Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-34-2017.pdf
PDF · 120.37 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Linde Gas s.r.o., Tuhovská 3, Bratislava - mestská časť Vajnory 831 06, IČO: 31 373 861, zast.: AK Záhorská, s.r.o., Tuhovská 3, Bratislava - Vajnory 831 06, proti žalovanému: EXA Group, a.s., Dunajská 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 45 328 935, zast.: Matejka Friedmannová s.r.o., Dunajská 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, o zaplatenie 1.568,50 EUR s prísl.
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.568,50 EUR spolu s 0,07 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 15.5.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.2.2017 domáhal zaplatenia sumy 1.568,50 EUR spolu s 0,07 % denným úrokom z omeškania od 15.5.2016 do zaplatenia, titulom neuhradenia nájomného.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný od neho odobral technické plyny a mal od neho v nájme tlakové fľaše slúžiace ako obal na technické plyny. So žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu v ústnej forme, na základe ktorej predával žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu tovar - technické plyny a zároveň nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalovanému do odplatného užívania tlakové nádoby. Konkrétne podmienky zmluvného vzťahu medzi nimi upravovali Všeobecné obchodné podmienky (VOP) pre dodávky kvapalných plynov, plynov vo fľašiach, paletách, pevných zväzkoch a trajleroch žalobcu, na základe ktorých sú dodávané tovary žalobcu jeho zákazníkom, ako i poskytované služby zákazníkom. Žalobca a žalovaný si dohodli podmienky ich zmluvného vzťahu ako i výšku a spôsob platenia kúpnej ceny za dodaný tovar a nájomného za užívanie tlakových nádob. Žalovanému bolo pridelené obalové konto XXXXXXXXX. Z výpisu obalového konta žalovaného je zrejmé, že dňa 3.12.2015 žalovaný prevzal do užívania 1 ks pevného zväzku tlakových fliaš na technické plyny - kyslík a 1 ks pevného zväzku tlakových fliaš na technické plyny - vodík. Prevzatie tlakových fliaš žalovaným do odplatného užívania od žalobcu je potvrdené žalovaným na daňovom doklade, označenom ako „Dodací list“, slúžiacom ako dodací list. Predložený dodací list je opatrený podpisom s uvedením mena a čísla občianskeho preukazu osoby, ktorá odber vykonala. Žalovaný následne dňa 29.6.2016 vrátil žalobcovi 1 ks pevného zväzku tlakových fliaš na technické plyny - kyslík a 1 ks pevného zväzku tlakových fliaš na technické plyny - vodík, ktoré mal v odplatnom užívaní od žalobcu na základe Zmluvy a VOP. O vrátení fliaš bol vystavený žalovanému doklad - dodací list označený ako „Dodací list“ č. X XXX XXX XXX. Cenu za nájomné vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 1.568,50 EUR. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 14.10.2016 vyzval žalovaného na
úhradu neuhradenej faktúry stanovenej v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný si výzvu prevzal dňa 17.10.2016. Dňa 13.12.2016 zaslal žalovanému opätovnú výzvu na úhradu dlžnej sumy spolu s vyjadrením k jeho stanovisku. Žalovaný si druhú výzvu s vyjadrením prevzal dňa 19.12.2016, avšak nijako nereagoval. Žalovaný do dnešného dňa dlžné nájomné včas nezaplatil a je v omeškaní. Podľa čl. 8 bod 8.3 Všeobecných obchodných podmienok je oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,07 % denne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka