Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-47-2019.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudkýň JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., R. č. XX/X, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov: matky - neb. W. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a otca E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., R. č. XX/X, o návrhu navrhovateľa, S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., R. č. XX/X, na zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 5P/43/2019-63 zo dňa 20. 08. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 5P/43/2019-63 zo dňa 20. 08. 2019 vo výroku III. m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. J. výživné vo výške 170,- Eur mesačne vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred s tým, že výživné je povinný počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Revúca, počnúc dňom právoplatnosti výroku I. Okresného súdu Revúca č. k. 5P/43/2019-63 zo dňa 20. 08. 2019.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého E. J., nar. XX.XX.XXXX zveril do náhradnej osobnej starostlivosti S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/X, D. (výrok I.). S. J. uložil povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého E. v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Ak predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Je oprávnený podať návrh na vymáhanie nezaplateného výživného (výrok II.). Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. mesačne výživné vo výške 170,- Eur mesačne do každého 25-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám S. J., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Styk otca s maloletým E. neupravil (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že otec mal. E. J. starostlivosť o mal. dieťa dlhodobo vôbec nezabezpečuje. Matka mal. dieťaťa zomrela. Starostlivosť o dieťa, od útleho veku, zabezpečujú výlučne jeho starí rodičia, s ktorými maloletý žije v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že otec mal. dieťaťa býva v dome, ktorý je na spoločnom dvore s rodinným domom, ktorý obývajú starí rodičia a mal. dieťa neznamená, že sa otec o mal. dieťa aj stará. Z výpovede všetkých účastníkov aj mal. dieťaťa, ako aj zo šetrenia kolízneho opatrovníka v rodine mal. dieťaťa jednoznačne vyplynulo, že
celú starostlivosť o mal. dieťa od zabezpečovania a prípravy stravy, oblečenia, bývania, učenia sa s dieťaťom do školy, zabezpečovania jeho zdravotnej starostlivosti robia výlučne starí rodičia a otec sa na tom nepodieľa ani čiastočne a ako vyplynulo z jeho výsluchu, vzhľadom na svoj doterajší dlhodobý spôsob života, sa ani podieľať nemieni. Otec mal. dieťaťa dlhodobo podľa jeho vlastného vyjadrenia, už od troch rokov mal. dieťaťa v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje, okrem občasných brigád nikde nepracuje a tak žije príživníckym spôsobom života. Nestará sa nielen o mal. dieťa, ale riadnym spôsobom ani o zabezpečovanie vlastných potrieb, keďže mu bývanie, stravu ako aj ostatné potreby, okrem oblečenia zabezpečujú tiež jeho rodičia. Skutočnosť, že sa otec so synom každý deň stretáva, je len nevyhnutný dôsledok toho, že žije v rodinnom dome, ktorý je na spoločnom dvore s domácnosťou starých rodičov mal. dieťaťa a toho, že otec mal. dieťaťa sa tiež stravuje v domácnosti starých rodičov a nie je prejavom zabezpečovania akejkoľvek starostlivosti o mal. dieťa. Ohľadne osoby navrhovateľa mal súd preukázané, že má trvalý pobyt na území SR, plnú spôsobilosť na právne úkony a spĺňa osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne) na zabezpečovanie náhradnej osobnej starostlivosti o mal. dieťa tak, aby táto bola vykonávaná v záujme mal. dieťaťa. Obdobne to platí aj o manželke navrhovateľa, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Manželka navrhovateľa súhlasila s tým, aby bol mal. E. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho manželka sú najbližšími príbuznými mal. E., jeho starými rodičmi z otcovej strany. Preto mal súd za to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky (§ 44 ods. 1, § 45 ods. 1, Zákona o rodine) na zverenie maloletého E. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý o toto zverenie požiadal. Preto súd rozhodol tak, že mal. E. J. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa. Pokiaľ kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení aj na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so zverením mal. E. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov z dôvodu, že jeho otec môže vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa súd uviedol, že len možnosť zabezpečovania starostlivosti bez jej reálneho vykonávania, nie je pre dieťa postačujúca. Je mnoho prípadov kedy rodičom okrem subjektívnej neochoty zabezpečovať starostlivosť o mal. dieťa (ako je tomu aj v tomto prípade u otca mal. dieťaťa) v zabezpečovaní starostlivosti nebránia žiadne objektívne dôvody. Napriek tomu sa títo rodičia o svoje deti nestarajú a jediným východiskom z takejto situácie pre mal. deti je, že im starostlivosť poskytnú iné fyzické osoby formou náhradnej osobnej starostlivosti, alebo pestúnskej starostlivosti alebo štátom vytvorené zariadenia formou ústavnej starostlivosti. V súlade s § 45 ods. 7, § 62 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, súd otcovi mal. dieťaťa ako jedinému žijúcemu rodičovi uložil povinnosť platiť na mal. dieťa výživné vo výške podľa zistených potrieb mal. dieťaťa a možnosti a schopnosti otca ako výživou povinnej osoby. Potreby mal. dieťaťa, ktoré boli zistené v bežnom rozsahu odôvodňujú určenie vyživovacej povinnosti vo výške 170,- € mesačne. Zároveň mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca výživné dieťaťu v takejto výške poskytovať, nakoľko otec má možnosť sa zamestnať, pretože mu v tom nebránia žiadne zdravotné ani osobné prekážky, pričom aj v okolí bydliska otca mal. dieťaťa sú k dispozícii voľné pracovné miesta s druhom práce, ktorý by otec bol schopný vykonávať. Takto by otec mohol dosiahnuť mesačný príjem zo mzdy vo výške od 452,52 € do 645,- €. Keďže otec mal. dieťaťa nemá fakticky žiadne výdavky, pretože prevažnú väčšinu jeho potrieb uspokojujú jeho rodičia, zo mzdy ktorú by mohol dosiahnuť, by mohol na výživu mal. dieťaťa prispievať výživným vo výške 170,- € mesačne. Otcovi súd uložil, aby výživné prispieval k rukám navrhovateľa, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s mal. dieťaťom súd neupravil, pretože sa otec so synom reálne stretávajú každý deň. Otec styk s dieťaťom upraviť nežiadal. V zmysle § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje len na návrh. Keďže v tomto konaní návrh na náhradu trov konania nebol podaný žiadnym účastníkom, súd o trovách nerozhodoval.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to konkrétne voči výroku III. rozsudku, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne výživné vo výške 170,-Eur k rukám S. J., podal odvolanie kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, Úrad práce, soc. vecí a rodiny Revúca s poukazom na ust. § 45 ods. 8 zák. č.36/2005 Z.z (Zákon o rodine) s tým, že pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať mal. dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné mal. dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III.
zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. mesačne výživné vo výške 170,- Eur mesačne do každého 25-teho dňa v mesiaci, vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca.
3. K odvolaniu kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa sa navrhovateľ, ani otec maloletého dieťaťa písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal vec podľa ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku III. nie je možné potvrdiť, ani zrušiť, preto ho s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil.
5. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, s prihliadnutím na odvolacie dôvody kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa - Úrad práce, soc. vecí a rodiny Revúca, odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa je dôvodné, preto napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
6. Odvolací súd nezistil, že by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pretože zistený skutkový stav veci je pre rozhodnutie odvolacieho súdu dostatočný a zodpovedajúci obsahu spisu.
7. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu S. J., ktorým sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa E. J. do náhradnej osobnej starostlivosti, vykonal právne posúdenie v zmysle § 45 Zákona o rodine, pričom vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie aplikoval ust. § 45 ods. 7 a § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, určil výšku vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletému dieťaťu sumou 170,-Eur, ktoré rozhodnutie súdu odvolaním otca, navrhovateľa, ani kolízneho opatrovníka napadnuté nebolo, pokiaľ kolízny opatrovník odvolaním napadol výrok III. bolo to z dôvodu, že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 7 a nepostupoval v súlade s § 45 ods. 8 Zákona o rodine.
8. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevykonal náležité právne posúdenie aj v zmysle ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine, a pokiaľ uložil otcovi maloletého dieťaťa poskytovať výživné na maloleté dieťa vo výške 170,-Eur mesačne k rukám navrhovateľa, rozhodol tak v rozpore s ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine. S prihliadnutím na nesprávne právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. zmenil a určil, že otec maloletého výživné na maloleté dieťa vo výške 170,-Eur je povinný poukazovať úradu práce, soc. vecí a rodiny, avšak tomuto úradu je povinný poukazovať toto výživné len počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti S. J. (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie).
10. Odvolací súd zároveň poukazuje na právnu úpravu, ktorá je obsiahnutá v ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine, že v prípade, ak náhradná osobná starostlivosť bude trvať až do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa,
po dovŕšení plnoletosti dieťaťa je rodič, v tomto prípade otec maloletého dieťaťa povinný poukazovať výživné dieťaťu.
11. Vzhľadom už na hore uvedené preto odvolací súd postupom v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku III. zmenil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).