie darovaním, kde na základe uvedeného potom previedol nehnuteľnosti späť na fyzickú osobu. Žalobkyňa sa cíti týmito darovacími zmluvami z jeho strany podvedená, pretože až v súvislosti s rozvodným konaním sa dozvedela, aký právny dôsledok majú darovacie zmluvy na rozdelenie BSM. Z tohto dôvodu je presvedčená, že z jeho strany išlo o úmysel. Žalovaný 1/ s rozvodom súhlasil na základe toho, že si myslel, že má majetok voči žalobkyni vysporiadaný. Podnikanie v priestoroch pomáhali manželom rozbiehať brat žalovaného 1/ a otec žalobkyne. Pokiaľ ide o spolupodieľanie sa žalobkyne na nadobudnutí nehnuteľností, tak tieto veci riešili spoločne. Predtým, ako boli tieto nehnuteľnosti nadobudnuté do vlastníctva, mali ich v dlhodobom prenájme a po konzultáciách s prenajímateľom a s mestom uzavreli zmluvu. Žalobkyňa sprevádzala manžela na rokovaniach a sedeniach ohľadne toho. Všetko sa financovalo zo spoločných prostriedkov. V prenájme boli s firmou Feba a prenájom bol situovaný na firmu žalovaného 1/. Žalobkyňa využívala nehnuteľnosť pre svoju potrebu v celom rozsahu. Zo začiatku nebola nehnuteľnosť rozdelená, či užívala len určitý priestor na kanceláriu, mala tam uskladnený pracovný stroj, ktorého bola majiteľkou, starala sa aj o hygienu a čistotu tých priestorov, tiež mala určitú dobu prenajatý vozový park od žalovaného 1/, ktorý tam tiež musel byť uskladnený. Mala zamestnancov, ktorí tam využívali šatne na svoju osobnú potrebu. Pokiaľ ide o zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov, tak zamestnanci boli zamestnaní u žalobkyne a boli poskytnutí žalovanému 1/. Väčšinou šlo o pánov O., A. a A.. Z účtovného hľadiska boli nehnuteľnosti v majetku firmy žalovaného 1/ a prevádzkové náklady boli zahrňované do jeho účtovníctva. Predtým, než žalobkyňa začala podnikať, mala podpísaný súhlas manžela, že môže používať všetok jeho majetok na svoj podnikateľský účel. Čo sa týka ich vzťahu, manžel bol dôchodkovo poistený, bol s ňou v príbuzenskom vzťahu a z tohto titulu jej mohol akýmkoľvek spôsobom vypomáhať a takisto ona jemu bez toho, aby boli v akomkoľvek záväzkovom vzťahu. V podstate tu po určitú dobu aj bol záväzkový vzťah, keď bol žalovaný 1/ zamestnaný vo firme žalobkyne na dohodu o pracovnej činnosti.

11. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že má dojem, že prvýkrát si v tých priestoroch prenajal od B. v roku XXXX jednu kanceláriu a sklady. Žalobkyňa tie priestory vôbec neužívala, žalovaný 1/ mal prenajaté priestory, mal tam firmu. Keď sa priestory prerobili, potom robila v určitej kancelárii účtovné práce. Využívala len kanceláriu a nie celé sklady. Žalovaný 1/ potvrdil, že UNC stroj, ktorý mala žalobkyňa vo vlastníctve, bol zaparkovaný na dvore, no má 4 m2. Keď bolo miesto, tak sa dal dovnútra. Žalovaný 1/ využíval na podnikateľskú činnosť aj dva byty v stavbe súp. č. XXX, prenajímal ich. Žalovaného brat P. P. spolupracoval so žalovaným 1/, robil tam majstra ako podnikateľ. Bolo to asi v rokoch 1997 - 1998, vtedy začínal, robil majstra a aj ručiteľa - zodpovedného zástupcu. U žalovaného 1/ bol zamestnaný aj D. A., bolo to asi v roku 1997, robil majstra na stavbách. Z úveru, ktorý si žalovaný 1/ zobral so žalobkyňou, išla polovica úveru na nejaké prerábky priestorov, ktoré sú predmetom tohto konania, a druhá polovica sa minula rôzne. Mali dve stavby, na ktorých sa prerobilo, tak potom sa z úveru platilo všeličo - život, poistky, bývanie.

12. Svedok P. P., brat žalovaného 1/, na pojednávaní uviedol, že asi od štvrtého mesiaca roku 1996 robil pre firmu GAREL v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu. Boli to kancelárske priestory firmy GAREL, v tej dobe ešte prenajaté, neskoršie odkúpené. V tej dobe to mal od mesta prenajaté G. B. a žalovaný 1/ tam mal cez neho tie kancelárie prenajaté. Neskôr firma GAREL tie priestory od mesta odkúpila. Žalobkyňa bola súčasťou firmy GAREL. Svedok robil u brata (žalovaného 1/) a u švagrinej (žalobkyne). Zmluvu mal so žalovaným 1/. Ona mala na starosti administratívnu časť a brat chodil do terénu. Na švagrinú boli tiež písaní nejakí zamestnanci. Žalobkyňa mala na starosti všetku kancelársku robotu v zmysle evidencie, daňové veci, knihy jázd, výplaty, zmluvy, komunikáciu so Sociálnou poisťovňu, zdravotnou poisťovňou a s inými úradmi. Po stavbách chodila v rámci jej možností, keď bol problém s PHM, tak chodila okolo áut, pretože bolo podozrenie, že sa kradne nafta. Svedok z firmy GAREL odišiel niekedy na jeseň 1999. K tomu, či a ako využívali zamestnanci žalobkyne priestory na ul. A. A. svedok uviedol, že tam boli šatne, sklady náradia a materiálu, ráno sa tam chodili prezliekať a fasovalo sa náradie zo skladu, dalo sa do auta, ktoré bolo tiež v priestoroch firmy, a išlo sa kam bolo treba. Ľudia boli napísaní na ňu a boli napísaní aj na brata, no svedok a iní majstri v tom nerobili rozdiely a ľudia sa poslali robiť tam, kde bolo treba. Brali ich ako ľudí firmy GAREL. Robili spolu. To, že ľudia boli napísaní aj na žalobkyňu, bola pre nich len administratívna záležitosť, ktorá ich nezaujímala. Keď svedok v apríli 1996 do firmy prišiel, žalobkyňa tam už fungovala, a keď v roku 1999 odchádzal, tak žalobkyňa tam tiež pracovne pôsobila a bola tam celú dobu.