L.. V. B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Žalobca vystavenou faktúrou č. X XXX XXX XXX zo dňa 30.4.2016 na sumu 1.568,50 EUR, splatnou dňa 14.5.2016 vyúčtoval žalovanému nájomné (riadne a dodatkové) za obdobie 1.3.2016 do 30.4.2016, ktorú doposiaľ neuhradil. Okrem tejto faktúry žalobca žalovanému vystavil aj ďalšie faktúry za tovar ako aj nájom fliaš za predchádzajúce ako aj nasledujúce obdobie, ktoré boli žalovaným uhradené. Jedná sa o faktúry č. X XXX XXX XXX zo dňa 4.12.2015 (dodanie plynov) na sumu 1.365,84 EUR zaplatenú dňa 11.12.2015, č. X XXX XXX XXX zo dňa 31.12.2015 (nájom fliaš) na sumu 363,31 EUR zaplatenú dňa 20.1.2016, č. X XXX XXX XXX zo dňa 29.2.2016 (nájom fliaš) na sumu 751,68 EUR zaplatenú dňa 10.3.2016 a č. X XXX XXX XXX zo dňa 30.6.2016 (nájom a dodatkový nájom fliaš) na sumu 1.569,60 EUR zaplatenú dňa 8.8.2016.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neeviduje žiaden reálny dlh voči žalobcovi, nakoľko si od neho takýto tovar neobjednal a ani ho od žalobcu neprevzal. Z podkladov predložených žalobcom k návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že tovar, ktorý je predmetom tohto sporu, si od žalobcu prevzal pán B.. Žalovaný nemá k pánovi B. žiaden právny vzťah, pán B. nie je osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, pánovi B. nevystavil žiadne splnomocnenie na uskutočnenie takejto objednávky a ani na prevzatie takéhoto tovaru. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že k odovzdaniu tovaru došlo momi akejkoľvek prevádzky žalovaného a teda neexistuje žiadna spojitosť medzi subjektom žalovaného a osobou pána B.. Ak si pán B. objednal u žalobcu tovar a tento si od žalobcu prevzal (o čom však žalovaný nemá žiadnu vedomosť), potom je pán B. osobou povinnou na zaplatenie dojednanej ceny za prevzatie takéhoto tovaru. Žalovaný absolútne nechápe, prečo na dodacom liste sú uvedené obchodné údaje žalovaného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ak sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia kúpnej ceny z titulu dodania tovaru, tak potom kúpna zmluva je tzv. reálnym kontraktom a povinnosť zaplatiť kúpnu cenu je naviazaná na reálne splnenie záväzku odovzdať kupujúcemu predmet kúpy. Medzi sporovými stranami neexistuje kúpna zmluva, pretože pán B. nebol oprávnený uskutočňovať právne úkony v mene žalovaného, resp. ani právne úkony zaväzujúce žalovaného. Žalobca neuniesol bremeno argumentácie a ani dôkazné bremeno v bazálnom rozsahu žaloby, konkrétne žalobca nepreukázal existenciu zmluvného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca nepreukázal dojednanie o predmete kúpy, o kúpnej cene, o čase a mieste dodania predmetu kúpy, termín splatnosti kúpnej ceny a pod. Žalobca sa vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu s týmito skutočnosťami nijako nevysporiadal a teda jeho nárok je v tomto rozsahu nepreukázaný a nedôvodný. Zároveň je nepochybné, že žalobca nepreukázal ani reálne dodanie tovaru žalovanému, nakoľko z predložených podkladov je zrejmé, že tovar neprevzal od žalobcu žalovaný, ale pán B. a je teda na mieste, aby si žalobca uplatňoval svoje nároky voči nemu.