Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-39-2019.pdf
PDF · 140.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Ing. Ladislava Bartoša a Mgr. Petra Buzáša v trestnej veci proti obžal. M. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného
M.na F., nar. XX.XX.XXXX v Hlohovci, trvale bytom Bratislava, C. XXXX/XX,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 487/18, zo dňa 13.05.2019 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ž e približne od roku 2010 do 01.10.2018 na ulici C. XXXX/XX, N. - G. S., opakovane slovne a fyzicky napádal svoju manželku - poškodenú M. F., a to takým spôsobom, že jej vulgárne nadával, udieral do oblasti celého tela, sácal do nej, následkom čoho mala poškodená na tele modriny, v máji 2018 ju naberačkou buchol po hlave, v priebehu septembra 2018 sa obžalovaný poškodenej vyhrážal, že keď on bude sedieť v base, tak ona skončí v krematóriu, ďalej v presne nezistený čas obžalovaný pichol pred poškodenou nôž do misky z dôvodu, že mu poškodená nenavarila jedlo, pričom jeho agresívne konanie voči poškodenej vyvrcholilo dňa 26.09.2018 v poobedňajších hodinách, kedy poškodená na adrese ich spoločného trvalého pobytu s obžalovaným zistila, že obžalovaný vypil mlieko a požiadala ho, aby mlieko dokúpil, načo jej obžalovaný začal vulgárne nadávať, dával jej facky, čím poškodenej spôsobil pomliaždenie záhlavia, načo poškodená vybehla z bytu a volala políciu, pričom konanie obžalovaného poškodeného pociťovala ako psychické príkorie a vzhľadom na útoky obžalovaného mala obavu o svoj život a zdravie,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. M.D. F. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej M. F., výsluchom svedkov O. F., V. F., O. F., I. H., Ing.I. Š., Ing. I. G., výsluchom znalca RNDr.Mgr. W. G., PhD., prečítaním znaleckého posudku, oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný M. F. po zákonnom poučení uviedol, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku.
Uviedol, že od roku 2010 sa staral o manželku, ktorá ochorela. Bola operovaná na brucho a je vylúčené, aby ju päsťou napadol. On sa vtedy staral o domácnosť, vozil vnuka do škôlky, chodil manželku navštevovať do nemocnice. Od roku 2014 začal pracovať a o vodič, pričom manželka mu vyčítala, že málo zarába. Dochádzalo medzi nimi k hádkam. Manželka mu nadávala do bastardov, chudáčikov, pripúšťa, že ju mohol rukou udrieť do oblasti predlaktia, alebo ju za ruku chytiť. Počas hádok ju mohol udrieť 3-4 krát. poprel však, že by poškodenú napadol päsťou. On má 120 kg, meria 175 cm a keby ju udrel, tak by ľahla. Poprel, že by manželka dával facky. Mohol ju udrieť troška po hlave hliníkovou naberačkou, len ju ťukol. Počas hádok mu manželka dávala aj facky. On jej počas hádok slovne oponoval, chytil ju za ruky, alebo odišiel do spálne. Hádky sa medzi nimi zintenzívnili okolo roku 2018 pre finančné problémy. Povedal manželke, že keď tu on nebude, tak skapú od hladu. Inak sa manželke nevyhrážal. Raz pichol nožom do hrnca. Dňa 26.09.2018 prišiel z práce okolo 11.30 hod. Manželka mu začala vyčítať, že ostatní sú v robote. Potom začala ďalšia hádka. Manželka mu vyčítala, že jej zobral mlieko. Vtedy dostal od manželky facku. On si v obývačke šúpal jablko a jaderník chcel hodiť do koša, ale nakoľko mu manželka zahatala cestu, tak jej jaderník z jablka hodil do šálky s kávou. Manželka mu to potom hodila do jedla, ktoré rozmrazoval. On ju požiadal, aby odložila nôž. Manželka ho chcela poškriabať nechtami a dala mu druhú facku až mu spadli okuliare. Manželka ho mixovala za bundu, on ju odstrčil a vtedy si manželka zranila prst. Povedala, že ide volať políciu a išla k susede. Problémy s uchom mala jeho manželka od roku 2010. Jeho syn býval v ich spoločnej domácnosti do roku 2014. Od roku 2010 do roku 2018 manželka na neho nikdy nevolala políciu, nebola práceneschopná z dôvodu, že by ju on napadol.
Poškodená M. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že manžel ju fyzicky napádal keď sa mu to hodilo, asi 2-3 krát do roka a bolo to kvôli peniazom. Nemalo to ďaleko k pästiam. Na jej vyjadrenia reagoval tak, že „či chce jednu streliť“. Následne uviedla, že k fyzickým útokom dochádzalo len raz za pol roka. Vyvrcholilo to tým, že si zobral mlieko. Ich spolužitie prestalo byť dobré asi od roku 2010, ale konflikty vyvrcholili, keď obžalovaný nastúpil pracovať ako vodič a chodil domov unavený a podráždený z práce. Ona mu prestala variť a prestali spolu komunikovať. Je možné, že hádky medzi nimi vyvolávala ona, ale to nie je dôvod na to, aby ju obžalovaný fyzicky napádal. Určite aj ona obžalovanému nadávala. Toľko čo on do nej, tak ona do neho. Počas hádok jej povedal, že mala skončiť v krematóriu, že ju raz zabije, alebo nevie čo. Vyhrážky neboli každý deň, boli len počas hádok. Pokiaľ ide o fyzické útoky, tak boli také, že jej vylepil facku, dostala naberačkou po hlave, udrel ju päsťou, vytrhol jej vlasy. Raz obžalovaný nožom prepichol misku. Zranený bubienok, ktorý mala je staršieho dáta, nevie kedy sa jej to stalo, nesúvisí to však s konaním obžalovaného. V poslednom čase boli u nich hádky na dennom poriadku a fyzické násilie zo strany obžalovaného 3-4 krát do roka.
