Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-216-2019.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/216/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 2, XXX XX L., zastúpená Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, a otec - F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. 2, XXX XX L., t.č. bytom P. cesta XX, XXX XX M. D., zastúpený Advokátskou kanceláriou E - S attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 50 821 440, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a na zákaz styku otca s maloletým a o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.03.2019, č.k. 25P/40/2018-234, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.03.2019, č.k. 25P/40/2018-234, zveril maloletého J. F., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť platiť na maloletého výživné k rukám otca vo výške 150 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred od 14.03.2019. Určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Styk matky s maloletým neupravil. Návrh matky zamietol. Zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava č.k. 25P/318/2013-190 zo dňa 13.05.2015, ktorý nadobudol vo výroku o zverení maloletého právoplatnosť dňa 26.06.2015 a vo výroku o výživnom a úprave styku dňa 08.02.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/438/2015-213 zo dňa 19.01.2016, v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 26, § 36 ods.1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého v súlade s návrhom otca, vyhodnotiac, že návrh matky dôvodný nie je. Súd prvej inštancie v súlade s Článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa zisťoval názor maloletého J. v jeho veku takmer 16 rokov, jeho názor akceptoval a venoval mu patričnú pozornosť. Pri rozhodovaní vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb maloletého v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený jeho spokojný, bezpečný a harmonický vývin. Po vykonanom dokazovaní, všestrannom posúdení veci a dôslednom skúmaní záujmu maloletého, mal za preukázanú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu zverenia maloletého J. do osobnej starostlivosti otca. Za preukázané mal, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, ktorú aj fakticky vykonáva. Prostredie u otca je pre maloletého stabilné,
má tam svoje zázemie, je to prostredie na ktoré je zvyknutý, kde má vytvorené sociálne väzby, kde pociťuje istotu a bezpečie. Zároveň nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie matky, že by dal otec maloletému užiť akúkoľvek drogu, naopak, sám maloletý sa priznal, že so zakázanými látkami experimentoval práve v čase, kedy bol v starostlivosti matky. Vyjadril názor, že matka svojim nesprávnym prístupom k maloletému zavinila, že v jej domácnosti dochádzalo neustále ku konfliktom a že maloletý už dlhodobo prejavuje zvýšenú náklonnosť k otcovi a dožaduje sa žiť s ním v pokojnom prostredí bez neustálych konfliktov. Skonštatoval, že vzťah maloletého J. k matke je mimoriadne problematický a aktuálna situácia v rodine naznačuje, že v priebehu ostatných 4 rokov po poslednom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa vzťah maloletého k matke nezastabilizoval tak, ako to odporúčal súdny znalec už v roku 2014, ale práve naopak, ich vzájomné konflikty sa vyhrotili a u maloletého v priebehu roku 2018 a 2019 vyústili k presvedčeniu žiť a bývať u otca. Súd prvej inštancie ustálil, že vzhľadom na vek maloletého nie je daný dôvod na autoritatívnu úpravu styku s matkou, obzvlášť keď otec do ich stretávania nijako nezasahuje. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal zo zákonných kritérií § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého, ktorý v školskom roku 2018/2019 navštevuje 9.triedu ZŠ. Vychádzal z priemernej čistej mesačnej mzdy matky za obdobie 1-9 2018 722,93 eur, za obdobie od 11-12 2018 851,79 eur, z príjmu otca zamestnaného v Rakúsku za obdobie 1-9 2018 850,97 eur zohľadňujúc stav, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd prvej inštancie priznal výživné odo dňa rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a výživné na maloletého určiť vo výške 100 eur mesačne. Nestotožnila sa s určením výšky výživného na maloletého, keď otec sám navrhol výživné vo výške 100 eur mesačne, s čím ona súhlasila. Uviedla, že jej príjmy a majetkové pomery a otca sú vo výraznom nepomere. Uviedla, že otec vlastní aj hnuteľný majetok, niekoľko motoriek a automobil, pričom ona zarába nepomerne menej a nevlastní žiadny hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Namietala, že jej mesačné náklady súd v konaní neskúmal. Uviedla, že je po operačnom zákroku, bola dlhodobo práceneschopná a následne absolvovala dlhodobé liečenie, čo ju finančne vyčerpalo. Do pozornosti dala zmenu pomerov na strane otca z dôvodu, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, poukazujúc tiež na jeho nákladný životný štýl.
