Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-100-2019.pdf
PDF · 157.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska č. 11, Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 266,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.: 26Cb/91/2018 - 182 zo dňa 7.6.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 266,80 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 108,40 eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 129,60 eur od 9.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 28,80 eur od 8.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 266,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 108,40 eur od 28.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 129,60 eur od 9.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 28,80 eur od 8.12.2017 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 8.9.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. B., EČV: Y., ktoré patrilo poškodenému C. C.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola nahlásená žalovanému, ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti: 9525516756. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo. Náklady na prenájom náhradného vozidla predstavujú podľa faktúry č. 2016133/2 sumu 646,- eur. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 12.1.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 537,60 eur, pretože na základe vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 17 dní (od 27.9.2016 do 14.10.2016 /posledná obhliadka motorového vozidla/), bolo priznaných len 15 dní (od 27.9.2016 do 11.10.2016 /ukončenia opravy/) vo výške 570,- eur a zároveň bolo krátené zníženie technickej hodnoty poškodeného vozidla vo výške 26,40 eur a pevné prevádzkové náklady vo výške 6,- eur (0,01 eur x 600 km). Celková nepriznaná suma predstavuje
108,40 eur, ktorá bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.1.2017. Dňa 15.9.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. Z., EČV: Y., ktoré patrilo poškodenému N. R.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola nahlásená žalovanému, ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti: 9526610437. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo. Túto skutočnosť žalovaný zaregistroval pod číslom poistnej udalosti: 9526689341. Náklady na prenájom náhradného vozidla predstavujú podľa faktúry č. 317062 sumu 302,40 eur. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 23.11.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9526689341 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 172,80 eur, pretože na základe vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 7 dní (od 15.9.2017 /vznik škodovej udalosti/ do 22.9.2017 /rozhodnutie o totálnej škode/), boli priznané len 4 dni (od 19.9.2017 /nahlásenia škodovej udalosti/ do 22.9.2017 /rozhodnutie o totálnej škode/) vo výške 172,80 eur. Nepriznaná suma predstavuje 129,60 eur, ktorá bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2017. V dôsledku dopravnej nehody bolo zároveň motorové vozidlo poškodeného N. R. nepojazdné, bolo nevyhnutné jeho odtiahnutie z miesta vzniku škodovej udalosti a uskladnenie. Náklady za odtiahnutie poškodeného motorového vozidla a jeho uskladnenie predstavujú podľa faktúry č. P170118 sumu 132,- eur. Predmetná skutočnosť bola žalovaným označená pod číslom poistnej udalosti: 9526689368. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 22.11.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9526689368 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 103,20 eur, pretože na základe vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti z fakturovanej doby uskladnenia poškodeného vozidla 10 dní (od 15.9.2017 /vznik škodovej udalosti/ do 24.9.2017 / premiestnenie poškodeného motorového vozidla/), boli priznané len 4 dni (od 19.9.2017 /nahlásenia škodovej udalosti/ do 22.9.2017 /rozhodnutie o totálnej škode/) vo výške 103,20 eur. Nepriznaná suma predstavuje 28,80 eur (4,80 eur/deň x 6 dní), ktorá bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.11.2017. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania z dlžných súm, nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania, keďže v lehote 15 dní od skončenia šetrenia poistných udalostí neuhradil žalovanú sumu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavené faktúry mu neboli doručené a uplatnené nároky neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Poškodení teda boli dlžníkmi žalobcu a nemohli tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedených prípadoch došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedenými postúpeniami tak došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluvách o postúpení pohľadávok zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcov postúpiť pohľadávky (resp. ich časti) a aj samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá ich neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvádzaný v Oznámeniach o poistnom plnení s poukazom, že tento nárok priamo nevyplýva zo Zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“) ani z Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca poukázal, že v žalobe uvádzal iba relevantné skutočnosti o spore, ktorými nie je priebeh škodových udalostí, tak ako to uvádza žalovaný. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. V zmysle platnej právnej úpravy je možné postúpiť aj pohľadávku,