Ku skutku zo dňa 26.09.2018 uviedla, že obžalovaný si krájal jablko a ona mu vyčítala, že jej vypil mlieko. Obžalovaný jej ohryzok z jablka hodil do kávy, ona mu to potom hodila do jedla, ktoré si rozmrazoval. Obžalovaný ju napadol, začal ju biť, kopať, ona ho držala jednou rukou za bundu a druhú mala pred sebou. Obžalovaný ju bil päsťami a kopal ju. K zraneniu je prsta došlo tak, ako držala obžalovaného za bundu, presne to nevie. Podávať trestné oznámenie išla až 01.10.2018, lebo na polícii mali veľa roboty. Poškodená uviedla, že pri fyzických útokoch zo strany obžalovaného nebol nikto prítomný, nikdy nemala žiadne zranenia, nikdy nevyhľadala nejakú pomoc. Nevolala políciu, lebo sa hanbila. Nevie kedy na ňu prvý krát obžalovaný fyzicky zaútočil. Pripustila, že aj z jej strany dochádzalo k verbálnym útokom na obžalovaného. Vylučuje, že z jej strany dochádzala aj k fyzickým útokom, len pri poslednom incidente dala ona obžalovanému facku. Hádky medzi ňou a obžalovaným boli raz za 3-4 mesiace, raz za pol roka, ale nie každá hádka končila fyzickým útokom. Ona meria 170 cm a váži asi 120 kg.
Svedkyňa O. F. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. V predsúdnom konaní dňa 02.10.2018 uviedla, že problémy v manželstve ich rodičom nastali v čase keď jej syn mal 4 roky, ktorý sa narodil 10.10.2007. Začali sa medzi nimi hádky, videla, ako sa otec zahnal na mamu rukou a povedal jej, aby sa ukľudnila, lebo dostane po papuli. Aj mama otcovi hovorila, aby sa ukľudnil. Nikdy nebola svedkom fyzického útoku otca na mamu. Mama jej len hovorila, že ju otec prefackal, doboxoval, obúchal o stenu,
škrtil káblom. Tieto útoky mali byť asi raz za pol roka. Postupne to bolo častejšie. Asi pred dvomi rokmi sa začali hádky medzi rodičmi ohľadne peňazí. Otec mame hovoril, že nebude nič platiť, a živiť nejakú kurvu. Ona žiadala otca, aby nerobil krik. Mama povedala otcovi, aby sa stravoval sám, ale on im aj tak bral jedlo. Vyžadoval, aby mal oprané a hovoril, že keď nebude mať oprané, tak vyhodí práčku. Keď otcovi mama neuvarila obed, tak odpojil plyn a odišiel preč. Kvôli hádkam medzi rodičmi sa už bojí aj jej syn. Videl rozbitý riad, obité kachličky, počul krik a buchot. Z rozprávania mamy vie, že keď vyberala prádlo z práčky, tak ju otec v kúpeľni obúchal o stenu, z čoho opadali kachličky a sotil ju do sušiaka, ktorý sa zohol. Ona toto nevidela, ale otcovi dohovárala a on sa k nej rozbehol so zovretou päsťou a povedal jej, aby sa nezastávala mamy, lebo zle dopadne a potom sa ukľudnil. Jej vzťah s otcom je narušený, prestala s ním komunikovať. Ona na mame za rok 2018 viac krát videla modriny na chrbte, na rukách, v oblasti ramien. Mama jej k tomu povedala, že jej modriny spôsobil otec tým, že ju udieral päsťami. Ju otec nikdy nenapadol. Nebola svedkom incidentu zo dňa 26.9.2018, len mama jej rozprávala, že ju otec napadol, začal ju boxovať päsťami, kričala, vybehla z bytu k susede a volala políciu. Dňa 13.12.2018 uviedla, že k zhoršeniu vzťahov medzi rodičmi došlo asi pred ôsmymi rokmi. Podľa nej hádky medzi rodičmi inicioval otec. Obaja si pritom nadávali. Potom zase bolo dobre, jednalo sa len bežné hádky. V roku 2013 hodil otec na zem v kuchyni plech s cestom na koláč. Prvý krát jej mama povedala, že ju otec udrel do chrbta alebo do hlavy päsťou asi pred piatimi rokmi. Mama jej hovorila, že ju otec boxoval, viac krát udrel päsťou do rúk, do chrbta, kde trafil. V roku 2013 k tomu malo dochádzať raz do roka, v roku 2014 dva krát do roka a od zimy 2017 do posledného incidentu to bolo častejšie, raz za mesiac, štyri krát za mesiac, niekedy ani raz za mesiac. Útoky mama detailnejšie nepopisovala, len že ju otec udrel naberačkou po hlave, že jej vytrhol vlasy. Hovorila, že raz otec prepichol misku. Na mame videla zranenia za posledný rok. Videla na nej zranenia na hlave po údere naberačkou, modriny na ramene asi tri krát za posledný rok. Ona svedkom týchto útokov nikdy nebola. Počula ako otec hovoril mame keď ho niečím naštvala, že aj keby ho mali zavrieť, ona skončí v krematóriu. Mama mala z otca strach, na noc sa zamykala v obývačke. Jej mama často používala vulgarizmy v komunikácii. Nemala dojem, že jej mama je vo vzťahu s otcom v pozícii podriadenosti.