13. Svedok D. A., otec žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že vie o čom je konanie, žalobkyňa mu niečo povedala a jeho vzťah k stranám je dobrý. Na otázku, či má ako otec žalobkyne záujem na výsledku

tohto konania, svedok odpovedal áno a myslí si, že je to prirodzené. Ďalej uviedol, že si myslí, že to nadobúdali spoločne. Podnikali spolu a spolu tie priestory aj užívali. Svedok bol od mája 1997 do októbra 2004 v pracovnom pomere s firmou GAREL. Zmluvu mal uzatvorenú s firmou F. P. - GAREL. Robil majstra, vedúceho na líniových stavbách. Do práce chodil na A. A. a keď nastúpil, tak písali č. XX. Keď nastúpil, žalobkyňa robila kancelárske práce, PHM, jazdy. Keď bolo treba zaistiť nejaké práce, tak chodievali spolu so žalovaným 1/. Všetci mali za to, že podnikajú spolu. Žalobkyňa tam pracovne pôsobila po celú dobu, čo tam pracoval svedok. Keď svedok prišiel v roku 1997, tak nejakí zamestnanci boli písaní aj na jej živnosť. Svedok to nerozlišoval a pre to, čo robil, to nebolo podstatné, okrem toho chodil na týždňovky. Stavebné zákazky realizovali firmy strán spoločne. Na žalobkyňu bolo písané aj UNC. Pokiaľ ide o využívanie priestorov na ul. A. A. zamestnancami žalobkyne, tak všetko, čo bolo, sa využívalo spoločne. Svedok nevidel rozdiel, či to je jej zamestnanec alebo jeho zamestnanec. Svedok chodil približne 5 rokov na týždňovky a potom bol dva roky na firme. Keď chodil na týždňovky, tak v pondelok sa všetci zišli na firme, musel nafasovať materiály, žalobkyňa mu dala peniaze, ponakladali techniku a išlo sa na stavbu. V piatok sa všetci vracali na firmu, veci sa dali do skladu, prípadne sa pripravili na opravu a z firmy šli domov. Cez víkendy sa niektoré veci aj opravovali. Po odchode do dôchodku v roku 2004 svedok ešte asi štyri roky robil pre firmu školenia bezpečnosti práce a to tam bola žalobkyňa stále pracovne činná. V rámci areálu žalobkyňa sedela stále na jednom mieste, v kancelárii. V areáli boli aj nájomníci, v roku 1997 tam bola firma, čo predávala dlažbu. Prenajímali sa tam sklady, ktoré sú už teraz zbúrané. Nájomníci tam neboli stále, menilo sa to, niektorí tam boli rok, rádio WOW tam bolo asi 4-5 rokov. K. tam mal prenajatú jednu halu, jeden automechanik tam mal prenajatú garáž, no celý dvor a sklady užívala firma GAREL.

14. Svedok V. O. na pojednávaní uviedol, že žalovaný 1/ je jeho zamestnávateľ a žalobkyňa robila na firme účtovníčku. Svedok nastúpil k žalovanému 1/ do zamestnania od roku 2001, firma už bežala, robil tam p. P. ako majiteľ firmy a p. P. ako účtovníčka. Tá robila výplaty, daňové priznania p. P., v jej náplni práce boli asi aj kontroly knihy jázd. Svedok nemal vedomosť o tom, že niekoho zamestnávala, ani že on bol dočasne pridelený ako zamestnanec. Pokyny mu dával žalovaný 1/, žalobkyňa nie. Svedok poprel, že by mal záujem na výsledku tohto konania, a že by ho žalovaný 1/ inštruoval.

15. Svedok F. A. na pojednávaní uviedol, že pán P. je jeho bývalý zamestnávateľ a pani P. tam robila účtovníčku. Pani P. tam mala jednu miestnosť, kde sa poväčšine zdržiavala, robila tam účtovníčku. Ostatné priestory užívali ako zamestnanci. Boli tam skladové priestory, garáž na techniku, dielňa na opravu. Užívali to všetci zamestnanci. Svedok tam bol zamestnaný necelých 9 rokov. Pracovnú zmluvu mal uzatvorenú s pánom P., bolo to od septembra 2007. Pani P. užívala len tú kanceláriu a priestor za ňou, čo tam bol archív, inde ju nevídavali. Pôsobila tam po celé obdobie, čo tam bol svedok, teda od roku 2007 do roku 2016. Do ostatných priestorov tam chodieval najviac p. P. a zamestnanci, mali tam náradie, materiál, techniku. Žalovaný 1/ pred pojednávaním povedal svedkovi, o čo sa jedná, o aké priestory, kde sa zdržiavala p. P., kde pracovali na firme. Potom sa svedok rozprával aj s právnym zástupcom žalovaného 1/ a bol tam prítomný aj svedok O.. Právny zástupca žalovaného 1/ pri stretnutí zo začiatku počúval, čo sa rozprávajú, potom sa pýtal jednu vec, či vedia o tom, že boli požičiavaní aj inej firme ako zamestnanci. Svedok o tom nemá žiadne informácie, že by bol niekomu požičaný. Žalobkyňa ho v práci nekontrolovala, pokyny mu nedávala, na stavbách bola za pánom P..

16. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav. Žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. - 140 zo dňa 16.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2018. Na základe kúpnej zmluvy s vecným bremenom nadobudol žalovaný 1/ ako kupujúci (fyzická osoba - živnostník) od predávajúceho Mesto B. nad B. nehnuteľnosti v k. ú. B. nad B., a to stavby: sklad súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, sklad súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, sklad súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, sklad súp. č. XXX na parc. č. XXX/X a sklad súp. č. XXX na parc. č. XXX/X. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Kúpnu cenu 1 000 000,- Sk za uvedené nehnuteľnosti zaplatila podľa výdavkového pokladničného dokladu a podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.11.1998 GAREL - stavebnomontážna firma, IČO: 30 327 377, ktoré je pridelené žalovanému 1/ ako živnostníkovi. Žalovaný 1/ má v peňažnom denníku za rok 1998 pod poradovým číslom 3939 uvedený doklad číslo V XXXX a výdavok 1 000 000,- Sk na nákup HIM. Výdavkový doklad č. V XXXX vystavila dňa 16.11.1998 žalobkyňa na sumu 1 000 000,- Sk pre príjemcu Mesto B. nad B.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2007 nadobudol žalovaný 1/ ako kupujúci od predávajúceho Mesto B. nad B. nehnuteľnosti k. ú. B. nad B., a to pozemky parc. č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 9 m2, parc. č. XX/X - zastavaná

plocha o výmere 63 m2, parc. č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 25 m2, parc. č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 178 m2, parc. č. XX/X - zastavaná plocha o výmere 175 m2 a parc. č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 15 m2. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXXX/XX dňa 23.01.2008. Notárskou zápisnicou N XXX/XX, NZ XXX/XX spísanou dňa 15.10.1997 v K. notárkou JUDr. V. J. bolo osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného 1/ k pozemkom v k. ú. B. nad B. - parc. č. XXX/X zast. pl. o výmere 330 m2 a parc. č. XXX/X zast. pl. o výmere 517 m2. Notárskou zápisnicou N XX/XX, NZ XX/XX spísanou dňa XX.XX.XXXX v K. notárkou P.. V. J. bolo osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného 1/ k pozemkom v k. ú. B. nad B. - parc. č. XXX/X zast. pl. dvor o výmere 996 m2 parc. č. XXX/X zast. pl. o výmere 300 m2. Podľa notárskej zápisnice žalovaný 1/ ako navrhovateľ prehlásil, že spĺňa predpoklady stanovené zákonom pre vydržanie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam a do užívania predmetných nehnuteľností vstúpil podľa kúpnej a nájomnej zmluvy, avšak bez zápisu do EN. Rozhodnutím Mesta B. nad B. o zmene a určení súpisného čísla č. Práv. XXX/XXXX zo dňa 18.02.2005 bolo stavbám v meste B. nad B. na ulici A. A. zmenené súpisné číslo nasledovne: pôvodná stavba sklad súp. č. XXX, o. č. 4, na parc. č. XX sa zmenilo na stavba kancelárie + sklad súp. č. XXX, o. č. 4, pôvodná stavba sklad súp. č. XXX, o. č. 6, na parc. č. XX/X sa zmenilo na stavba kancelárie + sklad súp. č. XXXX, o. č. 6, pôvodná stavba sklad súp. č. XXX, o. č. 8, na parc. č. XX/X sa zmenilo na stavba garáže + šatne súp. č. XXXX, o. č. 8, pôvodná stavba sklad súp. č. XXX, o. č. XX, na parc. č. XX/X sa zmenilo na stavba sklad súp. č. XXXX, o. č. 10 a pôvodná stavba sklad súp. č. XXX, o. č. XX, na parc. č. XX/X sa zmenilo na stavba dielňa súp. č. XXXX , o. č. XX.

17. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2008 predal žalovaný 1/ kupujúcemu X. X. nehnuteľnosti v k. ú. B. nad B., a to pozemky vytvorené z pozemkov parc. č. XX/X a 80/14 a ďalej parc. č. XX/ XX, XX/XX a XX/X a stavby súp č. XXXX sklad na parc. č. XX/XX, súp č. XXXX sklad na parc. č. XX/X, súp č. XXXX sklad na parc. č. XX/XX a súp č. XXXX dielňa na parc. č. XX/XX. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Súčasťou Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX je aj vyhlásenie žalobkyne v znení: „Dolupodpísaná D. P., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J. č. XXX, ako manželka predávajúceho, vzhľadom k tomu, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v článku I. tejto zmluvy predávajúcim došlo za trvania nášho manželstva, potvrdzujem, že nehnuteľnosti označené v článku I. tejto zmluvy boli nadobudnuté predávajúcim do jeho výlučného vlastníctva z finančných prostriedkov pochádzajúcich z podnikateľskej činnosti predávajúceho, pričom tieto slúžili výlučne výkonu povolania predávajúceho v zmysle . Napriek uvedenému však svojim podpisom vyjadrujem súhlas s uzatvorením tejto Kúpnej zmluvy ako aj s prevodom nehnuteľností označených v článku IV. tejto zmluvy do výlučného vlastníctva kupujúceho.“. Podpis žalobkyne pod vyhlásením je overený notárom dňa 07.02.2008.