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že predmetom sporu nie je tovar ani kúpna cena, ale zaplatenie faktúry za nájomné za prenájom pevného zväzku fliaš. Vzhľadom na to, že žalovaný tvrdí, že nikdy od žalobcu neprevzal žiadny tovar, poukazuje na fakt, že žalovaný pravidelne uhrádzal žalobcovi ním vystavované faktúry a to nasledovne: č. XXXXXXXXXX (plyn + doprava) na sumu 1.365,84 EUR, splatná 18.12.2015, uhradená 11.12.2015; č. XXXXXXXXXX (prenájom fliaš) na sumu 363,31 EUR, splatná 14.1.2016, uhradená 20.1.2016; č. XXXXXXXXXX (prenájom fliaš) na sumu 751,68 EUR, splatná 14.3.2016, uhradená 10.3.2017; č. XXXXXXXXXX (prenájom fliaš) na sumu 1.569,60 EUR, splatná 14.7.2016, uhradená 8.8.2016. Žalovaný poukazoval platby na účet žalobcu z účtu, ktorý je vedený v peňažnom ústave Č.. a.s. na spoločnosť EXA GROUP, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom ako variabilný symbol bolo vždy pri jednotlivej platbe uvedené číslo faktúry. Zároveň poukázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.10.2016, adresované právnemu zástupcovi žalobcu ako odpoveď na výzvu na splnenie peňažných záväzkov zo dňa 14.10.2016, kde žalovaný uvádza, že si splnil peňažný záväzok zaplatením dlžnej
sumy dňa 5.8.2016 vo výške 1.569,60 EUR. Následne oznámením právneho zástupcu spojeného s ďalšou výzvou zo dňa 13.12.2016 bolo žalovanému vysvetlené, že nepopiera, že žalovaný uhradil dňa 8.8.2016 sumu vo výške 1.569,60 EUR, avšak táto bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX (splatnou dňa 14.7.2016) a nie faktúrou, ktorá bola predmetom výzvy, t.j. faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 14.5.2016, vystavená na sumu 1.568,50 EUR, ktorá je predmetom tohto sporu. Obe faktúry, aj uhradená aj neuhradená, boli vyúčtované žalovanému za prenájom pevného zväzku fliaš a dodatkový prenájom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný síce neuhradil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 14.5.2016 vystavenou na sumu 1.568,50 EUR, avšak uhradil faktúru č. XXXXXXXXXX s neskoršou splatnosťou 14.7.2016, pričom úhrada bola pripísaná na účet skoro mesiac po splatnosti ku dňu 8.8.2016. Z tvrdení žalovaného je zrejmé, že žalovaný nemá prehľad o ním vykonaných platbách. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2016 existenciu zmluvného vzťahu so žalobcom nepopiera, práve naopak uvádza, že svoj predošlý peňažný záväzok voči žalobcovi uhradil, z čoho je nesporné, že si musel byť vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu voči žalobcovi. Naopak vo svojom odpore žalovaný uvádza, že v žiadnom vzťahu so žalobcom nebol, žiadny tovar neobjednal a ani neprevzal. Práve tvrdenia žalovaného uvedené v odpore sú účelové, zavádzajúce a nemajú oporu v konaní žalovaného pred podaním žaloby. Jediným pohybom, resp. odberom fliaš žalovaným bol práve odber to dňa 3.12.2015 a následné vrátenie fliaš dňa 29.6.2016. Podľa jeho informácie mali byť fľaše zo strany žalovaného objednané na realizáciu zmluvného výskumu „Výskum materiálov pre penetrátový komplex a ich overenie v simulovaných podmienkach“, na ktorom mala participovať práve obchodná spoločnosť žalovaného. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že medzi ním a L.. V. B., ktorý prevzal a vrátil tlakové fľaše, neexistuje žiadna spojitosť, poukázal na ust. § 15 Obch. zák. z ktorého vyplýva, že osoba poverená pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou je splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. V odseku 2 tohto ustanovenia zákonodarca uvádza, že ak osoba svojim konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
7. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že sa zúčastňoval zmluvného výskumu „Výskum materiálov pre penetrátový komplex a ich overenie v simulovaných podmienkach“, ktorý sa uskutočňoval mimo prevádzky žalovaného. Výskum sa vykonával v sídle spoločnosti Z. - Z. L. H., Z..F..P.. S. F.Ž.. Pri výskume vznikla požiadavka na zabezpečenie technických plynov. L.. V. B. ako dodávateľ pre vyššie uvedený výskum, ponúkol žalovanému predaj požadovaných plynov, s čím žalovaný súhlasil. L.. B. mu dodal požadované technické plyny v sume dohodnutej medzi L.. B. spolu s nájomným za obaly technických plynov, t.j. žalovaný uzatvoril ústnu zmluvu o kúpe technických plynov a prenajme obalov technických plynov s L.. B. a nie so žalobcom. Následne L.. B. predložil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX od žalobcu vystavenú dňa 4.12.2015 na sumu 1.365,84 EUR, vystavenú na meno žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom nesplnomocnil L.. B. na jeho zastupovanie pri uzatváraní zmluvy so žalobcom, avšak s L.. B. sa dohodli, že za neho uhradí faktúry za technické plyny a za nájom ich obalov, čím uhradí kúpnu cenu za technické plyny a nájom ich obalov, ktorú si dohodol s L.. B., nakoľko tieto sumy boli zhodné. Následne si žalovaný a L.. B. týmto spôsobom dohodli úhradu aj nasledujúcich faktúr: č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.12.2015 v sume 1.365,84 EUR, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 14.1.2016 v sume 363,31 EUR, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 14.3.2016 v sume 751,68 EUR. Prvú faktúru uhradil, nakoľko bola vystavená na kúpnu cenu technických plynov. Druhá a tretia faktúra bola vystavená na produkt č. XXXXXXX s názvom produktu Prenájom pev. zväzkov - 200BAR/12 fliaš v jednotkovej cene 5,22 EUR/deň. V máji 2016 mu L.. B. predložil faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 14.5.2016 v sume 1.568,50 EUR, kde okrem produktu č. XXXXXXX s názvom produktu Prenájom pev. zväzkov - 200BAR/12 fliaš v objeme 2, bol fakturovaný aj produkt č. XXXXXXX s názvom Dodatkový prenájom pev. zväzkov - 12 fliaš v jednotkovej cene 5,68 EUR. Žalovaný odmietol uhradiť túto faktúru, nakoľko produkt č. XXXXXXX bol fakturovaný svojvoľne, dodatkový prenájom obalov technických plynov nebol v zmysle dohody medzi L.. B. a žalovaným. V júli 2016 mu L.. B. predložil faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 14.7.2016 v sume 1.569,60 EUR, opätovne s produktmi č. XXXXXXX a XXXXXXX. Žalovaný a L.. B. sa dohodli, že žalovaný túto faktúru uhradí a medzi žalovaným a L.. B. budú všetky záväzky urovnané, t.j. že žalovaný touto úhradou L.. B. uhradí aj nájom obalov technických plynov (produkt č. XXXXXXX) vedených na faktúre č. XXXXXXXXXX. Žalovaný dňa 29.6.2016 odovzdal L.. B. obaly plynov a dňa 5.8.2016 uhradil faktúru č. XXXXXXXXXX, čím boli záväzky medzi ním a L.. B. ukončené splnením. Následne žalobca Výzvou zo dňa 14.10.2016 začal od žalovaného požadovať úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 14.5.2016 v sume 1.568,50 EUR. Vo svojom Stanovisku k Výzve žalobcu zo dňa 26.10.2016 uviedol, že si splnil svoje záväzky úhradou faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 1.569,60