4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správny potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav a vyvodil v otázke výživného správny záver. Poukázala na potvrdenie o príjme matky zo dňa 18.02.2019 z ktorého vyplýva, že jej čistý príjem v mesiaci november 2018 bol vo výške 893,91 eur a v mesiaci december 2018 vo výške 809,67 eur. Mal za to, že vzhľadom na jeho čistý mesačný príjem vo výške 850,97 eur sú ich príjmy približne rovnaké. Poukázal na to, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, J. E., preto jej námietku, že on žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a označenie jeho životného štýlu za „nákladný“ považoval za scestný. Potvrdil, že súhlasil s výškou výživného 100 eur mesačne, avšak od vynesenia rozsudku matka maloletému zobrala kľúče od stále ešte spoločného bytu nachádzajúcom sa v blízkosti jeho školy, v ktorom zostali osobné veci maloletého, ktoré bude nútený nahradiť. Uviedol, že matka tiež maloletému zrušila zamestnaneckú poukážku a o túto sumu zvýšila jeho finančné zaťaženie. Zdôraznil, že matka mu dlhodobo odmieta poskytnúť doklady potrebné na poberanie rodinných prídavkov v Rakúsku, čím znemožňuje užívať finančné výhody pre maloletého, ktoré by ju osobne nič nestáli.
5. Kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepodal.
6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia vhodnosti zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému, vrátane zisťovania názoru maloletého, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie a vo vzťahu k vykonaniu dokazovania rozhodného pre určenie výšky výživného na maloletého podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd neprihliadal. Tu treba uviesť, že v danom prípade bola matke povinnosť platiť výživné na maloletého určená v rozsahu zodpovedajúcom najnevyhnutnejším nákladom maloletého na základné potreby spojené s výživou, zabezpečením bývania a štúdia, pričom na zvýšené náklady matka poukazovala vo svojom návrhu na zvýšenie výživného. Správne súd prvej inštancie tiež postupoval, keď povinnosť platiť na maloletého výživné určil matke od rozhodnutia, zohľadňujúc stav, že maloletý sa od februára 2019 zdržiaval v domácnosti otca a teda aj od obdobia, do ktorého nespadá znížený príjem matky z dôvodu jej práceneschopnosti, na ktorý sa odvoláva. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, (bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o takto určenom výživnom, z hľadiska odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný. Súd prvej inštancie v danej veci vykonal potrebné dokazovanie, keď majetkové, rodinné a sociálne pomery rodičov a ich príjmy mal pre rozhodnutie dostatočne preukázané, prijal správne skutkové závery a vec aj správne právne posúdil. Výška výživného, ktorým je matka povinná prispievať na výživu a potreby maloletého je spôsobilá na ich pokrytie iba v minimálnom rozsahu, keďže z obsahu spisu, vyjadrení matky a ani jej odvolania nevyplývajú okolnosti, ktoré by bolo možné zohľadniť pri určení výšky výživného a to plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému aj nad rámec súdom určeného výživného, formou vecných či finančných plnení. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie neurčil výživné v otcom navrhovanej výške s ktorou ona súhlasila, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne podľa § 40 CMP, v súlade so závermi vykonaného dokazovania a záujmom maloletého určil výživné zodpovedajúce zákonným kritériám pre určovanie výživného na maloleté deti. Na námietku matky o tom, že súd prvej inštancie sa osobitne nezaoberal jej výdavkami je potrebné zdôrazniť, že matka pred súdom prvej inštancie žiadne svoje zvýšené výdavky neprezentovala a neuviedla ich ani vo svojom odvolaní, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z bežných životných nákladov matky a preto v tomto smere na odvolaciu námietku matky nemohol prihliadať ani odvolací súd.
8. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).