Svedok V. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že do februára 2014 žil s rodičmi v spoločnej domácnosti. Mama sa hádala vtedy väčšinou s ním a otec sa to snažil urovnávať. Potom sa rodičia hádali medzi sebou. Otec sa konfliktom vyhýbal, snažil sa vždy odísť do inej izby. Pokiaľ on bol doma, tak nikdy nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi rodičmi. Otec nie je konfliktný typ, skôr mama vyrýva, nájde si rôzne zámienky na hádky. Používala vulgarizmy na adresu všetkých. Aj jemu nadávala. Toto bolo u nej normálne a na dennom poriadku. Takto mama nadávala aj otcovi pre rôzne maličkosti. Otec mame nikdy nenadával. Mama otca ničila psychicky svojim správaním a vyjadrovaním. Počas doby kedy býval spolu s rodičmi sa mama nikdy nesťažovala na otca, že by ju fyzicky napadol. Mali medzi sebou len bežné hádky. Nevidel na mame ani žiadne zranenia. Z domácnosti sa on odsťahoval preto, lebo s mamou sa to už nedalo vydržať. Po jeho odsťahovaní sa s stretával s otcom, s mamou len sporadicky. Ani potom sa mama na otca nesťažovala, že by sa voči nej hrubo správal, že by sa jej vyhrážal, ani že by ju fyzicky napadol. Nevidel na mame žiadne zranenia. Ani sestra mu nehovorila, že by otec mamu bil. Na jeho svadbe 7.7.2018 boli obaja rodičia, tancovali spolu, všetko bolo v poriadku. Svedkom incidentu zo dňa 26.9.2018 nebol, len mama mu volala povedala mu „tvojho fotra zabásli“. Iniciátorom hádok medzi rodičmi bola jednoznačne mama. Otec nikdy nebol konfliktný, nevyvolával hádky, nezhadzoval mamu, neurážal ju, neponižoval ju, nenadával jej vulgárne, čo sa o mame povedať nedá. Ona otca zhadzovala vždy keď mohla. Mama určite nepociťovala z otca strach, ani obavy. Nebola vo vzťahu s otcom v pozícii podriadenosti, ona všetko riadila, čo sa bude robiť, nakupovať a otec to tak robil. O incidentoch s naberačkou a nožom, ani o nejakých fyzických zraneniach mamy nemá vedomosť.
Svedok O. F. uviedol, že s rodičmi nebýva 12 rokov, s obžalovaným sa stretávajú pravidelne s poškodenou sporadicky. K vzťahu obžalovaného a poškodenej uviedol, že poškodená obžalovaného podpichovala, nadávala mu, vyrývala doňho, mala na neho uštipačné poznámky. Mama mu telefonovala, že sa s otcom hádali ale o násilnom správaní otca k matke nič nevie. Na mame nevidel žiadne zranenia. Otec chodil do práce, živil celú rodinu, mama sa len sťažovala, sedela na balkóne s cigaretou a kávou a telefonovala. Jemu neprišlo, že by otec týral mamu, to skôr ona týrala ich. To, že mama mala dostať facku mu raz povedala jeho sestra. Raz mu mama volala, že sa s ocom hádali a že na ňu zaútočil, ale sestra mu k tomu povedala, že to bolo vzájomné a k útočeniu mu sestra nič nehovorila.
Svedkyňa I. H. uviedla, že je kolegyňou poškodenej v práci asi od roku 2012. Pred dvomi rokmi jej poškodená povedala, že ju manžel bije, dovtedy nič také nespomínala. Povedala, že to trvá už osem
rokov. Povedala, že jej manžel dal facku, bližšie to nepopisovala. Od vtedy jej viac krát povedala, že ju manžel zbil. Ako často to bolo nevie povedať, poškodená jej detaily nehovorila. Nikdy na nej nevidela žiadne zranenia, ani modriny na jej tele. Počas obdobia odkedy poškodenú pozná tak na nej nepozorovala žiadne zmeny na jej psychike. Niekedy v mesiaci október 2018 jej poškodená telefonovala, že ju manžel zbil a má niečo s palcom a musí ísť k lekárovi. Povedala, že ju manžel kopol do brucha a do chrbta. O fyzickým útokoch zo strany obžalovaného jej poškodená hovorila asi 2-3 mesiace pred skutkom zo septembra 2018.
Svedkyňa Ing. I. Š. uviedla, že je sestra obžalovaného. Manželstvo obžalovaného a poškodenej vnímala od začiatku ako neharmonické. Mama jej hovorila, že poškodená dala obžalovanému bez príčiny facku. Poškodená je impulzívna, hašterivá, konfliktná povaha. Vnímala jej uštipačnosť, osočovanie voči deťom a obžalovanému. Obžalovaný je nekonfliktný typ, rodinne založený, robil vždy všetko pre rodinu. Nikdy nebola svedkom nevhodného správania obžalovaného voči poškodenej. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala na správanie obžalovaného, nevidela na nej žiadne zranenia. Dňa 07.07.2018 boli spolu s obžalovaným a poškodenou na svadbe ich syna a na ich správaní nepostrehla nejaké neštandardné správanie. Neboli tam ani hádky, ani krivé pohľady, správali sa štandardne, tancovali spolu, sedeli spolu pri stole, rozprávali sa spolu. Nikdy nevnímala vzťah poškodenej a obžalovaného ako vzťah podriadenosti poškodenej voči obžalovanému. Poškodená má suverénne správanie voči obžalovanému aj na verejnosti. Vie ho hneď zrušiť uštipačnou poznámkou, nemá zábrany, nekontroluje svoje správanie. To naopak obžalovaný je ticho. Vie, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam, ale nemá informácie, že by medzi nimi došlo k fyzickým útokom.
Svedkyňa Ing. I. G. uviedla, že je susedkou obžalovaného a poškodenej. Má s nimi minimálne kontakty. Ich rodinu vnímala ako usporiadanú rodinu poškodená sa jej nikdy nezdôverovala o vzťahu s obžalovaným. Nevšimla si na nej žiadne zranenia, ani modriny. Niekedy v septembri 2018 počula hluk, ktorý vyvrcholil volaním o pomoc, na to počula klopanie na jej vchodové dvere do bytu. Po otvorení do bytu vbehla poškodená, bola vyplašená, triasla sa, povedala, že ju manžel chce zabiť, že ju kopol do ruky, hovorila niečo o noži o jablku. Niečo sa malo stať v kuchyni, kde sa navzájom provokovali. Ona na to zavolala políciu.