EUR. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že jeho záväzky spojené s kúpou technických plynov a ich obalov (ktoré mal aj tak voči L.. B.) uhradením danej faktúry sú splnené a z daného dôvodu neevidoval žiadne záväzky spojené s touto vecou. K tvrdeniu žalobcu, že s ním uzavrel ústnu zmluvu uviedol, že z tvrdení žalobcu ako aj predložených dôkazov je zrejmé, že žalobca uzatvoril zmluvu o kúpe technických plynov a prenájme ich obalov s L.. B.Č.. So žalobcom zmluvu uzatvoril L.. B. objednávkou technických plynov. Plyn v tlakových nádobách osobne od žalobcu prebral L.. B. a tlakové nádoby osobne odovzdal L.. B. v Rožňave. L.. B. nemal žiadny právny vzťah (zamestnanecký, splnomocnenie ani žiadny iný) so žalovaným ohľadom kúpy technických plynov a prenájmu ich obalov a ani ohľadom ich prevzatia od žalobcu v mene žalovaného. Kúpna zmluva (v danom prípade aj s pridruženou nájomnou zmluvou) je reálnym kontraktom, t.j. predávajúci je povinný odovzdať predmet kúpy kupujúcemu a kupujúci je povinný uhradiť kúpnu cenu. V danom prípade žalobca odovzdal predmet kúpy L.. B. a ten prostredníctvom žalovaného uhradil kúpnu cenu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uzatvoril zmluvu s L.. B.. Samotná skutočnosť, že L.. B. uviedol ako fakturačné údaje žalovaného a že žalovaný v zmysle dohody s L.. B. uhrádzal určité faktúry neznamená, že kúpnu zmluvu uzatvoril so žalobcom žalovaný. Predpokladom konania v zmysle § 15 je nejaký vzťah konajúceho podniku, t.j. predpokladom je buď zamestnanecký vzťah, vzťah riadiacej osoby podniku alebo konanie v mieste podniku/prevádzky spoločnosti. Žalobca v konaní nepreukázal žiaden predpokladaný vzťah L.. B. so žalovaným. L.. B. nie je zamestnancom žalovaného, nie je štatutárom žalovaného a ani nekonal v mieste prevádzky žalovaného, ktorá je v Bratislave (konanie - prevzatie aj odovzdanie plynov v obaloch bolo v Rožňave). V zmysle právnej teórie dôkazné bremeno podnikového zmocnenia podľa § 15 Obch. zák. zaťažuje žalobcu. Žalobca v celom konaní nepreukázal, že by L.. B. konal v mene žalovaného ani v zmysle § 15 Obch. zák., na základe splnomocnenia ani iného právneho vzťahu. Z tvrdení žalobcu o konaní L.. B. ako aj predložených dôkazov vyplýva, že žalobca uzatvoril zmluvu o kúpe technických plynov a prenájme ich obalov s L.. B.. Žalobca s L.. B. uzatvoril ústnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa technických plynov a prenájom ich obalov. Z povahy ústnej zmluvy je zrejmé, že jej súčasťou nemôžu byť písomné Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktorý v konaní nepreukázal, že by L.. B. s týmito VOP žalobca oboznámil, alebo že mu boli známe, z čoho vyplýva, že VOP pre vyššie uvedenú ústnu zmluvu nie sú platné. Skutočnosť, že VOP žalobcu boli vytlačené na rube faktúr nemožno považovať za oboznámenie L.. B. s ich obsahom pred/pri uzatváraní zmluvy. Rovnako nemožno za vyslovenie súhlasu s obsahom VOP považovať podpis L.. B. na preberacom a odovzdávacom protokole, kde sú rovnako vytlačené na rube týchto listín. V zmysle vyššie uvedeného uviedol, že uplatňovanie si úrokov z omeškania vo výške 0,07 % denne podľa čl. 8 bod 8.3 VOP, nie je možné dojednať v prípade zmluvy uzavretej ústne. Z rovnakého dôvodu nebol žalobca oprávnený fakturovať produkt č. XXXXXXX s názvom Dodatkový prenájom pev. zväzkov - 12 fliaš v jednotkovej cene 5,68 EUR na faktúrach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, nakoľko tento produkt si žalobca fakturoval s odkazom na čl. 4 bod 4.5 VOP. V zmysle vyššie uvedeného žalobca nebol oprávnený účtovať produkt č. XXXXXXX s názvom Dodatkový prenájom pev. zväzkov - 12 fliaš, nakoľko tento nebol súčasťou ústnej zmluvy medzi L.. B. a žalobcom a VOP žalobcu boli pre tento zmluvný vzťah neplatné.