18. Na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2007 uzavretej medzi Mestom B. nad B. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. V XXXX/ XXXX dňa XX.XX.XXXX, bol na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. B. nad B. vykonaný zápis C KN parcely parc. č. XX/XX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 25 m2. Na podklade Kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2008 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a X. X. ako kupujúcim, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. V XXX/XXXX dňa 28.02.2008, bola na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. B. nad B. vykonaná zmena výmery C KN parcely parc. č. XX/XX, zastavaná plocha a nádvorie z hodnoty výmery 25 m2 na hodnotu výmery 4 m2. Technickým podkladom k uvedenej kúpnej zmluve bol geometrický plán č. 34 134 298-106/07. Sporné nehnuteľnosti boli identifikované nasledovne. Parcela C KN parc. č. XX bola na LV č. XXXX zapísaná ako parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 517 m2, pričom v roku 2000, kedy bol do KN prevzatý obnovený operát ako výsledok nového mapovania, bola THM parc. č. XXX/X prečíslovaná na C KN parc. č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 516 m2. Parcela C KN parc. č. XX/X (aj C KN parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX) bola na LV č. XXXX zapísaná ako parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2, pričom v roku 2000, kedy bol do KN prevzatý obnovený operát ako výsledok nového mapovania, bola THM parc. č. 256/4 prečíslovaná na C KN parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2. Podľa GP č. 34 134 298-1/06 bola C KN parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2 rozdelená na parcely: parc. č. XX/XX o výmere 19 m2, parc. č. XX/XX o výmere 13 m2, parc. č. XX/XX o výmere 62 m2, parc. č. XX/XX o výmere 42 m2, parc. č. XX/X o výmere 170 m2, všetko zastavané plochy a nádvoria. Parcela C KN parc. č. XX/X bola na LV č. XXXX zapísaná ako parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 996 m2, pričom v roku 2000, kedy bol do KN prevzatý obnovený operát ako výsledok nového mapovania, bola THM parc. č. XXX/X prečíslovaná na C KN parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1003 m2. Geometrickým plánom č. 34 134 298-106/07 boli z C KN parc. č.

XX/X odčlenené C KN parc. č. XX/XX, XX/XX, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2008 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a X. X. ako kupujúcim. Na LV č. XXXX bola vykonaná zmena výmery C KN parcely parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie na hodnotu 942 m2, a to dňa 28.02.2008, číslo zmeny XXX/XXXX.

19. Žalovaný 1/ previedol sporné nehnuteľnosti na žalovaného 2/ darovacou zmluvou zo dňa 04.09.2015 a na jej základe bol Rozhodnutím Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru, č. V XXXX/XX zo dňa 07.09.2015 povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného 2/. Žalovaný 2/ previedol sporné nehnuteľnosti na žalovaného 1/ darovacou zmluvou zo dňa 28.09.2015 (podpísaná; datovaná dňom 24.09.2015) a na jej základe bol Rozhodnutím Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru, č. V XXXX/XX zo dňa 22.10.2015 povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného 1/. Sporné nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného 1/.

20. Žalobkyňa podniká na základe živnostenského oprávnenia od 01.05.1997, pričom do 26.02.2018 podnikala pod obchodným menom D. P., Stavebno - Montážna Firma GAREL s prideleným IČO-m: 34479619. Žalovaný 1/ dal dňa 30.04.1997 žalobkyni písomný súhlas na používanie majetku v BSM za účelom jej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa mala od začiatku jej živnosti okrem iného zapísané ako predmety podnikania aj požičovňa automobilov, požičovňa elektrických a pneumatických zariadení, výkopové a zemné práce maloobchod so stavebným materiálom, účtovníctvo s prevádzkarňou do 28.06.2010 na adrese A. A. XX, B. nad B.. Od 14.09.2011 mala zapísaný aj predmet podnikania uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Žalovaný 1/ podniká od 12.02.1992 pod obchodným menom F. P. - GAREL. Žalobkyňa zamestnávala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.08.1997 zamestnanca na pozícii obsluha kopacieho zariadenia - šofér, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.07.1997 zamestnanca na pozícii strážna služba pri prevoze financií, cenín a ochrane osôb a majetku, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.05.1999 na pozícii stavebného robotníka. Tento stavebný robotník utrpel dňa 05.05.2000 pracovný úraz pred areálom kan. pr. firmy, na pracovisku výroby betónu. Žalobkyňa ako živnostníčka a žalovaný 1/ ako živnostník mali medzi sebou uzatvorené viaceré zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov, podľa ktorých bola žalobkyňa užívateľským zamestnávateľom a žalovaný 1/ zamestnávateľom. Na základe týchto zmlúv boli prideľovaní zamestnanci žalovaného 1/ žalobkyni na rôzne obdobia. Boli to zmluvy zo dňa 14.10.2012, 27.07.2012, 30.04.2012 a prideľovaní boli zamestnanci V. O. a F. A.. V. O. mal so zamestnávateľom - žalovaným 1/ uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi. Na základe objednávok žalobkyne ako živnostníčky si táto v roku XXXX u žalovaného 1/ ako živnostníka objednávala práce, materiál, vozový park. V roku 2008 žalobkyňa prenajímala stroj UNC 060 spoločnosti TEDOS, spol. s r.o. a v roku 2010 ho prenajímala žalovanému 1/. Na základe zmluvy o dielo zo dňa 12.05.2014 bola žalobkyňa zhotoviteľom diela „Rozšírenie odstavnej plochy na ul. O.“ v B. nad B.. Objednávateľom bolo F. B. nad B. a podľa listiny „Zápis o odovzdatí a prevzatí dokončených stavebných prác“ bol technickým dozorom diela žalovaný 1/. Rovnako to bolo aj pri diele „Vybudovanie odstavnej plochy na ulici C. a F.“ pre toho istého objednávateľa. Dňa 15.03.2005 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný 1/ ako dlžníci s veriteľom OTP Bankou Slovensko, a.s. zmluvu o bezúčelovom spotrebnom úvere, predmetom ktorej bol úver vo výške 1 500 000,- Sk. Dňa 08.09.2011 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný 1/ ako dlžníci s veriteľom Československou obchodnou bankou, a.s. zmluvu o poskytnutí úveru, predmetom ktorej bol úver vo výške 98 000,- eur.