ktorá vznikne v budúcnosti. Poškodeným vzniká nárok na uhradenie nákladov, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti momentom zaplatenia faktúr, lebo vtedy dochádza k úbytku v ich majetkovej sfére, teda vzniká na ich strane škoda, na ktorej náhradu majú právo v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na doklad o úhrade faktúry č. 317062 za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 129,60 eur, doklad o úhrade faktúry č. 2016133/2 za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 108,40 eur a doklad o úhrade faktúry č. P170118 za odťah a uskladnenie motorového vozidla vo výške 132,- eur. Dňa 29.11.2017 bol uzavretý dodatok k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2017, dňa 26.01.2017 dodatok k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 25.1.2017 a dňa 29.1.2017 dodatok k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2017 na základe ktorých došlo medzi postupcami a postupníkom k dohode o odplatnom postúpení predmetných pohľadávok, a to za sumu nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok (129,60 eur + 108,40 eur + 28, 80 eur). Žalovaný uznal pohľadávky poškodených, keďže časť zo žalobcom uplatňovanej škody uhradil. Zmluvy o postúpení pohľadávok obsahujú jasné označenie ich účastníkov a tiež identifikáciu postupovaných pohľadávok. Postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti vystavených faktúr z dôvodu vzniku škodových udalostí). Zároveň v článku I. Zmlúv o postúpení pohľadávok označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupcovia jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadrujú svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému majú pohľadávku v konkrétnej výške, ktorá vznikla v dôsledku vzniku poistnej, resp. škodovej udalosti a neuhradenia vzniknutých žalovaným v plnej výške. Taktiež v bode 2 predmetného článku I. Zmlúv o postúpení pohľadávok je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávok, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 1 predmetných zmlúv, pričom samotný článok II. obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávky postupujú. V článku II. postupcovia jednoznačne prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupcovia prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musia mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavujú svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovaných pohľadávok. Taktiež v článku III. bod 4 zmluvné strany (teda postupcovia a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupcovia prejavili svoju vôľu pohľadávku postúpiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdneho sporu a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom civilného sporového konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť Zmlúv o postúpení pohľadávok. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov vyplýva zo ZoPZP a Občianskeho zákonníka. Účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla predstavujú skutočnú škodu, v súlade s § 442 Občianskeho zákonníka, na ktorej náhradu má poškodený nárok, a to z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vinníka dopravnej nehody. Žalovaný ani v Oznámeniach o poistnom plnení, ako dôvod krátenia neuviedol nepreukázanie účelnosti a nevyhnutnosti využívania náhradných vozidiel. Nie je možné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehu šetrenia poistnej udalosti. Na prípadné ďalšie dôvody neuhradenia škody žalovaným, uvedené počas súdneho konania tak nie je možné prihliadať s poukazom na znenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 35, 37, 39, 442, 524, 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré obsahujú výklad právneho úkonu, náležitosti právneho úkonu, nedovolenosť právneho úkonu, povinnosť uhradiť skutočnú škodu v čase poškodenia, zmluvu o postúpení pohľadávky, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa §§ 4, 11 a 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), o práve poisteného voči poisťovateľovi; povinnostiach poisťovateľa v súvislosti s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že nespornými skutočnosťami bol vznik škodových udalostí, uplatnenie nárokov poškodenými voči žalovanému, výsledky šetrení a poskytnuté plnenia žalovaným, uzatvorenie Zmlúv o postúpení pohľadávok v znení ich dodatkov, tak ako ich opísal žalobca. Spornými medzi stranami bola aktívna legitimácia žalobcu, platnosť Zmlúv o postúpení pohľadávok a nárok uplatnený žalobcom.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v žalobe uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh, teda žaloba netrpela vadami podľa § 129 C.s.p.