Znalec RNDr.Mgr. W. G., PhD., sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypracovaných znaleckých posudkov z predsúdneho konania a na obsah svojej znaleckej výpovede. K osobe obžalovaného znalec uviedol že u obžalovaného nebol zistený významný kognitívny deficit (intelekt, pamäť, myslenie), ktorý by mal forenzný význam vo vzťahu k posudzovanému prípadu. Nenachádzame také zvýraznenie dicociálnych rysov a ich vývoj, aby tieto vytvárali obraz disociálnej poruchy osobnosti. Osobnosť nie je charakteristická zvýšenou mierou agresivity v takom rozsahu, aby táto určovala prevažným spôsobom správanie. V našom prípade ide o agresiu vyvolanú nejakým interpersonálnym podmetom v kontexte vo vzťahu s manželkou, ktorý považuje za ohrozujúci voči svojej osobe, prostredie vníma ako koalíciu ženy a dcéry proti nemu a nejde o agresivitu inštrumentálnu, plánovitú, ide o konanie pod tlakom narastajúcej intrapsychickej úzkosti. Pohotovosť k násiliu nie je zvýšená a schopnosť regulovať svoje správanie je za obvyklých okolností v norme, pričom znížená je prevažne v špecifických situáciách týkajúcich sa rodinného prostredia, ktoré považuje za zdroj stability a tým pri jeho ohrození sa stáva významným vo vzťahu k stresu. Obvinený nemá sklony k agresívnemu a násilnému správaniu, ako preferovanému spôsobu sociálneho prejavu pri snahe prekonať prekážku, ale pokiaľ k nemu dôjde, ide o výnimočnú reakciu a konanie, v záťažových a konfliktných situáciách viazaných k emočne významným osobám, ktoré vníma ako vlastnú oporu, pričom rizikom je zmena tohto vnímania v zmysle rozkladu stability rodiny. K uvedenému prispievajú obavy zo straty sociálnych istôt, napr. bývania v byte, nakoľko vníma ohrozenie zo strany manželky, u ktorej sa domnieva, že je jej snahou znemožniť mu bývanie v ich spoločnom byte so zámienkou prepisu bytu na dcéru. Sociálne správanie obvineného nie je napádané vo vzťahu k disociálnosti, pričom situačné disociálne prejavy, prejavujúce sa verbálnou a fyzickou agresiou sa viažu k jeho pocitom ohrozenia hlavne na úrovni narušenia stability podporného systému, vrátane základných životných potrieb a psychického dyskomfortu so zvýšenou úzkosťou s narastajúcej konfliktnosti v interakcii s manželkou. Obvinený vníma svoj vzťah k poškodenej ako ambivalentný sýtený tak pozitívnymi a negatívnymi pocitmi. Motivačné pozadie je tvorené zlyhaniami v kontrole správania pri zníženej kapacite pre zvládanie stresu s následným impulzívnym konaním v manželských konfliktoch s manželkou. Za spúšťače takéhoto správania považujeme špecifické interpersonálne interakcie v zmysle narastajúcej konfliktnosti v rodine vo vzťahu k emočne významným osobám (manželka, dcéra). Všeobecná vierohodnosť osoby
obvineného je znížená s ohľadom na jeho osobnostné vlastnosti, pričom stav poznávacích funkcií je v norme, špecifická vierohodnosť jeho výpovede vo vzťahu ku skutku je primeraná.
K osobe poškodenej znalec uviedol, že psychologickým vyšetrením nebol zistený významný kognitívny deficit (intelekt, pamäť, myslenie), ktorý by mal forenzný význam vo vzťahu k posudzovanému prípadu. Nenachádzame také zvýraznenie disociálnych rysov a ich vývoj, aby tieto vytvárali obraz disociálnej poruchy osobnosti. Vyšetrená prežila svoj život v manželstve, ktorý hodnotí prevažnú časť manželstva ako vyhovujúci, resp. „dobrý“. Zhoršenie vníma od času (cca 8 rokov), keď prekonala gynekologickú operáciu, kedy podľa nej došlo k odcudzeniu. Takto došlo postupne v ich manželstve k narastaniu vzájomnej konfliktnosti, kde nedochádza k diferenciácii rolí z psychologického hľadiska na osobu týranú a tyrana, nakoľko i vyšetrená poškodená v plnom rozsahu presadzuje uspokojovanie svojich potrieb, v konečnej miere sa chce rozviesť, snaží sa o to, aby manžel spoluvlastník bytu odišiel z neho, nežil s nimi v spoločnej domácnosti, lebo „takto sa má oveľa lepšie“. Vo vzťahu k posudzovaniu prítomnosti týrania nie je postačujúce preukázať posttraumatickú stresovú poruchu (pokiaľ by o takú aj išlo), nakoľko môžu existovať iné traumy, ktoré môžu spôsobovať rozvoj symptomatológie, ktorá pôsobí ako „posttraumatická“ po traume „týranie“. Môže ísť jednoducho o konfliktnosť v manželstve ako zdroj stresu. V posudzovanom prípade znalec konštatuje, že nie sú splnené podmienky pre konštatovanie takejto poruchy a prípadné čiastkové znaky (úzkosť, negatívne emočné prežívanie, nespavosť, negatívna anicipácia budúcnosti, pocity psychického dyskomfortu ako súčasti zníženej kvality života) môžu byť s vysokou pravdepodobnosťou dopadom zo zdrojov konfliktného manželstva, pričom tieto znaky sa môžu vyskytovať i u obvineného. Z hľadiska všeobecne vierohodnosti u vyšetrenej nenachádzame známky svedčiace pre psychotický proces vedúci k distorziám v realite. Osobnostné charakteristiky prispievajú k dôvodom znížiť všeobecnú vierohodnosť vyšetrenej ( je prítomná akcentácia rysov: emočná nestabilita, impulzivita, zmeny v kvalite poznávacích funkcií, hlavne myslenia v zmysle katatýmneho myslenia-emočne ovplyvneného). Všeobecná vierohodnosť poškodenej je vzhľadom k uvedeným faktom vyplývajúcim z komplexného psychologického vyšetrenia považovaná za mierne zníženú, nebola však zistená všeobecná tendencia k podávaniu skreslených údajov, resp. tendencia k vedomej, alebo nevedomej deformáci zažitej reality. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti poškodenej znalec poukazuje na zníženú detailnosť, absentujúcu vnútornú konzistenciu prejavov v kontexte výpovede u znalca, ako aj výpovede pri výsluchu na OR PZ, kde bol znalec prítomný je špecifická vierohodnosť výpovede znížená, pričom však uvedené konštatovanie neznamená že je možné zamietnuť jej výpoveď ako celok. Poškodená vníma svoj vzťah k obvinenému M. F. pod vplyvom vzájomnej dlhodobej konfliktnosti ako negatívny, pričom prevaha negatívnych emócií je zvýraznená snahou o vybudovanie vlastnej existencie bez prítomnosti jeho osoby v spoločnej domácnosti. Prah odolnosti u poškodenej znášať správanie zo strany obvineného je primeraný, čoho dôkazom je zachovaná, neznižujúca sa schopnosť vzdorovať, vrátane pretrvávajúcej schopnosti presadzovať si vlastné záujmy a požiadavky. Správaniu obvineného, ktoré bolo v rozpore s jej nárokmi dokázala vzdorovať v priebehu trvania celého vzťahu až do vykázania jeho osoby zo spoločnej domácnosti. Skoncovanie so správaním formou podania trestného oznámenia bolo pravdepodobne motivované nahromadením negatívnych emócií v prehlbujúcej sa konfliktnosti v manželstve spustené emočne vypätou situáciou s možným fyzickým násilím zo strany obvineného. Celkovú situáciu v posledných rokoch manželstva vnímala ako psychickú záťaž, ktorá vyplývala z narastajúcej konfliktnosti, ktorá bola generovaná obomi stranami a vyplývala zo znižujúcej sa ochoty emočne investovať do tolerancie voči sebe. Tento stav mohla vnímať ako príkorie, subjektívne ho mohla hodnotiť ako ťažké. V čase vyšetrenia nebol emočný sprievod primeraný vysokej závažnosti príkoria a miera „vnímania ťažkosti príkoria“ je neobjektivizovateľná. V sporoch o presadenie vlastnej pozície vo vzťahu k detailom spolužitia musela vynakladať energiu, zažívala negatívne emócie (zlosť, strach, úzkosť) a teda s týmito konfliktmi sa spájalo aj psychické utrpenie. Všeobecná aj špecifická vierohodnosť poškodenej je znížená. Dlhodobé pretrvávanie konfliktnosti v manželstve bolo záťažou, ktorej pri primeranej kapacite pre zvládanie stresu vzdorovala, nedošlo k závažnej dezorganizácii schopnosti brániť sa a presadzovať vlastné záujmy, pričom boli prítomné znaky typické pre reakciu na stres, vyvolaný takouto zvýšeniu záťažou. Nie sú známe fakty, ktoré by nasvedčovali pre patologický rozsah takejto reakcie v zmysle závažného narušenia života. Uvedené potvrdzuje fakt, že po odstránení stresových situácií po odchode manžela zo spoločnej domácnosti príznaky rýchlo ustupujú a dochádza k plnej sanácii stavu. Vo svojej výpovedi k záverom uvedených v znaleckých posudkoch znalec v predsúdnom konaní uviedol, že mechanizmus týrania predpokladá z psychologického hľadiska, že vo vzájomnej konfliktnosti dochádza postupne k nadobudnutiu prevahy jednej strany nad druhou. Táto prevaha sa u týranej osoby
začína prejavovať znakmi, ktoré sú pre týranú osobu typické. Ide hlavne o postupnú stratu schopnosti presadzovať svoje záujmy, vzdorovať. Je netypické v procese týrania, aby týraná osoba v procese týrania znižovala hodnotu tyrana, útočila na neho, vyjadrovala sa o ňom urážlivo, dehonestujúco. Pokiaľ takéto prejavy nachádzame vo vzájomnom konflikte, tak z psychologického hľadiska nejde o proces týrania, ale o vzájomný konfliktný vzťah, ktorého súčasťou môžu byť aj epizódy násilia tak verbálneho, ako aj fyzického. Pokiaľ jedna z osôb vykazuje znaky reakcie na stres, tak nie je možné jednoznačne povedať, že je to dôsledkom týrania. U poškodenej nachádzame prejavy, ktoré svedčia pre zachovanú schopnosť vzdorovať, uspokojovať svoje potreby. Z psychologického hľadiska nedošlo k očakávanej diferenciácii na osobu týranú a tyrana. Na hlavnom pojednávaní k vyššie uvedeným záverom nič viac neuviedol.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní závery znaleckého posudku Prof.MUDr. Š. W. PhD.,MHA, ktorý k zraneniam, ktoré mala poškodená utrpieť uviedol, že poškodená pri incidente dňa 26.09.2018 utrpela zmliaždenie záhlavia, zlomeninu bázy stredného článku III. prsta bez posunu. Prasknutie ľavého bubienka je staršieho dáta. Mechanizmus uvádzaných poranení poškodeniu je rozporný v udaní termínu incidentu aj uvedených poranení. Pri uvedenom incidente mohli vzniknúť zmliaždenia v oblasti záhlavia údermi do hlavy pravdepodobne dlaňou, nakoľko údery päsťou by viedli k závažnejšiemu poraneniu. Intenzita útoku bola mierna. Poranenie stredného článku III. prsta pravej ruky mohlo vzniknúť aj úderom na III. prst pravej ruky inou osobou, nemožno však vylúčiť vznik danej zlomeniny pri incidente, ktorí viedli obaja, kde poškodená udáva, že udierala obvineného do hrude. Poranenie bubienka je poranenie staršieho dáta a teda nemožno určiť, či toto poranenie je v súvislosti s vyšetrovaným incidentom. Poškodená utrpela ľahkú ujmu na zdraví, liečba poranení, ktoré vznikli v priamej súvislosti s uvedeným incidentom trvala do 5 dní.
Z listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní oboznámil fotografie kde sú spoločne obžalovaný a poškodená. Súd oboznámil aj lekárske správy k zraneniam poškodenej, ku ktorým sa vyjadroval znalec vo svojom posudku. Zo záznamu zo služby policajtov zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že policajná hliadka zasahovala pri hádke medzi manželmi a pani G. hliadke oznámila, že k nej dobehla suseda F., že ju muž dobil a vyhrážal sa jej nožom. Po príchode hliadky bolo zistené, že k útoku s nožom nedošlo. Jednalo sa o hádku medzi manželmi, ktorí sa rozvádzajú. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol jeden krát súdne trestaný, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, dva krát bol postihnutý za priestupku na úseku dopravy.
V predmetnej trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými, vykonateľnými a navrhnutými dôkazmi. Po vykonaní dokazovania súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno v danej veci a nepodarilo sa jej zákonnými dôkaznými prostriedkami preukázať, že žalovaný skutok, ktorý je predmetom podanej obžaloby je trestným činom.