21. Podľa (ďalej len ) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

24. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

26. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

28. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

29. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

30. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

31. Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

32. Platný v citovanom zákonnom ustanovení výslovne upravuje, že žalobou možno požadovať, aby sa autoritatívnym výrokom súdu určilo, že určité právo tu je alebo nie je za podmienky, že je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takého určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je (nie je). Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria do jej a žalovaného 1/ bezpodielového spoluvlastníctva (aj keď žaloba bola nesprávne označená ako žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu). Súd dospel k záveru, že žaloba je po procesnej stránke prípustná a žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, a to z dôvodu, že iba na základe vyhovujúceho rozhodnutia na podklade podanej žaloby možno dosiahnuť zosúladenie zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností so skutočnosťou a následne môžu byť sporné nehnuteľnosti predmetom vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného 1/, pokiaľ bude ďalej v konaní preukázané, že sporné nehnuteľnosti patrili do BSM žalobkyne a žalovaného 1/ pred dňom 04.09.2015, kedy žalovaný 1/ daroval sporné nehnuteľnosti podľa žalobkyne bez jej súhlasu žalovanému 2/ a v dôsledku absencie tohto jej súhlasu je tento právny úkon relatívne neplatný, žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti dovolávala a v dôsledku tejto neplatnosti je neplatný aj nasledujúci právny úkon, darovacia zmluva medzi darcom - žalovaným 2/ a obdarovaným - žalovaným 1/. Vzhľadom na dovolávanie sa relatívnej neplatnosti prvej darovacej zmluvy a následne neplatnosti druhej darovacej zmluvy potom zapísaný stav v katastri nemôže zodpovedať skutočnosti a sporné nehnuteľnosti nemôžu byť bez požadovaného určenia vyporiadané v rámci BSM žalobkyne a žalovaného 1/. Z tohto hľadiska tak žalobkyňa mala na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože iba takéto určenie môže viesť k odstráneniu

spornosti ohľadne vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zosúladeniu zápisu v katastri so skutočnosťou a následne k zahrnutiu sporných nehnuteľností do masy BSM, ktorá má byť vyporiadaná.

33. Požadovať určenie, že určité právo tu je, je možné iba voči takému subjektu, ktorému inak z hmotného práva svedčí, že mu toto právo patrí, t. j. voči subjektu, ktorý je vo veci vecne pasívne legitimovaným. Podľa názoru súdu sú vo vzťahu k podanej žalobe vecne pasívne legitimovaní obaja žalovaní. Žalovaný 1/ z dôvodu, že mu svedčí zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností a žalovaný 1/ ďalej aj z dôvodu a žalovaný 2/ z dôvodu, že obaja boli účastníkmi právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobkyňa v tomto konaní dovolávala, hoc túto otázku súd posudzoval ako predbežnú. Pokiaľ by však žaloba mala byť úspešná, tak žalobkyňa sa musela dovolať relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 04.09.2015 voči všetkým jej účastníkom a tými boli obaja žalovaní.

34. Po tom, čo súd vyhodnotil, že je daný naliehavý právny záujem na určení, ktoré požadovala žalobkyňa, ako aj po vyhodnotení vecnej legitimácie v spore, sa súd zaoberal vecnou stránkou sporu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba je dôvodná a sporné nehnuteľností patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, a preto v tomto zmysle súd aj výrokom I. tohto rozsudku rozhodol.

35. Žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2018. Počas manželstva začali obaja podnikať ako živnostníci, a to žalobkyňa v roku 1997 a žalovaný 1/ v roku 1992. Sporné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný 1/ počas manželstva. Časť z nich vydržaním a časť z nich dvomi kúpnymi zmluvami, ktorými mu ich predalo Mesto B. nad B.. To, že sporné nehnuteľnosti sú, resp. vznikli z nehnuteľností, ktoré uvedenými spôsobmi nadobudol žalovaný 1/ počas manželstva so žalobkyňou, bolo preukázané označenými notárskymi zápisnicami notárky JUDr. V. J., kúpnymi zmluvami uzatvorenými medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a Mestom B. nad B. ako predávajúcim a identifikáciou parciel, ktorú súdu poskytol katastrálny odbor Okresného úradu Bánovce nad Bebravou. Sporné nehnuteľnosti tak nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva, nezískal ich darom, dedením a ani mu neboli vydané v rámci predpisov o reštitúcii. Z tohto hľadiska tak mohli byť sporné nehnuteľnosti predmetom BSM žalobkyne a žalovaného 1/. Kúpna zmluva je bežným a zrejme najčastejším spôsobom nadobudnutia nehnuteľností manželmi do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa názoru súdu možno nadobudnúť veci do BSM aj vydržaním, keďže ho zákon nevylučuje ako spôsob nadobúdania vecí manželmi do BSM. Sporné nehnuteľnosti podľa svojej povahy neslúžili a nemohli slúžiť osobnej povahe len jedného z manželov, pričom toto ani nebolo tvrdené. Z týchto hľadísk tak mohli byť predmetom BSM žalobkyne a žalovaného 1/. Tým, že sporné nehnuteľností boli nadobudnuté počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ jedným z manželom (žalovaným 1/) inak, ako dedením, darovaním alebo reštitúciou, boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne a žalovaného 1/, a to aj preto, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že boli nadobudnuté za výlučné prostriedky žalovaného 1/, pokiaľ ide o nehnuteľnosti nadobudnuté na základe kúpnych zmlúv, a ďalej bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že neslúžili výkonu povolania len jedného z manželov, ako to tvrdil žalovaný 1/. Žalovaný 1/ tak na to, aby mohol sporné nehnuteľnosti previesť darovacou zmluvou zo dňa 04.09.2015 na žalovaného 2/, potreboval súhlas svojej manželky - žalobkyne. Žalovaný 1/ síce tvrdil, že žalobkyňa s prevodom súhlasila, no žalobkyňa to popierala. Bolo preto na žalovanom 1/, aby toto svoje tvrdenie preukázal. Žalovaný pre toto svoje tvrdenie žiaden dôkaz nenavrhol a nepreukázal, že pred uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 04.09.2015 mu manželka udelila súhlas na bezodplatný prevod nehnuteľností na žalovaného 2/. Keďže prevod nehnuteľností nie je bežnou vecou a žalovaný 1/ nemal k prevodu zo dňa 04.09.2015 súhlas žalobkyne ako svojej manželky, je tento právny úkon neplatný. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, čo znamená, že pokiaľ sa dotknutá osoba neplatnosti nedovolá, je právny úkon považovaný za platný. Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu možno rôznymi spôsobmi, no je potrebné sa jej dovolať voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Žalobkyňa bola dotknutou osobou, ktorá sa mohla neplatnosti dovolať, a to preto, že ako manželku ju žalovaný 1/ pri prevode nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 04.09.2015 obišiel a jej súhlas k tomuto úkonu nemal. Žalobkyňa sa neplatnosti právneho úkonu preukázateľne dovolala najneskôr žalobou podanou v tomto konaní, ktorá bola doručená žalovanému 1/ dňa 14.03.2018 a žalovanému 2/ dňa 05.03.2018. Dovolať sa relatívnej neplatnosti možno aj žalobou, ktorá je následne doručená všetkým účastníkom právneho úkonu. Argumenty žalovaných, že žalovaný 1/ mal súhlas žalobkyne k uzatvoreniu darovacej zmluvy zo dňa 04.09.2015, neobstoja. Žalovaní

