Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-16-2019.pdf
PDF · 103.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcov: 1./ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX R., 2./ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX B., 3./ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpené Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom Kadnárová 83, 831 06 Bratislava proti žalovanému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. Sv.Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 506 727 20, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1./ rade sumu 4.500 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.02.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2./ rade sumu 4.500 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.02.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 3./ rade sumu 4.500 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.02.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
V. Žalobkyňa v 1./rade je povinná doplatiť na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku sumu 116,84 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalobkyňa v 2./rade je povinná doplatiť na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku sumu 116,83 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Žalobkyňa v 3./rade je povinná doplatiť na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku sumu 116,83 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VIII. Súd žalobkyniam v 1./ - 3./ rade priznáva náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 37,14%, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
l./ Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia a to žalobkyňa v 1./rade vo výške 2.500 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2019 do zaplatenia, žalobkyne v 2./ a 3./ rade každá vo výške 4.500 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2019 do zaplatenia, pričom svoj nárok odôvodnili tým, že v dedičskom konaní po poručiteľovi Y. J. sp.zn. 2D/150/2014 boli dedičmi spolu s otcom žalovaného a v tomto dedičskom konaní sa nadobúdateľom pozemku parc.registra C č. 935/42 o výmere 1165 m2 v kat.úz. B. zapísanom na LV č.
XXX stal otec žalovaného s tým, že bol zaviazaný vyplatiť v prípade speňaženia uvedenej nehnuteľnosti spoludedičom ich zákonné podiely po 1/4-ine. Následne uzavreli dohodu o budúcom vyporiadaní predaja nehnuteľnosti, ktorou bol ustálený postup pri budúcom predaji, pričom otec žalovaného zomrel dňa 02.03.2017 a dedičom spornej nehnuteľnosti sa stal žalovaný. V r. 2017 ich žalovaný informoval o plánovanom predaji nehnuteľnosti, avšak za neprimerane nízku cenu, a preto mu oznámili, že nimi požadovaná cena nehnuteľnosti je minimálne 50 eur/m2, nakoľko v bezprostrednom susedstve pozemku bola zahájená výstavba rodinných domov. Žalovaný predal nehnuteľnosť bez ich vedomia a oznámil im predajnú cenu 40.000 eur, z čoho vyplatil žalobkyni v 1./rade sumu 10.000 eur dňa 01.02.2019, žalobkyni v 2./rade dňa 15.02.2019 a žalobkyni v 3./rade dňa 01.02.2019 každej po 8.000 eur. Podľa ich informácií bola nehnuteľnosť predaná za 52.500 eur, z čoho je potrebné odrátať províziu realitnej kancelárie v sume 2.500 eur a preto na každú z nich pripadá dedičský podiel v sume 12.500 eur.
2./ Podaním zo dňa 17.10.2019 (č.l. 141) žalobkyne rozšírili svoju žalobu po oboznámení sa s kúpnou zmluvou V 249/2019 tak, že každá z nich požadovala od žalovaného zaplatenie sumy 6.562,50 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2019 do zaplatenia z dôvodu, že v kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena 98.500 eur, avšak oni vychádzali z požadovanej kúpnej ceny 50 eur/m2 a na základe tohto vyčíslili svoje nároky, pričom v prípade žalobkyne v 1./rade, ktorej žalovaný vyplatil dňa 01.02.2019 sumu 10.000 eur, z tejto suma 2.000 eur tvorila kompenzáciu za inú nesúvisiacu vec tak, ako to žalovaný opakovane uviedol vo svojich vyjadreniach a preto aj ona požadovala vyplatenie kúpnej ceny v rovnakej výške ako ostatné žalobkyne. Na pojednávaní dňa 22.10.2019 súd uznesením podľa § 142 CSP pripustil rozšírenie žaloby žalobkýň podľa ich písomného podania.