8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný v konaní, keďže Zmluvy o postúpení pohľadávok majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci zmlúv sú riadne označení. Postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné. Výšky postúpených pohľadávok sú v zmluvách uvedené a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmlúv je riadne uvedený a určený. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z obsahu zmlúv jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Súd prvej inštancie poukázal, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Žalobca v priebehu konania predložením potvrdenky a príjmových pokladničných dokladov preukázal, že poškodení uhradili sumy 129,60 eur a 28,80 eur (z faktúr č. P170118 a č. 317062) ako aj sumu 108,40 eur (z faktúry č. 2016133/2). Žalobca nemohol faktúry vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva, že postupcovia postúpili na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodeným v dôsledku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúr č. 317062, č. P170118 a č. 2016133/2, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný. Titulom uplatnenia nároku nie je pohľadávka z predmetných faktúr, ale náhrada škody, ktorá vznikla poškodeným v dôsledku škodovej udalosti, ktorú spôsobili poistení žalovaného.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov vyplýva z ZoPZP a Občianskeho zákonníka. Účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla predstavujú skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka, na ktorej náhradu má poškodený nárok, a to z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vinníka dopravnej nehody. Vychádzajúc zo ZoPZP sa poškodenému hradí aj škoda, ktorá vyplýva z poškodenia, zničenia, odcudzenia alebo straty veci. Základným rámcom takto stanoveného rozsahu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia je následne ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda. Zaplatením nájomného za náhradné auto, nákladov za odťah a uskladnenie poškodeného motorového vozidla sa zmenšil existujúci majetkový stav poškodeného (jeho finančné prostriedky sa znížili o zaplatenú čiastku). Skutočnou škodou sú preto aj vyplatené peňažné prostriedky za nájom náhradného vozidla, ako aj za odťah a skladovanie poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda (spočívajúca vo vyššie uvedených nákladoch na nájom, odťah a skladovanie) bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidiel poškodených. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné zo strany poškodených prenajať vozidlá, zabezpečiť odťah poškodeného vozidla a jeho skladovanie. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s prenájmom motorového vozidla vo vzťahu k dĺžke nájmu (nájomné zmluvy, faktúry a odovzdávacie a preberacie protokoly). Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody, teda v prípade vzniku škodovej udalosti č. 9526689341, ktorá vznikla dňa 15.09.2017, bez ohľadu na to, kedy bola žalovanému škodová udalosť nahlásená. To, že k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 15.09.2017, preukazuje aj Oznámenie žalovaného o totálnej škode zo dňa 22.09.2017. Poškodený si uplatnil nárok na nájomné za prenájom náhradného vozidla za dobu od 15.9.2017 do 22.9.2017, teda za 7 dní, ktorá zodpovedala nevyhnutnej potrebe užívania náhradného vozidla poškodeným. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaného nájomného, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V prípade poistnej udalosti evidovanej pod č. 9526689368, z faktúry č. P170118 vyplýva vyúčtovanie nákladov za uskladnenie poškodeného vozidla vo výške 48 eur (od 15.09.2017 - 24.09.2017, teda 10 dní) s poukazom na to, že dňa 22.09.2017 bol piatok (posledný pracovný deň v týždni), bol potrebný nevyhnutný reakčný čas na
zabezpečenie premiestnenia poškodeného motorového vozidla. Práve z uvedených dôvodov bolo uskladnenie poškodeného motorového vozidla účtované do najbližšieho pracovného dňa, teda do dňa 24.9.2017. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že dĺžka uskladnenia poškodeného motorového vozidla 10 dní zodpovedala nevyhnutnej potrebe. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovanej ceny za uskladnenie vozidla, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu z poistnej udalosti č. 9525516756 vychádzal z faktúry č. 2016133/2, z ktorej vyplýva vyúčtovanie nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 646,- eur. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s prenájmom motorového vozidla vo vzťahu k dĺžke nájmu (nájomnú zmluvu, faktúru a odovzdávací a preberací protokol). Škodová udalosť vznikla dňa 8.9.2016, bez ohľadu na to, kedy bola žalovanému nahlásená. Poškodený si uplatnil nárok na nájomné za prenájom náhradného vozidla iba za dobu od 27.9.2016 do 14.10.2016, teda za 17 dní. Dĺžka opravy vozidla bola súdu prvej inštancie preukázaná časovou osou opravy vozidla, faktúrou, ako aj zápismi o obhliadke poškodeného motorového vozidla. Keďže posledný zápis o obhliadke je zo dňa 13.10.2016 a podľa vyjadrenia servisu ešte dňa 14.10.2016 bola vykonaná obhliadka opraveného vozidla, poškodený mohol prevziať a užívať svoje vozidlo až dňa 14.10.2016. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že dĺžka nájmu motorového vozidla 17 dní zodpovedala nevyhnutnej potrebe užívania náhradného vozidla poškodeným. Čo sa týka odpočítania „zmeny technickej hodnoty vozidla“ a „pevných prevádzkových nákladov“ z ceny nájmu, žalovaný nepreukázal dôvodnosť takéhoto postupu. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaného nájomného, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
11. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal, že poškodení boli nútení náhradné vozidlá užívať súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v Oznámeniach o poistnom plnení, ako dôvod krátenia neuviedol túto skutočnosť. Nie je možné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný mal povinnosť riadne prešetriť poistné udalosti a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie v priebehu ich šetrenia.
