Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23C-20-2019.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/20/2019
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu F. N., T.. XX.XX.XXXX, U. H. T. Ž. Š. XXX/XX, XXX XX H. Š., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému V. Ž. T. R. G..M..B.., G. G. C. X, XXX XX W. D., V.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.10.2019 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote do 24 hodín odo dňa doručenia neodkladného opatrenia vydať žalobcovi motorové vozidlo Škoda Octavia EČ: H. G., D.:U. a nahradiť mu trovy konania. Návrh žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom motorové vozidlo Škoda Octavia EČ: H. G., D.:U., na ktorom došlo dňa 27.09.2019 ku škode, keď do vozidla, ktoré v tom čase viedol druh žalobcu I. Y., nabúralo iné motorové vozidlo. Po zrážke a kontaktovaní asistenčnej služby poisťovne Wüstenrot dostal pokyn zabezpečiť odťah vozidla k žalovanému, kde podpísal zákazkový list, pričom išlo o škodu zavinenú vodičom druhého vozidla, pričom celú škodu mala hradiť poisťovňa (PZP) škodcu, s ktorou žalovaný priamo komunikoval. Dňa 24.10.2019 si žalobca prišiel vozidlo k žalovanému vyzdvihnúť, avšak tento mu odmietol vozidlo vydať s tým, že mu poisťovňa nepreplatila celú sumu opravy, a kým zostávajúcu časť nezaplatí, vozidlo mu nevydá. Táto informácia žalobcu prekvapila, keďže mu poisťovňa nič neoznámila a nemal informácie o priebehu likvidácie poistnej udalosti. O tom, že poisťovňa neplnila celú sumu sa žalobca dozvedel až z dokumentov, ktoré mu poskytol žalovaný, ktorý mu zároveň predložil faktúru za opravu. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na správanie žalovaného privolal príslušníkov PZ, ktorí však nezasiahli. Situácia je pre žalobcu neriešiteľná, keďže momentálne sumu peňazí na doplatok nemá, keďže je v 6. mesiaci tehotenstva a druh bol po nehode na PN. Žalobca poukázal na to, že argumentácia žalovaného, podľa ktorej kým nezaplatí za opravu čelného skla, môže mu zadržiavať vozidlo, nie je a nemôže byť dôvodom pre nevydanie vozidla, keďže žalobca si opravu neobjednal, a ani zadávateľ opravy nebol informovaný o tom, že opravu neuhradí poisťovňa. Zároveň poukázal na to, že faktúra za opravu ešte nie je splatná (splatnou sa stane až 01.11.2019), a teda žalovaný nemá pohľadávku, ktorú by mohol vymáhať. Na záver žalobca uviedol, že vozidlo potrebuje, keďže jej druh ako živiteľ rodiny na ňom dochádza každý deň do práce v F. I. a bez vozidla, ktoré najskôr nabúral škodca, neskôr žalovaný takmer mesiac opravoval a teraz ho odmieta vydať, nevie fungovať.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24hodín od doručenia návrhu.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán konania, a to v prípadoch, keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu. Neodkladným opatrením však môžu byť pomery strán upravené aj trvale, a to aj v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ však musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy.
11. Súd sa nestotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu má súd za to, že uvedenými tvrdeniami ako aj predloženými listinami žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ktorú je možné zaistiť jedine vydaním neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému, uloží povinnosť vydať motorové vozidlo. Súd má za to, že žalobca nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu.
12. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
13. Podľa § 151s ods. 2 Občianskeho zákonníka, zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
14. Podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
15. Podľa § 151v Občianskeho zákonníka, zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.
16. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a zo skutočností uvedených v návrhu je zrejmé, že žalovaný si voči žalobcovi uplatnil zádržné právo k hnuteľnej veci, pričom uplatnenie práva bolo žalobcovi riadne oznámené, čo sám potvrdil v podanom návrhu. Nakoľko doposiaľ žalobca nepreukázal, že by za vykonané servisné práce na vozidle čokoľvek uhradil a nepreukázal ani existenciu inej dohody medzi účastníkmi, má súd za to, že do doby vyriešenia otázky úhrady hodnoty prác je možné realizovať zádržné právo k motorovému vozidlu. Podľa názoru súdu nie je v súlade so zákonom, a ani spravodlivé, požadovať vydanie vozidla do užívania žalobcovi, najmä za situácie, ak by bolo potrebné pri rozhodovaní o hodnote skutočne vykonaných servisných prác súvisiacich so škodovou udalosťou vykonať ďalšie dokazovanie. Z predloženého zákazkového listu mal súd osvedčené, že zákazníkom žalovaného, teda objednávateľom opravy vozidla bol žalobca, čo potvrdil svojím podpisom na predloženom zákazkovom liste. Súčasťou opravy bola aj oprava čelného skla, ktorú poisťovňa škodcu odmietla uhradiť s odôvodnením, že toto poškodenie nesúvisí s nehodou (pri obhliadke bolo zadokumentované poškodenie od kameňa), čo poisťovňa oznámila žalobcovi listom zo dňa 22.10.2019. Pokiaľ by teda bolo nevyhnutné pri rozhodovaní o hodnote skutočne vykonaných servisných prác vzťahujúcich sa ku škodovej udalosti vykonať ďalšie dokazovanie, nebolo by spravodlivé požadovať od žalovaného, u ktorého bolo vykonanie servisných prác objednané, aby si ich úhradu vymáhal voči poisťovni škodcu, ktorý škodovú udalosť spôsobil. Žalobca má možnosť po úhrade opravy čelného skla uplatniť svoj nárok voči poisťovni v samostatnom konaní. Úlohou konania o neodkladnom opatrení nie je nahrádzať konanie vo veci samej, nakoľko sa v ňom nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, v akom by to bolo potrebné v konaní vo veci samej.
17. Neodkladným opatrením súd upravuje pomery strán, len pokiaľ má za osvedčené, že ich úprava neznesie odklad a mohlo byť dôjsť k zásahu do práv, resp. právom chránených záujmov jednej zo strán. Neodkladným opatrením však nemožno zasahovať do zákonom priznaného práva. Právne bezvýznamné je aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého pre zadržanie osobného motorového vozidla zo strany nebola splnená podmienka splatnosti peňažnej pohľadávky vyplývajúca z ustanovenia § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v súvislosti s týmto tvrdením je právne významné ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd aj preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Hoci bol žalovaný bol v konaní úspešný (súd návrh zamietol) a mal by právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalovanému v doterajšom priebehu konania jeho účasťou v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd z dôvodu hospodárnosti rozhodol nielen o nároku, ale aj o jeho výške a žalovanému náhradu trov (keďže mu žiadne nevznikli) nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.