3./ Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.05.2019 (č.l. 42) požadoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že žalobkyni v 1./rade zaplatil sumu 8.000 eur a k tejto pripojil ešte sumu 2.000 eur ako formu kompenzácie a ďalším dvom žalobkyniam vyplatil každej po 8.000 eur. Celkovo im teda bola vyplatená suma 24.000 eur, čo považoval za dostatočnú sumu vzhľadom na aktuálny vývoj na trhu s nehnuteľnosťami. Za účelom zveľadenia nehnuteľnosti dňa 20.04.2017 uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol susedný pozemok parc.č. 935/43 a touto kúpou vytvoril jednotný celok z oboch pozemkov a tým aj došlo k ich zhodnoteniu a následnému predaju. V ďalšom vyjadrení zo dňa 02.07.2019 (č.l. 78) žalovaný uviedol, že žalobkyniam oznámil v auguste 2018, že chce nehnuteľnosť predať za 40.000 eur, s čím nesúhlasila žalobkyňa v 2./rade a preto jej dal možnosť, aby nehnuteľnosť do decembra 2018 predala za vyššiu cenu, keďže mala s predajom nehnuteľností skúsenosti, avšak žalobkyni v 2./rade sa nepodarilo predaj realizovať, keďže zrejme požadovala nereálnu cenu. Poukazoval na to, že sa nejedná o stavebný pozemok, ale o ornú pôdu a predajnú cenu negatívne ovplyvnilo aj to, že k pozemku nie je zriadená prístupová cesta a cez pozemky vedie hlavný prívod plynu a vysoké napätie elektriny a taktiež sú zaťažené prechodovým právom. Zopakoval, že žalobkyni v 1./rade zaplatil sumu 2.000 eur ako kompenzáciu, keďže v predchádzajúcich dedičských konaniach nič nededila.
4./ Na pojednávaní dňa 22.10.2019 žalovaný vypovedal, že o existencii sporného pozemku sa dozvedel až v dedičskom konaní po otcovi a nemal k dispozícii dohodu o budúcom vysporiadaní predaja nehnuteľnosti, ktorú uzavrel jeho otec so žalobkyňami. Podľa neho podpis otca na nej je sfalšovaný. Odkúpil vedľajší pozemok a najskôr chcel oba pozemky rozdeliť na 4 časti a každému dať jeho podiel, ale s týmto by boli veľké náklady. Cestou známej našiel kupca a rozhodol sa pozemky predať, pričom kupec podmienil kúpu pozemkov tým, že kúpi oba pozemky. Sumu 50.000 eur z predaja sporného pozemku rozdelil tak, aby z toho každý niečo mal, pričom dal peniaze matke aj sestre a taktiež zaplatil známej náklady za predaj pozemku. Navrhol, že žalobkyniam v 2./ a 3./rade vyplatí každej po 2.000 eur tak, aby každá dostala rovnakú sumu 10.000 eur. Jeho právna zástupkyňa uviedla, že vedľajšiu parc.č. 935/43 žalovaný odkúpil od predchádzajúceho vlastníka za sumu 1.000 eur, pričom oba pozemky sa nachádzajú v extraviláne.
5./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 10D/169/2017 a spismi Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor č. V 248/2019 a V 249/2019 a s predloženými dokladmi, pričom zistil, že podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. 5D/272/2013 (č.l. 28) zo dňa 13.08.2013 vydaného v dedičskom konaní po poručiteľovi Y. J. zomrelom 17.05.2013 patril do dedičstva aj pozemok parc. registra C parc.č. 935/42 orná pôda o výmere 1165 m2 v kat.úz. B. zapísaný na LV č. XXX a podľa dohody dedičov nadobudol tento pozemok Y. J. nar. XX.XX.XXXX (otec žalovaného) s tým, že v prípade speňaženia tejto pôdy vyplatí spoludedičom (žalobkyniam v 1./
- 3./ rade) zákonné podiely po 1/4 -ine. Následne dňa 29.06.2014 bola spísaná dohoda o budúcom vysporiadaní predaja nehnuteľnosti medzi žalobkyňami a otcom žalovaného, kde bol upravený postup pri predaji pozemku parc.č. 935/42 a spôsob odsúhlasenia jeho predaja zo strany žalobkýň.