Súd na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní musel pri zachovaní identity žalovaného skutku modifikovať skutkovú vetu obžaloby tak, aby jej znenie zodpovedalo skutočne vykonaným dôkazom a nebolo len súhrnom dohád a nepreukázaných tvrdení. Preto súd na rozdiel od skutkovej vety obžaloby vypustil údery päsťami, kopanie do poškodenej, prasknutie bubienka a vyvrtnutie a zlomeninu tretieho prsta pravej ruky, lebo tieto tvrdenia obžaloby sú hypotetické a nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Súd má povinnosť po vykonanom dokazovaní ak je zachovaná identita skutku (konanie - následok), upraviť skutkovú vetu žalovaného skutku tak, aby skutková veta zodpovedala skutočne vykonaným dôkazom na hlavnom pojednávaní.
Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní môže súd konštatovať, že približne od roku 2010 začalo v manželstve obžalovaného a poškodenej dochádzať čoraz častejšie k vzájomným manželským konfliktom a hádkam. Súd zdôrazňuje slovo k „vzájomným“, lebo ako obžalovaný, tak aj poškodená vzájomne participovali na týchto hádkach či už vo verbálnej rovine, alebo fyzickej rovine. Obaja vedome živili vzájomnú konfliktnosť ich vzťahu a obaja svojou mierou účasti prispievali k narušeniu ich spolužitia. Konfliktný manželský vzťah a vzájomné konflikty medzi manželmi však samé o sebe nie sú a nemôžu byť trestným činom. Trestné právo nerieši manželskú krízu manželov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že k hádkam s poškodenou začalo dochádzať až v roku 2014. Uviedol, že to bola poškodená, ktorá mu nadávala do bastardov, chudáčikov.
Počas hádok mu manželka dávala aj facky. On jej počas hádok slovne oponoval, chytil ju za ruky, pripustil že ju mohol rukou udrieť do oblasti predlaktia, mohol ju udrieť 3-4 krát. Poprel však, že by poškodenú napadol päsťou. Mohol ju udrieť troška po hlave hliníkovou naberačkou, len ju ťukol. Ku dňu 26.09.2018 uviedol, že medzi ním a poškodenou došlo k vzájomnej hádke, navzájom si robili napriek. Manželka ho chcela poškriabať nechtami a dala mu facku. Manželka ho mixovala za bundu, on ju odstrčil a vtedy si manželka zranila prst.
Vzťah medzi obžalovaným a poškodenou popisovali ich deti a rodinný príslušníci. Svedkyňa O. F., ktorá v predsúdnom konaní ako jediná nepriamo potvrdzovala tvrdenia poškodenej na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. V predsúdnom konaní uviedla, že hoci medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam, nikdy nebola svedkom fyzického útoku otca na mamu. Len nepriamo z rozprávania matky vie o tom, že ju otec prefackal, doboxoval, obúchal o stenu, škrtil káblom. Tieto tvrdenia jej matky neboli však nijako verifikované ani lekárskymi správami, ani fotodokumentáciou zranení, ani inými svedkami, ktorí by na poškodenej videli nejaké zranenia. Svedkyňa uviedla, že ona na mame za rok 2018 viac krát videla modriny na chrbte, na rukách, v oblasti ramien. Mama jej k tomu povedala, že jej modriny spôsobil otec tým, že ju udieral päsťami, ale sama poškodená tieto útoky v roku 2018 nekonkretizuje a ani ich nepopisuje. Ak by k nim došlo, musela by si ich poškodená pamätať a podrobne ich popísať. To sa však nestalo. Súd poukazuje na to, že ak aj poškodená mala na rukách modriny, mohli vzniknúť tak, ako ich popisoval obžalovaný úchopom za ruky pri vzájomných hádkach a konfliktoch. Súd si nevie dosť dobre predstaviť to, aby 120 kg vážiaci muž škrtil poškodenú káblom, alebo ju mlátil päsťami bez toho, aby to na tele poškodenej nezanechalo také zranenia, ktoré by nemuseli byť lekársky ošetrené. Sama svedkyňa, ktorej vzťah k obžalovanému je narušený uviedla, že jej mama často používala vulgarizmy v komunikácii a nemala dojem, že jej mama je vo vzťahu s otcom v pozícii podriadenosti. Svedok V. F. uviedol, že obžalovaný sa konfliktom vyhýbal. Pokiaľ on bol doma, tak nikdy nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi rodičmi. Otec nie je konfliktný typ, skôr mama vyrýva, nájde si rôzne zámienky na hádky. Používala vulgarizmy na adresu všetkých. Mama nadávala otcovi pre rôzne maličkosti. Mama otca ničila psychicky svojim správaním a vyjadrovaním. Mama sa nikdy nesťažovala na otca, že by ju fyzicky napadol. Mali medzi sebou len bežné hádky. Nevidel na mame ani žiadne zranenia. Poškodenú jednoznačne označil za iniciátora manželských hádok. Matka otca zhadzovala vždy keď mohla. Mama určite nepociťovala z otca strach, ani obavy. Nebola vo vzťahu s otcom v pozícii podriadenosti. Svedok O. F. uviedol, že poškodená obžalovaného podpichovala, nadávala mu, vyrývala doňho, mala na neho uštipačné poznámky. Mama mu telefonovala, že sa s otcom hádali ale o násilnom správaní otca k matke nič nevie. Na mame nevidel žiadne zranenia. Svedkyňa Ing. I. Š. uviedla, že poškodená je impulzívna, hašterivá, konfliktná povaha. Vnímala jej uštipačnosť, osočovanie voči deťom a obžalovanému. Obžalovaný je nekonfliktný typ, rodinne založený, robil vždy všetko pre rodinu. Nikdy nebola svedkom nevhodného správania obžalovaného voči poškodenej. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala na správanie obžalovaného, nevidela na nej žiadne zranenia.
