Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_34P-8-2024.pdf
PDF · 93.43 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/8/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F., G. XX-XXX, H. X, dieťa rodičov : matky I. H. D., trvale bytom J. K. XXX, t. č. bytom L. XX, J. a otca G. B., trvale bytom J., t. č. bytom E. F., G. XX-XXX, H. X, o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťau, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.
II. Konanie s a z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. tec y žiadala matka upraviť. amejtej. a zároveň ú ViktOtec dieťaťa sa svojim návrhom domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A., ktorú žiadal zveriť do jeho osobnej starostlivosti, zaviazať matku povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne ako bežné výživné a sumou 50,- Eur mesačne za účelom tvorby úspor a upraviť styk matky s maloletou. V návrhu uviedol, že dňa 19.05.2023 bola matka maloletej hospitalizovaná na psychiatrii v Trenčíne. Deň po tomto incidente sa otec dňa 20.5.2023 v súlade s rozsudkom XXX/XX/XXXX-XX stretol s dcérou, ktorá mu bola odovzdaná, a keďže matka maloletej bola indisponovaná, čo sa týka starostlivosti o dcéru, otec sa rozhodol konať a prebral si dcéru do svojej starostlivosti. Uviedol, že od tejto doby je maloletá A. u neho, cíti sa byť spokojná, pred začiatkom školského roka sa snažil ju zapísať aj do školy v blízkosti jeho bydliska. Otec ďalej uviedol, že matka koncom augusta 2023 opustila E. A. vo M. B. a dcéra bola rozrušená tým, že matka sa jej dožaduje naspäť. Podľa otca pri vysvetlení, že by sa mala maloletá vrátiť naspäť k matke si maloletá začala ubližovať a škriabať sa po rukách a trhať si vlasy. Pokúsili sa maloletú zaviesť naspäť k matke, avšak keď sa zmienili, že smerujú do J., začala maloletá vyvádzať, preto zastavili a snažili sa ju ukľudniť. Bola privolaná F. s políciou a maloletá A. bola prevezená na detské oddelenie v N.. Pedopsychiater aj správa z nemocnice podľa otca potvrdzovali možnosť násilného správania matky voči dcére, čo vyústilo do podania trestného oznámenia na matku maloletej, ktoré sa stále vyšetruje. Otec ďalej uviedol, že od októbra 2023 navštevuje maloletá B. K. v O., navštevuje aj spevácky zbor
na škole a mala už aj viacero vystúpení, taktiež navštevuje keramické dielne. Podľa otca je maloletá v škole spokojná, má kamarátky, u neho doma má samostatnú izbu, s manželkou otca má mať maloletá nadštandardný vzťah, preto mal otec za to, že bude pre zdravý vývoj maloletej A. najlepšie, ak bude vyrastať v stabilnom rodinnom prostredí.
2. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXX/XX/XXXX vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.10.2023 č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX bolo zmenené zamietajúce uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.7.2023 č.k. XXX/XX/XXXX – XX a uvedeným Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletá A. dočasne zverila do osobnej starostlivosti otca, matka dieťaťa bola zaviazaná povinnosťou platiť na maloletú výživné vo výške 90,- Eur mesačne a otcovi dieťaťa sa uložila povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na príslušnom súde voči matke dieťaťa návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A..
3. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.12.2023 č.k. XXX/XXX/XXXX-XX, právoplatným dňa 28.12.2023, tunajší súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. V danej veci sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín svojim podnetom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloletú A. odovzdal do starostlivosti P. E. Q. R. F. – Q. S. P. L. v N. za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky maloletej po dobu 3 mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že maloletá A. sa zdržiavala v čase rozhodnutia v E. už viac ako 6 mesiacov, nejednalo sa o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v E., keďže maloletá išla do E. najskôr na základe dohody rodičov, teraz sa tam zdržiava už aj na základe právoplatného súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k. XXXXX/ XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2023, ktorým bola maloletá A. dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca žijúceho v E.. V zmysle úvodných ustanovení Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí by pri oprávnenom premiestnení dieťaťa právomoc mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Maloletá už nenavštevovala ani žiadne školské zariadenia v Slovenskej republike, ale plnila si povinnú školskú dochádzku v českej škole v K., ktoré mesto sa nachádza v blízkosti poľského mesta G., kde maloletá býva od 05/2023. Maloletá tak stratila väzby na území T. F., na T. maloletá už netrávi žiadny čas, býva v E. a skutočnosť, že tunajší súd v minulosti rozhodol o úprave práv a povinností k maloletej A. nie je podstatná, pretože súd členského štátu, ktorý rozhodol o prijatí rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti v súvislosti s maloletým dieťaťom si nezachováva právomoc, ak sa miesto obvyklého pobytu tohto dieťaťa nachádza na území iného členského štátu (Rozsudok T. P./XX). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že obvyklý pobyt maloletej A. sa nachádza v Poľsku, preto na konanie ohľadom nej sú príslušné poľské súdy, a preto v zmysle čl.18 Nariadenia Brusel II vyhlásil, že tunajší súd nemá právomoc. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2023.
4. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa § 161 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom. V tejto prejednávanej veci ide o konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A., ktorá býva v E. F.. S ohľadom na predmet konania súd postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „Nariadenie Brusel II“).
8. Podľa článku 8 Nariadenia Brusel II, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
9. Podľa článku 18 Nariadenia Brusel II, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Na základe čl. 8 Nariadenia Brusel II má k maloletému dieťaťu všeobecnú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností súd toho členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt možno definovať ako miesto zdržiavania sa maloletého dieťaťa, na ktoré má maloleté dieťa osobné, kultúrne, sociálne a ekonomické väzby, čím sa toto miesto stane centrom jeho života. Teda okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte sa musia zohľadniť aj ďalšie faktory, z ktorých vyplýva, že prítomnosť nie je dočasná alebo príležitostná, že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Obvyklý pobyt dieťaťa sa musí určiť na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu (Rozsudok SDEÚ vo veci C-523/07). Článok 8 Nariadenia Rady (ES) č. 220/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, ktoré prijali právoplatné rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti v súvislosti s maloletým dieťaťom, si nezachovávajú právomoc rozhodovať o návrhu na zmenu ustanovení prijatých v tomto rozhodnutí, keďže miesto obvyklého pobytu tohto dieťaťa sa nachádza na území iného členského štátu. Práve súdy tohto posledného uvedeného členského štátu majú právomoc rozhodovať o návrhu (Rozsudok T. P./XX).
11. Ako výkladovú pomôcku pre určenie právomoci súdu možno použiť niektoré nižšie uvedené úvodné ustanovenia Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie Nariadenia Brusel II), ktoré boli dôvodom prijatia uvedeného nariadenia :
(19) Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch.
(20) S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
(21) Ak ešte neprebieha konanie vo veci rodičovských práv a povinností a obvyklý pobyt dieťaťa sa zmení po oprávnenom premiestnení, právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Ak už konanie prebieha, právna istota a efektívne vykonávanie spravodlivosti odôvodňujú zachovanie tejto právomoci, až kým toto konanie vyústi do prijatia konečného rozhodnutia alebo skončí iným spôsobom. Súd, na ktorom prebieha konanie, by však mal byť oprávnený za určitých okolností postúpiť právomoc členskému štátu, v ktorom dieťa žije po oprávnenom premiestnení.
(22) Vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa a bez toho, aby bola dotknutá prípadná voľba súdu podľa tohto nariadenia, súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa by si mali zachovať svoju právomoc, kým dieťa nenadobudne nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte a nie sú splnené určité podmienky. Členské štáty, ktoré majú sústredenú právomoc, by mali zvážiť, či umožnia súdu, ktorý začal konanie vo veci žiadosti o návrat podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, vykonávať
aj právomoc, na ktorej sa dohodli alebo ktorú akceptovali účastníci podľa tohto nariadenia vo veciach rodičovských práv a povinností, ak ju účastníci dosiahli počas tohto konania o návrat. Tieto dohody by mali zahŕňať dohody o návrate aj dohody o tom, že dieťa sa nevráti. Ak sa dohodne, že dieťa sa nevráti, malo by zostať v členskom štáte nového obvyklého pobytu a právomoc vo všetkých budúcich konaniach o opatrovníckom práve by sa mala určovať na základe nového obvyklého pobytu dieťaťa.