6./ Otec žalovaného Y. J. zomrel dňa 02.03.2017, pričom dedičské konanie po ňom bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 10D/169/2017 a podľa uznesenia zo dňa 08.08.2017, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva nadobudol žalovaný pozemok parc.č. 935/42 voči ustupujúcim spoludedičkám bezodplatne. Žalovaný bol následne zapísaný ako výlučný vlastník parc.č. 935/42 na LV č. XXX, pričom odkúpil vedľajší pozemok parc.č. 935/43 a dňa 22.01.2019 uzavrel predkupnú zmluvu
- dohodu s kupujúcim Y. T., podľa ktorej sa kupujúci zaviazal odkúpiť od žalovaného parc.č. 935/42 za sumu 50.000 eur a parc.č. 935/43 za sumu 50.000 eur s tým, že kúpa iba jedného pozemku nie je možná a pri úhrade kúpnej ceny nie je relevantné, v akých častiach budú pozemky uhradené, ale celková suma musí dosiahnuť 100.000 eur.
7./ Dňa 28.01.2019 žalovaný ako predávajúci uzavrel s kupujúcim Y. T. kúpnu zmluvu o predaji pozemku parc. registra C parc.č. 935/43 orná pôda o výmere 1166 m2 v kat.úz. B. zapísaného na LV č. XXX za kúpnu cenu 1.500 eur s tým, že táto bude uhradená kupujúcim najneskôr do troch pracovných dní odo dňa podpísania zmluvy a na základe tejto zmluvy bol povolený vklad do katastra nehnuteľností dňa 22.02.2019 pod č. V 248/2019. V ten istý deň t.j. 28.01.2019 žalovaný ako predávajúci uzavrel s kupujúcim Y. T.alšiu kúpnu zmluvu o predaji pozemku parc.registra C parc.č. 935/42 orná pôda o výmere 1165 m2 v kat.úz. B. zapísaného na LV č. XXX za kúpnu cenu 98.500 eur s tým, že kúpna cena bude uhradená predávajúcemu do troch pracovných dní odo dňa podpísania kúpnej zmluvy a na základe tejto kúpnej zmluvy bol vklad do katastra nehnuteľnosti tiež povolený dňa 22.02.2019 pod č. V249/2019. Písomnou výzvou zo dňa 13.02.2019 žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali žalovaného na doplatenie ich nároku a to do celkovej sumy 12.500 eur pre každú, keďže žalovaný vyplatil iba žalobkyni v 1./rade sumu 10.000 eur a žalobkyni v 3./rade sumu 8.000 eur. Ďalšou výzvou zo dňa 27.02.2019 žalobkyne opakovane vyzvali žalovaného na doplatenie finančných prostriedkov každej do sumy 12.500 eur s tým, že už aj žalobkyni v 2./rade bola vyplatená suma 8.000 eur.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 579 ods. 1 OZ smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.
8./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkýň v 1./ - 3./ rade na zaplatenie sumy 6.562,50 eura s úrokmi z omeškania každej je dôvodná iba čiastočne. Je nesporné, že medzi žalobkyňami a otcom žalovaného vznikol na základe osvedčenia sp.zn. 5D/272/2013 záväzkový
vzťah, podľa ktorého bol otec žalovaného zaviazaný v prípade speňaženia pozemku parc.č. 935/42 v kat.úz. B. vyplatiť žalobkyniam v 1./ - 3./rade ich zákonné dedičské podiely po 1/4 -ine, pričom tento zomrel dňa 02.03.2017 a v dedičskom konaní po ňom spornú nehnuteľnosť nadobudol žalovaný voči ustupujúcim spoludedičkám bezodplatne. Žalovaný kúpnu zmluvou V 249/2019 predal sporný pozemok a teda žalobkyniam vznikol nárok na vyplatenie ich dedičských podielov z predaja uvedenej nehnuteľnosti a to každej po 1/4 -ine. Uvedené skutočnosti medzi sporovými stranami na základe vykonaného dokazovania neboli sporné a teda základ nároku žalobkýň bol daný, avšak sporná zostala jeho výška.