Svedkyňa I. H. ako kolegyňa poškodenej v práci uviedla, že poškodená len rozprávala, že ju obžalovaný udrel, ale útoky jej nijako poškodená nepopisovala, ani na nej nevidela nikdy žiadne zranenia, ani modriny. Počas obdobia odkedy poškodenú pozná tak na nej nepozorovala žiadne zmeny na jej psychike, čo u týranej osoby je predpokladané. Svedkyňa Ing. I. G. uviedla, že rodinu obžalovaného a poškodenej vnímala ako usporiadanú rodinu. Nevšimla si na poškodenej žiadne zranenia, ani modriny. Potom sa vyjadrovala len k volaniu polície pri ostatnom incidente, ktorý jej popisovala poškodená.
Obžaloba oprela svoje obžalobné tvrdenia o výpoveď poškodenej, ktorej obsah nekorešponduje ani s výpoveďami obžalovaného, ani výpoveďami svedkov, je v rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním. Poškodená M. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že manžel ju fyzicky napádal keď sa mu to hodilo, asi 2-3 krát do roka a bolo to kvôli peniazom. Nemalo to ďaleko k pästiam. Nepotvrdila teda to, že by ju obžalovaný napádal päsťami, lebo uviedla, že to k pästiam nemalo ďaleko. Potom v ďalšej časti zase uviedla, že ju obžalovaný udrel päsťou. Následne uviedla, že k útokom dochádzalo len raz za pol roka. Potom zase uviedla, že fyzické násilie zo strany obžalovaného bolo 3-4 krát do roka.
K ich spolužitiu uviedla, že toto prestalo byť dobré asi od roku 2010, ale konflikty vyvrcholili, keď obžalovaný nastúpil pracovať ako vodič a chodil domov unavený a podráždený z práce. Ona mu prestala variť a prestali spolu komunikovať. Je možné, že hádky medzi nimi vyvolávala ona. Určite aj ona obžalovanému nadávala. Toľko čo on do nej, tak ona do neho. Poškodená uviedla, že pri fyzických útokoch zo strany obžalovaného nebol nikto prítomný, nikdy nemala žiadne zranenia, nikdy nevyhľadala nejakú pomoc. Nevolala ani nikdy políciu. Ku skutku zo dňa 26.09.2018 uviedla, že obžalovaný ju napadol, začal ju biť, kopať, ona ho držala jednou rukou za bundu a druhú mala pred sebou. Dala obžalovanému aj facku. Obžalovaný ju bil päsťami a kopal ju. K zraneniu je prsta došlo tak, ako držala obžalovaného za bundu, presne to nevie. Zranený bubienok, ktorý mala je staršieho dáta, nevie kedy sa jej to stalo, nesúvisí to však s konaním obžalovaného. Súd poukazuje na to, že v trestnom konaní pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní je vykonávané dokazovanie kontradiktórnym spôsobom. To znamená, že dokazovanie vykonávajú procesné strany. Ak prokurátor pri výsluchu poškodenej nenavrhne odstraňovanie rozporov v jej výpovedi s výpoveďou poškodenej z predsúdneho konania, za jediný vykonaný dôkaz sa považuje výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní. Súd nemôže žiadnej z procesných strán pomáhať iniciatívnym prístupom pri vykonávaní dokazovania, ak by tým narušil kontradiktórny spôsob dokazovania.
Keďže poškodená na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že to nebol obžalovaný, ktorý jej zlomil a vyvrtol prst a ktorý jej praskol ušný bubienok, súd toto tvrdenie obžaloby musel vypustiť. Pokiaľ poškodená vo svojej výpovedi uvádzala veľmi neurčito, že ju mal obžalovaný napádať päsťami, potom toto tvrdenie poprela, ani jeden z vypočutých svedkov takéto tvrdenie poškodenej nepotvrdil, lekárskou správou nebolo takéto zranenie zadokumentované a súd neverí tomu, že ak by muž o váhe 120 kg päsťami napadol poškodenú, že by to nej nezanechalo zranenia. Zo znaleckého posudku Prof.MUDr. Š. W. PhD.,MHA, vyplýva, že zmliaždenia v oblasti záhlavia poškodenej pri ostatnom incidente mohli vzniknúť údermi do hlavy pravdepodobne dlaňou, nakoľko údery päsťou by viedli k závažnejšiemu poraneniu. Intenzita útoku bola mierna. Rovnako znalec nepotvrdil vznik zlomeniny III. prsta poškodenej aktívnym konaním obžalovaného.
Súd za významný dôkaz pri žalovanom zločine týrania blízkej a zverenej osoby považuje vždy znalecký posudok z odboru psychológie. RNDr.Mgr. W. G., PhD., k osobe obžalovaného uviedol že u neho nenachádzame také zvýraznenie dicociálnych rysov a ich vývoj, aby tieto vytvárali obraz disociálnej poruchy osobnosti. Osobnosť nie je charakteristická zvýšenou mierou agresivity v takom rozsahu, aby táto určovala prevažným spôsobom správanie. V našom prípade ide o agresiu vyvolanú nejakým interpersonálnym podmetom v kontexte vo vzťahu s manželkou. Pohotovosť k násiliu nie je zvýšená a schopnosť regulovať svoje správanie je za obvyklých okolností v norme, pričom znížená je prevažne v špecifických situáciách týkajúcich sa rodinného prostredia, ktoré považuje za zdroj stability a tým pri jeho ohrození sa stáva významným vo vzťahu k stresu. Obvinený nemá sklony k agresívnemu a násilnému správaniu. K osobe poškodenej znalec uviedol, že u nej nenachádzame také zvýraznenie dicociálnych rysov a ich vývoj, aby tieto vytvárali obraz disociálnej poruchy osobnosti. V manželstve poškodenej a obžalovaného dochádzalo k narastaniu vzájomnej konfliktnosti, kde nedochádza k diferenciácii rolí z psychologického hľadiska na osobu týranú a tyrana, nakoľko i vyšetrená poškodená v plnom rozsahu presadzuje uspokojovanie svojich potrieb. Vo vzťahu k posudzovaniu prítomnosti týrania nie je postačujúce preukázať posttraumatickú stresovú poruchu (pokiaľ by o takú aj išlo), nakoľko môžu existovať iné traumy, ktoré môžu spôsobovať rozvoj symptomatológie, ktorá pôsobí ako „posttraumatická“ po traume „týranie“. Môže ísť jednoducho o konfliktnosť v manželstve ako zdroj stresu. Prah odolnosti u poškodenej znášať správanie zo strany obvineného je primeraný, čoho dôkazom je zachovaná, neznižujúca sa schopnosť vzdorovať, vrátane pretrvávajúcej schopnosti presadzovať si vlastné záujmy a požiadavky. Správaniu obvineného, ktoré bolo v rozpore s jej nárokmi dokázala vzdorovať v priebehu trvania celého vzťahu až do vykázania jeho osoby zo spoločnej domácnosti. Celkovú situáciu v posledných rokoch manželstva vnímala ako psychickú záťaž, ktorá vyplývala z narastajúcej konfliktnosti, ktorá bola generovaná obomi stranami a vyplývala zo znižujúcej sa ochoty emočne investovať do tolerancie voči sebe. Tento stav mohla vnímať ako príkorie, subjektívne ho mohla hodnotiť ako ťažké. V čase vyšetrenia nebol emočný sprievod primeraný vysokej závažnosti príkoria a miera „vnímania ťažkosti príkoria“ je neobjektivizovateľná. Všeobecná aj špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej je znížená.