nepreukázali, že žalobkyňa súhlas s týmto právnym úkonom dala. Ako súhlas nemožno hodnotiť to, že žalobkyňa sa o prevode dozvedela podstatne skôr, ako žalobu podala, no neplatnosť tohto právneho úkonu nenamietala už skôr. Takáto nečinnosť nemôže byť považovaná za súhlas s právnym úkonom. Právny úkon darovacej zmluvy zo dňa 04.09.2015 je tak neplatným právnym úkonom, a preto je neplatným právnym úkonom aj následná darovacia zmluva, ktorou žalovaný 2/ daroval nehnuteľnosti žalovanému 1/ do výlučného vlastníctva. Tento právny úkon je neplatný z dôvodu, že žalovaný 2/ nemohol previesť viac práv, než mal sám, teda nemohol previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sám neplatne nadobudol, pričom rozhodne nemohol byť a nebol dobromyseľný v tom, že ich nadobúda od vlastníka v súlade s právom a platným právnym úkonom, keďže osoba žalovaného 1/ je zároveň konateľom žalovaného 2/ a za oboch účastníkov oboch zmlúv boli zmluvy podpísané tou istou osobou, ktorá vedela, že koná contra legem. Sporné nehnuteľnosti tak napriek zmenám zápisov vlastníkov v katastri nehnuteľnosti zostali a aj naďalej sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/ a v tomto zmysle súd týmto rozsudkom aj rozhodol.

36. Obranu žalovaných vyhodnotil súd ako nepreukázanú, nedôvodnú, v mnohom v zjavnom rozpore s vykonanými dôkazmi. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že časť sporných nehnuteľností nadobudol kúpnou zmluvou z roku 1998 od Mesta B. nad B. žalovaný 2/ za výlučné finančné prostriedky žalovaného 2/, tak toto tvrdenie je nepravdivé a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Kúpnu zmluvu uzatvoril ako kupujúci žalovaný 1/ ako fyzická osoba - živnostník a nie žalovaný 2/. Žalovaný 2/ ju uzatvoriť nemohol a nemohol ani sám zo svojich výlučných prostriedkov zaplatiť kúpnu cenu, keďže v tom čase neexistoval. Žalovaný 2/ vznikol až v roku 2013 zápisom do obchodného registra. Kúpnu cenu preukázateľne platil ako živnostník žalovaný 1/ z prostriedkov získaných podnikaním. Výnosy z podnikania jedného z manželov sú pritom jednoznačne majetkom, ktorý patrí do BSM. Kúpna cena tak bola jednoznačne zaplatená z prostriedkov patriacich do BSM. Pokiaľ ide o sporné nehnuteľnosti nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v decembri 2007, tak žalovaní nepreukázali, že by kúpna cena bola zaplatená z výlučných prostriedkov žalovaného 1/ a ani len neuviedli, z akých konkrétnych prostriedkov bola uhradená. Súd tak jednoznačne dospel k záveru, že tie sporné nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté kúpnymi zmluvami, boli nadobudnuté z prostriedkov patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného 1/. Napokon dôkazom o tom, že nehnuteľnosti nadobudnuté kúpnou zmluvou z decembra 2007 boli nadobudnuté z prostriedkov patriacich do BSM, je vyhlásenie žalobkyne, ktoré je súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 06.02.2008, ktorou žalovaný 1/ previedol čas nehnuteľností nadobudnutých kúpnou zmluvou z decembra 2007 na X. X., keď žalobkyňa vo vyhlásení uviedla, že „k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v článku I. tejto zmluvy predávajúcim (pozn. žalovaný 1/) došlo za trvania nášho manželstva, potvrdzujem, že nehnuteľnosti označené v článku I. tejto zmluvy boli nadobudnuté predávajúcim do jeho výlučného vlastníctva z finančných prostriedkov pochádzajúcich z podnikateľskej činnosti predávajúceho...“. Žalobkyňa zjavne nepoznala dosah a zmysel tohto jej vyhlásenia a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo pripravené niekým iným, pretože je vo svojom vnútri rozporné. Na jednej strane sa snaží navodiť dojem, tak ako sa to snažili aj žalovaní v konaní, že všetko patrilo výlučne žalovanému 1/, pretože to nadobudol do svojho výlučného vlastníctva a preto, že nehnuteľnosti slúžili výlučne na výkon jeho povolania. Na druhej strane však vyhlásenie obsahuje vyjadrenie, že nehnuteľnosti prevádzané žalovaným 1/ X. X. boli nadobudnuté žalovaným 1/ z finančných prostriedkov pochádzajúcich z jeho podnikania. Žalobkyňa a žalovaný 1/ nemali za trvania manželstva zrušené BSM a ani ho nemali žiadnym zákonným spôsobom modifikované, a preto výnosy z podnikateľskej činnosti žalovaného 1/ patrili do ich BSM a následne teda aj veci za ne nadobudnuté.