9./ Žalobkyne si svoj nárok uplatnili ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale podľa názoru súdu nesprávne svoj nárok kvalifikovali po právnej stránke, pretože na strane žalovaného nešlo o žiadne bezdôvodné obohatenie a ani samotné žalobkyne vo svojej žalobe neuviedli, o ktorý druh bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ by sa malo jednať. Nárok žalobkýň vyplýva z ustanovenia § 460 OZ a § 579 ods. 1 OZ a v tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/96/2000 zo dňa 26.11.2003 (R 45/2005), podľa ktorého rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva na základe ktorého sa preberateľom dedičstva - poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo, zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými. Keďže otec žalovaného sa v dedičskom konaní zaviazal v prípade speňaženia pozemku parc.č. 935/42 vyplatiť žalobkyniam ich zákonné podiely po 1/4-ine, tak ide o plnenie, ktoré sa neviaže výlučne na osobu otca žalovaného a keďže tento zomrel a žalovaný v dedičskom konaní po ňom nadobudol spornú nehnuteľnosť, ktorú následne predal, tak aj jeho zaväzuje povinnosť vyplatiť žalobkyniam v 1./ - 3./rade ich dedičské podiely po 1/4-ine.
10./ Pokiaľ ide o dohodu o budúcom vysporiadaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 29.06.2014 uzavretú medzi žalobkyňami a otcom žalovaného, kde v čl. II odsek 2,3 bol upravený postup a podmienky, za akých môže otec žalovaného sporný pozemok predať, tak podľa názoru súdu v tejto časti je uvedená dohoda neplatná v zmysle § 39 OZ, nakoľko svojim obsahom odporuje zákonu a to ustanoveniu § 123 OZ, podľa ktorého je vlastník oprávnený s predmetom svojho vlastníctva nakladať, avšak citovaná časť dohody obsahuje ustanovenia týkajúce sa hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou, i keď v tomto prípade nešlo o spoločnú vec (nehnuteľnosť), ale vec vo výlučnom vlastníctve otca žalovaného a následne po jeho smrti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom ustanovenia čl. II odsek 2,3 dohody neprimeraným spôsobom obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti pri nakladaní s ňou. V prípade uvedenej dohody išlo o tzv. nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51 OZ, ktorá nie je osobitne upravená, ale napriek tomu táto zmluva nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka a podľa názoru súdu v čl. II odsek 2,3 zmluva obsahu OZ odporuje. Pokiaľ by však táto časť zmluvy aj bola považovaná za platnú a žalovaný by sa mal podľa nej riadiť pri predaji nehnuteľnosti, tak skutočnosť, že podľa tejto dohody nepostupoval, nemá žiadne právne následky pre uspokojenie nárokov žalobkýň v 1./ - 3./rade v prípade predaja spornej nehnuteľnosti.
11./ Z obsahu kúpnej zmluvy V 249/2019 vyplýva, že sporný pozemok parc.č. 935/42 bol žalovaným predaný za kúpnu cenu 98.500 eur, pričom v ten istý deň uzavrel aj ďalšiu kúpnu zmluvu V 248/2019 ohľadom parc.č. 935/43, ktorú tiež predal tomu istému kupujúcemu a to za kúpnu cenu 1.500 eur a teda obe nehnuteľnosti boli predané prakticky ako jeden pozemok, keďže išlo o kúpne zmluvy z toho istého dňa, o rovnaký druh a aj výmeru pozemkov. Je nesporné, že v tomto prípade vlastníkom oboch predávaných pozemkov bol žalovaný a kupujúcim bola tá istá osoba, pričom kúpne zmluvy boli uzatvárané v ten istý deň a prakticky s rovnakým obsahom a teda nič nebránilo zmluvným stranám, aby uzavreli iba jednu kúpnu zmluvu na oba pozemky, avšak je zjavné, že dôvodom takéhoto konania zmluvných strán bolo iba zníženie daňovej povinnosti predávajúceho. Aj zo samotnej predkupnej zmluvy vyplýva, že kupujúci mal záujem o kúpu oboch pozemkov naraz s tým, že kúpa iba jedného pozemku nie je možná a za oba pozemky bola dohodnutá kúpna cena spolu vo výške 100.000 eur a preto aj súd v tomto kontexte zobral do úvahy, že za sporný pozemok bola vyplatená kúpna cena 50.000 eur.
