Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6P-156-2023.pdf
PDF · 72 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/156/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. A., nar. XX.XX.XXXX, meno neurčené, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, dieťa matky: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. B. A. - E. a otca: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XX, za účasti: Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o určenie mena maloletého dieťaťa, t a k t o
rozhodol:
I. Súd u r č u j e maloletému dieťaťu, mal. A., nar. XX.XX.XXXX, narodená z matky, B. A., nar. XX.XX.XXXX a otca, F. A., nar. XX.XX.XXXX, meno H..
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na základe podnetu matričného úradu mesta Vranov nad Topľou o určenie mena maloletému dieťaťu s priezviskom A., nar. XX.XX.XXXX tunajší súd uznesením č.k. 6P/156/2023 - 14 zo dňa 07.12.2023 začal bez návrhu konanie o určenie mena maloletého dieťaťa.
2. Z podnetu matričného úradu mesta Vranov nad Topľou vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa narodilo dieťa ženského pohlavia s priezviskom A. z matky B. A., nar. XX.XX.XXXX a otca F. A., nar. XX.XX.XXXX, pričom sa rodičia maloletého dieťaťa nedohodli na mene.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletého dieťaťa, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, zástupcu okresnej prokuratúry a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z rodného listu mal. A. vyplýva, že táto sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky B. A., nar. XX.XX.XXXX a otca F. A., nar. XX.XX.XXXX.
5. Otec mal. A. sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal. Na pojednávanie bol predvolaný 2 krát.
6. Matka mal. A. na pojednávaní uviedla, že dieťaťu navrhuje meno H.. S otcom dieťaťa sa na mene maloletej nedohodli, nekomunikujú spolu, ani so starším synom sa otec nestretáva. Otcovi neoznámila, aké meno plánuje dieťaťu dať. Dieťa otec nevidel. S manželom nežijú 9, resp. 10 mesiacov.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo meno určené. Doporučuje návrhu matky vyhovieť.
8. Zástupca okresnej prokuratúry na pojednávaní uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo meno určené. Nie je dôvod poskytnúť ďalší čas otcovi, nakoľko tento bol predvolaný na pojednávanie.
9. Podľa § 111 písm. a) Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o mene a priezvisku maloletého
10. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 300/1993 o mene a priezvisku (ďalej len „zákon o mene a priezvisku“) každý musí mať meno.
12. V zmysle § 1 ods. 2 zákona o mene a priezvisku meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.
13. Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu (§ 2 ods. 2 zákona o mene a priezvisku).
14. Právo určiť meno dieťaťa je právom a povinnosťou stojacim mimo bežného rámca rodičovských práv a povinností. Pokiaľ ide o meno dieťaťa, toto právo určiť ho, patrí zásadne rodičom dieťaťa, alebo v určitých presne stanovených prípadoch súdu.
15. Kým otázku priezviska dieťaťa zákon o mene a priezvisku zväčša odvodzuje od presných vopred určených pravidiel, meno dieťaťa nie je možné takto odvodiť, dokonca ani vopred určiť. Preto sú situácie, keď súd rozhoduje o mene dieťaťa častejšie. Zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v § 1 určuje, že meno dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky, sa určuje dohodou rodičov. Ak by sa rodičia na mene dieťaťa nedohodli, rozhodne o mene dieťaťa súd aj bez návrhu na podnet matričného úradu, v matrike ktorého je vykonaný zápis o narodení dieťaťa.
16. Keďže sa rodičia nedohodli na mene maloletého dieťaťa, spolu nežijú, o dieťa otec neprejavuje záujem, a neprejavil ani záujem určiť meno, ani na opakované predvolanie sa na súd nedostavil, súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia určil mal. dieťaťu meno H., nakoľko takéto meno navrhla matka mal. dieťaťa.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.