37. Ďalšou podstatnou námietkou, ktorá bola súčasťou obrany žalovaných, najmä žalovaného 1/ bolo, že sporné nehnuteľnosti slúžili výlučne výkonu povolania žalovaného 1/, a preto sú vylúčené z BSM. Z vykonaného dokazovania bolo tak svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dôkazmi a napokon aj v časti zhodnými výpoveďami žalobkyne a žalovaného 1/ nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť preukázané, že sporné nehnuteľnosti slúžili na výkon povolania, konkrétne na výkon podnikateľskej činnosti obom manželom, teda aj žalobkyni a žalovanému 1/, a preto nie sú z ich BSM vylúčené, naopak do ich BSM jednoznačne patria. V tomto prípade bude predpoklad vylúčenia veci z BSM naplnený iba za súčasného splnenia podmienok:

- vec je podľa svojej povahy schopná slúžiť výkonu povolania

- vec na tento účel skutočne slúži

- vec slúži iba jednému z manželov. Prvé dve podmienky boli splnené. Sporné nehnuteľnosti sú podľa svojej povahy schopné slúžiť výkonu povolania a na tento účel skutočne slúžili. Sporné nehnuteľnosti tvorili areál firmy, na pozemkoch boli

postavené stavby, ktoré slúžili ako sklady, garáže, šatne, dielne, kancelárie a v jednej stavbe boli aj dva byty. Nehnuteľnosti slúžili výkonu povolania tým, že v nich a na nich za účelom výkonu podnikateľskej činnosti parkovali vozidlá, stroje, pohybovali sa v nich a po nich zamestnanci a stroje žalobkyne a žalovaných, bol v nich uskladnený materiál, náradie, vykonávali sa v nich opravy strojov, kancelárske práce, časť nehnuteľností sa prenajímala. Sporné nehnuteľnosti však jednoznačne neslúžili iba jednému z manželov, ale súžili na výkon povolania - podnikateľskej činnosti oboch manželov, tak žalobkyne, ako aj žalovaného 1/. Pokiaľ vec slúži aj druhému manželovi na výkon povolania, neprichádza do úvahy jej vylúčenie z BSM. Žalobkyňa podnikala od roku 1997 na základe živnostenského oprávnenia. Podľa svedeckých výpovedí vykonávala svoju činnosti v areáli sporných nehnuteľností. Práve od roku 1997 žalovaný postupne sporné nehnuteľnosti nadobúdal. Žalobkyňa však nevykonávala iba administratívne činnosti a účtovníctvo v jednej kancelárii pre žalovaného 1/, ako sa to snažil prezentovať žalovaný 1/, ale predmetom jej činnosti bol od začiatku jej živnosti aj maloobchod so stavebným materiálom, výkopové práce, od roku 1997 zamestnávala zamestnancov, a to aj na výkopové práce a stavebného robotníka. Z výpovedí svedkov P. a A. je preukázané, že všetci zamestnanci bez rozdielu využívali celý areál firmy. Tým, že zamestnanci žalobkyne využívali šatne, dielne, sklady, chodili na stavby a fasovali náradie a materiál zo skladov, že žalobkyňa vykonávala účtovníctvo v kancelárii, využívala tým sama a aj prostredníctvom svojich zamestnancov celý areál, t. j. všetky sporné nehnuteľnosti. Spornými nehnuteľnosťami sú pritom pozemky a stavby tak, ako sú zapísané aj na liste vlastníctva a nie jednotlivé v nich umiestnené bytové a nebytové priestory, ktoré mohli byť a boli využívané v rôznom období v rôznom rozsahu tretími osobami na základe nájomných vzťahov. Výkon povolania žalovanej nie je možné vymedziť len na 4 metre štorcové, teda plochu, ktorú mohol zabrať UNC stroj, ktorý parkovala vonku, pretože tento stroj sa na konkrétne miesto musel dopraviť, z vykonaného dokazovania vyplýva, že v zime býval umiestený aj v garáži a žalobkyňa tým rozhodne využívala sporné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, ako tvrdil žalovaný 1/. Predmetom jej podnikania bol aj prenájom strojov a z listinných dôkazov bolo preukázané, že minimálne stroj UNC žalobkyňa prenajímala. Žalobkyňa počas manželstva uzatvárala zmluvy o dielo ako zhotoviteľ a ich predmetom boli stavebné práce. Jednoznačne sa tak jej činnosť neobmedzovala len na kancelársku prácu a užívanie jednej kancelárie na základe nájomného vzťahu so žalovaným 1/. Naopak na základe zmlúv o dielo vykonala dielo, pričom technický dozor robil žalovaný 1/, čiže v určitých veciach vykonával žalovaný 1/ závislú činnosť pre žalobkyňu a nielen žalobkyňa účtovníctvo pre žalovaných. Podľa svedeckých výpovedí A. a P. zamestnanci pracovali pre firmu GAREL a nerozlišovali, či sú zamestnancami žalobkyne alebo žalovaného 1/. Je to napokon pochopiteľné, keď obaja vykonávali svoje povolanie v tých istých priestoroch a napokon súčasťou obchodného mena každého z nich bolo aj označenie „GAREL“. Na základe zmluvného vzťahu dochádzalo medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ k dočasnému prideľovaniu zamestnancov, prenájmu vozového parku a samotný žalovaný 1/ priznal, že časť úveru, ktorý im bol obom ako dlžníkom poskytnutý, bola použitá na úpravu / rekonštrukciu priestorov firmy, t. j. sporných nehnuteľností. Všetky tieto dôkazy tvoria ucelenú a logickú reťaz bez pochybností preukazujúcu, že žalobkyňa užívala areál firmy, t. j. sporné nehnuteľnosti na výkon svojho povolania - podnikateľskej činnosti, ako aj žalovaný 1/, a preto ani jedna zo sporných nehnuteľností nemôže byť vylúčená z BSM žalobkyne a žalovaného 1/. Pokiaľ ide o svedecké výpovede, tak súd nemal dôvodnosť pochybovať o pravdivosti výpovedí svedkov A. a P.. Nebolo preukázané, že by mali konkrétny záujem na výsledku sporu, resp. boli na výpovede pripravení, navádzaní, resp. motivovaní vzťahom k tej ktorej strane, hoc svedok A. potvrdil, že ako otec žalobkyne má záujem na výsledku sporu, čo je podľa neho prirodzené. Áno, je prirodzené, že rodič má záujem na tom, aby jeho dieťa bolo úspešné v nejakej činnosti, v živote, v spore, no tento vzťah nesmie ovplyvniť pravdivosť svedeckej výpovede pred súdom, pričom podľa názoru súdu v tomto prípade ani neovplyvnil. Svedecká výpoveď svedka A. bola pokojná, spontánna, keď nevedel poskytnúť priamo vnímanú okolnosť, uviedol svoju domnienku spôsobom, že túto možno oddeliť od ostatnej výpovede o vnímaných skutočnostiach. Sudca tak, ako vnímal výpoveď svedka A., ju považuje za vierohodnú. Rovnako to platí aj o výpovedi svedka P., u ktorého nebola zistená žiadna okolnosť, pre ktorú by mal záujem uškodiť svojou výpoveďou žalovanému 1/. Pokiaľ ide o výpovede svedkov A. a najmä O., tak tieto nespochybnili vyššie uvedené skutkové zistenia a závery súdu, keď výpoveď svedka O. hodnotí súd ako irelevantnú, keďže podstatné veci ani uviesť nevedel a výpovede oboch svedkov považuje súd najmä v otázke toho, čo mala z priestorov užívať žalobkyňa, za nevierohodné, keďže bezprostredne pred pojednávaním žalovaný 1/ povedal svedkovi A., o čo sa jedná, o aké priestory, kde sa zdržiavala p. P. a kde pracovali na firme a prítomný tam bol aj svedok O.. Toto potvrdil na pojednávaní svedok A.. Výpovede oboch tak, hoc aj nechtiac z ich strany, mohli byť minimálne v časti ovplyvnené tým, čo im bezprostredne pred pojednávaním povedal žalovaný 1/. Napokon obaja títo svedkovia popreli, že by pracovali pre žalobkyňu, hoc z listinných dôkazov vyplýva opak a obaja boli v roku 2012 a svedok O. aj