12./ Žalobkyne v priebehu konania neprodukovali žiaden dôkaz a neuvádzali žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by sa mala brať do úvahy cena 50eur/m2, pri ktorej by výsledná kúpna cena činila 58.250 eur a v tom prípade by podiel každej zo žalobkýň predstavoval sumu 6.562,50 eura. Pri svojom rozhodovaní musel súd logicky vychádzať z oboch kúpnych zmlúv uzavretých žalovaným, pretože len
tieto môžu byť základom nároku žalobkýň a výška ich nároku sa odvíja z kúpnych cien, ktoré boli stanovené v oboch zmluvách, čo vyplýva aj z obsahu predkupnej zmluvy predloženej žalovaným na pojednávaní. Obe tieto kúpne zmluvy nesporne navzájom súvisia, nakoľko kupujúci mohol mať záujem iba o kúpu oboch pozemkov naraz vzhľadom na ich umiestnenie, rozmery a obmedzenia s tým spojené v prípade budúcej výstavby, či už formou rodinných domov alebo iných stavieb. Je nesporné, že oba pozemky boli predané spolu za kúpnu cenu 100.000 eur a teda na každý z nich pripadá kúpna cena 50.000 eur (v prípade oboch pozemkov ide o ornú pôdu prakticky rovnakej výmery a oba sa nachádzajú vedľa seba), z ktorej je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o výške nárokov žalobkýň, ktoré síce odôvodňovali svoj nárok z kúpnej ceny 50eur/m2 a v rámci dokazovania predložili súdu cenové ponuky realitných kancelárií na niekoľko pozemkov, avšak iba tieto samotné cenové ponuky nič nepreukazujú, pretože sú v nich uvedené druhovo iné pozemky (stavebné pozemky) ako bola parc.č. 935/42 a dokonca v inom katastrálnom území (B.) a teda aj ich cena je úplne iná ako trhová cena sporného pozemku. Takéto dokazovanie by bolo nutné len v prípade, ak by žalovaný predal pozemok za zjavne nízku cenu oproti trhovým cenám nehnuteľnosti, resp. ak by bolo sporné, za akú cenu vôbec pozemok predal.
13./ Podľa názoru súdu aj samotné žalobkyne si uvedomovali, že pri rozhodovaní o ich pohľadávkach nie je možné vychádzať z kúpnej ceny 98.500 eur a z tejto si svoje podiely neuplatnili, keďže by to bolo v rozpore s dobrými mravmi a takejto požiadavke žalobkýň by súd ani nemohol vyhovieť. Pokiaľ teda súd pri rozhodovaní o nárokoch žalobkýň nemohol vychádzať z kúpnej ceny 98.500 eur a žalobkyne neprodukovali žiaden dôkaz ani žiaden racionálny argument, na základe ktorého by mal súd vychádzať z kúpnej ceny 58.250 eur, tak vzhľadom na zistený skutkový stav a s poukazom na čl. 2 odsek 2 CSP súd v záujme spravodlivého rozhodnutia sporu zobral do úvahy kúpnu cenu v sume 50.000 eur a z tejto stanovil zákonné dedičské podiely žalobkýň. Vychádzajúc z tejto kúpnej ceny potom podiel každej zo žalobkýň (1/4) predstavuje sumu 12.500 eur, pričom žalobkyniam časť tohto ich nároku zo strany žalovaného už bola vyplatená a to každej po 8.000 eur. Žalobkyni v 1./rade síce žalovaný naviac vyplatil sumu 2.000 eur, avšak nejednalo sa o výplatu jej dedičského podielu z predaja parc.č. 935/42, ale ako samotný žalovaný opakovane uviedol, išlo o určitú kompenzáciu v dôsledku toho, že žalobkyňa v 1./rade v predchádzajúcich dedičských konaniach nič nezdedila a preto zaplatenie sumy 2.000 eur zo strany žalovaného súd pri rozhodovaní o nároku žalobkyne v 1./rade nebral do úvahy.