Mechanizmus týrania predpokladá z psychologického hľadiska, že vo vzájomnej konfliktnosti dochádza postupne k nadobudnutiu prevahy jednej strany nad druhou. Táto prevaha sa u týranej osoby začína prejavovať znakmi, ktoré sú pre týranú osobu typické. Ide hlavne o postupnú stratu schopnosti presadzovať svoje záujmy, vzdorovať. Je netypické v procese týrania, aby týraná osoba v procese týrania znižovala hodnotu tyrana, útočila na neho, vyjadrovala sa o ňom urážlivo, dehonestujúco. Pokiaľ takéto prejavy nachádzame vo vzájomnom konflikte, tak z psychologického hľadiska nejde o proces týrania, ale o vzájomný konfliktný vzťah, ktorého súčasťou môžu byť aj epizódy násilia tak verbálneho, ako aj fyzického. U poškodenej nachádzame prejavy, ktoré svedčia pre zachovanú schopnosť vzdorovať, uspokojovať svoje potreby. Z psychologického hľadiska nedošlo k očakávanej diferenciácii na osobu týranú a tyrana.
Ako vyplýva zo znaleckého posudku Prof.MUDr. Š. W.Í. PhD.,MHA, poškodená pri ostatnom ataku neutrpela také zranenia, ktoré by zodpovedali jej popisu útoku. Je teda zrejmé, že nehovorila o tomto útoku pravdu. Bolo preukázané, že k zmliaždeniu záhlavia nedošlo úderom päsťou, ale dlaňou a nebolo preukázané, že zlomeninu prsta a prasknutie bubienka spôsobil poškodenej obžalovaný.
Z vykonaného dokazovania teda celkom jednoznačne vyplýva, že v manželstve medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo v rozhodnom období k vzájomnému odcudzeniu, prehlbovali sa medzi manželmi konflikty, ktoré vyvolávali obaja. Teda ako obžalovaný, tak aj poškodená, pričom vo väčšej miere bola iniciátorom konfliktov práve poškodená, ktorá sa aj pri konfliktoch s obžalovaným aktívne bránila, dokonca sama obžalovaného napádala. To, že si poškodená takto manželstvo nepredstavovala vyvolávalo u nej psychický dyskomfort, čo však v žiadnom prípade nie je možné považovať za týranie v zmysle Trestného zákona. Poškodená v žiadnom prípade nebola vo vzťahu s obžalovaným v postavení podriadenosti, nepociťovala z obžalovaného strach, práve naopak. Pri verbálnych konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou sa poškodená aktívne zapájala do konfliktu, nadávala obžalovanému, teda aktívne mu vzdorovala. Pri fyzických konfliktoch prejavovala svoju silu aj tým, že dávala obžalovanému facky. Sama poškodená uviedla to, že čo obžalovaný do nej to ona do obžalovaného. Z toho jednoznačne vyplýva, že pri konfliktoch nebola poškodená v podriadenej pozícii. Ojedinelé vzniky modrín na tele poškodenej pri fyzických atakoch nie je možné kvalifikovať ako týranie, nakoľko nebola vyvrátená verzia obžalovaného, že k modrinám dochádzalo pri úchopoch poškodenej, keď na neho útočila, prípade pri tom, ako ju pár krát pri útokoch poškodenej udrel. Jednoznačne v tomto konaní chýba diferenciácia rolí na tyrana a týranú osobu.
Č. 53/1992 Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por., t.zn., že ich hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a vykonal logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nemožno napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa sta skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná (č. 14/1964). Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. musí súd vykonať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sasvedok prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I). Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963, č. I/1966).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II). V predmetnom konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný spôsoboval poškodenej fyzické, alebo psychické utrpenie, lebo subjektívny, neobjektivizovaný pocit príkoria poškodenej z toho, že si poškodená predstavovala ich vzájomný vzťah inak, ako dopadol a že jej to spôsobovalo dyskomfort vo vzťahu s obžalovaným nie je a nemôže byť trestným činom. Týranie v zmysle Trestného zákona je zlé
zaobchádzanie s osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. V tomto prípade nebolo ani jedným vykonaným dôkazom toto preukázané. Súd v predmetnej veci konštatuje, že prokurátor neuniesol v konaní pred súdom dôkazné bremeno a nepreukázal, že sa žalovaný skutok stal tak, ako to prezentoval prokurátor v podanej obžalobe a nepreukázal to, že modifikovaný skutok je trestným činom. Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní neboli zo strany obžaloby produkované žiadne relevantné, uveriteľné a nespochybniteľné priame dôkazy, ktoré by preukazovali že skutok je trestným činom. Neboli produkované ani žiadne nepriame dôkazy, ktoré by tvorili ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov preukazujúcich spáchanie žalovaného skutku tak, ako to prezentovala obžaloba. Nakoľko vzájomné konflikty medzi manželmi v manželstve bez jasnej diferenciácie rolí na tyrana a týranú osobu, bez toho, že by dochádzalo zo strany obžalovaného ku konaniu, ktoré je možno kvalifikovať ako vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti a bez toho, že by konanie obžalovaného objektívne pociťovala poškodená ako ťažké príkorie nie sú trestným činom, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.