12. V danej veci súd konštatuje, že tunajší súd už nemá právomoc konať ohľadom maloletej A.. Už právoplatným uznesením tunajšieho súdu zo dňa 1.12.2023 č.k.XXX/XXX/XXXX-XX súd vyhlásil, že tunajší súd nemá právomoc vo veci konať, pričom situácia ohľadom maloletej A. sa od vydania uvedeného uznesenia nijakým spôsobom nezmenila, odôvodnenie tohto uznesenia sa zhoduje so situáciou ohľadom maloletej A. aj v súčasnosti v čase podania návrhu otca a začatia tohto konania o návrhu otca vo veci samej na zmenu rodičovských práv a povinností k maloletej A.. Skutočnosti obsiahnuté v návrhu otca podľa názoru tunajšieho súdu potvrdzujú to, čo súd konštatoval už v predchádzajúcom uznesení, že obvyklý pobyt maloletej A. sa nachádza v E., kde sa maloletá nepretržite od mája minulého roku oprávnene zdržiava u otca, otec spolu s jeho manželkou poskytujú maloletej starostlivosť a vytvárajú jej rodinné prostredie. Maloletá si taktiež naďalej plní svoju povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, navštevuje O. U. v K., teda v blízkosti jej bydliska, navštevuje tam záujmové krúžky, čím si maloletá utvára a naďalej rozvíja svoje sociálne väzby mimo územia T. F.. V zmysle príslušných ustanovení prepracovaného znenia Nariadenia Brusel II má právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností súd toho členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt a aj v prípade zmeny obvyklého pobytu dieťaťa po oprávnenom premiestnení, právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Toto kritérium blízkosti má zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa, o ktorom by mal konať súd tohto členského štátu, v ktorom má dieťa vytvorené svoje centrum záujmov, v ktorom je dieťa zaradené do svojho rodinného a sociálneho prostredia a nejde len o dočasný charakter, pričom súd má za to, že v prípade maloletej A. všetky okolnosti tohto prípadu určujú, že sa jej obvyklý pobyt nachádza v E.. Maloletá sa od 05/2023 nachádza u otca v E.. Spočiatku sa mohlo javiť, že pôjde len o dočasný pobyt maloletej A. v E., ale následne sa situácia ohľadom maloletej A. zmenila, čo malo vplyv aj na zmenu právomoci súdu. Maloletá A. sa nechcela vrátiť k matke na T., chcela zostať bývať s otcom, ktorý býva v Poľsku a uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletá A. dočasne zverila do osobnej starostlivosti otca žijúceho v E. a matka bola zaviazaná povinnosťou platiť na maloletú výživné. Teda aktuálne sa maloletá A. zdržiava v domácnosti otca v E. od 05/2023, pričom sa jednoznačne nejedná o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v E., keďže maloletá odišla do E. najprv na základe dohody rodičov a teraz sa tam naďalej zdržiava aj na základe právoplatného súdneho rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletá A. dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca žijúceho v E.. Teda na strane maloletého dieťaťa došlo k oprávnenému premiestneniu dieťaťa a v zmysle ods.21 úvodných ustanovení prepracovaného znenia Nariadenia Brusel II by po oprávnenom premiestnení dieťaťa právomoc mala nasledovať dieťa. Obvyklý pobyt dieťaťa súd skúma vždy k začatiu konania, pričom v danom prípade možno konštatovať, že obvyklý pobyt maloletej A. sa v čase začatia konania, teda v čase podania tohto návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (11.1.2024) nachádza v Poľsku a to za nasledujúceho súhrnu osobitných skutkových okolností tohto prípadu. Maloletá A. býva v E. od 05/2023, teda už takmer 9 mesiacov, pričom sa nejedná o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ale jedná sa o oprávnené premiestnenie dieťaťa, maloletá chcela zostať bývať u otca, ktorý býva v Poľsku, a ktorému aj bola dočasne zverená do starostlivosti Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2023 a teda ani návratové konanie by neprichádzalo do úvahy. V zmysle ods.21 úvodných ustanovení Nariadenia Rady (EU) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie Nariadenia Brusel II), pri oprávnenom premiestnení dieťaťa právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Maloletá si tak už takmer 9 mesiacov buduje svoje zázemie v E. v novom rodinnom kruhu s novými sociálnymi a kultúrnymi väzbami a nechce sa vrátiť k matke na Slovensko, pričom sa nejedná o neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa. Maloletá A. v T. F. už nenavštevuje ani školské zariadenie, vytvorila si a naďalej vytvára sociálne zázemie mimo územia T. F. a všetky okolnosti života maloletej len dopomáhajú maloletej vytvárať si svoje nové centrum jej života v E., kde skutočne býva a žije, pričom aj O. G. K., kde chodí do školy, sa nachádza v blízkosti poľského mesta G., kde maloletá býva. Maloletá tak postupne stratila väzby na území T. F. do takej miery, že aktuálne má maloletá na svojom prechádzajúcom mieste pobytu zachované už len čiastočné rodinné väzby z toho dôvodu, že matka tu naďalej žije, avšak maloletá A. sa s matkou
nestretáva, maloletá matku vidieť nechce. Maloletá preto na T. už netrávi žiadny čas, býva v E. a na území Slovenskej republiky sa v podstate zdržiavala len v tom v prípade, ak boli rodičia v minulosti spolu s maloletou predvolaní orgánom sociálnoprávnej ochrany detí na stretnutie. Skutočnosť, že tunajší súd v minulosti rozhodol o úprave práv a povinností k maloletej A. nie je podstatná, pretože súd členského štátu, ktorý rozhodol o prijatí rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti v súvislosti s maloletým dieťaťom, si nezachováva právomoc, ak sa miesto obvyklého pobytu tohto dieťaťa nachádza na území iného členského štátu (Rozsudok T. P./XX). Na základe uvedených skutočností tunajší súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletej A. sa nachádza v E., preto na konanie ohľadom nej sú príslušné poľské súdy a tunajší súd tak nemá právomoc konať podľa čl. 8 Nariadenia Brusel II. Keďže tunajší súd nemá právomoc na konanie, v súlade s čl. 18 prepracovaného znenia Nariadenia Brusel II vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. Nedostatok právomoci je pritom prekážkou neodstrániteľnou, pre ktorú súd v konaní nemôže ďalej pokračovať a musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 15.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).