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 266,80 eur, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9526689341 dňa 23.11.2017, preto sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 129,60 eur dňa 9.12.2017. Šetrenie poistnej udalosti č. 9526689368 žalovaný ukončil dňa 22.11.2017, preto sa dostal so zaplatením sumy 28,80 eur do omeškania dňa 8.12.2017. Pri poistnej udalosti č. 9525516756 žalovaný ukončil šetrenie dňa 12.1.2017, preto sa so zaplatením sumy 108,40 eur dostal do omeškania dňa 28.1.2017. Výšku úroku z omeškania stanovil súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Z predložených Zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť na žalobcu časti pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavených faktúr. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluvách o postúpení pohľadávok zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje
pohľadávky, pričom z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmlúv o postúpení pohľadávok. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca síce predložil v konaní Dodatky k Zmluvám o postúpení pohľadávok, tieto sú však vzhľadom na absolútnu neplatnosť samotných Zmlúv o postúpení pohľadávok bez právneho významu. Navyše aj samotné Dodatky sú v priamom rozpore s ostatnými ustanoveniami Zmlúv o postúpení pohľadávok, keďže je z nich zrejmé, že fakturované sumy boli žalobcovi uhradené pred uzavretím Zmlúv o postúpení pohľadávok. Žalobcom predložené doklady o údajnej úhrade faktúr nepreukazujú, že tieto boli uhradené ešte pred uzavretím Zmlúv o postúpení pohľadávok. Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že interpretácia žalovaného, podľa ktorej poškodení postupovali na žalobcu svoje záväzky, ktoré vyplývali z faktúr vystavených žalobcom poškodeným za prenájom a odťah vozidla je nesprávna. Poškodení totiž nepostupovali na žalobcu pohľadávky vzniknuté z faktúr, ale predmetom postúpenia bol nárok poškodených na náhradu škody voči žalovanému vyplývajúci z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia na úhradu týchto nákladov vzniká poškodenému momentom úhrady týchto nákladov poškodeným servisu, pretože týmto momentom dochádza k úbytku v majetkovej sfére poškodeného a zároveň k vzniku pohľadávky titulom náhrady škody voči žalovanému. Poškodeným úhradou časti kráteného poistného plnenia vznikla pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady škody. Ďalej žalobca poukázal, že Zmluvy o postúpení pohľadávok obsahujú jasné označenie ich účastníkov a tiež identifikáciu postupovaných pohľadávok. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Tvrdenie žalovaného o tom, že fakturované sumy mu boli uhradené ešte pred uzatvorením Zmlúv o postúpení pohľadávok je zavádzajúce. Žalovaný nesprávne stotožňuje dva odlišné nároky a to nárok žalobcu voči poškodeným na úhradu faktúr a nárok poškodených voči žalovanému na náhradu škody, titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetnom postúpenia pohľadávok ako aj sporu bolo postúpenie pohľadávok poškodených vzniknutých z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré poškodeným vznikli momentom vzniku škodovej udalosti, resp. úhrady krátenej časti poistného plnenia zo zmlúv o prenájme náhradného vozidla a uskladnenia poškodeného vozidla, keďže v tomto momente došlo k úbytku v majetkovej sfére. Predmetom sporu nebol nárok žalobcu voči poškodeným na úhradu faktúr. Z predložených dokladov v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že časti kráteného poistného plnenia z faktúr boli poškodenými uhradené žalobcovi ešte pred uzavretím Zmlúv o postúpení pohľadávok. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda za nesplnenie
peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka so začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 23.9.2019.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
21. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
22. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
24. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.
25. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
26. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Odvolací súd zistil z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou, že boli uzatvorené v písomnej forme:
28. Dňa 25.1.2017 medzi postupcom Mgr. Pavol Proks a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku vo výške 108,40 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2016133/2, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla, počas opravy motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8012936179. Poistná udalosť pre náhradné motorové vozidlo: 9525516756. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 108,40 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
29. V priebehu konania žalobca predložil Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 26.1.2017, ktorou zmluvné strany zmenili znenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.1.2017, podľa ktorého „predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 108,40 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Postúpenie pohľadávky je odplatné. Odplata za postúpenie pohľadávky je totožná s výškou postúpenej pohľadávky, t.j. rovná sa nominálnej hodnote postúpenej pohľadávke. Postupca postupuje pohľadávku vo výške 108,40 eur s príslušenstvom za sumu nominálnej hodnoty 108,40 eur“. Žalobca doložil aj príjmový pokladničný doklad, z ktorého vyplýva, že žalobca prijal od poškodeného Mgr. C. C. sumu 108,40 eur. Ako účel platby je uvedený „úhrada faktúry 2016133/2“.
30. Dňa 28.11.2017 medzi postupcom N. R. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku vo výške 129,60 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 317062, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla, zapožičaného počas nepojazdnosti motorového vozidla EČV: Y., ktoré bolo poškodené a zároveň nepojazdné v dôsledku poistnej udalosti č. 9564835557 zo dňa 15.9.2017. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 129,60 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
31. V priebehu konania žalobca predložil Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2017, ktorou zmluvné strany zmenili znenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2017, podľa ktorého „predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 129,60 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Postúpenie pohľadávky je odplatné. Odplata za postúpenie pohľadávky je totožná s výškou postúpenej pohľadávky, t.j. rovná sa nominálnej hodnote postúpenej pohľadávke. Postupca postupuje pohľadávku vo výške 129,60 eur s príslušenstvom za sumu nominálnej hodnoty 129,60 eur“. Žalobca doložil aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.11.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca prijal od poškodeného N. R. sumu 129,60 eur. Ako účel platby je uvedený „úhrada faktúry 317062“.
32. Dňa 28.11.2017 medzi postupcom N. R. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku vo výške 28,80 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P170118, ktorá bola vystavená za odťah a uskladnenie havarovaného nepojazdného motorového vozidla EČV: Y., ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9526689368 (č.
9564835557). Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 28,80 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
33. V priebehu konania žalobca predložil Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2017, ktorou zmluvné strany zmenili znenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2017, podľa ktorého „predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 28,80 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Postúpenie pohľadávky je odplatné. Odplata za postúpenie pohľadávky je totožná s výškou postúpenej pohľadávky, t.j. rovná sa nominálnej hodnote postúpenej pohľadávke. Postupca postupuje pohľadávku vo výške 28,80 eur s príslušenstvom za sumu nominálnej hodnoty 28,80 eur“. Žalobca doložil aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.11.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca prijal od poškodeného N. R. sumu 28,80 eur. Ako účel platby je uvedený „úhrada faktúry P170118“.
34. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodenými a žalobcom na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok v znení ich Dodatkov došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodených, ktoré v zmysle faktúr predstavujú pohľadávky žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluvy o postúpení pohľadávok boli neplatné, resp. že by odporovali ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a poškodenými vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodených voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody zo škodových (poistných) udalostí, ktoré nároky na náhradu škody poškodených boli postúpené na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodení boli veriteľmi, pretože mali pohľadávky voči poisťovni z titulu škodových (poistných) udalostí, spočívajúce v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpili žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmlúv, úmyslu poškodených postúpiť svoje pohľadávky, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmlúv o postúpení pohľadávok (Oznámenia o poistnom plnení, na základe ktorých žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmlúv o postúpení pohľadávok, a teda ich platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.
35. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmlúv o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva vôľa postupcov postúpiť tam jednoznačne špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
36. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku škody voči žalovanému ako poisťovni, a to na základe povinného zmluvného poistenia. Žalobca sa v konaní domáha úhrady zostatku vzniknutej škody vo výške 266,80 eur. Žalovaný požadované plnenie krátil s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neuznania celkovej dĺžky za prenájom náhradných vozidiel a doby uskladnenia nepojazdného poškodeného vozidla, čo je uvedené v jednotlivých Oznámeniach o poistnom plnení.
37. Odvolací súd udáva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania povinného zmluvného poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto podmienky pre poskytnutie plnenia poškodeným boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodeným aj z väčšej časti plnil. Toto plnenie však nemá povahu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
38. Je na zmluvnej voľnosti a slobodnej vôli jednotlivých subjektov ako si upravia svoje práva a povinnosti, resp. tieto dodatočne zmenia. Napokon je bez právneho významu voči žalovanému, či pohľadávky vo výške 266,80 eur boli pôvodne postupované bezodplatne a následne sa postupcovia s postupníkom dohodli na ich odplatnom postúpení, keďže v dôsledku postúpenia dochádza k zmene osoby veriteľa, pohľadávka a právne postavenie dlžníka sa postúpením nemení. Predmetom zmluvy o postúpení pritom môžu byť aj budúce pohľadávky.
39. Odvolací súd udáva, že príjmové pokladničné doklady spolu na sumu 266,80 eur boli súdom prvej inštancie správne vyhodnotené ako doklady potvrdzujúce prijatie tam uvedených súm žalobcom od poškodených, keďže ide o zhodný prejav vôle tam označených subjektov, teda žalobcu a poškodených o úhrade sumy 266,80 eur, pričom z povahy veci je zrejmé, že išlo o platby na úhradu nájomného za prenajaté motorové vozidlá a za uskladnenie nepojazdného poškodeného motorového vozidla poškodenými.
40. V konaní bolo nesporné, že poškodení, resp. ich právny nástupca, teda v danom prípade žalobca, na ktorého prešlo z povinne zmluvne poisteného škodcu nárok na vyplatenie poistného plnenia za škodu spôsobenú škodcom, (či už od poisťovne škodcu alebo samotného škodcu) v dôsledku dopravnej nehody zahŕňa aj náklady nevyhnutne vynaložené na nájom motorového vozidla, ktoré si poškodení zaobstarali na dobu opravy poškodených motorových vozidiel a náklady na uskladnenie poškodeného vozidla.
41. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
42. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy v prípade poistnej udalosti č. 9525516756 vo výške 76,- eur, v prípade poistnej udalosti č. 9526689341 vo výške 129,60 eur a v prípade poistnej udalosti č. 9526689368 vo výške 28,80 eur z dôvodu, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla v prípade poistnej udalosti č. 9525516756 bola dôvodná iba v rozsahu 15 dní (od 27.9.2016 do 11.10.2016 / ukončenia opravy/) a nie žalobcom uvádzaná doba 17 dní (od 27.9.2016 do 14.10.2016 /posledná obhliadka motorového vozidla/), v prípade poistnej udalosti č. 9526689341 z dôvodu, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla v prípade poistnej udalosti č. 9525516756 bola dôvodná iba v rozsahu 4 dní (od 19.9.2017 /nahlásenia škodovej udalosti/ do 22.9.2017 /rozhodnutie o totálnej škode/) a nie žalobcom uvádzaná doba 7 dní (od 15.9.2017 /vznik škodovej udalosti/ do 22.9.2017 /rozhodnutie o totálnej škode/) a v prípade nákladov na uskladnenie motorového vozidla z poistnej udalosti č. 9526689368 bola dôvodná iba v rozsahu 4 dní (od 19.9.2017 /nahlásenia škodovej udalosti/ do 22.9.2017 /rozhodnutie o totálnej škode/) a nie žalobcom uvádzaná doba 10 dní (od 15.9.2017 /vznik škodovej udalosti/ do 24.9.2017 /premiestnenie vozidla/) na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie.
43. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal dôvodnosť dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla v prípade poistnej udalosti č. 9525516756 po dobu 17 dní. Žalovaný rozsah opravy nenamietal. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočnú dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla od 14.9.2016 do 14.10.2016, ktorá nepresahovala dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla po dobu 17 dní, čo vyplýva z časovej osi opravy predloženej žalobcom, ktorú žalovaný nerozporoval. Z tejto časovej osi je zrejmé, že vykonanie prvej obhliadky u žalobcu bolo realizované dňa 8.9.2016, pritom ešte dňa 13.10.2016 bola realizovaná doobhliadka a dňa 14.10.2016 obhliadka na preukázanie rozsahu opravy a poškodených dielov, teda poškodený nemohol užívať svoje motorové vozidlo aj v uvedenej dobe, práve v dôsledku preukázania vykonaných prác na motorovom vozidle, ktoré vyžaduje práve žalovaný ako poisťovňa. Náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu 17 dní tak boli vynaložené nutne a účelne, do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle. Uvedené rovnako platí aj v prípade škodovej udalosti č. 9526689341, pri ktorej žalovaný krátil dĺžku prenájmu náhradného vozidla o 3 dni. Žalobca preukázal, že náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu 7 dní (od 15.9.2017 do 22.9.2017) boli vynaložené nutne a
účelne, keďže právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody, teda dňom 15.9.2017, bez ohľadu na to, kedy bola žalovanému škodová udalosť nahlásená.
44. S námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal, že poškodení boli náhradné vozidlá nútení užívať, sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaný v Oznámeniach o poistnom plnení, ako dôvod krátenia túto skutočnosť neuviedol. Nie je tak možné prihliadať na zmenu dôvodov krátenia poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Napokon bol to žalovaný, ktorý čiastočne plnil náhradu za ich užívanie poškodenými, teda tvrdenia žalovaného sú v rozpore s jeho samotným konaním.
45. Súd prvej inštancie správne posúdil aj nárok na úhradu nákladov na uskladnenie motorového vozidla z poistnej udalosti č. 9526689368 v rozsahu 10 dní (od 15.9.2017 /vznik škodovej udalosti/ do 24.9.2017 / premiestnenie vozidla/) a nie žalovaným uznanú dobu iba v rozsahu 4 dní (od 19.9.2017 /nahlásenia škodovej udalosti/ do 22.9.2017 /rozhodnutie o totálnej škode/), z dôvodu, že škoda vzniká samotným vznikom škody (dňom 15.9.2017), bez ohľadu na to, kedy bola žalovanému škodová udalosť nahlásená a tieto náklady boli vynaložené nutne a účelne až do 24.9.2017, keďže Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.9.2017 sa mohlo dostať a dostalo do dispozičnej sféry poškodeného až dňa 22.9.2017 - piatok (posledný pracovný deň v týždni), pričom bol potrebný nevyhnutný čas na zabezpečenie premiestnenia poškodeného motorového vozidla, teda aj jeho uskladnenie do najbližšieho pracovného dňa.
46. Vo vzťahu k amortizácii, teda zmene technickej hodnoty vozidla a pevným prevádzkovým nákladom odpočítaným žalovaným pri likvidácii poistnej (škodovej) udalosti č. 9525516756 v sume 32,40 eur odvolací súd udáva, že uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem - leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo bolo aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov poškodeným na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu podľa článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k týmto záverom má aj odvolací súd v zhode zo súdom prvej inštancie za to, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii škodovej udalosti č. 9525516756 odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i amortizáciu vo výške 32,40 eur.
47. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 266,80 eur ako rozdiel medzi fakturovanou cenou nájomného za zapožičanie náhradných motorových vozidiel poškodenými, uskladnenie motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku škodovej udalosti.
48. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
49. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou
sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. Nárok na úroky z omeškania vzniká nasledujúci deň po splatnosti peňažnej pohľadávky, nie rozhodnutím súdu o tejto spornej pohľadávke.
50. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 ZoPZP.
51. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania, ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
52. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).