Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. A. Y., narodenú XX. X. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky V. O., narodenej XX. Y. XXXX, bytom A. E., E. XXX/X, právne zastúpenej Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 a otca O. Y., narodeného XX. Y. XXXX, bytom O., Z. XXX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -134 zo dňa 31. 07. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. -134 zo dňa 31. 07. 2019 v napadnutých výrokoch o výživnom (I., II., III. a IV.) a v závislom výroku o trovách konania (VII.) p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril s účinnosťou od 01. 10. 2018 maloletú Z. A. Y. do osobnej starostlivosti matky V. O.. Výrokom II. uložil otcovi s účinnosťou od 01. 10. 2018 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 115,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť dlh na výživnom za obdobie od 01. 10. 2018 do 31. 07. 2019 vo výške 450,- Eur zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Výrokom V. upravil styk otca s maloletou dcérou, výrokom VI. vo zvyšku návrh o rozsahu styku v zmysle návrhu otca zamietol. Výrokom VII. rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom splnomocneného advokáta, a to voči výrokom o stanovenej výške výživného a voči výške dlhu na výživnom. (Aj keď v odvolaní nie je uvedený výrok IV., v ktorom súd vo zvyšku návrh matky práve v prevyšujúcej časti požadovaného výživného zamietol, vzhľadom na odvolací petit je zrejmé, že odvolanie sa dotýka aj tohto výroku.)V podanom odvolaní právny zástupca matky tvrdí, že súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a následného nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dokazovania vyplynulo, že priemerný mesačný príjem otca maloletej je 527,- Eur, inú vyživovaciu povinnosť otec nemá, jeho priemerné mesačné výdavky predstavujú 300,- Eur. Vzhľadom na to je preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach ako aj majetkových pomeroch otca maloletej prispievať na výživu dieťaťa sumou navrhovanou matkou a to 180,- Eur mesačne. Navrhol teda zmeniť napadnutý rozsudok tak, že otec bude povinný s účinnosťou o 01. 10. 2018 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 180,- Eur mesačne a výrok o dlhu na výživnom bude zmenený na výšku 650,- Eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporučil rozsudok súdu prvej inštancie prehodnotiť a otca maloletej zaviazať prispievať na jej výživu výživným podľa zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov s prihliadnutím na vek a potreby maloletej.

4. Otec maloletej sa k odvolaniu písomne nevyjadril (doručované odvolanie neprevzal).

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej „CSP“), preskúmal vec v medziach podľa a (ďalej „“), a to bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s a contrario. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na , potvrdil.

6. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaním napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a jeho správneho vyhodnotenia; súd prvej inštancie vec správne právne posúdil s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine a procesných poriadkov (CSP a ), ktoré správne aplikoval.

7. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vychádzal z preukázaných skutočností, že maloletá v čase rozhodovania okresného súdu bola vo veku 2 a pol roka, zverená bola so súhlasom oboch rodičov do osobnej starostlivosti matky, ktorá je s maloletou na rodičovskej dovolenke. Matky poberala rodičovský príspevok a prídavok na maloletú vo výške 240,- Eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletej je zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem je 527,- Eur. Ani otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

8. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie dôsledne skúmal mesačné výdavky maloletej uvádzané matkou v rozsahu priemerne 424,- Eur. Tieto zistenia (ods. 5 napadnutého rozsudku) vyhodnotil tak, že z požadovaného výživného matkou 180,- Eur mesačne určil ako primerané výživné sumu 115,- Eur tak, ako to odôvodnil v odseku 25 napadnutého rozsudku, kde súd podrobne rozobral jednotlivé tvrdené výdavky a vysvetlil, ktoré, v akej výške a z akého dôvodu považuje za opodstatnené a z ktorých dospel k primeranému výživnému vo výške 115,- Eur mesačne. Odvolací súd odôvodnenie v tomto smere považuje za správne, dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné, spĺňajúce atribúty odôvodnenia rozsudku v zmysle ust. , a zároveň aj spravodlivosti a , konkrétne ust. - 5 tak, aby tieto spĺňali zákonnú požiadavku odôvodnených potrieb maloletej ( Zákona o rodine). Zároveň súd vychádzal v zmysle ust. Zákona o rodine zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, v tomto prípade otca maloletej, ktorý má preukázaný čistý mesačný príjem vo výške 527,- Eur. Takto určená výška výživného zodpovedá ustanoveniu Zákona o rodine (obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov). Správne súd poukázal na skutočnosť, že výška výživného určená v tejto výške nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko, pretože výživné nemôže byť určené tak, aby malo za následok existenčné problémy povinného rodiča.

9. Matka v odvolaní tvrdí nedostatočne zistený skutkový stav veci a následne nesprávne právne posúdenie. Poukazuje na základnú podmienku správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, a to vyhodnotenie nákladov na dieťa, keď súd je vždy povinný zistiť a ustáliť všetky okolnosti, za ktorých dospel k výroku rozsudku. Poukazuje na zistený priemerný mesačný príjem otca maloletej 527,- Eur, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a jeho priemerné mesačné výdavky súd 300,- Eur. Z toho považuje za preukázané, že je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 180,- Eur mesačne.

10. Odvolací súd k uvedeným odvolacím dôvodom opätovne konštatuje, že súd prvej inštancie, ako už bolo uvádzané vyššie, vyhodnotil náklady na dieťa, zistil a ustálil všetky okolnosti, za ktorých dospel k výroku rozsudku tak, ako to považuje za potrebné aj matka dieťaťa; v tomto smere odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 5, 6 a 25, kde všetky uvádzané okolnosti súd uviedol a vysvetlil dostatočne jasne a zrozumiteľne. Nemožno prisvedčiť názoru odvolateľky, že pokiaľ bol zistený čistý priemerný mesačný príjem otca vo výške 527,- Eur a jeho priemerné mesačné výdavky sú vo

výške 300,- Eur, má byť vyživovacia povinnosť požadovaná matkou v sume 180,- Eur mesačne určená v takejto výške, pretože je to v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch. Odvolací súd k tomu uvádza, že okrem posudzovania schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, súd pri určení výšky výživného prihliada aj na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Tu odvolací súd poukazuje na útly vek maloletej, ktorej odôvodnené potreby nepredstavujú žiadne mimoriadne výdavky, ktoré by opodstatňovali vyššie výživné, pokiaľ ide o jej prípadné zdravotné problémy súvisiace s metabolizmom. Súd priznal za dôvodné výdavky na stravu v zmysle návrhu matky, teda 100,- Eur mesačne. V súvislosti s uvádzaným zdravotným problémom však žiadne ďalšie výdavky matka neuvádzala a ani zo spisu nevyplývajú.

11. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pri určení výšky výživného vychádzal tak, ako to ukladá zákon z odôvodnených potrieb dieťaťa a možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Všetky predpoklady pre svoje závery dostatočne jasne a výstižne v odôvodnení rozsudku vysvetlil, zároveň so správnou aplikáciou príslušných právnych ustanovení tak, ako sú v odôvodnení rozsudku uvedené a aplikované.

12. Odvolací súd preto s poukazom na ust. , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil stotožniac sa zároveň s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré podľa odkazuje.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).