8. Svedok L.. V. B. vo výpovedi k veci uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti Z., ktorá si objednala zmluvný výskum u žalovaného. Za spoločnosť Z. bol v zmluvných veciach zodpovedný pán M. B.. Inštrukcie na zabezpečenie chodu predmetného laboratória S. F. obdržal od M.. O. B., ktorý ho inštruoval, koho má osloviť, čo má zabezpečiť a vybaviť. Pri objednaní alebo zabezpečení technických plynov ho pán B. inštruoval, aby oslovil pána S. z firmy Linde, či je možné realizovať dodávky technických plynov do laboratória v F.. Bol uistený že áno, túto informáciu odovzdal pánovi O. B., ten v mailovej komunikácii komentoval, že musí dôjsť k cenovej ponuke zo strany Linde pre firmu žalovaného a následne bude vystavená objednávka. V samotnom procese dohadovania množstva a ceny nebol účastník, len odovzdal mailový odkaz pána B. pánovi S., že kam má objednávku poslať a že nech sa dohodnú oni. Týmto to pre neho ako zamestnanca Z.-X. skončilo. Následne podľa zmluvy o NFP, sa mal realizovať výskum na dodanej termo-barokomore žalovaným do laboratória v F., ale nakoľko technické zariadenie nikdy nebolo finálne dokončené, t.z. nebolo tam dokončené chladenie a ostatné technické veci dokonca samotného projektu, t.j. do 31.12.2015, sa fyzicky v laboratóriu F. výskum nekonal. Následne ho inštruoval pán B., že jeho úlohou bolo predmetné zariadenie spustiť do kontroly implementačnej agentúry, ktorá prebehla niekedy na jar r. 2016, ale nakoľko laboratórium bolo nezateplené a nevykurované, samotné chladenie nemohlo byť spustené kvôli mrazom, aby sa technológia nepoškodila. Pred samotnou kontrolou implementačnej agentúry ho kontaktoval pán B. a inštruoval ho, aby požiadal spoločnosť Linde, aby do laboratória ešte dodali hadice a redukčné ventily, aby pri kontrole implementačnej agentúry bolo všetko v poriadku. Oslovil zamestnanca zo spoločnosti
Linde, technika pán O., či môže predmetné hadice doniesť, čo urobil, t.j. pred samotnou kontrolou to tam bolo inštalované. Pri samotnej kontrole implementačnej agentúry nebol, nakoľko oznámil pánovi B., že klamať nebude, či predmetné zariadenie funguje, tak on a ďalší dvaja zamestnanci boli vykázaní z priestorov spoločnosti. Po realizácii samotnej kontroly implementačnou agentúrou bol oslovený pánom B., že tohto času predmetný výskum sa už realizovať nebude, aby požiadal spoločnosť Linde a dohodol odvoz fliaš na technické plyny. Ako jeden z troch spoločníkov spoločnosti Z.-X. trikrát vyzývali pána B., aby došiel na mimoriadne valné zhromaždenie a predložil im žiadosť o nenávratný finančný príspevok, čo sa nikdy nestalo, zaviazali ho, aby žiadal len o tie finančné zdroje, ktoré boli realizované. Pokiaľ spoločnosť Linde doviezla fľaše na technické plyny, on prevádzku otvoril, oni to tam zložili a podpísal prevzatie. Objednával to žalovaný, on iba potvrdil, že to bolo zložené v ich laboratóriu. U neho si žalovaný žiadne technické plyny a ani fľaše na technické plyny neobjednával. Žalovaný si to objednával priamo u spoločnosti Linde. So žalovaným neuzatváral žiadnu zmluvu a nepozná žiadnu osobu z tejto spoločnosti.
9. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa § 663 Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.
11. Podľa § 671 ods. 1 Obč. zák., nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
12. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
13. Podľa Čl. 4. ods. 4.1 VOP, spoločnosť Linde dodáva zákazníkovi tovar v tlakových nádobách a umožňuje zákazníkovi užívať tlakovú nádobu na základe nájomnej zmluvy. V prípade, že nie je uzavretá osobitná písomná zmluva sa má za to, že nájomná zmluva je uzavretá ústnou formou. Za užívanie tlakových nádob je zákazník povinný platiť nájomné.