14./ Keďže podiel každej zo žalobkýň predstavoval sumu 12.500 eur a každej z ich už žalovaný vyplatil 8.000 eur, tak rozdiel, ktorý zo strany žalovaného je ešte potrebné doplatiť, predstavuje sumu 4.500 eur a z toho dôvodu súd žalobe žalobkýň vyhovel čiastočne do sumy 4.500 eur a zaviazal žalovaného zaplatiť každej z nich uvedenú sumu spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.02.2019 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný sa podľa názoru súdu dostal do omeškania s výplatou dedičských podielov žalobkýň od uvedeného dátumu a preto je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Žalobkyne síce požadovali úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01.02.2019 do zaplatenia, avšak požadovaná výška úrokov z omeškania z ich strany nekorešponduje s výškou úrokov z omeškania stanovených § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a pokiaľ ide o počiatok omeškania, tak súd vychádzal z toho, že podľa dohody o budúcom vysporiadaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 29.06.2014 mal otec žalovaného vyplatiť žalobkyniam ich podiely z kúpnej ceny do troch dní odo dňa pripísania finančných prostriedkov zodpovedajúcich kúpnej cene v prospech jeho účtu, pričom podľa kúpnej zmluvy V 249/2019 mala byť žalovanému kúpna cena zaplatená najneskôr do troch pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy na jeho účet, pričom k podpisu kúpnej zmluvy došlo 28.01.2019 a teda na jeho účet mala byť zaplatená kúpna cena do 31.01.2019 a keď podľa dohody uzavretej jeho otcom so žalobkyňami mal tento vyplatiť žalobkyniam ich podiely do troch dní od pripísania kúpnej ceny na účet, tak v prípade žalovaného to bolo najneskôr do 03.02.2019 a teda od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania.
15./ Vzhľadom k tomu, že súd považoval žalobu žalobkýň v prípade každej z nich za dôvodnú iba do sumy 4.500 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.02.2019 do zaplatenia, tak vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16./ Žalobkyne zaplatili po podaní žaloby na základe výzvy súdu súdny poplatok za podanú žalobu spolu v sume 620 eur s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., teda súdny poplatok krátený o sumu 70 eur, avšak v priebehu konania došlo zo strany žalobkýň k rozšíreniu žaloby a to u každej z nich na sumu 6.562,50 eura a preto bolo potrebné z ich strany doplatiť súdny poplatok v zmysle § 7 ods. 7 citovaného zákona. Vychádzajúc z uplatnenej sumy 6.562,50 eura potom u každej zo
žalobkýň predstavuje súdny poplatok sumu 393,50 eura (6% z uplatnenej pohľadávky podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov), avšak v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. je potrebné u každej z nich znížiť súdny poplatok o sumu 70 eur a po tomto znížení teda súdny poplatok každej zo žalobkýň predstavuje 323,50 eura. Spolu u všetkých troch žalobkýň potom činí súdny poplatok 970,50 eura (323,50 x 3) a z tejto sumy je potrebné odpočítať už zaplatený súdny poplatok v sume 620 eur, čo predstavuje rozdiel 350,50 eura. Z tejto sumy, ktorú je potrebné doplatiť na súdnom poplatku súd zaviazal každú zo žalobkýň na zaplatenie doplatku na súdnom poplatku v podiele 1/3 -ina, pričom v prípade žalobkyne v 1./rade tento podiel predstavuje sumu 116,84 eura a v prípade žalobkýň v 2./ a 3./ rade sumu 116,83 eura u každej. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalobkyne na doplatenie súdneho poplatku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
17./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 CSP tak, že podľa § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu sporových strán v konaní, s tým, že každá zo žalobkýň mala úspech v rozsahu 68,57% (každej z nich bola priznaná suma 4.500 eur z uplatňovaného nároku 6.562,50 eura) a teda úspech žalovaného predstavuje 31,43%, pričom rozdiel medzi úspechom žalobkýň a úspechom žalovaného činí 37,14% (68,57% - 31,43%), čo je prakticky čistý úspech žalobkýň v tomto súdnom konaní a preto im bola priznaná náhrada trov konania proti žalovanému vo výške 37,14% a podľa § 262 ods. 2 CSP o tejto výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.