v roku 2014 dočasne pridelení žalovaným 1/ ako zamestnávateľom užívateľskému zamestnávateľovi - žalobkyni, o čom svedčí aj dohoda, ktorú mal svedok O. uzatvorenú so zamestnávateľom - žalovaným 1/. Bola to dohoda zo dňa 30.06.2014 o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi.

38. Pokiaľ sa žalovaní bránili tým, že ku kúpnej zmluve, kde bol žalovaný 1/ predávajúcim a X. X. kupujúcim, bolo pripojené vyhlásenie žalobkyne (zo dňa 07.02.2008), tak toto jej vyhlásenie žiadnym spôsobom nepreukazuje, že akékoľvek z nehnuteľností boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalovaného 1/ a už vôbec nie skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti boli užívané výlučne na výkon povolania žalovaného 1/. Pokiaľ ide o predmetné vyhlásenie vo vzťahu k nadobudnutiu nehnuteľností z prostriedkov žalovaného 1/, tak s touto časťou vyhlásenia sa súd vysporiadal v odôvodnení vyššie. Pokiaľ ide o časť vyhlásenia, podľa ktorej mal nehnuteľnosti prevádzané dotknutou kúpnou zmluvou užívať výlučne žalovaný 1/, tak v žiadnom prípade toto vyhlásenie nemožno vzťahovať na sporné nehnuteľnosti, keď vykonané dôkazy jednotlivo a najmä v ich vzájomných súvislostiach preukazujú, že celý areál, všetky dotknuté sporné nehnuteľnosti neslúžili výlučne žalovanému 1/ na výkon jeho povolania, ale slúžili aj na výkon povolania žalobkyne tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených dôkazov a dôvodov. Žalobkyňa vykonávala v priestoroch svoje podnikanie, predmetom ktorého boli účtovníctvo, stavebná činnosť, prenájom strojov. Nejde iba o činnosti zapísané v jej živnosti, ale podľa zmlúv o dielo, zmlúv o prenájme strojov, pracovných zmlúv aj o činnosti, ktoré reálne vykonávala a tieto nemohla vykonávať len v jedenej kancelárii a len na ploche, ktorú zabral jeden stroj. Za využívanie sporných nehnuteľností či už žalobkyňou alebo žalovaným 1/ nemožno považovať len to, že napríklad sedeli v konkrétnej kancelárii, pretože činnosť svojich zamestnancov mohli odtiaľ riadiť obaja a sporné nehnuteľnosti užívali na výkon povolania aj prostredníctvom svojich zamestnancov, uskladneného materiálu, strojov, vozidiel a podobne.

39. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto žalobkyni patrí voči žalovaným plná náhrada trov konania, ktorú jej súd aj priznal, a ktorú sú jej žalovaní povinní zaplatiť solidárne. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.