14. Podľa Čl. 4. ods. 4.2 VOP, nájomný vzťah vzniká prevzatím tlakovej nádoby, pričom prevzatie tlakovej nádoby zákazník potvrdí podpisom dodacieho listu. Dodacím listom sa rozumie taktiež doklad „Platba za hotové“, „Faktúra“.
15. Podľa Čl. 4. ods. 4.5 VOP, zákazník je povinný za užívanie tlakových nádob zaplatiť denné nájomné (nájomné za každý deň užívania tlakovej nádoby, vrátane dňa jej prevzatia zákazníkom ako i vrátenia Linde). Za užívanie tlakových nádob, ktoré má zákazník v prenájme dlhšie ako tri mesiace bez výmeny / prázdnu za plnú/, je spoločnosť Linde oprávnená účtovať dodatkové nájomné. Výška denného a dodatkového nájomného sa riadi podľa platného cenníka, tak ako je zverejnený v predajných miestach spoločnosti Linde. Spoločnosť Linde je oprávnená sadzby denného nájomného upravovať aj v priebehu nájomného vzťahu. Zverejnenie práve platného cenníka nájomného na predajnom mieste spoločnosti Linde sa považuje za jeho oznámenie zákazníkovi.
16. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
17. Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák., v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
18. Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
19. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
20. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
21. Podľa Čl. 8. ods. 8.3 VOP, pokiaľ nie je písomne dohodnuté inak alebo faktúra nie je splatná okamžite v hotovosti, lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V pochybnostiach sa má za to, že účet bol doručený 3 dni po odoslaní. V prípade omeškania je zákazník povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,07 % denne za každý deň omeškania.
22. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 1.568,50 EUR, titulom neuhradenia nájomného a dodatkového nájomného za obdobie od 1.3.2016 do 30.4.2016. Žalovaný sa bránil a argumentoval tým, že jednak žalobca nebol so žalovaným v zmluvnom vzťahu, keďže L.. B. nebol jeho štatutárom, zamestnancom ani splnomocnencom, teda zmluvu žalobca uzavrel s L.. B., ktorý bol následne jeho dodávateľom a zároveň sa zmluvný vzťah nemôže spravovať Všeobecnými zmluvnými podmienkami, keďže s týmito nebol ani L.. B. oboznámený a preto si žalobca nemôže uplatňovať dodatkové nájomné a úrok z omeškania v zmysle týchto VOP.
23. Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Súd má za to, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu jednak kúpnej zmluvy ako aj nájomnej zmluvy.
24. „Z praktických a racionálnych dôvodov sa v obchodných vzťahoch vyvinula prax, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú sformulované v určitých dokumentoch, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj skvalitňuje proces kontraktácie. Ide o ustálené pravidlá, ktorých sformulovanie má dlhodobejší charakter a podnikatelia ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch. Obchodný zákonník s využívaním osobitných zmluvných dojednaní počíta, a preto umožňuje využiť ich pri formovaní obsahu zmluvy, t.j. vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Pritom obsah obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Odsek 1 rozlišuje všeobecné obchodné podmienky a iné obchodné podmienky. Režim použitia oboch druhov podmienok je z hľadiska záväznosti rôzny. Iné obchodné podmienky, hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, a preto aj iný režim záväznosti. Tu ide o širokú škálu rôznych obchodných podmienok vypracovaných rôznymi subjektmi, napríklad určitým podnikateľom alebo skupinou podnikateľov, niektorou obchodnou spoločnosťou alebo skupinou spoločností a pod. Tieto subjekty potom presadzujú ich uplatnenie v konkrétnych vzťahoch. Ako príklad možno uviesť adhéznu (pripojovaciu) zmluvu, ktorá sa vyvinula ako hromadne sa vyskytujúca zmluva. Aj napriek tomu, že si navonok zachovala formálne znaky zmluvy, jedna zo zmluvných strán v nej zaujíma dominantné (prípadne monopolné) postavenie, pričom má však povinnosť takú zmluvu uzavrieť s každým, kto spĺňa vopred určené podmienky. Druhá strana síce nemusí takú zmluvu uzavrieť, a v tom sa prejavuje jej zmluvná voľnosť, ale ak zmluvu chce uzavrieť, musí pristúpiť na jej obsah, ktorý je vopred jednostranne určený prvou stranou (napr. vo formulári). Patria sem napríklad železničné nákladné zmluvy, zmluvy o dodávke elektriny, tepla, plynu a iné. Iné podmienky uvedené v odseku 1 nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky ich záväznosti prísnejšie ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Ide tu teda o dva rôzne prípady. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky (napr. také, ktoré vypracovala a používa iba jedna zmluvná strana) môžu byť dobre známe aj druhej zmluvnej strane (napr. vtedy, ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah a pod.). V takomto prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. Treba však myslieť na to, že v prípade
sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná urobiť strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva.“ (Oľga Ovečková a kolektív; Obchodný zákonník; Komentár; Druhé a prepracované vydanie)
25. Súd má za to, že medzi sporovými stranami sa nejednalo o jednorazový obchod, ale zmluvný vzťah pretrvával dlhodobejšie. Vyplýva to najmä zo skutočnosti, že žalovaný uhradil aj iné faktúry, ktoré boli vystavené na jeho obchodné meno s použitím ďalších identifikačných údajov. Z dokladov o úhrade zároveň vyplýva, že platby boli vykonané z účtu žalovaného a pre identifikovanie platby tej ktorej faktúry uviedol ako variabilný symbol číslo každej faktúry. Z uvedených skutočností nemožno uveriť obrane žalovaného, že faktúry v podstate hradil za L.. B., keďže ako odberateľ bol na nich uvedený žalovaný a nie L.. B.. Pokiaľ by mal žalovaný v úmysle uhradiť záväzky L.. B., logicky možno očakávať, že žalovaný by faktúry, na ktorých je ako odberateľ uvedený on, vrátil žalobcovi spolu s informáciou a upozornením, že faktúry je potrebné vystavovať na L.. B..
26. Rovnako tak v prípade existencie žalovaným tvrdenej dohody medzi ním a L.. B., že uhradením týchto faktúr bude vysporiadaný aj ich vzájomný vzťah, keďže sa malo jednať o rovnaké sumy, L.. B. by takúto podstatnú skutočnosť vo svojej výpovedi spomenul. Práve naopak, poprel tvrdenie žalovaného, že s ním bol v nejakom zmluvnom vzťahu, keďže žalovaný si u neho žiadne technické plyny ani fľaše neobjednával, ale tieto si žalovaný objednal priamo u žalobcu.
27. Taktiež nemožno akceptovať argument žalovaného, že VOP sú nepoužiteľné, nakoľko s nimi nebol oboznámený. Súd má za to, že ustanovenia VOP museli byť žalovanému dobre známe, nakoľko tieto boli obsiahnuté vo formulároch žalobcu (faktúra, dodací list) a ako už súd uviedol vyššie, resp. obchodný vzťah sporových strán mal dlhodobejší charakter. V tomto kontexte nelogicky vyznieva správanie žalovaného, keď faktúry žalobcu bez námietky hradil, dokonca uhradil faktúru, ktorá bola vystavená za nájom a dodatočný nájom za obdobie 1.5.2016 až 30.6.2016, t.j. za obdobie, ktoré nasledovalo po období, ktoré je predmetom tohto konania.
28. Na základe uvedených skutočností je nárok žalobcu dôvodný, preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.568,50 EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania, a to vo výške 0,07 % denne, ktorého výška bola dojednaná vo Všeobecných obchodných podmienkach. Začiatok doby omeškania súd určil dňom nasledujúcim po dni splatnosti predmetnej faktúry.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.